Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: X. H. V. W. Ň. Á. J. , R. A. XX.X.XXXX, T. D. C. Č.. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Bratislava, Záhradnícka č. 4836/51, IČO: 47 234 318, za ktorú koná JUDr. Jakub Mandelík, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova č. 17, IČO: 31 595 545, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8. septembra 2020, sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8. septembra 2020, sp. zn. , vo výroku V. p o t v r d z u j e a vo výroku VI. z r u š u j e a v rozsahu tohto zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 8.9.2020, sp. zn. , zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady bolestného v sume 1.281,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 337,- € od 27.10.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 944,- € od 26.8.2017 do zaplatenia (výrok I.), zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 33.378,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.181,60 € od 27.10.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 2.560,40 € od 27.10.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 1.678,- € od 23.8.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 22.958,- € od 13.1.2018 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 13.473,- € od 30.12.2016 do 12.1.2018 (výrok II.), zastavil konanie v časti o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6.664,50 € (výrok III.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 944,- € od 27.10.2016 do 25.8.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.678,- € od 27.10.2016 do 22.8.2017, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.485,- € od 30.12.2016 do 12.1.2018, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.), žalobu v časti o priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.348,90 € zamietol (výrok V.), žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania zo sumy 12.107,- € v rozsahu 1/3 (výrok VI.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , , , , (ďalej len „ “), , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . V odôvodnení uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu titulom bolestného sumu 1.281,- €, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.281,- € od 27.10.2016 do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (vrátane zvýšenia SSU) sumu 13.546,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.420,- € od 27.10.2016 do zaplatenia a súčasne mu voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že dňa 13.4.2015 v čase približne o 9.30 hod. došlo v Galante na križovatke ciest III/5082 a obchvatu I/75 k dopravnej nehode tým, že vodička osobného motorového vozidla zn. Audi Q5, EČV: Z.-XXXCU, PhDr. K. N., sa plne nevenovala vedeniu vozidla a narazila do vozidla žalobcu, v dôsledku čoho tento utrpel mnohopočetné závažné poranenia, ktoré si vyžiadali náročnú a bolestivú liečbu s nutnosťou opakovanej ústavnej hospitalizácie. Za uvedený skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa , bola vodička PhDr. Mgr. C. N. odsúdená rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 9.5.2016, sp. zn. . Keďže podľa správy Slovenskej kancelárie poisťovateľov bolo osobné motorové vozidlo zn. Audi Q5, EČV: Z.-XXXCU, v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej, žalobca si výzvou zo dňa 14.7.2015 voči nej uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného v sume 6.264,- € zodpovedajúcej bodovému hodnoteniu bolestného vo výške 365 bodov stanovenom v znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracovanom pre účely trestného konania dňa 23.6.2015 MUDr. K., CSc. Žalovaná listom zo dňa 21.7.2015 žalobcovi oznámila, že mu poskytuje odškodnenie vo výške 6.264,- €. Následne dňa 16.6.2016 bol MUDr. K. D., PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, vypracovaný znalecký posudok č. 2/2016, v ktorom bolo bolestné stanovené vo výške 437,5 bodov. Žalobca si preto výzvou zo dňa 8.7.2016 voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške rozdielu medzi bodovým ohodnotením stanoveným MUDr. K. a MUDr. D., t. j. vo výške 1.281,- € (72,5 bodov x 17,66 €), ktorý podľa oznámenia o stave šetrenia poistnej udalosti zo dňa 15.7.2016 žalovaná odmietla plniť odvolávajúc sa na nutnosť vypracovania znaleckého posudku v zmysle Výzvou na plnenie spojenej s návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa 8.7.2016, si žalobca voči žalovanej súčasne uplatnil aj nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.420,- € zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu ohodnotenému MUDr. D. v znaleckom posudku č. 2/2016, t. j. 590 bodom pri hodnote jedného bodu v sume 17,66 €. Keďže nárok na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nebol žalovanou uspokojený v zákonnej lehote 3 mesiacov a 15 dní od doručenia výzvy žalobcu na odškodnenie škody na zdraví (11.7.2016), nasledujúcim dňom s odvolaním sa na a si žalobca voči žalovanej uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Žalobca zároveň z nepriaznivých následkov poškodenia zdravia na jeho životné úkony, uspokojovanie životných a spoločenských potrieb, ako aj plnenie spoločenských úloh vyvodil, že v danej veci sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý v zmysle zakladá nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že do dopravnej nehody nemal prakticky žiadne zdravotné problémy a plnohodnotne a aktívne prežíval svoj život spôsobom zodpovedajúcim jeho veku. Utrpený úraz vážnym spôsobom zasiahol do jeho života a je pre neho dodnes ťažké vyrovnať sa s trvalými následkami na zdraví, ktoré mu výrazným spôsobom znížili kvalitu života a spôsobili, že je po dopravnej nehode obmedzený prakticky v každej oblasti prežívania svojho života, tak po fyzickej, ako aj psychickej stránke. Žalovanú preto v zmysle vyzval na uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenej o 30 %, t. j. o sumu 3.126,- €. V priebehu konania žalobca navrhol pripustenie zmeny žaloby tak, že súd žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 1.281,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.281,- € od 27.10.2016 do zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 13.546,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.420,- € od 27.10.2016 do zaplatenia a sumu 29.845,40 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.958,- € od 30.12.2016 do zaplatenia a žalobcovi prizná voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. Rozšírenie žalobného petitu skutkovo odôvodnil tým, že vzhľadom na rozsiahle psychické trvalé následky na jeho zdraví v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou vypracovala znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. A. K. dňa 3.9.2016 znalecký posudok č. 44/2016, v ktorom určila základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1300 bodov, čo pri hodnote bodu 17,66 € predstavuje sumu 22.958,- €. Okrem základného bodového hodnotenia si vzhľadom na závažnosť nepriaznivých následkov na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb uplatnil aj

