Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/20/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ ARTRA s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 846/69, Oslany, IČO: 31 594 689, 2/ ČECHOVO, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 39, Sabinov, IČO: 46 186 484, 3/ JANOLI, s.r.o., so sídlom Uzovce 26, IČO: 36 515 507, 4/ JASTA Slovakia, s.r.o., so sídlom Orechová 5, Prešov, IČO: 36 491 799, 5/ Ing. A. Z. - Z., miesto podnikania Z. XXXXX/XX, S., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpených spoločnosťou: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, IČO: 00 699 063, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu zo dňa 27.marca 2019, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. marca 2019, o d m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 27.03.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) elektronickými prostriedkami s autorizáciou podľa osobitného predpisu dňa 27.03.2019, doplnenou podaním zo dňa 17.04.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2019, v znení zmeny žaloby zo dňa 18.06.2019, doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.06.2019, sa žalobcovia 1 až 5 (ďalej aj „žalobcovia“) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým správny súd žalovanému zakáže podľa ust. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „“), ďalej pokračovať v porušovaní ich práv a právom chránených záujmov, spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní, uchovávaní, oboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo, obsiahnuté vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácií, ako aj v prislúchajúcich odpovediach a súčasne uloží žalovanému povinnosť obnoviť stav pred vykonaným zásahom. Žalobcovia súčasne žiadali, aby súd žalovanému prikázal zdržať sa v akejkoľvek forme a v akejkoľvek podobe (papierovej, printovej, či elektronickej), akéhokoľvek ďalšieho nakladania ako aj akéhokoľvek ďalšieho používania všetkých a akýchkoľvek dokumentov, podkladov, listín a informácií, obsahujúcich telekomunikačné tajomstvo, obsiahnuté vo vymedzených žiadostiach o poskytnutie informácií, ako aj v prislúchajúcich odpovediach a súčasne prikázal žalovanému zničiť tieto dokumenty, podklady, listiny a informácie obsahujúce telekomunikačné tajomstvo, ako aj z nich akékoľvek vyhotovené kópie. 2. Ďalej sa žalobcovia domáhali, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní ich práv a právom chránených záujmov, spočívajúcom v nezákonnom a neodôvodnenom uchovávaní, oboznamovaní sa, nakladaní a šírení informácií tvoriacich telekomunikačné tajomstvo obsiahnuté na dátových nosičoch, tvoriacich prílohu listov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) a súčasne prikázal žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek ďalšieho nakladania s obsahom uloženým na dátových nosičoch a aby tieto dátové nosiče zničil.

3. Okrem uvedeného sa žalobcovia domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť doručiť tunajšiemu súdu oznámenie o splnení uvedených povinností o splnení zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovení stavu pred zásahom. Ako dôkaz doložili spomenuté žiadosti o poskytnutie informácií a k nim prislúchajúce odpovede. Voči žalovanému si súčasne uplatnili nárok na priznanie náhrady trov konania.

4. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalovaný voči nim vedie súťažno-správne konanie pod č. k. , v priebehu ktorého listom zo dňa 14.03.2017 a následne listom zo dňa 21.06.2017, podľa ust. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účinného do 31.05.2021, požiadal Ministerstvo vnútra SR, ako správcu Elektronického trhoviska, o poskytnutie údajov o IP adresách žalobcov (a spoločnosti PMB Slovakia, s.r.o. ako 6. účastníka súťažno-správneho konania), vo veci údajného preukázania koordinovaného postupu pri obchodovaní na Elektronickom trhovisku. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 27.03.2017 zaslalo žalovanému požadované IP adresy na DVD nosiči a listom zo dňa 03.07.2017 mu poskytlo IP adresy na CD nosiči. Žalovaný tak od uvedeného okamihu protiprávne uchovával a naďalej protiprávne uchováva, používa a spracováva DVD a CD nosiče, obsahom ktorých sú IP adresy žalobcov. Popísaný postup žalovaného, označili žalobcovia ako prvotný nezákonný zásah do ich práv a právom chránených záujmov. Ďalej uviedli, že žalovaný predmetné údaje na DVD a CD nosiči, tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva podľa , nepoužíval a mal ich zapečatené. Žalovaný dňa 04.03.2019, po otvorení DVD a CD nosičov od Ministerstva vnútra SR, po takmer dvoch rokoch vyextrahoval údaje o získaných IP adresách žalobcov a na podklade žiadostí o poskytnutie informácií zo dňa 04.03.2019, adresovaných spoločnostiam Slovak Telekom, a.s., UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., ANTIK Telecom, s.r.o. a SWAN, a.s., (ďalej aj „Spoločnosti“) ako providerom komunikačných sietí a služieb, sa údajne protiprávne dopytoval na informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo (žalovaný sa pokúsil získať informácie bližšie špecifikujúce údaje týkajúce sa komunikujúcich strán, údaje o charaktere IP adries a údaje o čase a lokalizácii komunikácie), pričom podľa názoru žalobcov nemá zo žiadneho zákona oprávnenie sa s nimi oboznamovať. Naznačený postup žalovaného považovali žalobcovia za nový (druhotný) nezákonný zásah (ktorý vznikol dňa 04.03.2019) do ich práv a právom chránených záujmov, voči ktorému sa na podklade predmetnej žaloby domáhajú poskytnutia ochrany zo strany správneho súdu. Podľa ich názoru, nezákonný zásah žalovaného a jeho následky ďalej trvajú, pretože žalovaný nielenže nezákonne získal informácie a podklady tvoriace telekomunikačné tajomstvo, na ktorých získanie nebol oprávnený, ale súčasne v rozpore s ust. pokračuje vo vyhodnocovaní, preskúmavaní a šírení nezákonne získaných informácií, dôkazov a podkladov tvoriacich telekomunikačné tajomstvo. Konštatovali súčasnú hrozbu, že žalovaný svoj nezákonný zásah opätovne zopakuje a zdôraznili, že sa jedná o odlišný typ protiprávneho zásahu, od toho, ktorým boli nezákonne získané IP adresy z Ministerstva vnútra SR.

5. K zachovaniu lehoty na podanie správnej žaloby žalobcovia uviedli, že subjektívna lehota im začala plynúť až od nového (druhotného) zásahu, t.j. dňa 04.03.2019, kedy žalovaný otvoril zapečatené CD a DVD nosiče obsahujúce IP adresy a od Spoločností sa dopytoval na informácie týkajúce sa žalobcov, resp. od 11.03.2019, kedy sa o predmetných žiadostiach žalobcovia dozvedeli. Súčasne vyjadrili presvedčenie, že lehota na podanie žaloby by bola zachovaná aj v prípade, ak by správny súd počítal plynutie lehôt od okamihu prvotného zásahu, t.j. dňa 27.03.2017. Odôvodnili to skutočnosťou, že v danej veci ide o trvajúci neukončený zásah, pri ktorom nemôže dôjsť k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej lehoty, pretože žalovaný disponuje, manipuluje a šíri informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo. Na podporu svojej argumentácie poukázali na nálezy Ústavného súdu Českej republiky. Vzhľadom k uvedenému považovali žalobu za podanú v zákonom stanovenej subjektívnej i objektívnej lehote.

6. Súčasne s podanou žalobou žalobcovia navrhli, aby súd priznal žalobe odkladný účinok, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. -262 zo dňa 30.10.2019 tak, že návrh zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok predpokladaných ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Tunajší súd poukázal najmä na skutočnosť, že žalobcovia svoje tvrdenia o pravdepodobnosti hrozby závažnej ujmy, prípadne iného vážne nenapraviteľného následku relevantným spôsobom neosvedčili. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2019.

