Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/84/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ M.. N. D., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Y., J. č. XXX/XX, 2/ D. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXXX/XX, 3/ G. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., E. W. XXX/XX, 4/ D. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. XXXX/XX, 5/ N. V., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. S. X. XXX/XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka, so sídlom v V., J. A. XX, proti žalovaným: 1/ N. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - X., L. XXX/XX, 2/ T. J., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - X., A. X., 3/ D. O., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - X., A. XXX/X, 4/ G. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - X., I. X. XXX/XXX, 5/ N. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, 6/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., A. XX, 7/ D.. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., H. XX, (odporcovia v 6/ a 7/ rade ako právni nástupcovia po T. Y., rod. V., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V., ul. A. č. XXXX/XX, zomr. XX.X.XXXX), 8/ T. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., E. č. XXXX/XX, 9a/ M.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.-X., L. XXXX/XX, 9b/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., L. XXX/XX, 9c/ G. G., rod. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom V., E. XXXX/XX, (žalovaní v rade 9a/ - 9c/ ako právni nástupcovia po A. J., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., L. č. XX, zomr. XX.XX.XXXX), 10/ B. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. P. Y. XXX, 11/ T. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX (odporcovia 10/ a 11/ aj ako právni nástupcovia po T. D., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V., I. X. č. XXX), 12/ M.. D. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. X. č. XXX, 13/ G. E., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 14a/ G. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.-X., I. X. č. XX/XX, 14b/ G. Y., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.-X., I. X. č. XX/XX, 14c/ I. O., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., E. XXXX/XX, 14d/ J. I., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.-X., I. X. č. XX/ XX, (žalovaní v rade 14a/ - 14d/ ako právni nástupcovia po G. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom V.- X., I. X. XX, zomr. XX.XX.XXXX), 15/ J. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., W. XXX/XX, 16/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., O. XX, Česká republika (žalovaný v rade 16 ako právny nástupca po pôvodnej žalovanej Z. Y., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. J., ul. G. XXX/X, ČR, zomr. XX.XX.XXXX), 17a/ O. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., U. XXXX/X, 17b/ N. Y.. rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., U. XXXX/X, 17c/ Z. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., U. XXXX/X, (žalovaní v rade 17a/ - 17c/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom G. Y., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V., U. č. X, zomr. XX.XX.XXXX), 18/ D. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L., u E. č. XX, B. republika, 19/ G. L., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., D. č. XX, 20/ D. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - J. č. XX, 21/ E. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., I. X. č. XXX/XXX, 22/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., H. XXX, Česká republika, (žalovaná v rade 22/ ako právna nástupkyňa po pôvodnej žalovanej N. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. - J., XXXXX J., H. XXX, ČR, zomr. XX.XX.XXXX), 23/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XXXX/XX, B. republika, 24/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. č. XXX/X, B. republika, žalovaní v rade 1/ až 7/, 10/ - 13/, 15/, 18/-21/, 23/ a 24/ právne zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom v Žiline, ul. Národná 17, IČO: 36 848 654, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovaných v rade 1/ až 7/, 10/ - 13/, 15/, 18/ - 21/, 23/ a 24/, pôvodne žalovaných v rade 9/, 14/, 16/, 17/, proti rozsudku Okresnému súdu v Žiline č.k. -615 z 25. novembra 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom v rade 1/ až 5/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov dovolacieho konania voči žalovaným v rade 1/ až 7/, 10/, 12/, 14a/ až 15/ a 19/ v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom nahradil vyhlásenie vôle odporcov v rade 1/ až 24/ tak, že títo dávajú súhlas na vyplatenie finančných plnení zo súdnych úschov vedených na Okresnom súde v Žiline pod č. k. Nc/a/161/95, Nc/a/162/95:

- v prospech žalobkyne v rade 1/ z úschovy vedenej pod č. k. Nc/a/161/95, a to vo výške 20.513,84 Eur, z úschovy vedenej pod č. k. Nc/a/162/95, a to vo výške 16.463,35 Eur,

- v prospech žalobkyne v rade 2/ z úschovy vedenej pod č. konania Nc/a/161/95, a to vo výške 20.513,84 Eur, z úschovy vedenej pod č. konania Nc/a/162/95, a to vo výške 16.463,35 Eur,

- v prospech žalobkyne v rade 3/ z úschovy vedenej pod č. k. Nc/a/162/95, a to vo výške 16.463,35 Eur,

- v prospech žalobkyne v rade 4/ z úschovy vedenej pod č. k. Nc/a/162/95, a to vo výške 8.231,68 Eur,

- v prospech žalobkyne v rade 5/ z úschovy vedenej pod č. k. Nc/a/162/95, a to vo výške 8.231,68 Eur. O náhrade trov konania vyhradil, že bude rozhodnuté po právoplatnom skončení veci.

2. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím OÚ Životného prostredia č. ŽP 2/3557/94 z 15.2.1995 boli vyvlastnené pozemnoknižné parcely č. 2684/1/2/3/4/5/6/7/8 a komasačné parcely parc.č. 5523, 5524, 5525, 5526, 5527, 5528 a 5529 vo výmere 83110 m2 pre Vodné dielo a.s. V konaniach sp.zn. Nc/ a/161/1995 a Nc/a/162/1995 pred Okresným súdom Žilina došlo k zloženiu finančných prostriedkov za vyvlastnenie do úschovy súdu. Dôvodom úschovy bola skutočnosť, že uschovávateľ nevedel, kto je oprávnený na plnenie, teda kto je vlastníkom pozemkov, či pozemnoknižní vlastníci alebo komasační. Pre nahradenie súhlasu s vydaním úschov musel prejudiciálne rozhodnúť o tom, kto v čase vyvlastnenia bol vlastníkom pozemku, čoho predpokladom je rozhodnutie o tom, či pre dané územie platil pozemnoknižný stav alebo komasačný stav. Zložiteľ navrhol vyplatiť finančné náhrady podľa pozemnoknižného stavu. V spore boli predložené správy zo správy katastra jednak, že v danej oblasti platí komasačný stav a na druhej strane, že komasácia nebola vykonaná a platia vlastnícke vzťahy uvedené v pozemkovej knihe. Podľa správy z 28.9.1993 bolo v oblasti Hruštiny vykonané nové meranie, podkladom pre zakladanie právnych vzťahov je potrebné vykonať identifikáciu katastra so stavom pozemnoknižnej výmery. Správa katastra zároveň od roku 1994 vydávala aj výpisy z komasačných hárkov, z komasačného stavu vychádzala aj pri posudzovaní vlastníckeho práva. 2.1. Zo zápisu z prejednania rozporných stanovísk zúčastnených podielnikov pozemnoknižnej vl. 926 parc.č. 2684/6, 2684/7, 2684/8 dňa 15.3.1997 vyplýva, že sa mali zúčastnené osoby dohodnúť, že predmetná PK vl.č. 926 s parcelami 2684/6/7/8 bola vlastnícky rozdelená podľa GP a výkazu plôch z 14.12.1932, č.j. 112/32 a takto boli užívané do roku 1957, kedy došlo k dočasnému užívaniu parciel družstvom. Z tohto nemožno prijať záver, že došlo k urovnaniu medzi nimi, a teda mohlo dôjsť k vydaniu úschov, nakoľko neboli prítomní A. Y., N. Y., G. J., G. J.. 2.2. Spornou otázkou medzi stranami bola najmä skutočnosť, či došlo k perfektnému ukončeniu komasácie, pretože nebolo nájdené uznesenie Krajského súdu Trenčín Nc III 45/24/743 z 30.11.1948, ktorým malo byť vykonané posledné autentifikačné štádium komasácie, a teda či na základe komasačného konania nadobudli jednotliví účastníci vlastnícke právo k novovymedzeným pozemkom. Nakoľko sa nezachoval pôvodný komasačný spis č. Nc III 45/24 vedený Krajským súdom Trenčín, bolo zisťované ktoré dokumenty sa zachovali, ktoré úkony boli vykonané a či komasácia pre dané územie bola dokončená tak, že jej účastníci na základe jej výsledkov nadobudli vlastnícke právo. Z dostupných listín zistil, že sa konala prvá časť meritórneho konania a to pojednávanie dňa 27.11.1947. Zároveň účastníkom boli stanovené povinnosti predniesť požiadavky na náhrady a iné nároky zememeračovi a tomu, aby vyhotovil podrobný plán do konca apríla 1948. Podkladom pre meritórne konanie bolo vyhotovenie komasačných plánov v rámci Kombinatória A. Tomuto konaniu predchádzalo aj zisťovanie pozemkov vylúčených z komasácie (zápisnica zo dňa 27.4.1946 ). Na pojednávaní 27.11.1947 už boli stanovené držobnostné diely pozemkov ležiacich v komasovanom území nepodliehajúce výmene, najmä zastavané pozemky a iné pozemky vylúčené z komasácie, cesty, rozdelenie scelených pozemkov, pričom bolo konštatované, že diely I., II., III., V. tvoria prevažne poľnohospodársku pôdu, obvody IV., VI. a VII. budú komasované osobitne. Parcely, ktoré sú predmetom skúmania tohto sporu spadali do komasačného obvodu č. III. V dňoch 21.-24.4.1948 bola vykonaná kancelárska revízia operátov starého stavu k. ú. V., operát bol spôsobilý pre účely komasácie. O vyhotovovaní kombinatória svedčí aj správa