30 %-né zvýšenie základnej náhrady za takto určené sťaženie spoločenského uplatnenia, predstavujúce sumu 6.887,40 €. 1.2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vzhľadom na špecifické poškodenie zdravia žalobcu, z dôvodu verifikácie bodového hodnotenia nárokov na náhradu škody na zdraví, požiadala spoločnosť FORENSIC Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., o vypracovanie znaleckého posudku s ohodnotením bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Keďže žalobcom požadované nároky sú predmetom šetrenia žalovanej, možno dôvodne predpokladať, že po ukončení šetrenia budú všetky žalobcom preukázané a odôvodnené nároky na náhradu škody na zdraví riadne uspokojené. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania uviedla, že lehoty v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení plynú odo dňa, kedy bol nárok na náhradu škody a rozsah povinnosti poistiteľa plniť preukázaný. Vzhľadom na nevyhnutnosť verifikácie správnosti bodového hodnotenia znaleckým posudkom, žalovaná mala za to, že nie je v omeškaní s plnením, keďže nárok žalobcu nebol preukázaný. V následnom vyjadrení žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že dňa 10.6.2017 jej bolo doručené odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. 197/2017 vo veci posúdenia návrhu bodového hodnotenia žalobcu, vypracované znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo a farmácia, forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., v ktorom znalci ohodnotili bolestné žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou počtom 420 bodov. Vo vzťahu k bodovému hodnoteniu bolestného stanoveného MUDr. D., PhD., v znaleckom posudku č. 2/2015 zaujali odlišný názor vo vzťahu k uplatneným položkám č. 82a, 86e, 108a, 160a, 169 a 173b, keď vo vzťahu k pol. 169 a 173b dospeli k záveru, že predpokladaný poúrazový pôvod dokumentovaného stavu pravého kolenného kĺbu (poškodenie väzov a menisku), nemožno potvrdiť v súvislosti s dopravnou nehodou, čo odôvodnili tým, že v rámci dostupnej zdravotnej dokumentácie z bezprostredného poúrazového obdobia (hospitalizácia v NsP Galanta) nebolo u poškodeného objektivizované žiadne poranenie pravého kolena a ako vyplýva z nálezu z lekárskeho znaleckého vyšetrenia poškodeného znalcom MUDr. K. dňa 18.6.2015, poškodený udával ťažkosti s pravým kolenom staršieho dáta, t. j. už v období pred úrazom, rovnako z epikrízy v prepúšťacej správe poškodeného z hospitalizácie na JAS Kolárovo vyplýva zistenie degeneratívnych zmien pravého kolenného kĺbu - chondropatie IV. stupňa a retropaterálne II. až III. stupňa a tiež z lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia poškodeného MUDr. N. zo dňa 12.2.2016 vyplýva, že pacient mal operované pravé koleno aj v auguste 2008, kedy mu boli ošetrené menisky a zistené natiahnutie väzov. Na základe takto určeného bodového hodnotenia žalovaná pristúpila k doúhrade poistného plnenia v sume 944,- € (420 bodov x 17,16 € - už poskytnuté plnenie 6.264,- €), o čom žalobcu informovala listom zo dňa 23.8.2017. Celkovo tak žalovaná titulom odškodnenia bolestného žalobcovi plnila sumu 7.208,- €. Vo vzťahu k odškodneniu sťaženia spoločenského uplatnenia stanovila znalecká organizácia ohodnotenie vo výške 445 bodov, a to za položku 255 (vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií) 350 bodov a za položku 304a (poúrazové obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice ľahkého stupňa) počtom bodov 95. Vzhľadom na prítomnosť degeneratívnych zmien na skelete chrbtice poškodeného uplatnila pri položke 304a dikciu a pôvodné bodové hodnotenie za túto položku znížila o 50 %, t. j. na 95 bodov. Vzhľadom na už uvedený zdokumentovaný stav na pravom kolene nesúhlasila s uplatnením položky č. 396a. V ďalšom žalovaná uviedla, že pre rozšírenie žalobného návrhu v súvislosti s ohodnotením psychických následkov, opätovne žalovaná pristúpi k posúdeniu psychických porúch žalobcu vzniknutých v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Oznámila, že vzhľadom na znalecké závery žalobcovi zatiaľ titulom sťaženia spoločenského uplatnenia plnila sumu 1.678,- € za počet bodov 95 (položka 304a), o čom ho informovala v liste zo dňa 22.8.2017. K uplatnenému zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 30 % žalovaná vyslovila názor, že dôvody uvádzané žalobcom pre dôvodnosť zvýšenia sú podľa nej zohľadnené už v základnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázala aj na to, že ani samotní znalci nepristúpili k zvýšeniu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a následky poškodenia zdravia žalobcu podľa nej nemožno posudzovať ako prípad hodný osobitného zreteľa. Zotrvala tiež na svojej obrane, že v súvislosti s poskytnutím plnenia sa nedostala do omeškania. 1.3. Žalobca v priebehu konania, dôvodiac čiastočnou úhradou požadovaného odškodnenia žalovanou, zobral žalobu v časti o zaplatenie bolestného vo výške 944,- € späť spolu s uplatneným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 26.8.2017 do zaplatenia, rovnako aj v časti o zaplatenie základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.678,- € s uplatneným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 23.8.2017 do zaplatenia. Aj naďalej zotrval na požadovanom odškodnení neuhradenej časti bodového hodnotenia bolestného v sume 337,- € (1.281,- € - 944,- €) s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 337,- € od 27.10.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 944,- € od 27.10.2016 do 25.8.2017. Vzhľadom k duplicitnému

uplatneniu psychickej časti základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 255 v znaleckom posudku MUDr. D., PhD., vo výške 350 bodov a v znaleckom posudku MUDr. A. K. vo výške 1300 bodov, zobral žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.181,- € (350 bodov x 17,66 €) s príslušenstvom. Keďže sa žalobca nestotožnil s poskytnutým peňažným plnením, aj naďalej sa domáhal neuhradenej časti základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 25.519,- € (1445 bodov x 17,66 €) s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.561,- € od 27.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.678,- € od 27.10.2016 do 22.8.2017 (t. j. sumy 68,69 €) a zo sumy 22.958,- € od 30.12.2016 do zaplatenia. Späť zobral žalobca žalobu aj v časti o zaplatenie zvýšenia psychickej časti sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.854,30 € (30 %-né navýšenie zo sumy 6.181,- € titulom duplicitne uplatnenej položky č. 255). Uviedol tiež, že nárok na navýšenie somatickej časti sťaženia spoločenského uplatnenia ostáva v celom rozsahu nedotknutý. 1.4. V priebehu konania žalovaná, na základe znaleckého posudku č. 357/2017 vo veci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s položkou č. 255, ktorým bolo stanovené bodové hodnotenie tejto položky počtom bodov 520, poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 9.485,- €, o čom ho informovala listom zo dňa 12.1.2018. 1.5. V priebehu konania žalobca, s poukazom na princíp hospodárnosti konania a doposiaľ žalovanou poskytnuté plnenie, zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 337,- € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 27.10.2016 do zaplatenia, rovnako v časti o zaplatenie sumy 2.561,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 27.10.2016 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 22.958,- € spolu s úrokom z omeškania z nesplnenej sumy 13.473,- € od 30.12.2016 do zaplatenia, v časti o priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.810,20 €. Naďalej sa domáhal nároku na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.348,90 €, zodpovedajúcej 30 %- nému navýšeniu žalovanou akceptovaného základného bodového hodnotenia somatickej aj psychickej časti sťaženia spoločenského uplatnenia. Dôvodil, že hoci nebol uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, táto skutočnosť nevylučuje aplikáciu § 5 ods. 5 zákona č. 437/52004 Z. z. Uviedol, že v dôsledku traumatizujúcej udalosti došlo u neho k výraznému obmedzeniu hybnosti chrbtice, ktorá je sprevádzaná prudkými bolesťami, ktoré sa dostavia pri akejkoľvek fyzickej aktivite. Z uvedeného dôvodu sa vyhýba noseniu ťažkých bremien a rovnako si hľadá úľavy aj v zamestnaní, keďže mu poškodenie zdravia neumožňuje tieto činnosti vykonávať. Poškodená chrbtica mu spôsobuje ťažkosti pri ohýnaní sa, ako aj pri dlhšom státí, či sedení, a to primárne vo vzpriamenej polohe. V týchto situáciách pociťuje neznesiteľné bolesti, ktoré je nútený zmierňovať užívaním analgetík. Nevyhnutnou zdravotníckou pomôckou sa stal fixačný pás na spevnenie chrbtice, ktorý bol nútený si zaobstarať. Pre žalobcu je tiež mimoriadne náročná starostlivosť o domácnosť a záhradu, ktorá mu pred dopravnou nehodou nerobila výraznejšie problémy. V dôsledku poškodenia zdravia nie je schopný dosahovať pôvodné výkony. S ohľadom na uvedené mu uskutočňovanie domácich prác a najmä obľúbená činnosť v záhrade zaberie niekoľkonásobne viac času a tiež musí vynaložiť väčšie množstvo energie, keďže je neustále nútený meniť polohy a častejšie pritom oddychovať. V dôsledku úrazu tiež musel upustiť od svojich obľúbených aktivít, pričom pred dopravnou nehodou sa venoval posilňovaniu a dnes je pre neho väčšia fyzická záťaž nepredstaviteľná. Rovnako sa pre ťažkosti s chrbticou musel vzdať aj lyžovania a korčuľovania, nakoľko má strach, aby sa jeho pretrvávajúce zdravotné komplikácie ešte neznásobili. Úraz výrazným spôsobom zasiahol aj do jeho spoločenského a kultúrneho života, keď pred dopravnou nehodou s manželkou často navštevoval rôzne spoločenské podujatia (divadlo, kino), dnes sa týmto miestam vyhýba, nakoľko sa mu s nimi asociuje niekoľkohodinové sedenie v pre neho neznesiteľnej polohe plnej enormnej bolesti. Prežitá traumatizujúca udalosť negatívnym spôsobom vplýva aj na jeho psychické zdravie, v dôsledku čoho dlhodobo od dopravnej nehody užíva lieky na upokojenie a navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. X. D.. Po úraze je citlivejší, časté sú u neho prejavy smútku i depresie, vynárajú sa mu nepríjemné spomienky na tragickú dopravnú nehodu, keďže dennodenne prechádza okolo miesta dopravnej nehody, trpí nespavosťou. Zároveň je nervózny, výbušný a máva návaly zlosti, čo zapríčiňuje frekventovanejšie konflikty v rodinnom živote aj na pracovisku. Negatívne duševné stavy sa prejavujú u žalobcu najmä pri cestovaní v motorovom vozidle, kedy pociťuje extrémnu nervozitu sprevádzanú potením rúk, nôh, búšením srdca, príp. neustálym dirigovaním vodiča, aby jazdil opatrne, ak cestuje ako spolujazdec. Zároveň je v súčasnosti opatrnejší a dáva si oveľa väčší pozor na ostatných vodičov, keďže stratil voči nim dôveru. 1.6. Po vykonaní dokazovania, zistení skutkového stavu a jeho vyhodnotení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa , ktoré by súdu umožňovali navýšiť základné bodové hodnotenie

