Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-233-2021.pdf
PDF · 133.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/233/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manžela Ing. P. K. nar. X.XX.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v Košiciach na H. ulici č. XXXX/XX bývajúceho vo A. č. XX zastúpeného Mgr. Stanislavou Liptákovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Rozvojovej ulici č. 2 a manželky Mgr. C. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na H. ulici č. XXXX/XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom A. K. nar. XX.XX.XXXX a V. K. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 19P/78/2019-299 zo dňa 16.2.2021 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o osobitnej úprave styku, o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku, o určení trvalého bydliska maloletých detí, o poberaní prídavku na deti, o nároku na daňový bonus a o určení výživného na čas po rozvode.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov konania. Výrokom II. maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch striedania, vždy od piatku 17:00 hod. do nasledujúceho piatku 17:00 hod. s tým, že ako prvá prevezme do starostlivosti deti manželka. Výrokom III. upravil osobitný režim starostlivosti počas prázdnin nasledovne:
- počas vianočných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od posledného dňa školského vyučovania od 17:00 hod. do 30.12. do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť zabezpečovať manželka a v čase od 30.12. od 17:00 hod. do posledného dňa predchádzajúceho začiatku školského vyučovania do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť o deti zabezpečovať manžel. Každý nepárny kalendárny rok v čase od posledného dňa školského vyučovania od 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať manžel a od 30.12. od 17:00 hod. do posledného dňa predchádzajúceho začiatku školského vyučovania do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť zabezpečovať manželka,
- počas veľkonočných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od posledného dňa školského vyučovania od 17:00 hod. do posledného dňa predchádzajúceho začiatku školského vyučovania do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať manžel a každý nepárny kalendárny rok v čase od posledného dňa školského vyučovania od 17:00 hod. do posledného dňa predchádzajúceho začiatku školského vyučovania do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať manželka,
- počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od posledného dňa školského vyučovania od 17:00 hod. do posledného dňa predchádzajúceho začiatku školského vyučovania do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať manželka a každý nepárny kalendárny rok v čase od posledného dňa školského vyučovania od 17:00 hod. do posledného dňa predchádzajúceho začiatku školského vyučovania do 17:00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať manžel.
Každý z rodičov je povinný maloleté deti na výkon starostlivosti druhého z rodičov riadne a včas pripraviť, v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča a druhému rodičovi výkon osobnej starostlivosti umožniť a rovnako je povinný v stanovenom čase prevziať maloleté deti do osobnej starostlivosti a to v mieste bydliska toho z rodičov, ktorý maloleté deti odovzdáva druhému rodičovi do osobnej starostlivosti.