- listina o držobnom indexe a samotný držobnostný index, ktorý má byť zostavený pri doplňovacích prácach v k. ú. V., t.j. len bez tých častí, ktoré sa komasujú, komasáciu prevádza M.. U. v Žiline, s tým, že z komasovaných častí bude zostavený druhý diel (tento mal byť vyhotovený práve pre účely autentifikácie komasácie a umiestnenie do držby), pričom bol podpísaný v Žiline 29.10.1947. Na listine bol doplnený rukou písaný text s nečitateľným podpisom, "Autentifikácia komasačného stavu Žilina, Krajský súd Trenčín Nc III-45/24/743 z 30.11.1948", čo určite neznamená autentifikáciu komasácie, ale môže znamenať, že určitá osoba porovnala tento plán s autentifikovaným stavom, prípadne o autentifikácii mala vedomosť. Podrobný komasačný plán, ktorého vyhotovenie bolo uložené zememeračovi tvoril umiestňovací plán s elaborátom nového stavu, ktorý sa zvykne označovať aj ako Kombinatórium B. Následne autentifikované Kombinatórium B bol definitívny komasačný elaborát nového stavu, pozostávajúci z nových máp a nového stavu vytýčeného v teréne, s príslušným písomným operátom bol podkladom na pretvorenie pozemkovoknižných vložiek. Nakoľko podľa listu Katastrálneho meračského úradu v Bratislave z 6.5.1948, zaslanom Krajskému súdu v Trenčíne pod Nc III 45/24-712 bolo oznámené, že v dňoch 21.-24.4.1948 bola vykonaná kancelárska revízia operátov starého stavu k. ú. V., operát bol spôsobilý a z dôvodu že Uznesením č. -740 z 25.11.1948 bolo zvolané šetrenie na 30.11.1948 ohľadom overenia komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov III. - VII. a uvedenia do novej držby, muselo byť vykonané aj kompletné Kombinatórium B, hoci odporcovia jeho existenciu namietali. Bez takéhoto zamerania jednoducho exekučné odovzdanie nebolo možné. Ak po vykonávacom pojednávaní 30.11.1948 bola následne 1.12.1949 vydaná vyhláška, pričom vtedy sa vyhláškou zverejňovali všeobecne záväzné právne predpisy a nariadenia a ukladali sa úlohy, je nanajvýš pravdepodobné, že vyhláškou sa oznámilo vykonanie a ukončenie komasácie a následne referátom sa určili úlohy. Na pojednávaní dňa 30.11.1948 sudca uviedol účastníkov do novej držby. Uvedenie do novej držby sa však nekonalo tak, že sudca každému účastníkovi bol osobne ukázať pozemok, skontrolovať či je riadne označený, či je účastníkovi známy, či sa tento dostavil alebo nie. Totiž je aj nemysliteľné, aby sudca ukázal pri poľnohospodárskej pôde každému účastníkovi jeho pozemok na mieste samom, pretože pri rozľahlejších územiach by to vyžadovalo aj niekoľko mesiacov a nevyhnutnú účasť nového vlastníka, hoci už v exekučnom konaní - teda uvedení do držby účasť nebola povinná. Vtedajší právny systém viac dbal na rozhodnutie a materiálnu stránku ako na proces, čím celé právne myslenie bolo značne odlišné od súčasného systému a právneho myslenia. Pri ustanovení do držby totiž sudca v danej obci, najčastejšie obecnom úrade, vo vhodnej miestnosti, oznámil ukončenie komasácie prítomným účastníkom, ktorých prítomnosť sa vôbec nezisťovala, vôľa zúčastniť sa bola ponechaná čisto na nich, o čom aj boli poučení, že ak ešte niekto nevie kde má pozemok, ten mu ukáže zememerač a vyhlásil komasáciu za ukončenú a autentifikoval dokumenty podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky. Autentifikácia pritom vôbec a spravidla ani nebola osobitným rozhodnutím, ale len súčasťou zápisnice z tohto exekučného pojednávania. Dokonca pre takéto rozhodnutia sa nevyžadovala ani osobitná forma, postačovalo ich zachytenie v zápisnici. V rámci tohto pojednávania už totiž ani neboli prípustné žiadne námietky, nemohli sa vykonávať opravy a úpravy, zmeny. Uvedenie do držby bolo až po konečnom vyhotovení všetkých podkladov, o ktorých forme a obsahu už bolo predtým rozhodnuté. Samotná autentifikácia však znamenala autentifikáciu mapy a stavu. Následne stav komasácie mal byť zapisovaný do pozemnoknižných vložiek, avšak podľa zistení, ani jedna komasácia ukončená po II. svetovej vojne nebola realizovaná úplným pretvorením pozemno-knižných vložiek. Totiž komasácie sa cez vojnu nevykonávali a po vojne do prijatia zn. sceľovacieho o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov, nebolo možné zrealizovať takúto obtiažnu a náročnú úlohu, najmä aj pre rozpor so záujmom nastolenia kolektivizácie. 2.3. Komasácia prebiehala po dlhšiu dobu a prípadné zmeny, úmrtia, dedenia, predaje sa hlásili zememeračovi, ktorý poznamenal zmenu, avšak žiadne rozhodnutia o procesnom nástupníctve sa nevykonávali. Preto je úplne irelevantné, že ak niektorý vlastník zomrel počas komasácie. Svedčí o tom aj obsah zápisnice D1119/1946 vo veci prejednania pozostalosti po D. W., kde je prejednávaný aj stav v pozemkovej knihe mesta Žilina v zápisnici č. 926 pod RI-III m.č. 2684/6, 2684/7, 2684/8 pod B18 z odovzdania a prepísania na V. J., rod. W. v 1/2 a N. Y., rod. W. v 1/2 s tým, že pri pokynoch pre doručenie bola preškrtnutá pozemková kniha a uvedený Okresný súd Žilina k č. D1119/46 a Krajský súd Trenčín ako súd komasačný. 2.4. List hlavného súdneho radcu zo dňa 14.11.1949, ktorým žiadal Povereníctvo spravodlivosti Bratislava vo veci komasácie v Žiline o usmernenie, pretože na súd bola opätovne doručená žiadosť o vypočutie účastníkov podľa zák. č. 47/48 Sb., či súhlasia, aby ďalšie konanie komasácie bolo vedené podľa tohto zák. ust., pretože došla ďalšia žiadosť o zvolanie účastníkov komasácie kat. úz. V., pričom komasácie sú v štádiu umiestňovania účastníkov do nového stavu, avšak umiestňovanie

vzhľadom na rozsiahlosť sa prevádza po blokoch, pričom akonáhle je prevedené umiestnenie, účastníci vstupujú do držby náhradných pozemkov tak, že časť účastníkov je už v držbe nového stavu, nepreukazuje, že nebola komasácia vykonaná, ale preukazuje, že bola vykonaná čiastočne a že časť účastníkov už je v novej držbe náhradných pozemkov, teda prebehlo už exekučné odovzdanie pozemku. Komasácia nadobúdala účinnosť aj odovzdaním po jej jednotlivých blokoch, nie jej úplným ukončením. 2.5. Poukázal na to, že Krajský súd Žilina v správnych konaniach vychádzal z komasačného stavu práve s poukazom na uznesenie Krajského súdu Trenčín (napr. , Najvyšší súd SR č.k. ), rovnako pri svojich rozhodnutiach z komasačného stavu doposiaľ vychádza aj správa katastra pri určovaní ROEP s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín NcIII-45/24-743. 2.6. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. -243 z 30.8.2005 síce bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu v Žiline o vydaní predmetu úschovy podľa pozemnoknižného stavu v úschovách pred Okresným súdom v Žiline č.k. , avšak rozhodnutie nie je odôvodnené záväzné, pretože rozhodnutie o úschovách nemôže riešiť sporové veci a súd nemôže prejudiciálne rozhodnúť spor, komu má vydať vec. 2.7. Rozdielnosť jednotlivých prístupov v rôznom období (v dedičských konaniach, notárskych zápisniciach, v rozhodnutiach o vyvlastnení a pod.) môže byť spôsobená aj tým, že skutočne nedošlo k pretvoreniu pozemnoknižných vložiek (Správa katastra Žilina na žiadosť súdu, či došlo k pretvoreniu pozemnoknižných vložiek na základe uznesenia Krajského súdu Trenčín -743 priamo neodpovedala, súdu len uviedla, že v katastrálnom operáte pre k. ú. V., ktorý tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra je držobný index, ktorý bol zostavený pri doplňovacích prácach v k. ú. V.), výsledky komasácie až do roku 1993 vôbec neboli pri vlastníckych právach zaznamenané, prípadne len v časti a odvolávanie na komasačný stav mohlo byť značne zložité. Mnoho účastníkov komasácie vzhľadom na zmenu režimu, kolektivizáciu a represie pri uplatňovaní "súkromného" vlastníctva a ukončenie komasácie pri nástupe režimu tohto obdobia ani nevedelo, či takáto komasácia platí alebo nie, najmä ak nástupom r. 1950 sa začali vykonávať HTÚP v priestoroch kolektivizovaného extravilánu, ktorého jednou z úloh bolo aj utlmovať vedomie vlastníka o jeho vlastníckom práve a preferovať užívacie vzťahy k nehnuteľnostiam družstiev a roľníckych spolkov k pozemkom v extraviláne, následne evidencia nehnuteľností na základe o evidencii nehnuteľností, kde nebolo evidované vlastnícke právo, ale len užívacie právo. Zároveň vlastníkovi po prijatí zákonov o družstevníctve nevyplývali z vlastníctva žiadne práva, dokonca ani pozemok užívať. Súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo vtedy len úplne formálne. Z dokazovania vyplýva, že štátne notárstva, ale aj účastníci pri preukazovaní vlastníctva vychádzali z pozemnoknižného stavu, komasačný stav prakticky nebrali do úvahy. Ani túto skutočnosť nepovažuje za podstatnú s poukazom na vyššie uvedené závery. Výsledkom komasácie malo byť vykonanie zápisu nového komasačného stavu do pozemkovej knihy a uzavretie starých vložiek do autentifikácie komasačného konania, čo sa však preukázateľne v tomto prípade nestalo. Pritom pozemková kniha bola podstatným atribútom pri preukazovaní a prevode vlastníckeho práva. Pozemková kniha až do 1.1.1951 plnila aj funkciu konštitučnú, t.j. práva k nehnuteľnostiam vznikali zápisom do pozemkovej knihy. Avšak aj po prijatí stredného zostala pozemkovej knihe evidenčná funkcia, a to až do roku 1964 do prijatia o evidencii nehnuteľností obnovou operátu po novom mapovaní. Tento zákon zároveň zaviedol aj evidenciu právnych vzťahov v intraviláne, avšak len výnimočne v extravilánoch, ktoré právne vzťahy v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 sa nemuseli nikde evidovať. Nakoľko teda nedošlo k zápisu komasácie do pozemkových vložiek, ale až do r. 1964 sa ešte vo vložkách evidovali právne zmeny, v komasačných hárkoch sa žiadne zmeny nevykonávali, tie už mali len preukazný charakter, je logické, že na preukazovanie vlastníctva sa používala jediná dostupná evidencia, a to pozemkové knihy. Pozemkové knihy dokonca aj po úpravách nového mapovania z dôvodu evidencie užívacích práv, sa používali na preukazovanie vlastníckych práv až do prijatia katastrálneho zákona. Navyše väčšina obyvateľov si vôbec ani nebola istá, či vôbec začal platiť komasačný stav a v 50-tich rokoch spory o určenie vlastníckeho práva k ornej pôde prakticky neprichádzali do úvahy, naviac pre faktickú nemožnosť užívať takéto pozemky združených do honov a užívaných družstvami, bolo vlastníctvo len formálne. Zároveň čím bola preukázaná väčšia výmera ornej pôdy, okrem sankcií a znárodňovania sa zvyšovali vlastníkom aj kontingenty, v prípade ich neplnenia sa ukladali tresty. Výsledky komasácie v určitom rozsahu preberali štátne orgány a napríklad aj pri mapovaní po roku 1964 bolo použité parcelovanie podľa komasačných máp, dokonca aj pri vydržaní s poukazom na pomery podľa pozemkovej knihy v notárskych zápisniciach bolo číslovanie zhodné s komasačnými parcelami. Následným preberaním parcelných čísel pri vytváraní nových parciel, podlomeniach, dochádzalo k určitej deformácii tvaru a výmery jednotlivých parciel a odlišností od ich zamerania v komasačnom konaní.