SSU. Dôvodil, že žalobca posudzované poškodenie zdravia utrpel vo veku 55 rokov, pred dopravnou nehodou pracoval ako živnostník (vyučený elektrikár), žil bežný život primeraný svojmu veku, bez dosahovania mimoriadnych výkonov či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej, či športovej oblasti. K jeho záľubám patril výkon povolania, práce v domácnosti, rekreačne sa venoval korčuľovaniu, lyžovaniu, posilňovaniu, s manželkou sa zvykol zapájať aj do spoločenského života návštevou divadla, kina, príp. iných spoločenských podujatí. V súvislosti s výkonom práce každodenne šoféroval. V určitom období po dopravnej nehode sa vzhľadom k prežitej traume bál šoférovať, neskôr však svoj strach prekonal a aj naďalej je aktívnym vodičom s vyšším pocitom obozretnosti a nedôvery voči ostatným vodičom. Sedem mesiacov po dopravnej nehode sa vrátil k výkonu pôvodného povolania. Poškodenie zdravia pri dopravnej nehode zanechalo u žalobcu negatívne dôsledky v podobe telesných ťažkostí

- obmedzenie pohybu, chôdze, bolesti chrbta, ktoré ovplyvňujú jeho pracovný, rodinný a spoločenský život a s tým spojené zníženie fyzickej výkonnosti, ako aj negatívne následky psychického charakteru spojené s posttraumatickou stresovou poruchou, prejavujúcou sa u žalobcu depresiami, zmenou nálad, mimovoľným prežívaním úrazovej situácie a s tým spojenou potrebou psychiatrickej liečby. Pri posudzovaní dôvodnosti a proporcionality tohto akcesorického nároku súd vychádzal z výšky základnej náhrady za SSU uznanej a v priebehu konania uhradenej žalovanou, t. j. na základe znaleckých posudkov vypracovaných znaleckou organizáciou forensic.sk, keďže žalobca zobral žalobu v časti rozdielu medzi bodovým hodnotením SSU určeným znalcami MUDr. D., PhD. a MUDr. K. a bodovým hodnotením určeným žalovanou oslovenými znalcami organizácie forensic.sk späť. Týmito znalcami bolo SSU za psychickú časť ohodnotené 520 bodmi za položku 255 - adaptačná porucha (potrahovaná depresívna reakcia) s príznakmi PTSD a za somatickú časť, konkrétne položku 304a - poúrazové obmedzenie driekovej chrbtice ľahkého stupňa po znalcami uplatnenom znížení o 50 % 95 bodmi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ani žalobcom oslovení znalci MUDr. D. a MUDr. K. a rovnako ani znalci forensic.sk v žiadnej položke nevyužili možnosť zvýšenia SSU podľa , ktorá je determinovaná práve obmedzením alebo stratou možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Bodové hodnotenie SSU za somatickú časť znížili vzhľadom na degeneratívne zmeny na skelete chrbtice nesúvisiace so škodovou udalosťou, keď bodové ohodnotenie SSU bolo priznané za ľahké poúrazové obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice a vo vzťahu k psychickej časti bodové ohodnotenie znalci forensic.sk určili na strednej dolnej hranici rozpätia bodového ohodnotenia pre položku č. 255. Aj keď zvýšenie SSU znalcom sa nerovná zvýšeniu, ktoré môže uskutočniť súd a neuskutočnenie takéhoto zvýšenia samo o sebe nevylučuje aplikáciu , je jedným z faktorov, ktoré súd hodnotí pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa a to vo vzájomnej súvislosti s ďalšími zistenými skutkovými okolnosťami. Žalobca nebol uznaný v súvislosti s poškodením zdravia pri dopravnej nehode dňa 13.4.2015 za invalidného, čo nie je v zmysle ustálenej súdnej praxe jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa, avšak aj táto skutočnosť bola determinantom rozhodnutia súdu, ktorý tiež zohľadnil vek žalobcu, v ktorom došlo k škodovej udalosti (55), a ktorý sa podľa súdu prvej inštancie tiež podpisuje na žalobcom tvrdenej zníženej fyzickej výkonnosti. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u žalobcu nedošlo k trvalému vylúčeniu z uplatnenia sa v spoločenskom, osobnom, rodinnom, či pracovnom živote. Ako uviedol sám žalobca pracovať začal v novembri 2015 a venoval sa rovnakej práci, nebol nútený zmeniť prácu v dôsledku poškodenia zdravia, ku ktorej sa vrátil cca 7 mesiacov po dopravnej nehode a opisované obmedzenia pri výkone povolania a domácich prác, v spojení s poškodením zdravia pri dopravnej nehode boli, podľa názoru súdu prvej inštancie, kompenzované priznaním už základnej náhrady za SSU. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v dôsledku poškodenia zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou mal pokles v pracovnej činnosti a s tým spojený znížený príjem, dokonca pri vyšetrení psychiatrom uvádzal, že sa cíti výkonný a je schopný pracovať do večera (vyšetrenie psychiatrom dňa 2.11.2015, 15.1.2016, 27.9.2017 - str. 4, 6 a 17 znaleckého posudku č. 357/2017 vypracovaného forensic.sk). Súd nespochybňoval, že kvalita života žalobcu sa po dopravnej nehode oproti stavu pred ňou preukázateľne znížila, ale nemal za preukázané, že by u žalobcu došlo k takému zníženiu kvality života a obmedzeniam v spoločenskom, rodinnom, pracovnom, kultúrnom či športovom živote, ktoré by zakladali danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle V tejto súvislosti súd zdôraznil, že už z obsahu samotného pojmu sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že poškodenie zdravia má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh a za týmto účelom je poškodenému poskytovaná kompenzácia na základe základného bodového hodnotenia. U žalobcu súd nezistil odkázanie pri uspokojovaní základných životných potrieb na inú osobu, len obmedzenia určitého charakteru (problémy pri umývaní zubov, obliekaní ponožiek), naďalej vykonáva prácu, ktorej sa