7. Následne, dňa 27.11.2019, bol tunajšiemu súdu doručený opätovný návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe z dôvodu podstatnej zmeny skutkových okolností, pričom dňa 30.01.2020 písomne doplnili svoj návrh o ďalšie skutočnosti. O procesnom návrhu žalobcov rozhodol tunajší súd uznesením č. k. -386 zo dňa 07.08.2020, právoplatným dňa 13.08.2020, tak, že tento návrh podľa ust. zamietol. Súd vyhodnotil, že poukazovanie na uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a výške pokút, spolu s konštatovaním žalobcov o hroziacej ujme, nezakladá dôvodnosť podaného návrhu.

8. Žalobcovia v replike zo dňa 20.01.2021 zopakovali svoju argumentáciu, v zmysle ktorej podali predmetnú žalobu riadne a včas, a to bez ohľadu na skutočnosť, či by mala lehota na jej podanie plynúť od prvotného alebo až od druhotného zásahu. Konštatovali, že ide o trvajúci neukončený zásah, pri ktorom nemôže dôjsť k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej lehoty dôvodiac, že žalovaný stále disponuje, manipuluje a šíri informácie tvoriace telekomunikačné tajomstvo, ktoré získal zákonom odporujúcim faktickým postupom, teda postupom, ktorý ma charakter iného nezákonného zásahu do ich práv a právom chránených záujmov. Zdôraznili, že v prípade pokračujúceho (trvajúceho) porušenia či zásahu začína lehota na podanie žaloby plynúť každý deň znova, preto pred podaním žaloby nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej lehoty na jej podanie.

9. V priebehu súdneho konania doručili žalobcovia správnemu súdu aj ďalšie podania vo veci samej:

· dňa 17.04.2019 doplnenie právnej argumentácie s poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Benedik vs. Slovinsko zo dňa 24.04.2018; · dňa 18.06.2019 doplnenie právnej argumentácie a návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby proti žalovanému ako tzv. inému orgánu verejnej správy; · dňa 25.06.2019 doplnenie skutkovej argumentácie, osvedčujúcej trvajúci a pokračujúci zásah žalovaného a tak osvedčenie dôvodnosti žaloby proti žalovanému, ako tzv. inému orgánu verejnej správy a doplnenie (zmena) petitu žaloby; · dňa 31.10.2019 doplnenie právnej argumentácie v rámci žaloby proti žalovanému, ako tzv. inému orgánu verejnej správy; · dňa 11.11.2019 doplnenie (zmena) petitu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby; · dňa 02.03.2021 doplnenie právnej argumentácie, s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 746/18.

10. Dňa 24.07.2019 žalovaný doručil krajskému súdu podanie označené ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k správnej žalobe a k predloženiu spisov a čiastočné vyjadrenie k odkladnému účinku a vybraným procesným otázkam. Primárne konštatoval, že žaloba je podaná zjavne oneskorene, nakoľko údajný nezákonný zásah sa v danej veci odvíjal od vyžiadania IP adries žalovaným od Ministerstva vnútra SR, uskutočneného dňa 26.03.2017. Mal za to, že odpoveď Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.03.2017 nemožno v žiadnom prípade považovať za jeho nezákonný zásah. Uviedol, že žalobcovia sa o uvedenom úkone dozvedeli najneskôr z oznámenia o začatí správneho konania, resp. z následného oboznámenia sa so spisom v roku 2017. Dňa 03.04.2018 mu boli na vedomie doručené podnety žalobcov (podané prostredníctvom ich právneho zástupcu) na rôzne orgány v súvislosti s namietaným iným zásahom. Konkrétne išlo o podnet na vykonanie prieskumu zo strany Národnej rady Slovenskej republiky na zabezpečenie nápravy voči žalovanému podľa ust. , podnet na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na vykonanie štátneho dohľadu voči žalovanému, podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na vykonanie dozoru dodržiavania zákonnosti voči žalovanému, trestné oznámenie na zamestnancov žalovaného. Žalovaný konštatoval, že ani v jednom z uvedených prípadov nebolo zistené jeho pochybenie. Žaloba bola podaná až dňa 27.03.2019, čo znamená, že bola podaná oneskorene, po uplynutí dvojročnej objektívnej lehoty i dvojmesačnej subjektívnej lehoty. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobcovia mali dostatočne dlhý čas na podanie žaloby, pritom ju podali až v záverečnej fáze administratívneho konania.