2.8. Z výsledkov znaleckého dokazovania v konaní sp. zn. znalci M.. D. U. a M.. B. H. vykonali znalecké dokazovanie na zistenie stavu a polohy pozemkov. Podľa záverov znalca M.. H. vychádzajúc zo záverov znalca M.. D. U. v posudkoch k č.k. , podľa znaleckého posudku znalca M.. D. U. z 25.1.1994 znalec plnil znaleckú úlohu pre rozdelenie parciel č. 2684/6, 2684/7 a 2684/17-31 podľa GP č. 112/32 z 17.12.1932 a porovnaním s parcelami v zápisnici č. 926 k.ú. V. ako KN parc. č. 2684/6 a 2684/7, 2684/8 a určil jednotlivé pomery. Kontrolným znaleckým posudkom z 20.10.1997 znalca M.. B. H., v roku 1932 však bol zameraný v teréne skutočný stav podľa držby, došlo k reálnej deľbe PKN parc.č. 2684/6,2684/7, ale nie parcely č.2684/8 k.ú. V., všetko PKN vl. č. 926. Znalec uviedol, že v roku 1947 bola prevedená komasácia. Pozemnoknižný stav však trvá, keď záznamy v zápisnici č.926 na parceliach pkn č. 2684/6-2684/8 boli podkladom pre dedičské rozhodnutia účastníkov. PKN č.2684/6 zodpovedá komasovanej parcele č.5528 kom. hár. 67 a PKN č. 2684/7 komasovanej parcele č.5529 kom. hár. 694, teda PKN pacely č. 2684/6, č. 2684/7 zodpovedajú komasovaným parceliam č. 5528 a 5529 avšak len konfiguráciou, nie výmerou. Komasačné parcely č. 5528 a 5529 nezodpovedajú ani geometrickému plánu č. 112/32 z roku 1932, ktorý nebol zapísaný do pozemkovej knihy. Parcela č. 2684/5 zapísaná v zápisnici č. 3077 o výmere 6251 m2 je identická s komasovanou parcelou č. 5527 zapísanou v komasačnom hárku č. 0683. 2.9. Podľa katastrálneho v znení do 14.4.2004 na preukázanie vlastníctva nehnuteľnosti s cieľom vydať osvedčenie podľa odseku 1 bolo možné použiť komasačné operáty, ak bola komasácia technicky skončená a osoby vstúpili do držby, aj keď komasačné operáty súd neschválil; obdobne sa posudzovali aj novomeračské katastrálne operáty, ako aj mapové operáty vyhotovené pred kolektivizáciou na tých katastrálnych územiach, na ktorých sa predchádzajúce mapové operáty vyhotovili na podklade konkretuálneho mapovania a iné katastrálne mapovanie sa neuskutočnilo. 2.10. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery je toho názoru, že vo vzťahu k pozemkom tvoriacim predmet sporu označenom ako komasované parcely č. 5526 a 5527, parcele č. 5526 o výmere 6.613 m2 zodpovedajúcej PK parc. 2684/5 vl. č. 3077 a komasačná parcela č. 5527 v kom. hárku č. 0683 zodpovedajúcej PK parc. č. 2684/6 PK vložke č. 926 k.ú. V. platí komasačný stav, nakoľko pozemok v tej dobe bol označený ako novovytvorená komasačná parcela, a preto je daný dôvod na nahradenie prejavu vôle tak, aby bol nahradený nesúhlasný prejav vôle osôb, ktoré by inak boli vlastníkmi daného pozemku podľa pozemnoknižného stavu ak by nebola vykonaná a ukončená komasácia. 2.11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to s poukazom na veľký počet účastníkov, ich zmeny a nástupníctvo.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 1/ až 7/, 10/ - 13/, 15/, 18/ - 21/, 23/ a 24/, pôvodne žalovaní v rade 9/, 14/, 16/, 17/, navrhovali napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh žalobcov sa zamietne, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku žiadali pripustiť dovolanie, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Namietali, že samotné skutočnosti svedčia o tom, že dňa 30.11.1948 nemohlo dôjsť k právoplatnému skončeniu komasácie s uvedením do novej držby účastníkov kat. úz. obce V., nakoľko v uvedený deň súd započal ohľadne blokov III-VII kat. územie V., Y., W. nad J., X. P. J., Y., D. O., Z., V., X., Y. a H. s uvedením do novej držby účastníkov, pričom najmenej v dvoch katastrálnych územiach sa o tejto skutočnosti dozvedeli až po 30.11.1948, a to v obci Trnové dňa 2.12.1948 a v obci Rosina dňa 4.12.1948. To znamená, že dňa 30.11.1948 nemohlo dôjsť k právoplatne ukončenej komasácii, nakoľko účastníci komasácie v kat. úz. X. a Z. ani o tomto termíne uvedenia do novej držby nemali vedomosť. 3.1. Ich hlavnou odvolacou námietkou je, že ničím nebolo preukázané, že došlo k autentifikácii komasácie, hoci nespochybňujú, že prebiehalo komasačné konanie. V konaní nebolo preukázané, na základe akých právnych a technických podkladov príslušný okresný úrad - odbor katastrálny založil komasačné hárky 0682, 0683, 0667 a 0694. Neboli predložené rozdeľovacie operáty opatrené pečiatkou Krajského súdu Trenčín komasačným sudcom: komasačná mapa, katastrálna pozemková kniha nového stavu, pozemkové hárky a ich sumár, Kombinatórium B (porovnanie stavu pred a po komasácii). Nebolo predložené rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. -743 zo dňa 30.11.1948, žiadny výpis z pozemkovej knihy o jeho pretvorení, rozdeľovacie operáty, podklady na základe ktorých údajne došlo k stotožneniu PK parciel s komasačnými parcelami, definitívny elaborát nového stavu tzv. Kombinatórium B. 3.2. Pokiaľ katastrálny úrad v Žiline poukazuje na skutočnosť, že Krajský súd v Trenčíne pod č. Nc III-45/24/743 zo dňa 30.11.1948 autentifikoval komasáciu bez toho, aby súd mal k dispozícii predmetné uznesenie, a to v origináli s vyznačením právoplatnosti, nedá sa vôbec usúdiť či predmetom tohto