venoval pred dopravnou nehodou, neprestal trvalo po dopravnej nehode šoférovať, len je úzkostlivejší a obozretnejší vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky. Samotné tvrdenie, že po dopravnej nehode sa už tak nevenuje športovým aktivitám či kultúrnemu životu (nebol z neho vylúčený, nakoľko vo výpovedi uviedol, že chodí s manželkou do kina, aj keď to nie je pre neho príjemné vzhľadom na potrebu dlhšieho sedenia) neznamená tak výrazné obmedzenie, či vyradenie zo spoločenského života, ktoré by zakladalo dôvodnosť výnimočnej aplikácie , ktorá podľa názoru súdu dopadá na iný ako prejednávaný prípad. Predpoklady žalobcu pre uplatnenie v rôznych sférach života pred a po škodovej udalosti boli a sú podľa súdu, okrem veku, determinované aj problémami s kolenom a operáciou menisku, ktoré nesúviseli s poškodením zdravia pri dopravnej nehode. V tomto smere súd poukázal na rozpor v tvrdeniach svedkyne X. H., ktorá vo svojej výpovedi zdôrazňovala, že žalobca pred škodovou udalosťou bol celkom zdravý, pričom znalci znaleckej organizácie forensic.sk neuznali položku uplatnenú znalcom MUDr. D. č. 396a (obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahkého stupňa) vzhľadom na operáciu pravého kolena, ktorú žalobca podstúpil pre ťažkosti s kolenom v auguste 2008, t. j. pred posudzovanou škodovou udalosťou. Pokiaľ sa týka obmedzenia spočívajúceho v psychiatrickej liečbe, ani v tomto smere súd nepovažoval za nedostatočnú základnú náhradu SSU prislúchajúcu bodovému hodnoteniu poškodenia zdravia psychického charakteru, pod ktoré sa aj podľa vyjadrenia žalobcu pred psychiatrom podpísala aj dĺžka konania o odškodnenie jeho nárokov a finančné ťažkosti vyplývajúce z obmedzeného príjmu žalobcu, ktorý bol pred dopravnou nehodou v pozícii živnostníka. Súd nemal za preukázané, že by poškodenie zdravia majúce psychický pôvod malo výraznejší (pozn. nie žiadny) vplyv na manželský život, príp. že by viedlo medzi manželmi k odcudzeniu. Rovnako ošetrujúcim psychiatrom zvolená liečba žalobcovi neznemožnila vedenie motorového vozidla, ktoré je potrebné pri výkone jeho povolania. Súd tiež prihliadol aj na znalcom vyslovenú prognózu zlepšovania psychického stavu žalobcu a vyslovený predpoklad, že skoré ukončenie prípadu môže byť nápomocné pri zvažovaní účinnosti psychiatrickej liečby a potreby jej pokračovania. Žalobca popisované obmedzenia odvodzuje zo značného obmedzenia hybnosti chrbtice, avšak znalci určili v súvislosti s poškodením chrbtice len ľahký stupeň obmedzenia, na ktorý mali naviac vplyv aj zistené degeneratívne zmeny nesúvisiace s poškodením zdravia pri dopravnej nehode. Výpoveď žalobcu a svedkyne potvrdili, že žalobca aj naďalej uskutočňuje práce v domácnosti a v záhrade, ktoré sú zároveň jeho koníčkom, avšak pomalšie ako pred dopravnou nehodou, čo však môže objektívne súvisieť aj s vyšším vekom žalobcu a poškodeniami zdravia, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (meniskus, degeneratívne zmeny chrbtice). Vyhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že základná náhrada SSU vo výške 11.163,- € je proporcionálna a dostatočná zisteným obmedzeniam žalobcu v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom a pracovnom živote s prihliadnutím na vek žalobcu, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia (55). Súd zdôraznil, že svojim rozhodnutím nebagatelizuje poškodenie zdravia žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, avšak posudzovanie dôvodnosti priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU musí byť založené na konkrétnych, preukázaných a objektívnych skutočnostiach výnimočného charakteru, bez ohľadu na subjektívne pociťovanie a prežívanie vzniknutej ujmy žalobcom. Ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti o priznanie zvýšenia náhrady SSU v sume 3.348,90 €. 1.7. V časti uplatneného príslušenstva pohľadávky žalobcu uspokojenej žalovanou v priebehu konania dospel súd k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Priznanie úrokov z omeškania pri uplatnení nárokov krytých povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je v zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. viazané výlučne na porušenie nepeňažnej povinnosti poisťovateľa stanovenej v V danom prípade mal súd za to, že žalobcovi v súlade s uvedeným ustanovením vznikol aj nárok na úroky z omeškania vo vzťahu k náhrade bolestného a náhrade za SSU uplatnenej listom zo dňa 8.7.2016, keďže žalovaná preukázateľne v lehote troch mesiacov od doručenia tohto listu neskončila prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu plniť a rovnako v stanovenej lehote nedoručila žalobcovi vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla plniť alebo pre ktoré znížila výšku poistného plnenia. V súvislosti s obranou žalovanej súd uviedol, že žalobca si splnil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a svoj nárok preukázal v potrebnom rozsahu (existencia poistenia v čase dopravnej nehody, vznik škody na zdraví, poistná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví a poistnou udalosťou

- táto naviac nikdy nebola žalovanou spochybňovaná, sporný bol len rozsah, t. j. výška škody), a to predložením znaleckého posudku MUDr. D., ktorý vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a pokiaľ žalovaná sa nestotožňovala s výškou uplatnenej náhrady a bodovým hodnotením bolestného a SSU vyplývajúceho zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, bolo jej povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu plniť a toto ukončiť v zákonnej lehote 3 mesiacov a súčasne v tejto lehote na základe vykonaného šetrenia oznámiť poškodenému,