11. Ďalej uviedol, že námietky žalobcov ohľadom prípustnosti a zákonnosti namietaných dôkazov eviduje a bude sa s nimi zaoberať v správnom konaní. O výsledku budú žalobcovia informovaní podľa ust. vo výzve pred vydaním rozhodnutia a následne v správnom rozhodnutí. Postup žalovaného a jeho konečné rozhodnutie je potom možné podľa ust. a nasl. preskúmať súdom. Žalovaný tiež zdôraznil, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri výkone ich

zákonných právomocí. Účelom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je poskytnutie ochrany proti konaniu správneho orgánu v situáciách, kedy sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť prostredníctvom iného inštitútu a nie namietanie každého úkonu správneho orgánu v správnom konaní, resp. každého dôkazu. Žalovaný súčasne upozornil, že je potrebné zachovať náležitú postupnosť a predčasne nezasahovať do priebehu správneho konania.

12. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.08.2019 žalovaný uviedol, že IP adresy si vyžiadal od Ministerstva vnútra SR dňa 14.03.2017 a doplnenie dňa 21.06.2017. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcov zo dňa 27.03.2019 bola vo vzťahu k týmto žiadostiam podaná po uplynutí dvojmesačnej subjektívnej lehoty a vo vzťahu k žiadosti zo dňa 14.03.2017 aj po uplynutí objektívnej dvojročnej lehoty. Súčasne poukázal na skutočnosť, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárny charakter. Správny súd totiž prostredníctvom rozhodovania o zásahovej žalobe nemôže nahrádzať správne konanie. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcov. Dňa 20.08.2019 žalovaný zároveň predložil správnemu súdu administratívny spis.

13. V podaní zo dňa 26.04.2021 (označenom ako vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov - replike zo dňa 20.01.2021 v znení doplnenia zo dňa 02.03.2021) žalovaný vyjadril presvedčenie, že keby žalobcovia mali obavu z trvajúceho zásahu, nepodávali by žalobu až dňa 27.03.2019, ale v okamihu, keď sa preukázateľne dozvedeli o údajnom zásahu. Z uvedeného dôvodu prezentoval názor, že v súčasnosti už zmysel zásahovej žaloby nemôže byť naplnený, čo odôvodil skutočnosťou, že žaloba bola podaná takmer dva roky po začatí správneho konania, kedy už z administratívneho spisu bolo zrejmé, akými podkladmi žalovaný disponuje a len pár mesiacov pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalovaného. Takéto načasovanie podania žaloby sa žalovanému javilo skôr ako snaha žalobcov zabrániť vydaniu prvostupňového rozhodnutia z dôvodu vyžiadania si administratívneho spisu krajským súdom, ktorý mu žalovaný predložil dňa 20.08.2019. Zásahovú žalobu tiež považoval za irelevantnú z dôvodu oprávnenia žalobcov podať príslušnú správnu žalobu proti druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Ďalej sa vyjadril, že aj v prípade, ak by sa subjektívna lehota na podanie žaloby počítala od okamihu, kedy žalobcovia podali podnety na rôzne inštitúcie, jej dodržanie v zmysle ust. nemožno konštatovať vo vzťahu k hypotetickému prvému zásahu. Žalovaný tiež poukázal na rozporné argumenty žalobcov, keď na jednej strane namietali konanie žalovaného spočívajúce v dvoch zásahoch, a to v hypotetickom prvom zásahu a hypotetickom druhom zásahu, pričom však na strane druhej, za účelom podporenia argumentácie o včasnosti podanej žaloby, konanie žalovaného považovali za trvajúci neukončený zásah. V tejto súvislosti upozornil, že v prípade, ak by išlo o trvajúci zásah, tento by konzumoval hypotetický prvý zásah a aj hypotetický druhý zásah a preto s označením výkonu jeho právomocí ako s trvajúcim zásahom, nesúhlasil. Uviedol, že za nezákonný zásah by sa v teoretickej rovine mohlo považovať poskytnutie IP adries, avšak nie ich dispozícia žalovaným, a preto zastával názor, že žalobu nemožno podať kedykoľvek počas trvania takýchto dôsledkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.05.2016, z ktorého možno vyvodiť záver, že disponovanie s dokumentmi sa nepovažuje za iný zásah v zmysle ust. . V predmetnom prípade je na podklade rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR nutné konštatovať, že v správnom konaní ide maximálne o jednorazové zásahy s trvajúcimi dôsledkami a plynutie lehoty na podanie žaloby je preto potrebné počítať od preukázateľného poskytnutia IP adries, príp. odkedy sa žalobcovia o tomto úkone dozvedeli.

14. Podľa (ďalej aj „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

16. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

18. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

19. Podľa , žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

20. Podľa , lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

21. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

22. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

23. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

24. Správny súd je ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje v ust. . Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.

25. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. , úprava v neobsahuje procesnú podmienku vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti, či žalobcovia po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu, iniciovali voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

26. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, sú žalobcovia povinní bez ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedeli, že boli iným zásahom dotknutí na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.

27. Žalobcovia prostredníctvom podanej žaloby namietali protiprávnosť zásahu žalovaného, a tým i nezákonnosť dôkazov, ktoré týmto zásahom získal od Ministerstva vnútra SR. Uvedenými dôkazmi sú verejne neprístupné informácie o IP adresách uchádzačov vo verejných obstarávaniach, z ktorých sa mali prihlasovať do jednotlivých zákaziek v podobe tzv. prevádzkových a lokalizačných údajov, ktoré sa stali zásadným, avšak podľa žalobcov nezákonne získaným dôkazom v správnom konaní. Podľa názoru správneho súdu, žaloba podľa jej obsahu jednoznačne smeruje proti označenému prvotnému zásahu,

ktorým je poskytnutie IP adries. Druhotný zásah, ktorý žalobcovia napádajú, možno považovať iba za následky pôvodného zásahu a nie za trvajúci samostatný zásah. V opačnom prípade by to znamenalo, že vždy ide o trvajúci zásah, a teda lehota na podanie žaloby nikdy neuplynie.

28. Za iný (samostatný) zásah nemožno považovať dôsledky získania IP adries ako dôkazov v správnom konaní a nie je možné z toho vyvodzovať právo na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy kedykoľvek počas trvania takýchto dôsledkov. K uvedenému záveru dospel i Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 03.05.2016, v zmysle ktorého „začatie samotného správneho konania na základe vyhodnotenia informácii získaných počas inšpekcie, nemôže byť považované za ďalší, samostatný, čiastkový zásah úradu, keďže začatie správneho konania a úkony vykonávané úradom v správnom konaní nemôžu už podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu predstavovať nezákonný zásah úradu. Podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné počítať plynutie samostatnej lehoty na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom od akéhokoľvek okamihu trvania držby a dispozície s diskom, DVD, resp. informáciami na nich. V tomto prípade ide o jednorazový zásah v podobe inšpekcie s trvajúcimi dôsledkami a plynutie lehoty je preto potrebné počítať od vykonania inšpekcie samotnej.“

29. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, začatie správneho konania a jednotlivé úkony v ňom, nemôžu predstavovať nezákonný zásah žalovaného. Pokiaľ by sa súd v rámci konania o ochrane pred iným zásahom vyjadroval k vedeniu správneho konania, zasahoval by do právomoci orgánov verejnej správy. V posudzovanej veci ide o jednorazový zásah v podobe získania IP adries s trvajúcimi dôsledkami a plynutie lehoty je preto potrebné počítať od samotného získania IP adries.

30. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2015, v zmysle ktorého „od správneho súdu sa objektívne nemôže očakávať, že bude určovať okamih prvého disponovania s dotknutými elektronickými dokumentmi, ktoré sú iba dôsledkom vykonania inšpekcie, ktorá aj podľa Najvyššieho súdu svojim obsahom predstavuje zásah do práv navrhovateľa (...). Preto je pre určenie relevantného dátumu začiatku plynutia podstatný deň, kedy orgán verejnej správy získal do svojej moci uvedené dokumenty.“

31. Žalobcovia sa o namietanom inom zásahu dozvedeli ešte v roku 2017, a to dňom začatia správneho konania 06.06.2017, príp. z následného oboznámenia sa s administratívnym spisom. Týmto okamihom im začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobcovia však uplatnili svoje právo na súdnu ochranu prostredníctvom zásahovej žaloby až dňa 27.03.2019, t. j. dva roky od poskytnutia IP adries, a teda po uplynutí subjektívnej lehoty. Správny súd konštatuje, že ani v prípade, ak by sa žalobcovia dozvedeli o namietanom zásahu žalovaného až v roku 2018, kedy zaslali v tejto veci podnety na rôzne inštitúcie (napr. na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky či Národnú radu Slovenskej republiky), by predmetná žaloba nebola podaná včas, v zákonom stanovenej dvojmesačnej subjektívnej lehote.

32. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. , teda čo najskôr zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

33. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec možno žalobu podľa ust. podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej,

ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia nezákonnosti zásahu v zmysle ust. . Samotná existencia objektívnej lehoty, však subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

34. v ust. umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcov podaná nebola.

35. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.

36. Správny súd napokon poukazuje aj na tú skutočnosť, že všetci účastníci administratívneho konania vedeného pod č. k. boli v konaní pred žalovaným zastúpení právnym zástupcom. V správnom konaní mali možnosť vyjadrovať sa, podávať námietky k zisteným skutočnostiam, k dôkazom, k ich zákonnosti a zákonnosti ich získania. Správny orgán bol povinný sa takýmito námietkami zaoberať a v rámci meritórneho rozhodnutia o nich rozhodnúť.

37. Záverom správny súd uvádza, že o zákonnosti získania IP adries a o ďalších namietaných skutočnostiach žalovaný toho času právoplatne rozhodol. Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ako druhostupňový orgán verejnej správy, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovaného, odboru kartelov č. 2019/DOH/POK/1/39 zo dňa 05.12.2019, vydala dňa 19.05.2021 rozhodnutie pod č. 2021/DOH/POK/R/24, v ktorom konštatovala, že žalobcovia a spoločnosť PMB Slovakia, s.r.o. sa dopustili dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž na území SR prostredníctvom priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru, rozdelenia trhu a koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní. Druhostupňový orgán verejnej správy potvrdil vecnú správnosť zistení prvostupňového orgánu, ako aj právne posúdenie. Zároveň odstránil nedostatky vo výroku prvostupňového rozhodnutia a upravil výšku uložených pokút. Všetkým účastníkom konania bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2021.

38. Následne žalobcovia (a tiež spoločnosť PMB Slovakia, s.r.o. ako účastník správneho konania) podali správnu žalobu vo veci správneho trestania, ktorou sa v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2021/DOH/POK/R/24 zo dňa 19.05.2021, jeho zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne sa domáhajú moderácie uloženej sankcie. V rámci uvedeného súdneho konania súd preskúma napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež proces, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

39. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie uvedeného, s poukazom na ust. odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.

40. Podľa názoru správneho súdu, žalobcovia procesne zavinili odmietnutie žaloby pre jej oneskorené podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. môže dôjsť až potom, čo správny súd nezistí zavinenie niektorého z účastníkov konania na odmietnutí žaloby podľa ust. , a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinili žalobcovia, nerozhodol o náhrade trov konania podľa . Žalobcovia procesne zavinili, že o veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a preto im v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní pred správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a ), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).