rozhodnutia bola aj tá časť katastrálneho územia V. nazvaná ako oblasť L., nakoľko pod č. Nc III-45/24 sa viedli aj konania týkajúce sa obcí W. P. J., H. P. J. ako aj V., ale nie je zrejmé, ktorej časti kat. územia V.. To že sa konala všeobecná komasácia ešte neznamená, že predmetné rozhodnutie sa týkalo aj oblastí L., pričom pod pojmom všeobecná komasácia sa jednalo o celé katastrálne územie obce. Je všeobecne známe, že celé katastrálne územie V. nebolo komasované, a teda mohlo ísť len o čiastočnú komasáciu, pričom navrhovatelia nepreukázali, ktorej časti sa uvedené rozhodnutie týka. 3.3. Z rukou písaného textu s nečitateľným podpisom „Autentifikácia komasácie Žilina KS Trenčín NC III 45/24/743 z 30.11.1948“ na držobnostnom indexe, zostavený pri doplňovacích prácach v k.ú. V. podpísaný dňa 29.10.1947, sa nedá vyvodzovať, že v r. 1948 došlo k autentifikácii komasácie. Nedá sa zistiť kedy bol záznam spísaný, je v rozpore s obsahom komasačného spisu, pretože pod č. Nc III-45/24/743 zo dňa 30.11.1948 nebolo vydané rozhodnutie o autentifikácii, ale bola vyhotovená len zápisnica. Evidentne tento text nie je písaný osobou, ktorá písala text 29.10.1947. Navyše Správa katastra Žilina vo veci sp.zn. 18C-25C 86/2009 zo dňa 3.6.2013 oznámila, že držobnostný index, ktorý bol zostavený pri doplňovacích prácach v kat. území V. dňa 29.10.1947 a je na ňom uvedené č. 549, nebol nájdený. 3.4. Žiadne nepriame dôkazy nepreukázali autentifikáciu komasácie, nie je pravdou, že sa rozhodnutie stratilo, ale tvrdia, že vôbec neexistovalo, pretože z lustra spisu Krajského súdu Trenčín od č. 733 od 20.10.1948 až do č. 745 t.j. 1.12.1948 sa nikde nenachádza stopa o tom, že Krajský súd Trenčín uznesenie o autentifikácii vydal. V konaní nebolo preukázané vyhotovenie Kombinatória B pozostávajúce z nových máp a nového stavu vytýčeného v teréne, čo rovnako potvrdzuje správa Okresného úradu Žilina zo dňa 12.1.2015 vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 18C-25C 86/2009, kde bolo jednoznačne uvedené, že listina definitívneho elaborátu nového stavu tzv. Kombinatórium B sa v katastrálnom operáte nenachádza. Až autentifikované Kombinatórium B je definitívny komasačný elaborát nového stavu a tento bol hodnoverným podkladom pre pretvorenie PK vložiek. Keďže v uvedenom katastrálnom obvode nebolo vypracované Kombinatórium B, nemohol ani geodet požiadať krajský súd o autentifikáciu - zhodnovernenie a schválenie nového stavu a uvedenie účastníkov komasácie do držby nových pozemkov. Tvrdia, že v bloku III. kat. územie Žilina nedošlo súdom k uvedeniu strán do vlastníctva novej držby, čo potvrdili aj spoluvlastníci v PK vl.č. 926 zápisom zo dňa 15.3.1997. Nie je pravdivé tvrdenie okresného súdu, že zápis nepodpísali A. Y., N. Y., G. J. a G. J., keď ho nepodpísal iba A. Y.. Bez existencie vyhlášky z 1.12.1949 a referátu, ku ktorým dospel okresný súd z lustra komasačného spisu, nie je možné na základe domnienok ustáliť ich obsah. Nebol preukázaný ani jeden jediný dokument, ktorý by bol podpísaný komasačným sudcom Krajského súdu v Trenčíne a opatrený odtlačkom úradnej pečiatky. 3.5. Súdne konanie upravené nariadením č. 30/1909 I.M malo tieto etapy: konanie o prípustnosti komasácie, prípravné práce, meritórne konanie, vykonávacie konanie a konanie o nákladoch komasácie. Súčasťou právoplatného uznesenia o autentifikácii musia byť rozdeľovacie operáty opatrené súdom autentifikačnou doložkou. 3.6. Záver súdu o dĺžke komasácie a v tej súvislosti sa prípadne zmeny (úmrtia, dedenia, prevody) údajne hlásili zememeračovi a procesné právo vtedy nebolo také, ako v súčasnosti, ktorým chcel spochybniť ich tvrdenia, že nebolo možné komasovať nehnuteľnosť v prospech mŕtvej osoby, konkrétne D. W., zom. r. XXXX a podľa komasačného hárku v r. 1948 mali byť v jej prospech vykomasované nehnuteľnosti, považujú za ničím nepodložené domnienky okresného súdu. Vyvracia to samotné dedičské rozhodnutie po neb. D. W. D 1119/1946, kde pri pokynoch na doručenie, bola preškrtnutá pozemková kniha a uvedený Krajský súd Trenčín ako súd komasačný. Otázka plnoletosti je upravená hmotným právom, a preto je vylúčené, aby Krajský súd Trenčín v čase údajnej autentifikácie komasácie konal podľa hmotného práva s osobami maloletými, ktoré v čase údajnej autentifikácie komasácie už boli plnoleté a navyše vydaté pod iným menom. 3.7. Že komasácia nebola skončená do 1.2.1949 svedčí dôkaz - list predsedu Okresného súdu v Žilina zo dňa 14.11.1949 č.k. adresovaný Povereníctvu spravodlivosti v Bratislave, ktorým sa dotazuje, či v záležitosti všeobecnej komasácie kat. územie V. má pokračovať podľa doterajších predpisov, alebo so zreteľom na ust. § 100 zák.č. 47/1948 Sb. posledná veta postupovať podľa zák.č. 47/1948 Sb., rovnako aj uznesenie Okresného súdu v Žiline zo dňa 28.3.1949 pod č. Nc IX 3/49/761, z ktorého vyplýva, že v záležitosti komasácie bol určený termín pojednávania na deň 13.4.1949, na ktorom malo pokračovať meritórne pojednávanie v zmysle § 157 a nasl. Nariadenia č. 30/1909 I.M. 3.8. Nesúhlasia so záverom okresného súdu, že komasácia nadobudla účinnosť aj odovzdaním po jej jednotlivých blokoch, nie jej úplným ukončením. Poukazujú na to, že vzhľadom na výmery nehnuteľností uvádzaných v pozemnoknižnom stave a v komasačných hárkoch je vylúčené, aby došlo k čiastočnej komasácii, a to konkrétne parciel č. 2684/6,7,8 zapísaných v PK vl.č. 926 a

parcely č. 2684/5 zapísanej v PK vl.č. 3077, nakoľko pokiaľ by niektorým spoluvlastníkom výmera ich spoluvlastníckeho podielu bola právoplatne vykomasovaná, nemohla by im ostať výmera v zostávajúcej časti parciel podľa pozemnoknižného stavu, nakoľko nebol žiaden právny dôvod na to, aby komasáciou sa výmera niektorých účastníkov komasácie zdvojnásobila a iných účastníkov komasácie sa rapídne znížila oproti pôvodnému vlastníckemu stavu. Je vylúčené, aby došlo právoplatne k ukončeniu komasácie pozemnoknižnej parc.č. 2684, a to len jej čiastočnou komasáciou. Nie je možné ukončiť komasáciu tak, že niektorý z účastníkov komasácie získa výmeru pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel v parceliach, ktoré sú predmetom komasácie v novovykomasovanej časti a zároveň ostáva vlastníkom, alebo spoluvlastníkom parciel, ktoré údajne nie sú predmetom komasácie nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu pri tej istej bonite pôdy a bez toho, aby toho vlastníka alebo spoluvlastníka koho vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel sa na jeho úkor zníži, ho finančne vyplatil. 3.9. V konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. Nc/a/163/95 súd zaujal právny názor, že komasácia v k.ú. V., PK parc.č. 2684 nebola právoplatne ukončená a platí pozemnoknižný stav. V konaniach vedených pod sp.zn. a Nc/a/162/95 ohľadne depozitov boli uznesenia krajským súdom zrušené a vrátené okresnému súdu len z procesných dôvodov a tieto konania nie sú doposiaľ skončené. Poukázali na nález Ústavného súdu SR z 29.5.2013 sp.zn. , v zmysle ktorého ak všeobecný súd rozhodol v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s SR chráneným systémom právnej istoty. Okresný súd nezdôvodnil aké nové skutočnosti a dôkazy odlišné od skutočností zistených vo veci v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp.zn. , boli preukázané. 3.10. Katastrálny úrad vydal vo veci niekoľko odlišných vyjadrení a používa inú prax. Okresný súd sa už nezaoberal obsahom týchto vyjadrení, ktoré si vzájomne odporujú a podľa ich názoru nie je rozhodujúce akú prax používa katastrálny úrad, ale čo je po právnej stránke záväzné. Napr. v liste zo dňa 17.10.2011 sa uvádza, že zmeny vzniknuté po autentifikácii komasácie v k.ú. V. boli do 31.3.1964 zapisované podľa mena vlastníka do pozemnoknižných vložiek, do komasačného operátu sa nezapisovali. To jednoznačne preukazuje, že vlastnícke vzťahy platili podľa pozemkovej knihy v k.ú. V. a nie podľa komasácie. Pokiaľ vo vyjadrení z 19.7.2006 uvádza, že po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového stavu súd zaslal rozdeľovacie operáty aj pozemkovej knihe za účelom prepracovania, už v liste zo dňa 12.1.2015 sa vyjadril, že rozdeľovacie operáty sa v katastrálnom operáte nenachádzajú. 3.11. Pokiaľ okresný súd uvádza, že výsledky komasácie až do roku 1993 vôbec neboli pri vlastníckych právach zaznamenané, ide o tvrdenie v rozpore s používaním práva v právnom štáte a je predsa vylúčené, aby v právnom štáte sa 45 rokov používal neplatný právny stav (tak ako to tvrdí okresný súd) a potom bez akýchkoľvek dokladov a podkladov sa začal používať stav komasačný. Tvrdenie okresného súdu, že od r. 1950 občania ani nevedeli či platí komasačný stav, alebo neplatí, je právne irelevantné pretože orgány, ktoré registrovali zmluvy o prevode nehnuteľností, či to boli štátne notárstva alebo iné orgány, nakoľko aj po roku 1950 musela byť zmluva o prevode nehnuteľností v písomnej forme a musela byť registrovaná bývalým štátnym notárstvom, museli skúmať či predmetom prevodu za 45 rokov sú existujúce nehnuteľnosti alebo nehnuteľnosti, ktoré neexistujú. Nie je pravdou tvrdenie okresného súdu, že od r. 1950 do r. 1993 sa vlastnícke práva k poľnohospodárskej pôde neevidovali, pôda nebola predmetom súdnych sporov o určenie vlastníckeho práva, ani predmetom právnych úkonov. Poľnohospodárska pôda ako súkromné vlastníctvo bola predmetom jednak dedenia ako aj predmetom prevodov, len bol potrebný súhlas a privolenie podľa vtedy platného , ktoré udeľovali pôvodne ONV a neskôr MNV, zároveň sa muselo vyplniť tzv. tlačivo - dotazník a čestné prehlásenie, ktoré potvrdzovali vtedajšie ONV a MNV a družstva, pričom sa vyjadrovali, či súhlasia alebo nesúhlasia s prevodom. 3.12. Pokiaľ ide o LV č. XXXX zdôrazňujú, že KN-E parc.č. 5529 nie je komasovaná parcela a tvrdenie súdu, že výsledky zodpovedajú komasačnému stavu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako Geometrický plán M.. X. č. zákazky 183-94-243 vychádzal z nového merania a nie komasovaných parciel. To, že v k.ú. V. nebola ukončená komasácia svedčí napr. aj zápis v PK vl.č. 441 k.ú. V., kde v zmysle r.č. 29 je poznamenaná kúpno-predajná zmluva z 13.1.1955 s tým, že právny účinok nastane po pretvorení pozemkovej knihy tohto kat. územia, k čomu nedošlo, preto PK vložka bola uzavretá na základe ROEP-u v r. 2011.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných špecifikovanú otázku zásadného významu nepovažujú za správnu, nakoľko sa súd dopodrobna vysporiadal s okolnosťami, prečo i pri nepredložení niektorých listín považuje komasáciu pre k.ú. V., obvod III za dokončenú. Preto pripustenie dovolania z tohto dôvodu ponechávajú na odvolací súd. V konaní bolo preukázané, že vo fonde Krajského