Výrokom IV. rozhodol, že obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom V. určil, že trvalé bydlisko maloletých bude v mieste bydliska manželky. Výrokom VI. určil, že prídavok na dieťa je oprávnená poberať na obe maloleté deti manželka. Výrokom VII. rozhodol, že nárok na daňový bonus na obe maloleté deti je oprávnený uplatňovať manžel. Výrokom VIII. rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčuje. Výrokom IX. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že obaja manželia potvrdili, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel a jeho obnovenie nie je možné. Od roku 2019 žijú oddelene, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a nemožno od nich očakávať obnovu manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov manželstvo rozviedol. Spočiatku obidvaja rodičia navrhovali zveriť deti do osobnej starostlivosti manželky. V priebehu konania manžel prehodnotil svoj návrh a navrhol zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s intervalom striedania jeden týždeň. Manželka s takýmto návrhom nesúhlasila. Na výchovnom pôsobení manžela nenašla žiadne pozitíva. Tvrdila, že sa o deti nikdy nezaujímal, aj keď sú uňho, starajú sa hlavne jeho rodičia. Prekážku striedavej osobnej starostlivosti videla predovšetkým vo veku detí, v tom, že sa k striedavej starostlivosti nevyjadrili a neprejavili k nej vôľu, poukazovala na sociálne väzby v mieste ich bydliska, na svoju nespokojnosť s tým, ako sa manžel o deti stará. Manžel prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť s argumentom, že sa chce rovnocenne a aktívne podieľať na výchove detí, nielen sa s nimi stretávať v rámci styku. Kolízna opatrovníčka po realizovaní sociálneho šetrenia zistila, že obaja rodičia majú vytvorené vo svojich domácnostiach vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o deti. Po opakovaných rozhovoroch s maloletými a to nielen kolíznou opatrovníčkou, ale aj po ich vypočutí psychologičkou na RPPS mal súd prvej inštancie preukázané, že napriek zložitej rodinnej situácii a vážne narušeným vzťahom medzi členmi rodiny majú deti silnú pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom, rovnako ku starým rodičom a zároveň vzťah medzi deťmi je silný, navzájom sa dopĺňajú. Súd prvej inštancie nezistil na strane ani jedného rodiča nedostatok rodičovských kompetencií a osobnostnú nespôsobilosť k výchove detí. Mal preukázané, že je to práve manželka, ktorá zásadne odmieta s manželom komunikovať, zúčastňovať sa spoločných stretnutí s psychologičkou, odmietla manželovi poskytnúť telefónne číslo, komunikujú iba mailom, bráni manželovi navštíviť s deťmi lekára. Vychádzal z toho, že obe deti majú pozitívne ladené citové väzby k obom rodičom, u oboch sa objavilo rozkolísanie súvisiace s rozvodovou situáciou. Navštevovali predškolské zariadenie, sú socializované, v domácnosti manžela strávili aj viacero nocí. Pokiaľ ide o sociálne väzby, konštatoval, že deti sú vo veku, kedy si tieto sociálne väzby ešte len začínajú vytvárať a postupom času sa tieto budú následne rozširovať. Aktuálne sociálne väzby nemôžu spôsobovať prekážku pri realizácii rodičovských práv. Uviedol, že pokiaľ ide o vôľu maloletých detí pre súd nie je relevantná vôľa maloletých detí, deti o veci nerozhodujú. Deti majú právo vyjadriť sa ku každej otázke ktorá sa ich týka, samozrejme s prihliadnutím na ich vek, rozumové a vôľové schopnosti. V danom prípade ide o deti v predškolskom veku, ktoré nie sú schopné pochopiť a relevantne si vytvoriť názor k rozdeleniu rodičovských rolí, ani posúdiť dôsledky takéhoto rozdelenia. Právo detí vyjadriť sa k aktuálnej situácii bolo zachované tým, že bol realizovaný rozhovor s deťmi opakovane nielen kolíznym opatrovníkom ale aj psychologičkou. Fakt, že deti neboli dotazované na striedavú osobnú starostlivosť súd prvej inštancie vzhľadom k uvedenému nepovažoval za relevantnú. Z uvedeného dôvodu nevykonal manželkou navrhovaný dôkaz, a to opätovný rozhovor s maloletými deťmi. Vykonaným dokazovaním neboli zistené na strane manžela žiadne prekážky, ktoré by odôvodňovali zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti manželky. Vyjadrenia manželky o nevhodnosti striedavej starostlivosti vyhodnotil ako účelové, v snahe presadiť vlastnú osobu ako výlučne preferenčného rodiča s výhradným vplyvom