prečo nebude plniť alebo prečo znižuje výšku poistného plnenia. Zo strany žalovanej nedošlo k splneniu tejto zákonnej povinnosti zákonodarcom viazanej na presne stanovenú dobu za účelom ochrany poškodeného a za písomné vysvetlenie dôvodov nemožno v zmysle podľa názoru súdu považovať odpoveď doručenú žalobcovi 7 dní po uplatnení nároku na náhradu škody, v ktorej uvádza, že má pochybnosti o výške poistného plnenia, a preto doplní znalecké dokazovanie. Uvedené súd vyhodnotil ako oznámenie o tom, že začína šetrenie ohľadom zistenia rozsahu povinnosti žalovanej na plnenie. Tento záver súdu potvrdzuje aj argumentácia žalovanej vo vyjadrení na č. l. 60, kedy samotná žalovaná uviedla, že z jej strany stále nedošlo k posúdeniu rozsahu plniť a odmietnutiu žalobou uplatnených nárokov. Až listom zo dňa 23.8.2017 (č. l. 106) žalovaná oznámila žalobcovi výsledok šetrenia poistnej udalosti, keď ho informovala o tom, že mu dopláca poistné plnenie titulom bolestného v sume 944,- € a v časti somatickej náhrady SSU žalovaná listom zo dňa 22.8.2017 (č. l. 145) žalobcovi oznámila, že plní 1.678,- €. Šetrenie poistnej udalosti vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom listom zo dňa 8.7.2016 tak žalovaná ukončila po viac ako 12 mesiacoch od jeho uplatnenia. 1.8. Pokiaľ ide o úroky z omeškania vo vzťahu k nároku na doplatenie náhrady za SSU s poukazom na zvýšené bodové hodnotenie psychického poškodenia zdravia žalobcu v znaleckom posudku MUDr. K., žalovaná ani vo vzťahu k tomuto nároku nepreukázala splnenie svojej normatívnej povinnosti podľa Z .z. Listom zo dňa 13.9.2016, žalovanej doručeným dňa 13.9.2016, vyzval žalobca žalovanú na uzavretie dohody o vyrovnaní s poukazom na nový znalecký posudok MUDr. K., kde bolo SSU za psychickú časť obodované 1.300 bodmi (č. l. 53). Žalovaná výsledok šetrenia poistnej udalosti žalobcovi oznámila až listom zo dňa 12.1.2018 (č. l. 157), t. j. preukázateľne po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty. Pokiaľ žalovaná spochybňuje skutočnosť, že dňa 30.12.2016 nemohla byť v omeškaní poukazom na to, že na prelome mesiacov júl/august žiadala žalobcu o doloženie zdravotnej dokumentácie, súd dôvodil, že túto skutočnosť nepreukázala a rovnako aj pokiaľ by zo strany žalobcu nedošlo k súčinnosti, tak v zmysle bolo povinnosťou žalovanej v zákonnej lehote likvidovať poistnú udalosť a oznámiť žalobcovi, že odmieta plniť, pretože z jeho strany neboli doložené doklady potrebné pre posúdenie rozsahu žalovanej plniť, k čomu však nedošlo. Okamih omeškania žalovanej s plnením peňažnej pohľadávky žalobca správne určil dňom nasledujúcim po uplynutí zákonnej lehoty 3 mesiacov a 15 dní od uplatnenia nárokov na náhradu škody na zdraví u žalovanej, t. j. od 27.10.2016 vo vzťahu k nárokom uplatneným na základe bodového hodnotenia stanoveného MUDr. D. a od 30.12.2016 vo vzťahu k nároku na doplatenie náhrady za SSU na základe bodového hodnotenia psychického poškodenia zdravia stanoveného MUDr. K. do dňa predchádzajúceho dňu poskytnutia plnenia žalovanou. 1.9. O trovách konania súd rozhodol podľa , , , , zohľadniac skutočnosť, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody na zdraví (v danom prípade právo na náhradu bolestného, náhradu za SSU a priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady SSU) sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky. Vzhľadom k tomu, že v časti žalovaného nároku došlo k zastaveniu konania a vo zvyšnej časti sa súd zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku, na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikoval dve procesnoprávne zásady, a to zásadu procesného zavinenia na zastavení konania vyjadrenú v a zásadu úspešnosti vyjadrenú v Uviedol, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, by mal žalobca voči žalovanej, ktorá po podaní žaloby v priebehu konania čiastočne uspokojila žalobou uplatnený nárok, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo sumy 12.107,- € (výška žalovanou v priebehu konania poskytnutého poistného plnenia). Zavinenie na zastavení konania v časti prevyšujúcej uspokojenie žalobného nároku žalovanou nepričítal súd žiadnej zo sporovým strán, a to vzhľadom na charakter uplatneného nároku, výšku ktorého nevedia objektívne strany sporu posúdiť bez znalostí znalca, a preto ani späťvzatie žaloby v časti prevyšujúcej žalovanou poskytnuté plnenie s poukazom na procesnú ekonómiu sporu by nebolo spravodlivé a zákonné pričítať žalobcovi. Za základné vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd považoval to, že pre plnenie žalovanej po začatí konania, a to tak v časti bolestného, ako aj SSU, došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čo zakladá nárok žalobcu na náhradu trov konania v časti o zaplatenie bolestného a v časti o zaplatenie SSU (ako dvoch samostatne žalovateľných nárokoch), avšak nie z výšky súdom priznanej sumy, nakoľko k meritórnemu rozhodnutiu v tejto časti pre späťvzatie nedošlo, ale z výšky, ktorej úhrada žalovanou viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zvýšenia SSU bol žalobca neúspešný, keď nepreukázal základ nároku, t. j. splnenie podmienok pre samotné priznanie tohto nároku. Žalobca sa v konaní domáhal troch samostatných nárokov, v dôsledku čoho úspech žalobcu v spore len vo vzťahu k niektorému/niektorým z uplatnených nárokov nemôže založiť úspech aj v časti nároku/nárokov, v neúspešnej časti. Inak povedané, neúspech žalobcu v časti o zvýšenie SSU sa musí nevyhnutne

prejaviť aj v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania. Pri 100 % úspechu, resp. vzhľadom na výrok o zastavení konania, pri 100 % nároku žalobcu na náhradu trov konania v časti o priznanie bolestného a SSU, t. j. dvoch nárokov a 100 % neúspechu v časti o priznanie mimoriadneho zvýšenia SSU, žalobcovi po odrátaní jeho neúspechu v spore vznikol nárok na náhradu 1/3 trov konania z výšky 12.107,- € (úspech žalobcu v 2/3 - úspech žalovanej v 1/3 = čistý úspech žalobcu v 1/3). Úspech žalobcu v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nezohľadnil, keďže úroky z omeškania pri podaní žaloby neboli kvantifikované a k čiastočnej kvantifikácii došlo len v dôsledku čiastočnej úhrady pohľadávky žalovanou a späťvzatia zvyšnej časti žalobcom. Pokiaľ súd nemohol zohľadniť zastavenie konania v časti späťvzatých úrokov z omeškania, nebolo by spravodlivé zohľadnenie úspechu v časti príslušenstva, ktoré ostalo predmetom konania po čiastočnom späťvzatí.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom V. a VI., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedol, že nepriznanie majetkovej kompenzácie z titulu navýšenia trvalých následkov považuje za odopretie požiadavky poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne zhodnotil intenzitu a závažnosť negatívnych následkov, ktoré dopravná nehoda zanechala na jeho zdraví. Osobitne namietol tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 62 napadnutého rozsudku, ktorý prejudikuje, že predpoklady pre uplatnenie v rôznych sférach života pred a po škodovej udalosti boli a sú, okrem veku, determinované aj problémami s kolenom a operáciou menisku, ktoré nesúviseli s poškodením zdravia pri dopravnej nehode. Podľa odvolateľa uvedený záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V priebehu konania nebolo objektivizované, že by sa uvedené zmeny (nesúvisiace s poškodením zdravia pri dopravnej nehode) podieľali na konkrétnej limitácii žalobcu v jednotlivých sférach spoločenského uplatnenia po kolíznej udalosti. Na predchádzajúcu anamnézu sa v priebehu konania vôbec nesťažoval, nepociťoval v tomto smere žiadne symptómy a neodvíjal od nich svoje petitórne nároky. Z dokazovania vykonaného v predmetnom sporovom konaní vyplynuli skutočnosti verifikujúce existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolateľ poukázal na to, že nemal pred nehodovým dejom výraznejšie zdravotné problémy, ktoré by mu znemožňovali prežívať život aktívne, spôsobom zodpovedajúcim jeho veku. Avšak práve trvalé následky vzniknuté v kauzálnej súvislosti s dopravnou nehodou podstatným spôsobom znížili kvalitu jeho života a spôsobili, že je po úraze obmedzený takmer v každej oblasti prežívania svojho života, a to po fyzickej, ako aj psychickej stránke. V dôsledku traumatizujúcej udalosti došlo u žalobcu k výraznému obmedzeniu hybnosti chrbtice, ktorá je sprevádzaná prudkými bolesťami. Intenzívna bolesť sa dostaví pri akejkoľvek fyzickej aktivite. Z toho dôvodu sa vyhýba noseniu ťažkých bremien a rovnako si hľadá úľavy aj v zamestnaní, keďže mu poškodené zdravie neumožňuje tieto činnosti vykonávať. Porušená chrbtica mu spôsobuje ťažkosti pri ohýbaní sa, ako aj pri dlhšom státí, či sedení, a to primárne vo vzpriamenej polohe. V týchto situáciách pociťuje neznesiteľné bolesti, ktoré je nútený zmierňovať užívaním analgetík. Nevyhnutnou zdravotníckou pomôckou sa stal fixačný pás na spevnenie chrbtice, ktorý si bol nútený zaobstarať. V súvislosti s dopravnou nehodou je pre neho mimoriadne náročná tiež starostlivosť o domácnosť či záhradu. Kým pred dopravnou nehodou mu spomínané činnosti nespôsobovali žiadne výraznejšie ťažkosti, v súčasnosti je pri ich realizácii výrazne limitovaný. V dôsledku poškodenia zdravia nie je schopný dosahovať pôvodné výkony. S ohľadom na vyššie špecifikované bolesti mu uskutočňovanie domácich prác a najmä obľúbená starostlivosť o záhradu zaberie niekoľkonásobne viac času a taktiež musí vynaložiť väčšie množstvo energie, keďže je nútený neustále meniť polohy a častejšie pritom oddychovať. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že v dôsledku úrazu musel tiež upustiť od svojich obľúbených aktivít. Kým pred nehodou sa pravidelne venoval posilňovaniu, dnes je pre neho väčšia fyzická záťaž nepredstaviteľná. Rovnako sa pre ťažkosti s chrbticou musel vzdať i lyžovania či korčuľovania, nakoľko má strach, že by sa jeho pretrvávajúce zdravotné komplikácie ešte znásobili. Úraz výrazným spôsobom zasiahol aj do spoločenského a kultúrneho života žalobcu. Kým pred dopravnou nehodou s manželku často navštevovali rôzne spoločenské podujatia (kino, divadlo), dnes sa týmto miestam snaží vyhýbať, keďže sa mu s nimi asociuje niekoľko hodinové sedenie v pre neho neznesiteľnej polohe plnej enormnej bolesti. Traumatizujúca udalosť negatívnym spôsobom vplýva i na jeho psychické zdravie. Po úraze bol nútený vyhľadať odbornú pomoc. Pravidelne preto navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. X. D.. V tejto súvislosti uviedol, že dlhodobo od dopravnej nehody užíva lieky na upokojenie. Po úraze je citlivejší, časté sú prejavy smútku a slabšie depresie. Rovnako trpí nespavosťou (plytký spánok, desivé sny), čo mu pomáhajú čiastočne zmierniť spomínané lieky na ukľudnenie. Pravidelne sa mu vynárajú nepríjemné spomienky na tragickú udalosť, keďže dennodenne prechádza okolo miesta, kde