súdu Trenčín sa zachovali urbársko-komasačné spisy mesta Žilina - dodatky z rokov 1924-1950, avšak spisový materiál nie je kompletný, dôkazom čoho je list Ministerstva vnútra SR z 12.10.2011. Od vykonanej komasácie ubehlo 67 rokov, preto je prirodzené, že nie všetky dokumenty sa na príslušných inštitúciách zachovali. Okresný súd rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil s odkazom na vykonané dokazovanie, špecifikuje jednotlivé dôkazy a z nich vyvodzuje právne závery týkajúce sa jednotlivých etáp komasácie až do ukončenia. Logicky odôvodnil, prečo dospel k záveru, že komasácia bola zavŕšená a svoje závery zachytil vo svojom rozsudku. Následne žalobcovia citujú z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukazujú na to, že Krajský súd Trenčín v rámci prevádzanej komasácie nie vždy vydával samostatné uznesenia, uznesenia boli vydávané aj v rámci zápisníc, čo sa stalo aj v konkrétnom prípade a pritom tieto uznesenia nezachytával do prehľadu spisov-knihy pošty a neoznačoval ich samostatným číslom. Dôkazom toho je zápisnica -698 zo dňa 27.11.1947. Rovnako v správnych konaniach vo veci odvolaní proti rozhodnutiu OÚ pozemkového úradu Žilina sa vychádzalo z komasačného stavu práve s poukazom na uznesenie Krajského súdu Trenčín (Krajský súd Žilina sp.zn. , Najvyšší súd SR ). Upriamili pozornosť súdu na znalecké posudky M.. U. zo dňa 15.1.1994 a 27.12.1994 a nadväzujúci znalecký posudok M.. B. H. z 20.10.1997 vypracované v inom súdnom konaní. 4.1. Na základe existujúcich dôkazov a z nich vyvodených záverov, s odkazom na medzerovitosť štátneho archívu, uplynutie času, nemožno akceptovať názor žalovaných, že pri nenájdení listín komasačný stav neplatí, ale naopak vzhľadom na skutkové zistenia prvostupňového súdu a z nich vyvodzujúce právne závery, je jeho vyriešenie prejudiciálnej otázky v súlade so zákonom. Nie je pravdou, že by okresný súd len na základe listiny o držobnom indexe považoval komasáciu za ukončenú. Posudzoval ju ako dôkaz vo vzájomných súvislostiach k ostatným vykonaným dôkazom. Rukou písaný text na tomto doklade vyhodnotil, že určite to neznamená autentifikáciu komasácie, ale môže znamenať, že určitá osoba porovnala tento plán s autentifikovaným stavom, prípadne o autentifikácii mala vedomosť. Existenciu dokladu potvrdila svedkyňa T. Y. v konaní 18C-25C 86/2009 a vyplýva to aj z listu Krajského úradu Žilina z 18.7.1997 adresovaného bývalému právnemu zástupcovi žalobcov G.. D. Z.. V r. 2013 správa katastra Žilina neuviedla, že držobnostný index nikdy neexistoval, len že sa v r. 2013 nenašiel. V liste hlavného súdneho radcu zo 14.11.1949 sa konštatuje, že časť účastníkov už je v novej držbe náhradných pozemkov, teda muselo prebehnúť exekučné odovzdanie pozemku. Keďže bola komasácia ukončená, neplatil pre ňu zákon z r. 1949. Pre spornú oblasť k.ú. V. bolo uznesenie Nc III 45/24/740 riadne vyvesené na MNV Žilina. 4.2. Pokiaľ žalovaní namietajú rozdiel vo výmere u U. L., ako právnej nástupkyne po svojich pozemnoknižných predchodcoch, táto nie je účastníčkou sporu a zároveň táto akceptovala komasačný stav pri kom. hárku 0694 pre parcelu č.5529, za ktorú dostala náhradu z vodohospodárskej výstavby. Poukazujú na vykúpenie pozemkov v r. 1996, 1997 zapísaných na LV č. XXXX, pričom ide o účastníkov, ktorí stoja na strane žalovaných a z číslovania je zrejmé, že parcely boli vytvorené z pôvodnej parcely č. 5529, alebo s touto parcelou súvisia. Je jedno, v ktorom období došlo k ich vytvoreniu, či počas THM, uvedené však svedčí, že pôvodná komasačná parcela bola prebratá a pri úprave sa vychádzalo z označenia podľa výsledkov komasácie. K námietke žalovaných ohľadne výmery pozemnoknižných parciel a komasovaných parciel poukázali na to, že pri komasácii sa bralo do úvahy množstvo faktorov (umiestnenie pozemkov, kvalita a pod.), preto ani táto časť odvolania nie je dôvodná. Komasácia parciel znamená sceľovanie rozdrobených pozemkov a znovurozdelenie pozemkov medzi nových vlastníkov a spoluvlastníkov, s prihliadnutím na užívací stav. 4.3. Konanie vedené na Okresnom súde Žilina sp.zn. Nc/a/163/95 nebolo sporové konanie a okresný súd odôvodnil svoj postup s odklonom od tohto rozhodnutia. Rovnako sa stotožňujú so závermi okresného súdu pokiaľ niektorý účastník zomrel počas komasácie. Okresný súd vyhodnotil rozdielne stanoviská katastra a tiež prijal správne závery ohľadne zapisovania komasácie do pozemkových vložiek. Odôvodnenie súdu ohľadne uznania komasačného stavu je v súlade aj s dostupnou literatúrou, prameňmi práva, na ktoré poukázali a predložili ich do konania. Preto navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im trovy konania.

5. Na vyjadrenie žalobcov reagovali žalovaní v rade 1/ až 7/, 10/ - 13/, 15/, 18/ - 21/, 23/ a 24/, pôvodne žalovaní v rade 9/, 14/, 16/, 17/ s tým, že okresný súd rozhodol vo veci komasácie, ktorá prebiehala v r. 1924 až 1948 bez toho, aby mal k dispozícií právny predpis. Komasáciu v tomto období upravovalo Nariadenie kráľ. uhr. ministra spravodlivosti č. 30/1909 o konaní v záležitostiach úpravy držby, hlavne urbariálneho oddeľovania a pomerného delenia spoločných pozemkov a komasácie pozemkov, na území pre ktorý platí zákonný článok XXXIX/1908. Zároveň citoval ust. § 174 daného nariadenia. V zmysle tohto ustanovenia sa mohli účastníci proti prideľovaniu pozemkov ozvať (pridelenie reklamovať) dňa 30.11.1948. V uvedený deň sa mali prejednávať aj bloky IV, V, VI, VII, pričom samotný obvod III.

mal minimálne cca 30 až 35 hektárov a 45 vlastníkov resp. spoluvlastníkov a vzhľadom na povahu vlastníkov pôdy je nanajvýš pravdepodobné, že veľká väčšina vlastníkov pôdy bola nespokojná a vzniesli reklamáciu. Na tieto reklamácie musel byť vypracovaný písomný znalecký posudok, čo je vylúčené, aby bol vypracovaný do 30.11.1948, a preto s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo možné v uvedený deň ukončiť autentifikáciu komasácie. Ak by bola komasácia ukončená, museli by existovať komasačné operáty, a to konkrétne rozdeľovacie mapy, katastrálna pozemková kniha a pozemkové archy opatrené overovacou klauzulou sudcu. Na uvedené predložili ako dôkaz fotokópiu overovacej klauzuly Krajského súdu v Banskej Bystrici. 5.1. V konaní je preukázané, že PK vl.č. 926 a 3077 k.ú. V., mapa M.. U. zo dňa 10.6.1948 nie sú opatrené overovacou klauzulou v zmysle ust. § 174 citovaného nariadenia, a preto nemohlo v zmysle § 175 nariadenia dôjsť k tomu, aby sudca uviedol účastníkov komasácie do držby. 5.2. Poukázali na Nariadenie uhorského ministerstva spravodlivosti č. 39000/906, v zmysle ktorého ak by došlo k ukončeniu komasácie musel by Krajský súd v Trenčíne ihneď zaslať uvedené prípadné doklady na pozemkovú knihu za účelom prepracovania, čo v danom prípade nebolo preukázané a tiež nebolo preukázané, že boli zaslané príslušnému finančnému riaditeľstvu za účelom prepracovania daňových operátov. V zmysle tohto nariadenia prvý exemplár komasačných operátov musel byť uchovaný v archíve, čo nie je daný prípad. 5.2. V zmysel ust. § 137 Nariadenia č. 30/1909 musí existovať autentifikačný protokol, kde musí byť vyznačený deň skončenia autentifikácie a po ukončení komasácie vydá konajúci sudca rozhodnutie, ktoré musí byť zapísané do autentifikačného protokolu, kde prehlási autentifikáciu za skončenú. Teda v zápisnici z 30.11.1948 nemohol súd vydať uznesenie o autentifikácií. 5.3. Až po opatrení komasačných operátov overovacou klauzulou sudcu, sudca v zmysle § 175 Nariadenia č. 30/1909 uvedie strany do držby, a to tak, že osobne každú jednotlivú parcelu označí prítomným účastníkom, za neprítomných označí každú jednotlivo parcelu zástupcovi obecného predstavenstva. Pri reklamácií je povinný sudca opravu hraníc tiež osobne ukázať. Každý úkon musel byť uskutočnený na predpísanom tlačive, ktoré Nariadenie č. 30/1909 vyžadovalo, pričom predložili fotokópie týchto vzorov. 5.4. Na základe uvedeného s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo k autentifikácii komasácie v k.ú. V. PK vl.č. 906 (správne malo byť 926) a 3077.