na výchovu maloletých detí a obmedziť tak nielen rodičovské práva druhého rodiča, ale predovšetkým právo detí na výchovu a starostlivosť druhého rodiča. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie považoval za najvhodnejšiu formou starostlivosti striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, pričom vzhľadom k veku maloletých detí interval striedania jeden týždeň považoval za najvhodnejší. Tiež považoval za potrebné osobitne upraviť obdobie sviatkov a prázdnin, ktoré v zmysle rozsahu uvedeného v petite rozdelil rovnomerne medzi oboch rodičov. Nepovažoval za spravodlivé, aby deti boli preberané a odovzdávané výlučne v mieste bydliska manželky, preto upravil odovzdávanie detí vždy v mieste odovzdávajúceho rodiča. Mal za to, že striedavá osobná starostlivosť v danom prípade zabezpečí právo detí byť vychovávané oboma rodičmi, a to v rovnakom rozsahu, čím sa zároveň vytvoria podmienky na rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a ostatnými blízkymi osobami. Tým bude zachované právo oboch rodičov rovnocenne sa podieľať na výchove detí. Keďže nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú obaja rodičia a v tomto prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností niektorého z rodičov, súd prvej inštancie výkon týchto práv ponechal obom rodičom. Pretože rodičia sa nedokážu dohodnúť na ničom, manželka odmieta s manželom komunikovať, na návrh manžela súd prvej inštancie postupom podľa § 35 Zákona o rodine upravil aj miesto trvalého pobytu detí, poberanie prídavkov na deti a uplatňovanie nároku na daňový bonus, ktoré sa odvíjajú od osobnej starostlivosti o deti. Pri rozhodovaní o výživnom na čas po rozvode súd prvej inštancie vychádzal z deklarovaného príjmu manžela v sume 800 Eur mesačne a príjmu manželky z trvalého pracovného pomeru v priemere 1200 Eur mesačne. Rodičia deklarované príjmy nerozporovali. Manžel navrhol pri striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčovať. Vychádzajúc zo všeobecných zásad pre určenie výšky výživného, pri zohľadnení konkrétnej situácie posúdil majetkové pomery rodičov ako porovnateľné. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom II. až VIII. o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o osobitnej úprave styku, o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku, o určení trvalého bydliska maloletých detí, o poberaní prídavku na deti, o nároku na daňový bonus a o určení výživného na čas po rozvode podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Nie je jej zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletých je tou najvhodnejšou formou rodičovskej starostlivosti a rešpektuje najlepší záujem dieťaťa. Konštatovala, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku obmedzil iba na skúmanie a hodnotenie toho, že rodičia nevedia spolu komunikovať a ustálil, že samotná nekomunikácia rodičov neohrozuje záujem maloletých detí. Nezhodnotil, či rodičia na základe výsledkov dokazovania, majú rodičovskú spôsobilosť vychovávať svoje deti a nezodpovedal na otázku, či samotná aplikácia striedavej starostlivosti v reálnom živote rodičmi je v ich záujme. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom a prečo je v záujme maloletých detí striedavá osobná starostlivosť najmä za situácie, keď samotné deti všade vyjadrili svoju vôľu, že chcú byť u nej a prajú si byť viac s manželom, teda mať ju v rozsahu, ako tomu bolo doteraz, pričom svoju vôľu prezentovali pred rôznymi nezávislými osobami (kolízny opatrovník, psychologička, manželka). Nie je jej zrejmé, prečo sa súd nevysporiadal dôsledne s názorom detí, ktorý je konštantný. Nechápe, prečo by malo byť v záujme maloletých detí, aby boli vytrhnuté zo svojho domova. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo zvolil týždňový interval striedavej starostlivosti a vôbec nezisťoval názory rodičov na túto formu a nezisťoval ani, prečo je takáto intenzita a interval viac v záujme maloletých, ako iné časové obdobia. Pripomenula, že s manželom sa rozišli vo februári 2019, pričom manžel sa od narodenia až do odchodu zo spoločnej domácnosti o výchovu detí nestaral. Zdôraznila, že pre maloleté deti je domácim prostredím prostredie, v ktorom býva ona. Podľa jej názoru nezodpovedanou a neriešenou otázkou zostala aj otázka, prečo a v čo je pri striedavej osobnej starostlivosti rodičov lepšie zaistenie potrieb dieťaťa. Súd prvej inštancie túto skutočnosť len konštatoval, avšak neodôvodnil, ktoré potreby a v čom budú lepšie zaistené v konfrontácii s jej návrhom na úpravu styku. Ak jej súd prvej inštancie vyčítal, že nemala ochotu dohodnúť sa, tak samotná dohoda navrhnutá manželom v čase začatia konania predstavovala jednostranný ultimatívny diktát. Podľa jej názoru, dohodou nie je to, čo chce manžel, ale kompromis oboch rodičov, čo súd prvej inštancie absolútne nevyhodnotil. Manžel pritom nebol ochotný pristúpiť na akúkoľvek dohodu, okrem tej, ktorú navrhol on. Zdôraznila, že maloleté deti aj napriek pozitívnym zážitkom manžela sa vyjadrili pre alternatívu, ktorá
bola pre nich bezpečnejšia, t.j. dlhšie s ňou a kratšie s manželom. Podľa jej názoru, je potrebné toto ich želanie rešpektovať, pretože to vychádza z toho, čo majú maloleté deti zažité. Nikdy nespochybňovala rolu manžela ako otca maloletých detí a nikdy sa nevyjadrila v tom zmysle, že ona ako matka chce zohrávať aj rolu otca. Jeho rolu rešpektuje, ale tá sa dá nepochybne a plnohodnotne realizovať aj pri súčasnej úprave styku manžela s rozšírením počas prázdnin a sviatkov. Striedavú osobnú starostlivosť odmieta, lebo nie je v prospech maloletých detí a odmietajú ju aj samotné deti. Poukázala aj na tú skutočnosť, že v spoločnej domácnosti manžela žije aj jeho snúbenica, ktorá sa pri striedavej osobnej starostlivosti stane súčasťou života maloletých detí, avšak súd prvej inštancie z dôvodu, že uvedené manžel zatajil, vôbec neskúmal. Súdu prvej inštancie taktiež ušla ľahostajnosť a bezohľadnosť, s akou manžel k starostlivosti o maloleté deti pristupuje. Napriek pandemickým opatreniam vzal obe deti na lyžovačku, kde sa nakazili vírusom Covid-19, následne obe deti ponechal v jej starostlivosti a po celý čas ich liečby si nenašiel cestu k ich dverám, aby doniesol nákup, alebo lieky. Ona sa musela spoľahnúť na pomoc susedov a vzdialených príbuzných. Mal. A. po návšteve v domácnosti manžela prišla s hlbokými škrabancami na líci od mačky, pričom jej zostali na tvári jazvičky. Dcéra jej na vysvetlenie uviedla, že manžel ich necháva na dvore hrať sa so zvieratami, lebo nemá čas sa im venovať celý deň. Manžel mal obe maloleté deti v starostlivosti počas prázdnin Veľkej noci. Z prázdnin sa mal. V. vrátil s ranou na pravej ruke a starej matke sa priznal, že ho do ruky pohrýzol pes. Manžel na ošetrenie syna nevzal a zakázal mu o pohryzení informovať matku. Ona s ním musela ísť na ošetrenie. Maloletému bola naordinovaná antirabická profylaktická liečba proti besnote. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby ho zmenil tak, že vyhovie jej návrhu v celom rozsahu.
4. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že nespĺňa ani jeden z označených odvolacích dôvodov. Z celého odvolania je zrejmá jedine jej nespokojnosť s rozhodnutím súdu ako takým. Odlišný názor manželky vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, jeho právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že z odvolania nie je zrejmé, akým nesprávnym procesným postupom jej mal súd prvej inštancie znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto je odvolanie v tejto časti samo o sebe nedôvodné a nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o námietku manželky, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, poznamenal, že súd svoje rozhodnutie o nevykonaní navrhnutých dôkazov náležite odôvodnil a detailne popísal dôvody, pre ktoré ich nepovažoval za potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zdôraznil, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutočný stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkmi, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Nič také sa však v prejednávanej veci nestalo. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie úplne a správne zistil skutočný stav veci, preto jeho rozhodnutie netrpí žiadnou z vád uvedených v ust. § 365 CSP ani v § 62 ods. 1 CMP. Poznamenal, že manželka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať dopad na iný záver súdu. V odvolaní v podstate len zopakovala svoje argumenty a tvrdenia, ktoré súdu prvej inštancie už uviedla v rámci konania, ktoré mu predchádzalo. Poprel, že by v spoločnej domácnosti žil s inou ženou a už vôbec nie so snúbenicou. Z tvrdení manželky o jeho údajnej ľahostajnosti a bezohľadnosti v prístupe k starostlivosti o deti je zrejmý jediný cieľ, vykresliť ho ako neschopného postarať sa o deti, čo je však v príkrom rozpore s realitou, na čo bolo v konaní pred súdom náležite preukázané. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ak by tak neurobil, poškodil by najlepší záujem maloletých detí. Súd prvej inštancie náležite zistil splnenie všetkých zákonných podmienok pre vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti a to, že obaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o deti záujem, je to v záujme detí a budú takto lepšie zaistené ich potreby. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manželky zosumarizoval svoje doterajšie správy zo šetrení v rodine a vykonaných pohovorov. Naviac uviedol, že po vyhlásení rozsudku sa dňa 7.5.2021 dostavila manželka aj s maloletými deťmi a do úradného záznamu uviedla, že manžel na súde klamal,
neuviedol, že má priateľku a pred deťmi robí amorálne veci, pričom ona si to neželá. Manžel sa pred deťmi s priateľkou pusinkuje a behá pred nimi nahý. Podľa vyjadrenia detí sa im nevenuje. Ona sa deti manželovi bojí dávať, lebo sa o ne nevie postarať. Ďalej kolízny opatrovník uviedol, že dňa 7.7.2021 telefonicky kontaktoval manžela, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré boli nahlásené manželkou. Uviedol, že vyrobil deťom na dvore hrádzu, majú ju ešte dokončiť a spoločne s deťmi namaľovať. On dáva na deti pozor, aby sa im nič nestalo. Styk sa realizuje podľa nariadeného neodkladného opatrenia. Potvrdil, že má priateľku L., ale ona nevstupuje do jeho vzťahu s maloletými deťmi. Poprel, že by pred deťmi behal nahý, ako to uviedla manželka. Uviedol, že keď sú deti u neho a on sa sprchuje, veľakrát im povedal, nech nechodia do kúpeľne, ale oni aj tak vbehnú a vidia ho nahého. On to nerobí schválne, má pocit, že manželka smeruje k tomu, aby ho obvinila zo sexuálneho zneužívania. Poprel, že by mal. V.a pohrýzol pes. Syn mu povedal, že ho bolí ruka, on mu ruku prezrel, ale nič tam nemal. Záverom kolízny opatrovník konštatoval, že súd na základe vykonaného dokazovania aj zisťovaní názoru maloletých detí prostredníctvom psychológa dospel k záveru, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je toho času v ich najlepšom záujme. Na základe uvedeného sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
6. Manželka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že zotrváva na písomných dôvodov odvolania. Zdôraznila, že obe maloleté deti nemali ani len možnosť vyjadriť sa k súdom zvolenej forme starostlivosti, ich názor na striedanie domácnosti nikto nezisťoval. Názor kolízneho opatrovníka, ktorý odporúča striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené, považuje za absurdný. Je presvedčená, že rodič, ktorý nechá dieťa pohryzené psom bez lekárskeho ošetrenia a bez toho, aby druhému rodičovi vôbec oznámil, že dieťa malo takýto úraz, nemá morálne právo, aby druhého rodiča osočoval. Pohryzenie psom je len jedným z radu incidentov. Mal. A. poškriabala mačka na tvári, ostala jej jazva. Z lyžovačky si doniesli vybité zuby a nakazili sa Covidom-19. Výlety s maloletými deťmi absolvuje manžel s nočným prespávaním rodiny na zadných sedadlách vozidla, trávia voľný čas na dvore hrou s potulnými zvieratami. Ani raz manžel nedoniesol do škôlky čistú posteľnú bielizeň, ani raz nevzal bielizeň vyprať. Pri odovzdávaní a prevzatí detí vyvoláva scény, volal políciu, lebo deti odovzdáva matke (nie prítomnej starej matke), tak ona musela z práce utekať, aby našla vystresované plačúce deti na schodisku, pretože manžel nevie pochopiť základnú vec, a to že ona je zamestnaná aby uživila dve deti, na ktoré posiela dva roky dohromady 100 Eur mesačne.
7. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky uviedol, že je zrejmé, že namiesto spolupráce opäť zvolila ďalší boj, na ktorý využíva maloleté deti. Má za to, že ani v podanom vyjadrení neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať dopad na iný záver súdu. Manželkou podané odvolanie je zjavne účelové a účelové sú aj jej kroky, ktoré od rozhodnutia súdu proti nemu podniká. Zdôraznil, že maloleté deti mali možnosť prejaviť svoju vôľu, boli vypočuté kolíznym opatrovníkom a psychologičkou úradu a aj po rozhodnutí súdu bol s nimi pred kolíznym opatrovníkom opakovane vykonaný ďalší rozhovor, z ktorého vyplynuli rovnaké závery. Deti sa na neho tešia, sú s ním radi, majú spoločné zážitky a chcú s ním tráviť viac času. Zdôraznil, že aj keď sa opakovane v podaní manželky objavujú ďalšie a ďalšie invektívy na jeho osobu, tieto ho už psychicky vyčerpávajú a nebaví ho opakovane sa z nich vyviňovať, ku všetkým sa detailne vyjadril kolíznemu opatrovníkovi. Z celej situácie je už znechutený a nemá záujem nechať sa manželkou vyprovokovať k rovnakému nekorektnému osočovaniu na jej adresu. Je mu ľúto, že namiesto toho, aby s manželkou konečne začali spolupracovať ako rodičia, ona stále iniciuje ďalšie a ďalšie vyčerpávajúce vojny, ktoré nikam nevedú. Aj keď sa on snaží s manželkou slušne komunikovať, reakciou sú často len vulgárne a hanlivé odpovede, na ktoré už následne nemá potrebu reagovať. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
8. Kolízny opatrovník v správe k vyjadreniu k odvolaniu zotrval na svojich vyjadreniach, stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
9. Iné vyjadrenia do rozhodnutia odvolacieho súdu predložené neboli.
10. Výrok I. napadnutého rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2 CSP).
11. Konania o rozvod manželstva a s tým súvisiace konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa Čl.5 základných zásad Zákona o rodine (ZR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manželky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/2004, I. ÚS 50/2004, II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným.
18. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ manželka namietala nedostatočné zistenie skutočného stavu veci odvolací súd zdôrazňuje, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku.
19. K striedavej osobnej starostlivosti rodičov odvolací súd poznamenáva, že ide o spôsob osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozvode. Striedavá osobná starostlivosť zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychického vývoju detí. Aj zákonodarca však vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavú osobnú starostlivosť je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody rodičov tým, že s ňou nesúhlasí. Aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), súd nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Ak je takýto nesúhlas len obštrukčný a ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, súd nemôže oň oprieť svoje rozhodnutie. Ak jeden z rodičov nie je ochotný spolupracovať a komunikovať s druhým rodičom, je dôležitou otázkou, prečo mu chýba ochota a vyspelosť v záujme maloletého dieťaťa participovať s druhým rodičom na výchove dieťaťa a spolupracovať s ním. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov nesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje „boj o dieťa“, prípadne nízke pohnútky jedného rodiča ubližovať druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Súdy môžu a majú využívať prostriedky poskytované Zákonom o rodine (napomenutie rodiča, či zásah do rodičovských práv), ktorými môžu postihovať toho z rodičov, ktorý či už zámerne alebo z nedbanlivosti marí verejný záujem na riadnej výchove a rozvoji osobnosti dieťaťa. Ak ide o iracionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. III. ÚS 1206/09).
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (č.l. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s
ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Rovnako zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozopre so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča atď.). Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 ZR sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva jedného rodiča na úkor druhého rodiča, pretože by tak dochádzalo k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou je ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru.
21. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností (výchova) zaoberal dôsledne a vykonaním, ako aj zhodnotením všetkých relevantných dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil spoľahlivý podklad pre záver o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov pri zohľadnení rovnocennej citovej väzby maloletých k obom rodičom. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že obaja rodičia majú záujem vychovávať maloleté deti a obaja sú na to aj spôsobilí, v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené závažné nedostatky, ktoré by vylučovali možnosť zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ manželka v odvolaní namietala, že manžel nemá vhodné osobnostné predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, toto jej vyjadrenie nebolo ničím podložené, naopak, kolízny opatrovník ako aj psychologička dospeli k záveru, že manžel spĺňa všetky osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o deti, medzi ním a deťmi sú vybudované silné citové väzby, neboli zistené žiadne výhrady detí voči nemu, deti k nemu chodia, nemajú problém s prostredím, v ktorom býva, nemajú problém ani s prespávaním u neho. Všetky tieto podstatné skutočnosti pre rozhodnutie o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti mal súd prvej inštancie dostatočne preukázané, pričom ani odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť niektorý z rodičov obmedzený na svojich rodičovských právach a povinnostiach. Ďalej odvolací súd uvádza, že úpravu pomerov manželov k mal. A. a V.ovi sa v tomto konaní určuje na čas po rozvode manželov. Vzhľadom na vek maloletých detí je zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu mal. A. už navštevuje základnú školu a mal. V. predškolské zariadenie. Súdom prvej inštancie zvolený interval striedania osobnej starostlivosti sa tak aj z praktického hľadiska javí ako vhodný a správny, kedy maloleté deti budú s daným rodičom prakticky celý víkend a budú mať tak dostatok času na voľnočasové aktivity ako aj na prípravu do školy, resp. škôlky. Iný interval starostlivosti navrhnutý ani nebol.
22. Aj keď manželka podala odvolanie proti výrokom rozsudku II. až VIII. o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o osobitnej úprave styku, o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku, o určení trvalého bydliska maloletých detí, o poberaní prídavku na deti, o nároku na daňový bonus a o určení výživného na čas po rozvode, v samotnom odvolaní napádala iba výrok o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Napriek tomu odvolací súd preskúmal aj všetky súvisiace výroky. Pretože obdobie sviatkov a školských prázdnin je špecifickým obdobím v roku, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne precizoval pri úprave styku rodičov s deťmi aj toto obdobie, pričom z dlhodobého hľadiska styk počas neho upravil rovnomerne. Vzhľadom na to, že ani odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť niektorý z rodičov obmedzený na svojich rodičovských právach a povinnostiach, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní deti zastupovať a spravovať ich majetok. Z dôvodu nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi súd prvej inštancie, na návrh manžela zároveň rozhodol o mieste trvalého bydliska maloletých detí, o tom, ktorý z rodičov bude poberateľom prídavkov na deti a ktorý rodič bude oprávnený si uplatňovať nárok na daňový bonus, čo je plne v súlade s ust. § 35 ZR, preto ani odvolací súd nemal námietky voči takémuto konkrétnemu precizovaniu rodičovských práv a povinností. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode, odvolací súd zo spisu zistil, že maloleté deti sú zdravé a vychádzal aj zo zásady, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom
stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. V tomto prípade takéto „nadštandardné“ výdavky maloletých detí preukázané neboli. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Rodičia svoje deklarované príjmy nerozporovali. Súd prvej inštancie riadne zistil mesačné príjmy aj výdavky rodičov, pričom ich vyhodnotil ako porovnateľné. Keďže zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čiže o deti sa rodičia budú starať rovnaký čas a ich majetkové pomery vyhodnotil ako porovnateľné, v súlade s ust. § 62 ods. 6 ZR výživné neurčil.
23. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov a ich správnym vyhodnotením dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne takto zistený skutočný stav aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako aj o osobitnej úprave styku rodičov s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov, o tom, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, o mieste trvalého bydliska maloletého u matky, o poberaní prídavku na deti, o nároku na daňový bonus a o určení výživného na čas po rozvode ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).