sa udiala dopravná nehoda. Táto skutočnosť mimoriadne negatívne vplýva na jeho už beztak podlomené psychické zdravie. Zároveň možno u neho badať zvýšenú nervozitu, výbušnosť a s tým spojené návaly zlosti, čo zapríčiňuje čoraz frekventovanejšie konflikty tak v rodinnom živote, ako aj na pracovisku. Negatívne duševné stavy sa prejavujú najmä pri cestovaní v motorovom vozidle, kedy pociťuje extrémnu nervozitu sprevádzanú potením rúk, nôh a búšením srdca, prípadne neustálym dirigovaním vodiča, aby jazdil opatrne, ak cestuje ako spolujazdec. Poznačená psychika sa odzrkadľuje aj v spôsobe jeho jazdy. V súčasnosti je opatrnejší, dáva si oveľa väčší pozor na ostatných vodičov, nakoľko voči nim stratil dôveru. Odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2009, sp. zn. , z ktorého možno vyvodiť, akým spôsobom by mali súdy postupovať pri posudzovaní prípadov hodných osobitného zreteľa. „Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním (v tomto prípade povolaním baníka) a bežnými rodinnými aktivitami (záhrada, vnúčence) je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania.“ Podľa odvolateľa priznanie základného bodového ohodnotenia SSU dostatočne nereflektuje rozsah a intenzitu kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych zmien, ktoré nastali v jeho živote v dôsledku dopravnej nehody, a ktoré ho pro futuro trvalo vylúčili z účasti na plnohodnotnom osobnom, rodinnom, spoločenskom a kultúrnom živote. Jeho zámerom nie je dosiahnuť neprimeranú, predimenzovanú náhradu škody, ale domôcť sa adekvátnej peňažnej satisfakcie, ktorá by bola aspoň v čiastočnej miere spôsobilá zmierniť traumy zapríčinené protiprávnym konaním poistenca žalovaného. 2.2. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď rozhodnutie o trovách konania v rozpore s platnou právnou úpravou a procesnými zásadami upravujúcimi náhradu trov konania založil na jedinom enunciáte, a to striktnou komparáciou pomeru úspechu a neúspechu strán sporu komplexne pre jednotlivé parciálne nároky na náhradu škody na zdraví. V tomto kontexte podotkol, že prvoinštančný súd bol pri kreovaní rozhodnutia o trovách povinný posúdiť mieru procesného úspechu separátne pri jednotlivých dielčích nárokoch na náhradu škody na zdraví (t.j. osobitne v prípade nároku na náhradu za bolesť, osobitne v časti nároku na náhradu za SSU a osobitne v časti nároku na mimoriadne navýšenie SSU) a túto následne premietnuť do samostatných enunciátov v zmysle procesných zásad ovládajúcich problematiku náhrady trov konania. Poukázal na to, že základné bodové ohodnotenie bolestného a SSU a zvýšenie SSU v zmysle sú takými nárokmi, ktoré môžu byť v sporovom konaní uplatnené samostatnými procesnými úkonmi. Spoločným menovateľom daných parciálnych nárokov bolo v predmetnom spore výlučne to, že boli predmetom jedného súdneho konania. Keďže predmetom sporu boli tri samostatne uplatniteľné nároky, súd prvej inštancie mal podľa odvolateľa správne rozhodnúť o náhrade trov konania troma samostatnými výrokmi. Poukázal na právny názor prezentovaný v komentári k , v ktorom sa uvádza: „Ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. [...j Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov (t. j. podľa toho, ako sa tá-ktorá vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto trov). [...] Súd teda aj o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi.“ (In: ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S.; BARICOVÁ, J.; MESIARKINOVÁ, S.; BAJÁNKOVÁ, J.; TOMAŠOVIČ, M. et al.: . Komentár. C. H. Beck, Praha 2016, s. 927). Odvolateľ namietal, že v napadnutom rozhodnutí súd neposudzoval nárok na náhradu trov konania samostatne vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku, ale nesprávne pomeroval mieru procesného úspechu pre nároky na odškodnenie ako celok, čo je v rozpore s právnou teóriou, ako aj s rozhodovacou praxou všeobecných súdov. Záver o samostatnom posúdení jednotlivých nárokov rezultuje aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2012, sp. zn. , v ktorom dovolací súd uviedol, že pokiaľ sa v spoločnom konaní prejednáva viacero vecí, považuje sa pre účely náhrady trov konania každá z týchto vecí za samostatnú a mieru úspechu či neúspechu je nevyhnutné posúdiť samostatne vo vzťahu ku každej z

týchto vecí. Súčasne dal do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.4.2013, sp. zn. , v ktorom dovolací súd vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, predmetom ktorého sú samostatné čiastkové nároky, ustálil: „V prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu. Existencia týchto dielčích nárokov je od seba nezávislá; jednotlivý dielčí nárok môže vzniknúť bez toho, aby súčasne vznikli aj ďalšie nároky. Jednotlivé dielčie nároky na náhradu škody sú podľa hmotného práva úplne samostatné, nakoľko predpoklady ich vzniku sú odlišné a tiež vznikajú v rôznom (inom) čase. So samostatnosťou dielčích nárokov na náhradu škody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, je treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov ( a ), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu ( ), a to samostatne vo vzťahu ku každému nároku osobitne“ (totožné: rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.6.1969, sp. zn. , R 28/1970; uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.1.2020, sp. zn. ). Identický záver vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.2020, sp. zn. , v ktorom odvolací súd na margo uvedenej problematiky konštatoval: „Treba vychádzať z toho, že žalobca jednou žalobou uplatnil dva samostatné nároky, a to nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal postupovať podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne, a aj o nároku na náhradu trov konania mal rozhodnúť dvoma samostatnými výrokmi.“ Poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8.9.2020, sp. zn. , v ktorom súd prvej inštancie v analogickej právnej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania separátne, dvomi samostatnými výrokmi, t.j. jedným výrokom posúdil pomer úspechu/neúspechu v časti nároku žalobkyne na náhradu za bolesť a SSU, a ďalším výrokom o trovách konania osobitne posudzoval mieru procesného úspechu/neúspechu žalobkyne v časti nároku na priznanie mimoriadneho navýšenia SSU. Vyslovil presvedčenie, že odlišné posúdenie otázky náhrady trov konania totožným senátom súdu prvej inštancie malo za následok porušenie princípu právnej istoty, a tiež princípu legitímnych očakávaní. Rovnako poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2017, sp. zn. , publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 43/2017, podľa ktorého „Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu.“ Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť mu titulom mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.348,90 €; voči žalovanej má nárok na plnú náhradu trov konania zo sumy 12.107,- € a súčasne aby mu odvolací súd priznal voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že z odborného vyjadrenia č. 197/2017 vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., vyplýva, že znalci stanovili ohodnotenie SSU v celkovom počte 445 bodov za položky: a) 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií - 350 bodov, b) 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice ľahkého stupňa - 95 bodov. V označenom odbornom vyjadrení znalci uviedli nasledujúce: „Znalecká organizácia hodnotí návrh bodového hodnotenia SSU vyčíslený v znaleckom posudku MUDr. K. D., PhD., č. 2/2016 o počte 590 bodov ako neadekvátny. S uplatnením položky 255 o počte 350 bodov je možné súhlasiť. S uplatnením položky 304a je možné rovnako súhlasiť, avšak vzhľadom k prítomnosti degeneratívnych zmien na skelete chrbtice poškodeného uplatňujeme dikciu a upravujeme tak základné bodové ohodnotenie na 50 % jeho pôvodnej výšky, t. j. na 95 bodov. Finálne, vzhľadom na horeuvedené poznámky k dokumentovanému zdravotnému stavu na pravom kolene poškodeného, nemožno súhlasiť s uplatnením položky 396a." Na základe uvedeného žalovaná pristúpila k poskytnutiu poistného plnenia v sume 1.678,00 € za celkový počet 95 bodov (položka 304a). Zároveň žalovaná poukázala na to, že z dotknutého odborného vyjadrenia č. 197/2017 jednoznačne vyplýva, že žalobca už pred posudzovanou dopravnou nehodou trpel degeneratívnymi zmenami na

skelete chrbtice, a preto znalci v rámci základného ohodnotenia položky 304a (poúrazové obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice ľahkého stupňa) pristúpili, v súlade s , k zníženiu bodového hodnotenia tejto položky o 50 %. Žalovaná poznamenala, že žalobca stanovené hodnotenie akceptoval a v priebehu konania zobral žalobu v časti istiny 1.678,00 € späť. Žalovaná ďalej konštatovala, že žalobca v rámci uplatneného nároku na náhradu škody titulom SSU predložil znalecký posudok č. 44/16, v ktorom boli psychické následky - položka 255

- hodnotené počtom bodov 1300. Dňa 25.11.2017 bolo vypracované odborné vyjadrenie č. 357/2017, v ktorom znalci stanovili ohodnotenie SSU (duševné poruchy) v celkovom počte 520 bodov za položku 255 - adaptačná porucha (protrahovaná depresívna reakcia) s príznakmi PTSD. Na základe uvedeného žalovaná pristúpila v zmysle odborného vyjadrenia posudku k poskytnutiu poistného plnenia v sume 9.485,00 €. Znalci v odbornom vyjadrení hodnotili položku 255 pri dolnej hranici bodového rozpätia, a preto má za to, že znalci zohľadnili intenzitu a rozsah negatívnych následkov dopravnej nehody na zdravie žalobcu. Žalobca uvedené hodnotenie akceptoval, na základe čoho došlo k späťvzatiu žaloby aj v prislúchajúcej časti. Celkovo poskytla žalobcovi titulom SSU sumu 11.163,00 €. K nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 30 % podľa žalovaná uviedla, že náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je možné zvýšiť najviac o 50 % (teda v rozpätí 0 - 50 %), a to iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, pričom citované ustanovenie ako typický prípad stanovuje priznanie invalidity. Podľa žalovanej vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že u žalobcu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Negatívne následky dopravnej nehody boli, s prihliadnutím na skutočnosti uvedené vo vyjadrení, v plnom rozsahu zohľadnené v základnom bodovom hodnotení SSU. Poukázala aj na skutočnosť, že napriek tomu, že priznanie invalidity nie je jediným, ale jedným, z dôvodov priznania nároku na mimoriadne zvýšenie SSU, u žalobcu nebola splnená ani táto podmienka. Dôvody, ktoré žalobca uvádza v podanej žalobe, je, podľa názoru žalovanej, možné zohľadniť v základnom bodovom hodnotení SSU. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Zotrval na odvolaní podanom v predmetnom sporovom konaní ako aj na odvolacej argumentácii. Žalovaná neuviedla relevantné skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie odvolacieho návrhu. Namietal tvrdenie žalovanej, že negatívne následky v jeho živote boli v celom rozsahu kompenzované poskytnutím odškodnenia z titulu základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom na podporu svojich záverov poukázala na údajné degeneratívne zmeny na skelete jeho chrbtice, či v kolennom kĺbe. V priebehu konania nebolo zo strany žalovanej žiadnym spôsobom objektivizované, že jeho predpoklady pre uplatnenie sa v rôznych sférach života po tragickej udalosti sú determinované aj predchádzajúcimi zdravotnými problémami nesúvisiacimi s poškodením zdravia utrpeným pri dopravnej nehode. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o verifikovanie skutočnosti, že na konkrétnej limitácii v jednotlivých sférach spoločenského uplatnenia po kolíznej udalosti sa podieľali práve predchádzajúce zdravotné komplikácie. Opätovne zdôraznil, že na predchádzajúcu anamnézu sa v priebehu konania vôbec nesťažoval, nepociťoval v tomto smere žiadne symptómy a v neposlednom rade od nej neodvíjal svoje petitórne nároky. Z dokazovania vykonaného v predmetnom sporovom konaní vyplynuli skutočnosti verifikujúce existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (ktoré žalobca podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom vymedzil v čl. I podaného odvolania), v dôsledku čoho je plne legitímne vyhovieť odvolacím dôvodom. Zvýšenie náhrady za SSU v zmysle je plne v diskrécii súdu odhliadnuc od toho, v akom rozsahu hodnotil posudzujúci lekár jednotlivé položky SSU, či akým spôsobom a či vôbec pristúpil k navýšeniu bodového hodnotenia podľa Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2013, sp. zn. , v ktorom odvolací súd ustálil nasledovné: „(...) súd využil zákonodarcom danú možnosť zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %. Jej určenie nie je závislé od zvýšenia bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom podľa ustanovenia , na ktoré odkazuje odvolateľ s tým, že zvýšenie mal urobiť už posudkový lekár. Ustanovenie umožňuje úvahu súdu, pričom súd je povinný vykonať v rámci možnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potrebné dokazovanie a správne vyhodnotiť dôkazy. Odvolací súd v tomto prípade nenašiel pochybenie, resp. nezákonný postup v použití ustanovenia a s rozhodnutím súdu sa v tejto časti stotožnil. Boli bez pochýb zistenia súdu prvého stupňa, že u žalobcu bolo preukázané obmedzenie spoločenského života, obmedzenia v rodinnom živote, v pracovnom živote, boli preukázané závery znaleckých posudkov najmä s ohľadom na zníženú pohybovú schopnosť a prognózu nemožnosti zlepšenia zdravotného stavu.“ Podľa odvolateľa

bolo vykonaným dokazovaním v predmetnom spore (zhodne s vyššie citovaným prípadom) spoľahlivo preukázané, že k vypojeniu zo všetkých sfér spoločenského uplatnenia (obmedzená mobilita, psychické ťažkosti, spoločenská izolácia) došlo výlučne v dôsledku nehodového deja a zranení utrpených bezprostredne pri dopravnej nehode. Z toho dôvodu považuje svoj nárok na zvýšenie náhrady za SSU za plne legitímny a preukázaný. Zotrval na svojom odvolacom návrhu uvedenom v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, jej vyjadrenie je obsahovo totožné s predchádzajúcim vyjadrením k odvolaniu žalobcu.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. marca 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v časti o priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.348,90 € zamietol, potvrdil ako vecne a právne správny ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a vo výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zvýšenia náhrady za SSU ako správnymi, preto rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia ako aj , a a správne ustálil, že žalobca nemá nárok na ním požadovanú zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu v uvedenej časti zamietol, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

9. Spornou otázkou v prejednávanom prípade bol nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie SSU v somatickej, ako aj v psychickej časti.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že primerané zvýšenie priznané podľa predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením, a teda že základné odškodnenie nepostačuje na kompenzáciu dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu poškodeného a jeho predpokladaného vývoja pre jeho životné úkony a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh, a že možnosti poškodeného sú veľmi výrazné obmedzené až zmarené v porovnaní s úrovňou jeho profesijných, kultúrnych, športových či iných spoločenských aktivít v dobe pred poškodením zdravia. Zvýšenie náhrady za SSU sa však neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ktoré môžu, avšak nemusia, odzrkadľovať mieru spoločenského angažovania sa poškodeného pred škodovou udalosťou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.6.2018, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2019, sp. zn. ).

11. Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU vychádzal súd prvej inštancie z výšky základnej náhrady za SSU, ktorú v priebehu konania uznala a aj uhradila žalovaná, opierajúc sa o závery odborných vyjadrení č. 197/2017 (č. l. 127 a nasl. spisu) a č. 357/2017 (č. l. 157d a nasl. spisu), vypracovaných znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk na základe

zadania žalovanej. Psychická časť SSU bola odbornými vyjadreniami ohodnotená 350 + 520 bodmi za položku 255 - adaptačná porucha (protrahovaná depresívna reakcia) s príznakmi PTSD a somatická časť bola ohodnotená 95 bodmi za položku 304a - poúrazové obmedzenie driekovej chrbtice ľahkého stupňa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že ani znalecká organizácia pri hodnotení zdravotných poškodení žalobcu v žiadnej položke nevyužila možnosť zvýšenia SSU podľa , dôvodom aplikácie ktorého je obmedzenie alebo strata možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Zároveň poukázal na to, že znalecká organizácia bodové hodnotenie SSU za somatickú časť znížila s poukazom na degeneratívne zmeny na skelete chrbtice nesúvisiace so škodovou udalosťou, pričom bodové hodnotenie SSU bolo priznané za ľahké poúrazové obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice a vo vzťahu k psychickej časti bodové hodnotenie znalecká organizácia určila na strednej dolnej hranici rozpätia bodového hodnotenia pre položku č. 255.

12. Súd prvej inštancie v danom prípade dôkladne zhodnotil skutočnosti významné z hľadiska predpokladov zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. U žalobcu nešlo o osobu, ktorá by sa mimoriadne angažovala v niektorej oblasti spoločenského života, následky poškodenia zdravia žalobcu neviedli k jeho invalidite ani ho podstatne či úplne (natrvalo) nevylúčili z realizácie v oblasti bežného života, teda z uspokojovania každodenných životných a biologických potrieb. Je nepochybné, že poškodenia zdravia žalobcu ovplyvnili celkovú kvalitu jeho života, sťažili možnosti jeho ďalšieho pracovného uplatnenia a obmedzili možnosti jeho aktívneho športového vyžitia a plnohodnotného realizovania sa v záľubách, avšak svojou závažnosťou nedosiahli taký stupeň intenzity, ktorý by zakladal dôvod hodný osobitného zreteľa.

13. Odvolateľ v odvolaní namietal tvrdenie súdu prvej inštancie v ods. 62. napadnutého rozsudku, podľa ktorého predpoklady žalobcu pre uplatnenie v rôznych sférach života pred a po škodovej udalosti boli a sú, okrem veku, determinované aj problémami s kolenom a operáciou menisku, ktoré nesúviseli s poškodením zdravia pri dopravnej nehode, podľa odvolateľa uvedený záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v uvedených tvrdeniach vychádzal z odborného vyjadrenia č. 197/2017 (č. l. 127 a nasl. spisu), podľa ktorého znalecká organizácia konštatuje (oponujúc záverom znaleckého posudku vypracovaného MUDr. K. D.), že 1. v rámci dostupnej zdravotnej dokumentácie z bezprostredného poúrazového obdobia nebolo u poškodeného objektivizované žiadne poranenie pravého kolena, 2. ako vyplýva aj z nálezu z lekárskeho znaleckého vyšetrenia poškodeného znalcom MUDr. K. dňa 18.6.2015

- poškodený udával ťažkosti s pravým kolenom staršieho dáta - t. j. už v období pred úrazom, 3. z epikrízy v prepúšťacej správe menovaného z hospitalizácie na JAS Kollárovo vyplýva zistenie degenarítivnych zmien pravého kolenného kĺbu - chondropatie IV. stupňa a retropatelárne II. až III. stupňa, 4. z lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia poškodeného MUDr. N. zo dňa 12.2.2016 vyplýva, že pacient mal operované pravé koleno aj v auguste 2008, kedy mu boli ošetrené menisky a zistené natiahnutie väzov. Na základe uvedeného možno oprávnene konštatovať, že žalobca mal zdravotné problémy, súvisiace s kolenom už pred škodovou udalosťou, tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z vyššie uvedeného odborného vyjadrenia. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že odvolateľom namietaný záver súdu prvej inštancie sa týka len parciálnej časti hodnotených následkov škodovej udalosti na zdravotný stav žalobcu zo strany súdu prvej inštancie, pričom komplexné hodnotenie týchto následkov odôvodňuje závery prijaté súdom prvej inštancie. Uvedenú odvolaciu námietku preto nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zhodnotil stupeň závažnosti poškodenia zdravia žalobcu a jeho dôsledky na možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti. Následky poškodenia fyzického zdravia žalobcu a ich dopad na jeho každodenný život boli dostatočne zohľadnené v základnom bodovom hodnotení SSU, ktoré žalobca akceptoval. Pokiaľ ide o následky poškodenia duševného zdravia, pri ich bodovom ohodnotení posudzujúci znalci nevyužili možnosť zvýšenia a počet bodov ustálili na strednej dolnej hranici rozpätia bodového hodnotenia. V danej veci súd prvej inštancie považoval bodové hodnotenie stanovené lekárom a znalcami za postačujúce pre vyváženie následkov poškodenia zdravia a nepovažoval za preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo odškodnenie vypočítané zo základnej výmery bodov neprimerané rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci ním požadované zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí podľa § 5

ods. 5 zvýšenie základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri jeho úvahách, jeho závery nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom a nie sú ani prejavom svojvôle a len subjektívne presvedčenie žalobcu o splnení predpokladov pre priznanie požadovanej výšky náhrady nie je spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.

15. Žalobcom uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil podľa

16. Odvolateľ podal odvolanie aj proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania namietajúc, že súd prvej inštancie bol povinný posúdiť mieru procesného úspechu separátne pri jednotlivých dielčích nárokoch na náhradu škody na zdraví (t.j. osobitne v prípade nároku na náhradu za bolesť, osobitne v časti nároku na náhradu za SSU a osobitne v časti nároku na mimoriadne navýšenie SSU) a túto následne premietnuť do samostatných výrokov. Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalobcu nestotožňuje, poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov v otázke rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v prípade uplatnenia viacerých nárokov v súvislosti so škodou na zdraví. Podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval súd prvej inštancie, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodoval jedným výrokom, postupujúc podľa a ods. 1 Za nesprávny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorým dospel k záveru, podľa ktorého má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 1/3 zo sumy 12.107,- €, pričom súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 práve zo sumy 12.107,- €, preto jeho rozhodnutie vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu tohto zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu čistý úspech žalobcu v konaní bol vyjadrený už pomerom 1/3 a v takomto pomere mu patrí nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude, s prihliadnutím na , ods. 1 a zásady , ako aj právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov predmetného konania.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (, , a nasl. ).

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).