6. Krajský súd v Žiline pôvodne rozsudkom č.k. - 849 zo dňa 06.04.2016 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobný návrh zamietol v celom rozsahu. Mal za to, že nebolo preukázané vydanie rozhodnutia o autentifikácii komasácie (o právoplatnom skončení komasácie), rovnako nebol preukázaný hmotnoprávny predpoklad ukončenia komasácie, že vlastníci vstúpili do novej držby a pozemky i takto užívali do založenia družstva v r. 1957. Žalobcovia sa ocitli v dôkaznej núdzi, a preto nebolo možné prejudiciálne prijať záver, že v danom katastrálnom území bola ukončená komasácia.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. zo dňa 28. mája 2020 vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že odvolací súd založil rozhodnutie na hypotetickom základe úvahy, že obsahom zápisnice zo šetrenia zo dňa 30. novembra 1948 (ktorá sa nezachovala) mohli byť aj námietky účastníkov (komasačného) konania k jednotlivým rozdeľovacím operátom v zmysle § 174 nariadenia č. 30/1996 I.M., čo by spôsobilo, že by predmetná komasácia nemohla byť ukončená 30. novembra 1948, a z neho vyvodeným právnym názorom dovolací súd nesúhlasí. Pokiaľ súd prvej inštancie a odvolací súd za zásadnú otázku pre správne rozhodnutie sporu považovali otázku, či ohľadom predmetných nehnuteľností došlo k úprave vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zavŕšením procesu komasácie, jej autentizácie, s tým sa dovolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Za situácie, keď v dôkaznom materiály absentuje zápisnica zo šetrenia zo dňa 30. novembra 1948, resp. priamo uznesenie o predmetnej autentizácii, je pre vyriešenie uvedenej zásadnej otázky potrebné vychádzať z dostupných dôkazov, a to aj z dôkazov, ktoré predložili žalobcovia (dovolatelia) v dovolaní, pretože dovolací súd považuje i tieto dôkazy za procesne spôsobilé, pričom poukázal napr. (i) na prípis Krajského súdu v Trenčíne č.j. -745 adresovaný Povereníctvu spravodlivosti v Bratislave (č.l. 886).

8. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovanými, podaním zo dňa 17.02.2015 (č.l. 646), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať podľa (ďalej len ,P“) účinného od 01.07.2016, a to v zmysle , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s veta

prvá v zmysle ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle , po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), po doplnení dokazovania podľa na nariadenom pojednávaní, a to oboznámením listinných dôkazov: uznesenie Krajského súdu Trenčín č.j. Nc III 45/24/726 č.l. 881-882, zápisnicu z 13.9.1948 č.j. Nc III 45/24/728 č.l. 883-885, referát Krajského súdu Trenčín č.j. Nc III 45/24/745 č.l. 886, postúpenie spisu Okresnému súdu Žilina z 31.1.1949 na ďalšie pokračovanie č.l. 887, list Katastrálneho zememeračského úradu v Bratislave z 14.4.1949 č. 700/149 č.l. 888, uznesenie č.j. -733 č.l. 918-919, zápisnicu č.j. -739 zo dňa 23.11.1978 č.l. 921-925, z prílohovej obálky na č.l. 890 odtlačok katastrálnej mapy z nového merania a čiastočnej komasácie v rokoch 1946-1950 vyhotovenej metódou poligonovou a polárnou č. 47-48 a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

10. Právna zástupkyňa žalovaných, ktorí vo veci podali odvolanie (v rade 1/ až 7/, 10/ - 13/, 15/, 18/ - 21/, 23/ a 24/, pôvodne žalovaní v rade 9/, 14/, 16/, 17/) sa pred odvolacím súdom vyjadrila, že na podanom odvolaní trvajú a navrhujú žalobu zamietnuť. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nepredložili súdu autentifikované Kombinatórium B. Nespochybňujú, že tzv. rozdeľovacie operáty mohli byť vytvorené, ale žalobcovia ich nepredložili a tak neuniesli dôkazné bremeno v tom smere kto na základe prípadnej autentifikácie sa stal vlastníkom novoscelených vykomasovaných pozemno-knižných parciel, v akom podiele, a teda nie je možné zistiť komu a v akej výške mali byť nahradením prejavu vôle žalovaným vyplatené finančné prostriedky. Komasačné hárky nič nepreukazujú, bez Kombinatória B nie je možné preukázať ich záväznosť. Bez tohto zistenia nemôže súd rozhodnúť o nahradení prejavu vôle, pretože nevieme a žalobcovia nepreukázali v prospech koho, v akej výmere, aké parcely boli vykomasované.

11. Žalovaní v rade 3/, 17a/, 17b/, 17c/ a 20/ sa pripojili k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaných, ktorí vo veci podali odvolanie.

12. Právna zástupkyňa žalobcov sa vyjadrila, že argumentácie právnej zástupkyne žalovaných neobstojí, nakoľko preukazovali ako účastníci komasácie boli uvedení do držby, v akých podieloch, k akým parceliam, na čo poukazovali v rámci prvostupňového, odvolacieho aj dovolacieho konania. Vzhľadom na závery najvyššieho súdu obsiahnuté v bode 10. zrušujúceho uznesenia má za to, že zásadné dôkazy, ktoré boli predložené aj v dovolacom konaní, o ktorých najvyšší súd konštatoval, že sú spôsobilé a sú stranám aj súdu známe, navrhuje po zopakovanom dokazovaní v nevyhnutnom rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok a priznať nárok na náhradu trov konania.

13. V danej veci odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré žalobcovia predložili v rámci dovolacieho konania, nakoľko sa jedná o dôkazy pre spravodlivé usporiadanie veci, ktoré nepriamo (keďže sa nezachovalo uznesenie o autentifikácii komasácie z 30.11.1948) preukazujú v spojení s ostatnými dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie, aký právny stav existoval ohľadne vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam (viazaný i právnym názorom dovolacieho súdu - ) zistil nasledovný skutkový stav:

14. V preskúmavanej veci je predmetom konania nahradenie súhlasu žalovaných na vyplatenie finančných plnení zo súdnych úschov za vyvlastnené pozemky rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia č. ŽP 2/3557/94 z 15.2.1995, a to pozemnoknižné pozemky parc.č. 2684/1/2/3/4/5/6/7/8 a zároveň komasačný stav p.č. 5523, 5524, 5525, 5526, 5527, 5528 a 5529 o výmere 83110m2 pre Vodné dielo a.s. Trenčín, ktoré pozemky tvoria súčasť pozemku KN parc.č. 5523/1, ako novovytvorenej parcely na základe GP č. 183-94-243 zo dňa 3.10.1994. Vyvlastnenie bolo vedené k pozemku označeného podľa komasačného hárku č. 0682 parc. č. 5526 o výmere 6613 m2 pre neb. D. W. 1/3-na (s dedičmi D 575/94-15 z 26.1.1995, a to N. Y. 1/2-ca a G. J. 1/4- na a G. J. 1/4-na), ďalej N. Y. 1/3 a neb. V. J. 1/3-na (podľa -19 z 10.9.1987 G. J. 1/2-ca a G. J. 1/2-ca), spolu s pozemnoknižným stavom vl. č. 3077 PK parc. č. 2684/5, a to 3/8-ny neb. V. J. (G. J. 1/2-ca a G. J. 1/2-ca -19), 4/8-ny N. Y., r. W. a 1/8-na A. Y. a s pozemnoknižným stavom vl. č. 926 parc. č. 2684/6 pre G. V. 210/2940-in, E. V. 210/2940-in, G. V. 420/2940-in, G. Y. 42/2940- in, U. Y. 210/2940-in, N. S. 105/2940-in, D. S. 105/2940-in, N. D. 105/2940-in, E. U. 420/2940-in, N. U. 420/2940-in, C. D. 105/2940-in, D. U. 70/2940-in, N. X. 119/2940-in, A. Y. 21/2940-in, N. Y. 105/2940-

in, G. Y. 119/2940-in, A. I. 35/2940-in, G. I. 35/2940-in, G. J. 84/2940-in (G. J. 1/2-ca a G. J. 1/2-ca -19). Rovnako bolo vyvlastnenie podľa komasačného hárku č. 0683 k pozemku parcela č. 5527 o výmere 4120 m2 pre A. Y. 1/2-ca a N. Y. 1/2-ca spolu s pozemnoknižným stavom vl. č. 3077 PK parc. č. 2684/5 a PK vl. č. 926 PK parc. č. 2684/6 pre pozemnoknižných vlastníkov ako je vyššie uvedené. Finančná náhrada za vyvlastnené pozemky bola zložená do súdnej úschovy Okresného súdu Žilina sp.zn. a Nc/a/162/1995. Vzhľadom k tomu, že vznikol spor o vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom medzi pozemnoknižnými vlastníkmi a vlastníkmi v zmysle komasácie, je potrebné prejudiciálne v zmysle (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ) vyriešiť otázku, kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom pozemkov.

15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v katastrálnom území V. kde sa nachádzali vyvlastnené pozemky prebiehala komasácia. Sporné ostalo či predmetná komasácia bola riadne ukončená, keď žalobcovia tvrdia, že táto mala byť autentifikovaná uznesením zo dňa 30.11.1948 č.j. Nc III-45/24/743 Krajského súdu v Trenčíne, ktoré sa nezachovalo.

16. Súdne konanie o komasácii bolo upravené Nariadením č. 30/1909 I.M. a malo tieto etapy: konanie o prípustnosti komasácie (§ 41 až § 60), prípravné práce (§ 61 - § 140), meritórne konanie (§ 141 až § 162), vykonávacie konanie (§ 163 až § 181), konanie o nákladoch komasácie (§ 182 až § 205). Komasácia pozemkov znamená zceľovanie pozemkov. V rámci prípravných prác na komasáciu sa podrobne určili a opísali hranice komasačného územia. Podrobne sa vykonal súpis pozemkov komasačného územia a o vypočítaní ich plochy, triedení a odhade pozemkov, ako aj autentifikácia zememeračských prác. V danom prípade je možné konštatovať, že prípravné konanie prebehlo hlavne s poukazom na list Katastrálneho meračského úradu v Bratislave z 6.5.1948, v ktorom bolo oznámené, že v dňoch 21.4.-24.4.1948 bola vykonaná kancelárska revízia operátov starého stavu k.ú. V. a operát je spôsobilý. Nasledovalo meritórne konanie, v ktorom sa najskôr prerokovali zásadné otázky spojené s vyhotovením nového rozdeľovacieho plánu (ktoré pozemky nepodliehajú výmene, kde sa zriadia priehony pre dobytok, cesty, kde budú umiestnené studne, napájadlá, cintoríny, kameňolomy atď). Táto prvá časť meritórneho konania sa uskutočnila dňa 27.11.1947, čo vyplýva zo zápisnice č. Nc III. 45/24/698. V časti "D./ Stanovenie plochy nových držobnostných parciel" zápisnice sa konštatuje, že obvody č. IV., VI. a VII. tvoria prevažne len pôdu stavebnú a ostatné obvody I., II., III., V. tvoria prevažne pôdu pôdohospodársku. Obvod IV., VI. a VII. má byť komasovaný osobitne, každý samostatne ako stavebné pozemky s ohľadom na už ustálený regulačný plán. Zároveň bol zememerač upravený, aby dokončil umiestnenie náhradných prídelov a vyhotovil podrobný umiestňovací plán najneskoršie do konca apríla 1948 a ohlásil to súdu, ktorý následne určí ďalší termín pojednávania. Následne zememerač v týchto intenciách vyhotovil rozdeľovací plán, ktorý potom vyslaný sudca prejednal so všetkými účastníkmi. Právoplatný rozsudok o zásadných otázkach nového umiestnenia tvoril tretiu a záverečnú časť meritórneho konania. Nasledovalo vykonávacie konanie, v rámci ktorého súd uznesením vyhlásil doterajší stav držby za zaniknutý a účastníkov uviedol do novej držby. Tým bolo konanie skončené. Následne sudca opatril rozdeľovacie operáty autentifikačnou doložkou, ktorú spolu s ním podpísali autentifikačný katastrálny inžinier, hospodársky, prípadne aj lesný odborný znalec. Po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového stavu, súd zaslal rozdeľovacie operáty aj pozemkovej knihe za účelom jej prepracovania. Za nedokončenú komasáciu možno považovať ten stav, keď sa komasačné konanie skončilo v niektorom okamihu pred vydaním právoplatného uznesenia o autentifikácii nového stavu. V takom prípade zrejme nemôžu jej priami účastníci alebo ich právni nástupcovia pre seba s výsledkom tohto konania uplatňovať žiadne práva. Iná situácia je však v prípade tzv. nezapísanej komasácie, kedy nedošlo k tzv. "pretvoreniu" pozemkovej knihy. V takom prípade nestačí vychádzať len z pozemnoknižných údajov, ale treba skúmať, či sa komasačné konanie skončilo rozhodnutím, ktoré sa stalo titulom pre nadobudnutie vlastníctva iným vlastníkom než tým, ktorý predmetný pozemok vlastnil pred vykonanou komasáciou. Úlohu v tomto procese zohrala aj skutočnosť, že hoci stav komasácie mal byť zapisovaný do pozemnoknižných vložiek, od roku 1948 došlo k zmene právnej úpravy (prijatie zákona č. 47/1948 Sb., tzv. Sceľovacieho zákona) a následne došlo k úplnému zrušeniu procesu komasácie vládnym Nariadením 47/1955 o opatreniach v odbore hospodársko-technikých úprav pozemkov.

17. Medzi sporovými stranami je sporné práve, či prebehlo vykonávacie konanie v rámci komasácie. V zmysle vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a v spojení s doplnením dokazovaním pred odvolacím súdom, žalobcovia preukázali, že k autentifikácii komasácie v bloku III., v ktorom sa nachádzali sporné pozemky došlo dňa 30.11.1948. Okrem vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je nutné poukázať na to, že v danom prípade uznesením č.j. Nc III 45/24/726 (č.l. 881) sudca predvolal

na 13.09.1948 dotknuté osoby za účelom uvedenia zememerača M.. Y. U. do krájania náhradných pozemkov ohľadom blokov III. - VII. V zápisnici č.j. Nc III 45/24/728 z 13.09.1948 (č.l. 883) bolo prijaté uznesenie, že sa zememerač uvádza do krájania náhradných pozemkov a súčasne sa vydáva vyhláška, že hraničné znaky sú zvlášť zákonom chránené a ich poškodzovanie je trestné. Zároveň bol stanovený termín pre autentifikáciu nového stavu uvedených blokov na deň 25.10.1948. Následne uznesením -733 zo dňa 20.10.1948 (č.l. 918) bol stanovený termín pojednávania na 23.11.1948 za účelom prevedenia autentifikácie nového stavu ohľadom blokov III. - VII. a zároveň zrušený termín z 25.10.1948. Zo zápisnice č.j. -739 zo dňa 23.11.1948 (č.l. 921) vyplýva, že ohľadom bloku III. mala námietky iba D. L. ohľadom komasačného hárku č. 568, pričom v závere zápisnice sudca konštatoval, že podávanie námietok sa ukončilo a že nové podanie námietok je vylúčené. Uznesením zo dňa 25.11.1948 č.j. -740 (č.l. 209) bolo zvolané šetrenie, na ktorom mala byť uskutočnená tretia a záverečná časť meritórneho konania a tiež vykonávacie konanie, keď v uznesení sa konštatuje, že sa „zvoláva šetrenie na 30.11.1948 ohľadom overenia komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov III. - VII. a uvedenie do novej držby so započatím dňa 30.11.1948 o 9.00 hod.“. Zápisnica zo dňa 30.11.1948 sa však nezachovala, preto nie je známy jej obsah, či súčasťou zápisnice bolo aj uznesenie o autentifikácii komasácie v blokoch III. - VII.

18. To, že sa nezachovalo uznesenie o autentifikácii, prípadne zápisnica, ktorej by bolo súčasťou ešte neznamená, že nebolo vydané, avšak v tom prípade je potrebné túto skutočnosť preukázať radom iných nepriamych dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti vytvárajú logickú štruktúru a nasvedčujú, že k autentifikácii komasácie došlo. Ako už bolo konštatované uznesením č.j. Nc III 45/24/740 z 25.11.1948 bolo zvolané šetrenie na deň 30.11.1948 ohľadom overenia komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov III. - VII. a uvedenie do novej držby so započítaním dňa 30.11.1948. Z prehľadu spisu Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že zápisnica z 30.11.1948 sa nachádzala pod č. 743 na č. l. 1211-1213 komasačného spisu. Nepriamymi dôkazmi o existencii zápisnice z 30.11.1948 a zároveň o existencii uznesenia o autentifikácii komasácie v tento deň (okrem iných) v bloku III. svedčia jednak zachované doručenky z jednotlivých obcí o zverejnení vyhlášky z 01.12.1948, ale predovšetkým z referátu Krajského súdu v Trenčíne č.j. Nc III/42/24/745 adresovaný Povereníctvu spravodlivosti v Bratislave, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že komisionálne pojednávanie sa uskutočnilo v dňoch 23.11.1948 a 30.11.1948 a že pri tomto pojednávaní bola prevedená autentifikácia nového stavu a zároveň sudca konštatoval, že uviedol účastníkov do držby a úžitku náhradných pozemkov ohľadne blokov III. - VII., pričom zostáva ešte ukončiť komasačné práce ohľadom blokov I. - II.; ako aj z prípisu Krajského súdu v Trenčíne č.j. Nc III 45/24/756 z 31.1.1948, ktorým v zmysle zákona č. 319/48 Sb. postúpil komasačné spisy kat. územia V. k ďalšiemu pokračovaniu Okresnému súdu v Žiline a na tomto prípise bola poznačená nová spisová značka Nc IX 3/49/757. Okresný súd v Žiline viedol pokračovanie v komasácii už pod novou spisovou značkou, avšak listiny boli značené za lomítkom ako pokračovanie spisu Krajského súdu v Trenčína (viď prípis Nc III 45/24/756 a Nc IX 3/49/757) a rovnako svedčí o tom aj list predsedu Okresného súdu v Žilina zo dňa 14.11.1949 č.k. adresovaný Povereníctvu spravodlivosti v Bratislave, ktorým sa dotazuje, či v záležitosti všeobecnej komasácie kat. územie V. má pokračovať podľa doterajších predpisov, alebo so zreteľom na ust. § 100 zák.č. 47/1948 Sb. posledná veta postupovať podľa zák.č. 47/1948 Sb., pričom pokračovanie komasácie sa týkalo ďalších blokov I. a II., ktoré neboli autentifikované, ako vyplýva z vyššie konštatovaných listinných dôkazov. Napokon v liste Katastrálneho zememeračského úradu v Bratislave č. 700/149 z 14.04.1949 adresovaného Okresnému súdu v Žiline sa konštatuje : "V záležitosti všeobecnej komasácie kat. územia V., v zmysle zápisnice zo dňa 13. apríla 1949 č. Nc IX 3/49 sdeľujem, že plocha blokov č. III.-VII. činí 98ha , t.j. 16.57%, zaokruhlene 17% z celkovej komasovanej plochy. Operát nového stavu v týchto blokoch bol autentifikovaný dňa 30. XI.1948. Predtým boly prevedené všetky predchádzajúce súdne jednania a revízie v zmysle smluvy. ...". Teda prebiehalo aj konanie o nákladoch komasácie, čo je poslednou časťou komasačného konania, a je nepriamym dôkazom o tom, že vykonávacie konanie komasácie v blokoch III. - VII. bolo ukončené. Z odtlačku katastrálnej mapy z nového merania a čiastočnej komasácie v r. 1946

- 1950 vyhotovenej metódou polygonovou a polárnou - 47, 48 (prílohová obálka č.l. 890) presne vyplýva, pokiaľ siahalo komasačné územie, aj ktoré parcely boli predmetom komasácie. Tieto listiny ako rad nepriamych dôkazov na seba nadväzujúcich preukazujú žalobcami tvrdenú skutočnosť, že komasácia bola ukončená tak po formálnej stránke ako i materiálnej stránke.

19. K námietke žalovaných, že žalobcovia nepreukázali tzv. Kombinatórium B odvolací súd dodáva, že predsa nemohlo dôjsť k vykonávaciemu konaniu (ktoré vyplýva z vyššie konštatovaných nepriamych dôkazov) bez tohto kombinatória. Základom pre Kombinatórium B bol podrobný komasačný plán,

ktorý vyhotovil zememerač. Bol to vlastne umiestňovací plán s elaborátom nového stavu. Aby mohlo dôjsť k autentifikácii komasácie, takýto plán musel byť schválený a byť podkladom pre vykonávacie konanie, kde už museli byť známe nároky každého účastníka. Z jednotlivých zachovaných listín a korešpondencie, ktorá je súčasťou komasačného spisu vyplýva, že bol vyhotovený komasačný elaborát nového stavu pozostávajúci z nových máp a nového stavu vytýčeného v teréne (tzv. Kombinatórium B), keď uznesením č. Nc III 45/24/740 z 25.11.1948 bolo zvolané šetrenie na 30.11.1948 ohľadne overenia komasačného operátu a nového stavu ohľadne blokov III. - VII. a uvedenia do novej držby a zároveň Katastrálny zememeračský úrad v Bratislave listom č. 700/149 z 14.04.1949 "nečinil" námietky, aby zememeračskému inžinierovi bola vyplatená čiastka 17% z dosiaľ nevyplatených splátok, ktorá zodpovedá ploche blokov III. - VII.

20. Vlastníctvo žalobcov (ich právnych predchodcov) mal súd preukázané aj z komasačných hárkov č. 0683 a 0682. Komasačné hárky tvoria dokumenty, z ktorých sa zisťujú výsledky komasácie a preukazujú vlastníctvo ku komasovaným nehnuteľnostiam, ktoré obsahujú označenie komasovaného pozemku číslom a výmerou, ako aj vlastníkov. V danom prípade komasačné hárky č. 0683 a 0682 pri menách vlastníkov (právnych predchodcov žalobcov) nie je uvedená výška spoluvlastníkeho podielu. Na našom území sa vždy čo do veľkosti podielu používal princíp, že pri pochybnostiach o výške podielu viacerých spoluvlastníkov, platí fikcia rovnosti podielov osôb zapísaných v komasačnom hárku. Hoci pozitívna právna úprava je tu už od platnosti Stredného (), táto rímskoprávna zásada sa používala aj za obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo žalobcov, uvedené zo strany žalovaných namietané nebolo.

21. Aj samotné rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov Obvodného úradu životného prostredia č. ŽP 2/3557/94 z 15.2.1995, konkretizuje finančnú náhradu za vyvlastnené pozemky konkrétne vo vzťahu k vlastníkom v zmysle komasačných hárkov s presným označením vlastníkov a ich spoluvlastníckeho podielu, ako aj vo vzťahu k vlastníkom v zmysle pozemnoknižných vložiek s označením vlastníkov a ich spoluvlastníckeho podielu (viď bod 14. odôvodnenia). V tomto konaní zostalo sporné, ktorým vlastníkom má byť finančná náhrada zložená do súdnej úschovy vyplatená (komasačným alebo pozemnoknižným). V danej veci vznikol spor medzi pozemnoknižnými vlastníkmi a komasačnými vlastníkmi nehnuteľnosti, keď pozemnoknižní vlastníci nedali súhlas na vyplatenie finančnej náhrady označeným komasačným vlastníkom, nakoľko tvrdili, že komasácia nebola ukončená. Vo veci bolo preukázané, že k autentifikácii komasácie došlo dňa 30.11.1948, preto platí komasačný stav a medzi komasačnými vlastníkmi označenými v rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov nevznikol spor o vlastníctvo.

22. Na platnosti komasácie nič nemení ani skutočnosť, že komasácia nebola ukončená v celom katastrálnom území V., ktoré bolo rozdelené do siedmych blokov, teda bola ukončená iba v blokoch III.

- VII. a následne sa pokračovalo v komasácii blokov I. - II., čomu nasvedčujú rôzne listiny, ako napr. prípis Krajského súdu v Trenčíne č.j. Nc III 45/24/756 z 31.1.1948, ktorým v zmysle zákona č. 319/48 Sb. postúpil komasačné spisy kat. územia V. k ďalšiemu pokračovaniu Okresnému súdu v Žiline; list predsedu Okresného súdu v Žilina zo dňa 14.11.1949 č.k. adresovaný Povereníctvu spravodlivosti v Bratislave, ktorým sa dotazuje, či v záležitosti všeobecnej komasácie kat. územie V. má pokračovať podľa doterajších predpisov, alebo so zreteľom na ust. § 100 zák.č. 47/1948 Sb. posledná veta postupovať podľa zák.č. 47/1948 Sb.

23. Okrem formálneho ukončenia (autentifikovania) komasácie (uznesenie o autentifikácii), je nutné sa zamerať aj na hmotnoprávny predpoklad ukončenia komasácie, a to uvedenie účastníkov do novej držby a vstup nových vlastníkov do tejto držby. Z rôznych zachovaných listín, predovšetkým z novembra 1948 nepochybne vyplýva, že účelom nariadených pojednávaní bolo "krájanie náhradných pozemkov", prejednávanie námietok, ktoré sa ukončilo dňom 23.11.1948, termín 30.11.1948 bol nariadený za účelom autentifikácie nového stavu a tiež uvedenia účastníkov do držby a úžitku náhradných pozemkov, že náhradné pozemky už v tomto čase boli väčšine vlastníkov známe (napr. zápisnica č.j. Nc III 45/24/728 z 13.09.1948, uznesenie -733 zo dňa 20.10.1948, zápisnica č.j. -739 zo dňa 23.11.1948, uznesenie zo dňa 25.11.1948 č. -740).

24. Ústavný súd SR v náleze č.k. -48 zo dňa 29.5.2013 vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď.

Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. 24.1. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. zo dňa 30.8.2005, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -188 zo dňa 29.12.12004, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní predmetu úschovy. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, v konaní o vyplatenie vyvlastňovacej náhrady neboli predložené doklady o vykonanej a dokončenej komasácii v uvedenom katastri. Poukázal na list Katastrálneho úradu Banská Bystrica zo dňa 28.9.1993, v ktorom je konštatované, že v oblasti Žilina-Hruštiny (pkn parcela č. 2684) nebola vykonaná komasácia, bolo však vykonané nové meranie. Preto si osvojil záver, že v danej lokalite neprebehla komasácia a za dôkaz tejto skutočnosti bral uzáver, že ako katastrálny úrad tak aj pozemková kniha nevychádzali pri zakladaní právnych vzťahov z komasačného stavu, ale zo stavu uvedeného v pozemkovej knihe, svedčia o tom aj dedičské rozhodnutia po právnych predchodcov samotných účastníkov vyvlastňovacieho konania. 24.2. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozsudku sp.zn. zo dňa 26.7.2013 konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že v rokoch 1946 až 1948 prebehla všeobecná komasácia, ktorá bola autentifikovaná rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č. NcIII-45/24/743 zo dňa 30.11.1948 a na jej základe sa používa v siedmich komasovaných obvodoch ako platný operát komasačný operát. Zároveň v odôvodnení predmetného rozsudku konštatuje, že správny orgán - Obvodný pozemkový úrad Žilina vychádzal z listu Správy katastra Žilina č. K2-960/08. 24.3. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 29.9.2010 v odôvodnení konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že pôvodná pkn. parc.č. X bola komasovaná pre vlastníka Mesto Žilina. Ďalej konštatuje, že na základe správnym orgánom vykonaného dokazovania by bolo v rozpore so zákonom, keby bol navrhovateľ spolu s ostatnými oprávnenými osobami považovaný za riadneho vlastníka nehnuteľnosti, časti pkn. parc.č. X v k.ú. V. z dôvodu, že vlastníctvo k tejto parcele, komasovanej v hárku č. 02 patrí Mestu Žilina. 24.4. Pokiaľ teda žalovaní poukazovali na existenciu právoplatného rozhodnutia, ktoré konštatovalo že komasácia nebola platne skončená (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. ), jedná sa o jediné rozhodnutie, a naopak rozhodnutia, na ktoré poukazovali žalobcovia (Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 26.7.2013 a Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.9.2010) vychádzali z komasačného stavu. Odvolací súd zdôrazňuje, že záväzný pre súd aj strany je iba výrok právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ súd v inom konaní posudzoval danú otázku ukončenia komasácie ako otázku prejudiciálnu, takéto rozhodnutie pre súd v danej veci nie je záväzné. Žiadne z rozhodnutí nevyriešilo otázku ukončenia komasácie v danom katastrálnom území (blok III) záväzným spôsobom. Vychádzajúc však z vykonaného dokazovania v danej veci, odvolací súd má za to, že z priamych ako aj nepriamych dôkazov možno nepochybne vyvodiť, že komasačné konanie v katastrálnom území V. blok III. (v ktorom sa nachádzali sporné nehnuteľnosti) sa skončilo autentifikáciou nového stavu a uvedením účastníkov komasácie do držby, a preto v danom katastrálnom území platí komasačný stav, čo je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva. Nebráni tomu ani skutočnosť, že nedošlo k prepracovaniu pozemkovej knihy. Odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti je známe, že rovnaký záver prijal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. -1665 zo dňa 26. marca 2019.

25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd aj po doplnení dokazovania dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že komasačné konanie skončilo autentifikáciou nového stavu a uvedenia účastníkov komasácie do držby, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania odvolací súd rozhodoval s poukazom na , aplikujúc ustanovenie . Odvolacie konanie a v nadväznosti na to i dovolacie konanie vyvolali žalovaní v rade 1/ až 7/, 10/, 12/, 14a/ až 15/ a 19/ (prípadne ich právni predchodcovia), pričom v odvolacom a aj dovolacom konaní boli neúspešní. Preto žalobcom v rade 1/ - 5/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovaným v rade 1/ až 7/, 10/, 12/, 14a/ až 15/ a 19/ a o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle .

27. Súd prvej inštancie rozhodoval v čase platnosti a účinnosti a o trovách konania si vyhradil, že bude o nich rozhodnuté po právoplatnom skončení veci v zmysle , v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nerozhodoval o trovách prvostupňového konania, uvedené si vyhradil na samostatné rozhodnutie, odvolací súd o nich nerozhodoval, aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania, nakoľko proti uzneseniu o nároku na náhradu trov konania podľa v spojení s je prípustné odvolanie. Preto o nároku na náhradu trov konania vzniknuté pred súdom prvej inštancie bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie, v ktorom uplatní zásadu úspechu v konaní a rozhodnutie náležite odôvodní.

28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorýza ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )