Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoCsp-17-2023.pdf
PDF · 146.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: L.-Z. K., L..C..I.., K.I.: XX XXX XXX, Y. W. X, L., zast. R.. E. Y., E. L. L. Y. W. XX, L., proti žalovaným: X./. T. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/ XXX, T., X./. K.. Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, F., obaja zast. E. V. V. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, L. X/C, F. o zaplatenie 56.020 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1./ a 2./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.01.2023, č. k. 45Csp/40/2022-106, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 5.697 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.697 eur od 29.05.2022 do zaplatenia zastavil (výrok I.), žalovaným 1./ a 2./ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 50.383 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50.383 eur od 29.05.2022 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobcovi priznal proti žalovaným 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.
2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 40a, § 49a, § 494, § 517 ods. 2, § 588 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (ďalej len „OZ“) a vykonané dokazovania odôvodnil tým, že, že žalovaní 1./ a 2./ si nesplnili povinnosť, ktorá im vznikla na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2015 v spojení s dodatkami zo dňa 14.01.2016 a 27.09.2016. Poukázal na to, že z písomných vyjadrení samotných žalovaných 1./ a 2./ vyplynulo, že kúpnu zmluvu v spojení s dodatkami považujú za platne uzatvorenú. Prisvedčil tomu, že žalovaní 1./ a 2./ uzavreli kúpnu zmluvu v omyle, keď mali za to, že predmet kúpnej zmluvy je rozostavaný rodinný dom, no v skutočnosti sa jednalo o rozostavaný záhradný dom (ako bol označený aj v rozhodnutí stavebného úradu o umiestnení stavby), pričom tento omyl vyvolal žalobca svojim konateľom, čo vyplynulo z trestného rozkazu. Konštatoval, že sa jedná o relatívne neplatný právny úkon, a preto pokiaľ sa žalovaní 1./ a 2./ relatívnej neplatnosti nedovolali, považuje ju súd za platný právny úkon, z ktorého pre zmluvné strany vyplývajú práva a povinnosti, na ktorých sa dohodli. Žalobca ako predávajúci si svoje povinnosti podľa zmluvy splnil, keď previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaných 1./ a 2./, zatiaľ čo žalovaní 1./ a 2./ ako kupujúci si svoju zmluvnú povinnosť nesplnili, keď zvyšok kúpnej ceny vo výške 50.383 eur žalobcovi neuhradili. Prvoinštančný súd zameral svoje posudzovanie na to, či žalovaným 1./ a 2./ vznikla povinnosť na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny v uvedenej výške podľa podmienok
dohodnutých v dodatku č. III. ku kúpnej zmluve. Vyslovil názor, že splatnosť kúpnej ceny nastala 5 dní po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, t. j. dňa 28.05.2022, a to aj napriek rozdielnemu označeniu nehnuteľnosti (rodinný dom/ záhradný dom). Stotožnil sa pritom s názorom žalobcu, že zmena označenia stavby nemôže mať za následok zánik povinnosti zaplatiť dojednanú zostávajúcu časť kúpnej ceny. Žalovaní 1./ a 2./ disponovali právom dovolať sa neplatnosti kúpnej zmluvy práve z dôvodu, že sa v skutočnosti nejednalo o rozostavaný rodinný dom, ale rozostavaný záhradný dom. Žalovaní 1./ a 2./ svoje právo nevyužili, kúpnu zmluvu považujú za platnú, a to napriek zmene v označení nehnuteľnosti, ku ktorej nadobudli vlastnícke právo, preto súd zmenu v označení nehnuteľnosti v kolaudačnom rozhodnutí nevyhodnotil ako dôvod zbavujúci ich povinnosti doplatiť kúpnu cenu nehnuteľnosti. Nedoručenie výzvy žalobcu na zaplatenie pre chybu v mailovej adrese nepovažoval za relevantné pre splatnosť kúpnej ceny, keďže čas plnenia dlžníkov (kupujúcich) bol viazaný na nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a nie na doručenie výzvy na plnenie. V ďalšom vo vzťahu k otázke podpisu preberacieho protokolu uviedol, že nemôže byť rovnako na ťarchu žalobcu, keď žalovaní 1./ a 2./ tento odmietli podpísať. Podpísanie preberacieho protokolu podľa názoru súdu nahrádza faktické dlhoročné užívanie nehnuteľnosti žalovanými 1./ a 2./. Naviac podľa čl. VI. bod 5. kúpnej zmluvy nehnuteľnosti sa považujú sa odovzdané a prevzaté po uplynutí tretieho dňa odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich a nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom. Preto za splnenú považoval aj túto ďalšiu podmienku pre vznik povinnosti žalovaných 1./ a 2./ zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľnosti. Pokiaľ sa týka podmienky prevzatia domu bez vád a v štandarde dohodnutom medzi zmluvnými stranami, jej existenciu žalovaní 1./ a 2./ konštatovali v odpore proti platobnému rozkazu, avšak tvrdenie o nesplnení tejto podmienky absentovalo. Žalovaní 1./ a 2./ tak nielenže nepreukázali, že odovzdaný dom mal vady, resp. že nebol odovzdaný v dohodnutom štandarde, ale takéto skutočnosti ani netvrdili. Vo vzťahu k hotovostnej platbe vo výške 50.000 eur v deň podpisu kúpnej zmluvy uviedol, že táto nemá vplyv na súdom priznanú povinnosť doplatiť kúpnu cenu vo výške 50.383 eur. Z predloženého čestného vyhlásenia X. Š. totiž jednoznačne nevyplýva, že sa jednalo o časť kúpnej ceny za predmet kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 22.05.2015, keď vo vyhlásení sú uvádzané aj odlišné nehnuteľnosti od tých, ktoré boli predmetom posudzovanej kúpnej zmluvy (napr. pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 93 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 19 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vlastnícke právo ku ktorým je zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom v Senci, katastrálny odbor, garážové státie). Dodal, že ak by sa aj jednalo o platbu na kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy zo dňa 22.05.2015, povinnosť doplatiť kúpnu cenu vo výške 50.383 eur zostáva zachovaná. Táto platba v sume 50.000 eur nebola v kúpnej zmluve vôbec spomenutá, a ak by sa skutočne jednalo o platbu na kúpnu cenu, súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by to nebolo v zmluve uvedené. Naviac aj z dodatkov č. II. a III. je zrejmé, že povinnosť žalovaných 1./ a 2./ zaplatiť doplatok kúpnej ceny existovala bez ohľadu na platbu vo výške 50.000 eur a za v rozpore s princípom elementárnej logiky označil, aby sa žalovaní 1./ a 2./ zaviazali na zaplatenie doplatku kúpnej ceny, ak by ju už v minulosti zaplatili. Záverom uviedol, že za šikanózne nepovažoval žaloby žalobcu podané proti žalovaným 1./ a 2./, či už na určenie vlastníckeho práva alebo na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré podľa neho predstavujú snahu žalobcu domôcť sa svojho práva v čase, keď sa nemohol účinne domáhať zaplatenia kúpnej ceny (keďže jej splatnosť ešte nenastala a závisela od vôle žalovaných, takže žalobca nemohol vedieť, či v budúcnosti vôbec nastane). Poukazovanie žalovaných 1./ a 2./ na charakter kúpnej zmluvy ako spotrebiteľskej vzal prvoinštančný súd do úvahy, zmluvu podrobil skúmaniu z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu však nezistil, a preto postavenie žalovaných ako spotrebiteľov nič nemení na ich povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy. Nakoľko žalovaní 1./ a 2./ dlžnú sumu neuhradili, uložil im podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, t. j. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady pomeru úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi pripísal úspech v 90 % uplatneného nároku a žalovaným 1./ a 2./ v 10 % nároku, nakoľko súd konanie o zaplatenie 5.697 eur zastavil pre späťvzatie, t. j. v dôsledku procesného zavinenia žalobcu. Žalobcovi tak priznal nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaných 1./ a 2./ , t. j. v rozsahu 80 %.
3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1./ a 2./, ktorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Potvrdili,
že posudzovanú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami dňa 22.05.2015 v spojení s jej dodatkami považujú za platnú. S podanou žalobou a žalobcom v konaní prezentovanými tvrdeniami, ku ktorým sa priklonil aj súd prvej inštancie, však nesúhlasia. Napadnutý rozsudok považujú za nekritické prevzatie názorov žalobcu, ktoré naviac nebolo ani riadne vysvetlené, odôvodnené a podložené. Napadnutému rozsudku preto vytkli aj jeho nepreskúmateľnosť. Zdôraznili, že časť kúpnej ceny vo výške 5.697 eur, vo vzťahu ku ktorej bolo konanie zastavené, nepredstavovala zľavu poskytnutú zo strany žalobcu, ale potrebu zníženia kúpnej ceny o náklady, ktoré mali žalovaní v súvislosti so žalobcovým neplnením zmluvných povinností a nedokončením stavby. Boli toho názoru, že nemôže byť na ťarchu žalovaných 1./ a 2./, že sa nedovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko z dikcie zákona je uvedené koncipované ako možnosť nie povinnosť. Za nerozvedenú a bližšie nevysvetlenú považovali úvahu prvoinštančného súdu o tom, že zmena v označení nehnuteľnosti ich nemôže zbaviť povinnosti doplatiť kúpnu cenu. Nejedná sa pritom o skutočnosť, ktorá by bola zakotvená v kúpnej zmluve alebo v jednom z jej dodatkov a v tomto smere neexistuje žiadna dohoda medzi zmluvnými stranami, ktorým by bol vyjadrený súhlas so zmenou označenia uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaným nebola poskytnutá žiadna kompenzácia za uvedenie do omylu v tom, že stavba nebude skolaudovaná ako rodinný dom, ale ako záhradný dom. Rozdiel v tom, či sa jedná o rozostavaný záhradný dom alebo rozostavaný rodinný dom, pritom nie je len vo formálnom označení. Za neprijateľný označili názor prvoinštančného súdu o tom, že v podstate nezáleží na tom, či sa jedná o záhradný dom alebo rodinný dom, keďže aj záhradný dom by mal určitú finančnú hodnotu. Za smerodajný pritom podľa žalobcov 1./ a 2./ v danom konaní nemožno považovať znalecký posudok č. 242/2016 vypracovaný dňa 30.11.2016 K.. L. T., keďže už z jeho označenia vyplýva, že sa týka stanovenia všeobecnej hodnoty rozostavaného rodinného domu, a nie rozostavaného záhradného domu. Aj v odvolacom konaní žalovaní 1./ a 2./ zotrvali na argumentácii, že do dnešného dňa neboli splnené podmienky v zmysle čl. III. kúpnej zmluvy a následných dodatkov k nej, z čoho potom vyplýva, že žalovaným 1./ a 2./ nevznikla povinnosť doplatiť zostatok kúpnej ceny. Podľa odvolateľov nie je možné dospieť k záveru, že došlo k naplneniu podmienok pre nadobudnutie právoplatného kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom špecifikovaný v kúpnej zmluve a zároveň nedošlo ani k naplneniu ďalšej podmienky, a to podpísaniu preberacieho protokolu. Žalobca im totiž nikdy nedoručil preberací protokol, a to či elektronicky, osobne alebo poštou, vyjadril sa v tomto smere tak, že žalovaní 1./ a 2./ by ho nechceli podpísať, čo sú len ničím nepodložené názory žalobcu, ktoré si súd osvojil. Žalobca nikdy neinicioval vyhotovenie a následné podpísanie preberacieho protokolu, dielo riadne nedokončil a v podstate zo stavby odišiel bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie so žalovanými a odmlčal sa. Žalovaní museli dokončiť stavbu do dohodnutého štandardu v zmysle kúpnej zmluvy samostatne, čím im vznikli dodatočné náklady nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Aj z dôvodu, že žalobca si povinnosť dostať „rodinný dom“ nijakým spôsobom nesplnil, sa nemožno stotožniť s tvrdením, že žalobcovia odmietli podpísať preberací protokol. Žalovaní nemali ani len teoretickú možnosť odmietnuť podpísať preberací protokol. Prvoinštančnému súdu vytkol, že nahradil splnenie podmienok dohodnutých v zmluve iba nepreukázanými tvrdeniami žalobcu. Každá zo zmluvne dohodnutých podmienok bola súdom prvej inštancie bagatelizovaná a vyložená výhradne v prospech žalobcu a jej údajné naplnenie nebolo dostatočne vysvetlené. Opakovane poukázali tiež na nedoručenie predžalobnej výzvy z dôvodov na strane žalobcu. Uviedli, že chyba v emailovej adrese, resp. následná informácia o neodoslaní mailu príde odosielateľovi v rozmedzí niekoľkých sekúnd a žalobca preto musel mať vedomosť o nedoručení tohto mailu, čo v konaní jednoznačne preukázali. Naznačili preto, že by sa zo strany žalobcu mohlo jednať aj o zámer. Nestotožnili sa ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žaloby podávané žalobcom nie sú voči ním šikanózne. Ním podávané žaloby sú protichodné a nemajú spolu jednotnú logickú ucelenosť. V tomto konaní sa žalobca prikláňa k tvrdeniu žalovaných, že kúpna zmluva je platná, v inom konaní žaloval o určenie neplatnosti právneho úkonu (spornej kúpnej zmluvy). V ďalšom uviedli, že nepovažujú za splnenú ani jednu z podmienok na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny, keď do dnešného dňa neexistuje oboma stranami podpísaný preberací protokol na dokončený rodinný dom a ani rozhodnutie príslušného stavebného úradu na rozostavanú stavbu rodinného domu. Existujúce kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2022, sa týka stavby záhradného domu, a nejedná sa o kolaudačné rozhodnutie na užívanie rodinného domu. Prvoinštančný súd si však zmluvné podmienky vyložil svojvoľne, neprihliadal na jej obsah a nerešpektoval vôľu zmluvných strán, splnenie podmienok kúpnej zmluvy prevzal opätovne len z vyjadrení žalobcu a toto konanie nezdôvodnil dostatočným spôsobom. Nakoľko svoje názory náležite ani neodôvodnil, rozhodnutie je aj arbitrárne a v rozpore so zákonom.
4. V ďalšom žalovaní 1./ a 2./ uviedli, že v konaní predložili listinný dôkaz o úhrade sumy 50.000 eur, ktorý súd tiež konajúci súd nepovažoval za dôležitý, a ktorý preukazuje, že uvedená suma sa týkala
predmetu konania. Predmetná kúpna cena nie je však odrazom reálneho stavu, pretože stavba nebola žalobcom nikdy dokončená. Žalobca nevedel zdôvodniť, z akého iného titulu by žalovaní 1./ a 2./ dávali žalobcovi peniaze a tvrdenie, že táto platba sa netýkala kúpnej zmluvy je podľa nich účelové so záverom sa finančne obohatiť na ich úkor. Argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu, že platba by sa mohla týkať iných práv, pravdepodobne na základe zmluvy o dielo, označili za špekuláciu. Na potvrdenie svojich prednesov žalobca nepredložil žiaden doklad. Po preskúmaní predložených listín je podľa nich možné prijať jednoznačné stanovisko, že platba vo výške 50.000 eur predstavuje časť kúpnej ceny, o čom mal aj sám žalobca vedomosť, keďže listiny vlastnoručne podpísal. Podstata celého konania však podľa žalovaných 1./ a 2./ aj tak spočíva v otázke, či došlo k splneniu podmienok na zaplatenie kúpnej ceny. Za fabuláciu označil názor žalobcu, že odopieraním doplatenia kúpnej ceny sa žalovaní 1./ a 2./ svojpomocne snažia potrestať žalobcu nad rámec súdnych rozhodnutí. Zdôraznil, že zmluvne dohodnuté podmienky neboli splnené nie pre nepoctivosť žalovaných, ako sa snaží žalobca načrtnúť, ani pre ich údajnú snahu potrestať žalobcu, ale naopak z dôvodu konania na strane žalobcu odporujúceho do takej miery, že museli byť použité prostriedky trestného práva a žalobca bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestnej činnosti- sfalšovanie verejnej listiny (nie za podvod voči žalovaným). Žalobca nemohol popierať tieto skutočnosti a bez jeho špekulatívneho nelegálneho pozmenenia obsahu verejných listín pre snahu o následné obohatenie sa, by žalovaní neboli uvedení do omylu konaním žalobcu. Zmluva mala jasne stanovené podmienky, za ktorých malo dôjsť k doplateniu druhej časti kúpnej ceny a žalobca vystupujúci v pozícii dodávateľa nielenže o nich vedel, ale s nimi aj súhlasil. Žalobu označili za ďalšiu snahu žalobcu o jeho obohatenie sa na úkor ním oklamaných osôb. S touto argumentáciou sa prvoinštančný súd rovnako nijako nevysporiadal. Zároveň dodali, že žalobca vedel, že uzatvára kúpnu zmluvu, v ktorej uvádza z jeho strany nepravdivé skutočnosti, ktorými žalovaných 1./ a 2./ uviedol do omylu a poškodil ich na ich právach. Tvrdenia, ktoré popierajú markantnosť rozdielu v označení stavby a s tým spojené faktické a právne dôsledky, predstavujú účelovú snahu o bagatelizovanie situácie, ktorá nemôže obstáť. Žalovanými 1./ a 2./ zrealizovaná platba za 1. časť kúpnej ceny bola uskutočnená v dobrej viere, že kupujú pre seba rodinný dom, v ktorom po jeho dokončení budú spoločne bývať a zmenia si adresu trvalého pobytu na túto nehnuteľnosť. Žalovaní 1./ a 2./ majú pre absenciu možnosti zmeny svojho trvalého pobytu na „záhradný“ dom okrem iného problémy aj s doručovaním písomností a so zápisom svojho maloletého syna do škôlky, pretože pre kapacitné dôvody sú uprednostňované deti s trvalým pobytom v rámci školského obvodu. Pre zavádzajúce a podvodné konanie priečiace sa dobrým mravom musia žalovaní 1./ a 2./ znášať aj vyššie poplatky týkajúce sa napr. daňového zaťaženia, ktoré je nákladnejšie v prípade záhradného domu v porovnaní s rodinným domom. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pre objektívne posúdenie skutkového stavu je pritom nevyhnutné tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiť tvrdenia oboch sporových strán v priebehu konania v konfrontácii s listinnými dôkazmi a posúdiť aj hodnovernosť tvrdení žalobcu. Skutočný stav sa podľa názoru žalovaných na základe všetkých uvedených zdôvodnení súdu nepodarilo zistiť, resp. si skutkový stav vyložil svojvoľne bez riadneho odôvodnenia. Týmto procesným postupom súčasne znemožnil žalovaným 1./ a 2./, aby uskutočňovali svoje procesné práva a nedostatočne sa vysporiadal s predloženými dôkazmi, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku a jeho arbitrárnosť záverom označili za zásadné a neodstrániteľné pochybenie prvoinštančného súdu (viď obdobne uznesenie NS SR zo dňa 27.09.2012, sp. zn. 7So/118/2011, nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 14/2007, I. ÚS 265/2005). Naviac protiprávne podvodné konanie žalobcu týkajúce sa kúpnej zmluvy je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto nie je dôvod na to, aby požívalo právnu ochranu. Žalobca si v čase spísania kúpnej zmluvy musel byť vedomý toho, že splnenie zmluvných podmienok nie je z jeho strany možné, resp. jedine v prípade, ak by jeho protiprávne konanie nebolo nikdy odhalené. Žalobcovi sa uvedené nepodarilo a teraz sa pre svoje nepoctivé konanie domáha domnelých práv, ktoré mu neprináležia. Napadnutým rozsudkom však bola v plnej miere poskytnutá ochrana nepoctivému konaniu žalobcu, pričom žalovaní 1./ a 2./ ako obete protiprávneho konania žalobcu už utrpeli na svojich právach a oprávnených záujmoch, na čo prvoinštančný súd neprihliadol a ich poškodenie prehĺbil.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že znaleckým posudkom v konaní jednoznačne preukázal, že stavba a pozemky, ktoré boli rovnako predmetom prevodu, mali hodnotu vyššiu ako bola dojednaná kúpna cena a teda nárok na jej zaplatenie je dôvodný. Žalobcom požadovaná kúpna cena je kúpnou cenou za všetky prevádzané nehnuteľnosti, t. j. za rozostavanú stavbu na pozemku parc. č. XXXX/XXX, ako aj pozemky s parc. č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX v kat. úz. L.. Uviedol, že prvoinštančný súd sa vysporiadal s argumentáciou žalovaných 1./ a 2./ prezentovanou už v odpore proti platobnému rozkazu, ohľadom zmeny kvalifikácie stavby a preberacieho protokolu.
Stotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, že nepodpísanie preberacieho protokolu nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko je preukázané, že pozemok aj stavbu plnohodnotne užívajú od roku 2015 a teda nie je sporné, že k odovzdaniu a prevzatiu predmetu prevodu medzi stranami nesporne došlo. Naviac platí aj domnienka uvedená v čl. VI. bod 5. kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa nehnuteľnosti považujú za odovzdané a prevzaté po uplynutí tretieho dňa odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich a nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, a preto súd dôvodne vyhodnotil, že táto podmienka pre plnenie kúpnej ceny bola splnená. Opätovne zdôraznil, že žalovaní disponovali právom dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy práve z dôvodu, že sa v skutočnosti nejednalo o rozostavaný rodinný dom, ale rozostavaný záhradný dom. Poukázal na účelový výklad žalovaných 1./ a 2./, ktorí na jednej strane prehlasujú platnosť kúpnej zmluvy, podľa ktorej nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a zároveň prehlasujú, že im nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za ne. Za absolútne irelevantné označil nedoručenie predžalobnej výzvy, a to vzhľadom na odmietavý postoj žalovaných 1./ a 2./. Jej doručenie nemá podľa žalobcu žiaden vplyv na vývoj situácie a postoj žalovaných 1./ a 2./, ktorí za dobu takmer 8 rokov užívania a vlastnenia nehnuteľností nezaplatili za nehnuteľnosti dojednanú kúpnu cenu a dohodu ohľadom kúpnej ceny odmietli aj po intervencii prvoinštančného súdu. Žalovaní 1./ a 2./ odkladali kolaudáciu stavby a žalobca ani nepredpokladal, že niekedy k takýmto krokom pristúpia, nakoľko sa celkom zjavne úhrade kúpnej ceny vyhýbali, žalobca sa snažil domôcť svojich práv v medziach v tom čase aktuálnych právnych možností a inicioval súdne konania, ktoré sa však po kolaudácii stavby stali bezpredmetnými, a preto došlo k ich zastaveniu. Stotožnil sa aj s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom hotovostnej platby v sume 50.000 eur. Záverom dodal, že žalovaní 1./ a 2./ žalobcu neustále atakujú za jeho konanie, ktoré bolo predmetom samostatného trestného konania a jeho trestanie nepatrí do rúk žiadneho iného subjektu, ako súdu, ktorý sa s vecou vysporiadal a právoplatne ju ukončil. Sú to žalovaní 1./ a 2./, ktorí fabulujú a vyhýbajú sa povinnosti zaplatiť dojednanú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré reálne využívajú už 8 rokov. Záverom zhrnul, že odvolanie žalovaných 1./ a 2./ je len akýmsi prepisom ich odporu proti platobnému rozkazu, pričom súd prvej inštancie sa vysporiadal v napadnutom rozsudku so všetkými namietanými skutočnosťami a vec objektívne posúdil tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, a preto rozsudok súdu prvej inštancie navrhol v napadnutej časti potvrdiť a žalobcovi priznať voči žalovaným 1./ a 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Žalovaní 1./ a 2./ v odvolacej replike zotrvali na svojej odvolacej argumentácii nestotožniac sa s právnymi názormi žalobcu, ktorými odôvodňoval žalobou uplatnený nárok. K argumentácii ohľadom čl. VI. bod 5. kúpnej zmluvy dodali, že tento sa týka rodinného nie záhradného domu. Za nepodloženú označili argumentáciu prvoinštančného súdu a žalobcu, že ak sa nedovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, tak sú povinní doplatiť zostatok kúpnej ceny. Boli toho názoru že ich argumentácia vychádza práve zo zmluvných dojednaní a nikdy neuvádzali, že nie sú ochotní kúpnu cenu za nehnuteľnosť zaplatiť. Žalobca sa počas celého konania ani len nepokúsil zareflektovať na svoje pochybenia, a vzhľadom na nedodanie predmetu zmluvy nikdy nenavrhol úpravu kúpnej ceny a dokonca sa im ani nikdy nepokúsil odovzdať nehnuteľnosť. Žalobca nechal dokončenie nehnuteľnosti na žalovaných 1./ a 2./, ktorí nikdy zámerne neodkladali kolaudáciu a to, že kolaudácia záhradného domu trvala tak dlho možno pripísať faktu, že žalovaní 1./ a 2./ museli dokončiť dom z vlastných zdrojov (napriek tomu, že podľa zmluvy mal až po kolaudáciu všetko zabezpečovať žalobca a pri kolaudácii mal byť súčinní v doložení technických podkladov, čo sa nestalo). Žalobca žalovaným 1./ a 2./ krivdí, keď tvrdí, že ho nikdy nechceli skolaudovať. Naopak, žalovaní 1./ a 2./ chceli, aby boli riadne dodržané podmienky podľa zmluvy a na konci došlo ku kolaudácii rodinného domu, čo sa aj tak nestalo. Práve žalobca dostal žalovaných do tejto nezávideniahodnej situácie tým, že stavbu nedokončil a sfalšoval úradnú listinu. Nesplnenie uvedených podmienok tak nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaných 1./ a 2./. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom hotovostnej platby zo dňa 22.05.2015 uviedli, že žalobca ním tvrdenú skutočnosť nepreukázal. Zdôraznili, že v predloženom potvrdení je uvedené, že platba bola prijatá za účelom nadobudnutia vlastníctva vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré boli špecifikované v úvode potvrdenia.
7. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na argumentácii, že z dohodnutej kúpnej ceny 52.383 eur žalovaní 1./ a 2./ uhradili len časť vo výške 2.000 eur, pričom do vlastníctva nadobudli nielen záhradný dom, ale aj pozemky. Výšku kúpnej ceny označil za primeranú rozsahu žalovanými 1./ a 2./ nadobudnutých práv. Zopakoval, že aj z argumentácie žalovaných 1./ a 2./ v odvolacej replike je zrejmé, že žalovaní 1./ a 2./ sa snažia potrestať žalobcu nad rámec právoplatných rozhodnutí a odopierajú úhradu zostávajúcej
časti kúpnej ceny ako akúsi odplatu za konanie, ktorého sa konateľ žalobcu dopustil. Trestanie páchateľov však patrí do výlučnej právomoci súdov a svojpomoc je zakázaná. Žalovaní 1./ a 2./ nemôžu odôvodňovať odopretie zaplatenia kúpnej ceny tým, že sa má jednať o akýsi trest pre konateľa žalobcu nad rámec právoplatných súdnych rozhodnutí. Zdôraznil, že žalovaní 1./ a 2./ nikdy nežiadali a do dnešného dňa ani nežiadajú zľavu z kúpnej ceny, iba tvrdia, že kúpnu cenu nezaplatia, aj napriek tomu, že vlastnícke právo prijali. Poukázal tiež na to, že žalovaní 1./ a 2./ si protirečia, keď tvrdia, že kúpna zmluva je platná aj neplatná zároveň, že kúpna cena mala byť uhradená dňa 22.05.2015 a následne v dodatkoch zo dňa 14.06.2016 a 27.09.2016 sa zaväzujú k jej uhradeniu. Podanie žalovaných označil preto za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré od roku 2015 užívajú a vlastnia, pričom sa nejedná výlučne len o stavbu, ale aj pozemky v katastrálnom území L., za ktoré odmietajú zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu upravovanú aj dodatkami, ktoré sami predložili a poukázali na ne.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaných 1./ a 2./ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1./ a 2./ nie je dôvodné. Žalovaní 1./ a 2./ v odvolaní prezentovali totožnú obranu ako pred súdom prvej inštancie, ktorá nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalovaných 1./ a 2./.
9. V prejednávanej veci bolo predmetom konania posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 22.05.2015, predmetom ktorej mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k rozostavanému rodinnému domu č. E. a pozemkom parc. č. XXXX/ XXX a č. XXXX/XXX. Podľa čl. III bod 1.1 kúpnej zmluvy prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000 eur bola žalovanými 1./ a 2./ uhradená dňa 02.04.2015 a druhá časť kúpnej ceny v znení dodatku č. III. vo výške 50.383 eur mala byť uhradená bezhotovostným prevodom na číslo účtu žalobcu do 5 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu na rozostavanú stavbu rodinného domu uvedenú v čl. I.I. kúpnej zmluvy a odo dňa podpísania preberacieho protokolu oboma zmluvnými stranami na dokončený rodinný dom, vyhotovený bez vád a v štandarde dohodnutom stranami s tým, že uvedená lehota začína plynúť odo dňa, ktorý nastane neskôr. Prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že žalobou uplatnená zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 50.383 eur sa stala splatnou dňa 28.05.2022, t. j. 5 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu, a to aj napriek rozdielnemu označeniu nehnuteľnosti (rodinný dom/ záhradný dom). V konaní nebolo medzi stranami sporné uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovanými 1./ a 2./ v omyle vyvolanom žalobcom, keď v dôsledku jeho konania mali za to, že predmetom kúpy je rozostavaný rodinný dom, čo nezodpovedalo skutočnosti, nakoľko sa jednalo o rozostavaný záhradný dom a takto charakterizovaný bol nakoniec aj v roku 2022 skolaudovaný. Konanie v omyle je v zmysle § 49a v spojení s § 40a OZ postihnuté tzv. relatívnou neplatnosťou, t. j. preto, aby mohol byť právny úkon urobený v omyle považovaný za neplatný, musela by sa dotknutá osoba (v danom prípade žalovaní 1./ a 2./) neplatnosti dovolať. Nakoľko tak žalovaní 1./ a 2./ neurobili, práve naopak konzistentne v priebehu celého prvoinštančného aj odvolacieho konania tvrdili, že zmluvu považujú za platnú, správne prvoinštančný súd vychádzal z toho, že kúpna zmluva je platná a zmluvné strany sú ňou viazané.
10. Je potrebné zdôrazniť, že situácii, v ktorej sa ocitli žalovaní 1./ a 2./ po signácii kúpnej zmluvy, priznáva platné právo účinné prostriedky na ochranu ich porušených subjektívnych práv. V zmysle ust. § 49a v spojení s § 40a OZ sa žalovaní 1./ a 2./ mali možnosť domáhať zneplatnenia kúpnej zmluvy z dôvodu omylu ohľadom podstatnej skutočnosti rozhodujúcej pre uzatvorenie kúpnej zmluvy (charakteru stavby ako predmetu kúpy). V nadväznosti na argumentáciu prezentovanú v rámci odvolacieho konania ohľadom kolízie konania žalobcu s dobrými mravmi, ktorá by v zmysle § 39 OZ mala za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, bez ohľadu na to, že žalovaní 1./ a 2./ v priebehu celého konania tvrdia, že kúpna zmluva je platná, odvolací súd uvádza, že úmyselné alebo nedbanlivostné uvedenie do omylu náš právny poriadok pozná a sankcionuje relatívnou neplatnosťou, t. j. neplatnosťou ktorej sa musí dotknutá osoba dovolať, a ktorou sa konajúci súd ex offo nemôže zaoberať. Právnym prostriedkom, ktorý v súvislosti s uvedením do omylu poskytuje poškodenej osobe, je práve dovolanie sa relatívnej neplatnosti. Pokiaľ preto zákonodarca s takýmto nepoctivým konaním spája následok v podobe relatívnej neplatnosti, logicky je vylúčené, aby vyvolanie omylu bolo postihnuté a sankcionované absolútnou neplatnosťou podľa § 39 OZ bez toho, aby k tomu pristúpili aj iné okolnosti (obdobne viď rozsudok NS ČR zo dňa
21.8.2000, sp. zn. 22Cdo/2506/1999). Nakoľko žalovaní 1./ a 2./ rozpor s dobrými mravmi odôvodňovali tými istými skutočnosťami, ktoré podľa zákonodarcu expressis verbis zakladajú dôvod na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, nie je možné ich súčasne bez ďalšieho substancovať pod samostatnú skutkovú podstatu rozporu s dobrými mravmi zakladajúcu podľa § 39 OZ následok absolútnej neplatnosti, ktorá nie je závislá od dovolania sa dotknutou stranou, ale na ktorú prihliada konajúci súd ex offo. Okrajovo odvolací súd v súvislosti s namietanou kolíziou konania žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy s dobrými mravmi poukazuje aj na protirečivosť tejto argumentácie žalovaných, ktorí v priebehu celého súdneho konania (vrátane odvolacieho konania) zdôrazňovali, že kúpnu zmluvu považujú za platnú, no na strane druhej v odvolacom konaní namietajú aj dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 OZ, na čo poukazoval aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu. Pokiaľ žalovaní 1./ a 2./ poukazovali aj na to, že žalobca bol v súvislosti s tým, že ich uviedol do omylu aj trestnoprávne odsúdený, tak je potrebné uviesť, že žalobca bol podľa predloženého trestného rozkazu bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.09.2019, sp. zn. 3T/100/2019 odsúdený za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery a úradného znaky a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, t. j. za konanie založené na inom skutkovom podklade ako za konanie vo vzťahu k žalovaným 1./ a 2./.
11. Ak sa preto žalovaní 1./ a 2./, vedomí si žalobcom vyvolaného omylu v súvislosti s kvalifikáciou predmetu kúpy, rozhodli nevyužiť právnu ochranu podľa § 49a v spojení s § 40a OZ, ktorá by mala okrem iného za následok, že by im povinnosť na zaplatenie kúpnej ceny nevznikla, musia reflektovať aj na svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, nielen realizovať výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe tohto žalovanými 1./ a 2./ nenapadnutého právneho titulu. Skutočnosť, že podľa kúpnej zmluvy mali nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosť s vlastnosťami rodinného domu, nie záhradného domu, ktorá nepochybne aj podľa odvolacieho súdu môže mať vplyv na kúpnu cenu, by zakladala nárok žalovaných 1./ a 2./ na uplatnenie zodpovednosti za vady predmetu kúpy, ktorá však nemá vplyv na splnenie ich povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Inými slovami povedané, ak žalovaní 1./ a 2./ mali záujem ostať vlastníkmi nehnuteľnosti, aj napriek tomu, že nepochybne nespĺňala požiadavky dohodnuté v kúpnej zmluve, mohli si u žalobcu uplatňovať titulom zodpovednosti za vady napr. nárok na zľavu z kúpnej ceny (§ 597 OZ) a v prípade vzniku škody nárok na náhradu škody. Práve skutočnosť, že neposkytnutie zľavy z kúpnej ceny môže byť motívom ich obštrukcií s úhradou kúpnej ceny vyplýva aj z ich odvolacej repliky, v ktorej žalobcovi vytkli, že nezareflektoval na svoje pochybenie poskytnutím zľavy z kúpnej ceny, čo však predpokladá uplatnenie si takéhoto nároku spôsobom predpokladaným zákonom. Nároky zo zodpovednosti za vady sú však celkom samostatnými nárokmi oproti nárokom na plnenie zmluvných povinností v podobe úhrady kúpnej ceny a tieto sa vzájomne nepodmieňujú. Žalovaní 1./ a 2./ si tak predmetný nárok na zľavu z kúpnej ceny pre nedostatky predmetu kúpy mali riadne a v súlade so zákonom uplatniť voči žalobcovi a skutočnosť, že tak urobili, a že by voči žalobcovi disponovali započítateľným peňažným nárokom, nepreukázali. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k žalovanými 1./ a 2./ všeobecne uvádzaným a bližšie nekonkretizovaným a nepreukázaným skutočnostiam, že predmet kúpy nebol riadne dokončený. Ich obrane preto nie je možné ani z tohto pohľadu priznať úspech.
12. V intenciách uvedených okolností je potrebné podľa odvolacieho súdu vykladať aj zmluvne dohodnuté podmienky splatnosti kúpnej ceny, ktorá bola okrem iného viazaná aj na právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia na rozostavanú stavbu špecifikovanú v zmluve. Zo znenia čl. III. kúpnej zmluvy je zrejmé, že vôľou zmluvných strán nepochybne bolo podmieniť úhradu zostatku kúpnej ceny povolením užívania dotknutej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že žalobcami predložené kolaudačné rozhodnutie L. L. Ú. Y. L. zo dňa 26.04.2022 sa týka práve tej stavby, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, bez ohľadu na to, že nespĺňa zmluvne dohodnuté kvality a vlastnosti. Okamih nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia k žalobcom prevádzanej, v čase kúpy rozostavanej, nehnuteľnosti, mal byť podľa vôle zmluvných strán rozhodným okamihom pre splatnosť dojednanej kúpnej ceny a k jej právoplatnému skolaudovaniu došlo, t. j. stavebným úradom bolo právoplatne povolené užívanie predmetu kúpy, bez ohľadu na to, že v kolaudačnom rozhodnutí bola stavba označená ako záhradný dom. Tým, že žalovaní 1./ a 2./ cielene nenapadli platnosť zmluvy pre túto vadu, akceptovali tak vlastnícke právo k tejto „inej“ nehnuteľnosti- záhradnému domu, ktorému v zmysle kúpnej zmluvy koreluje aj povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Striktne formalistický výklad, ktorého sa v konaní držali žalovaní 1./ a 2./, by viedol k absurdnému záveru, že kúpna cena by v celosti nikdy nebola splatnou, a to aj napriek tomu, že žalovaní 1./ a 2./ sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú aj užívajú, čo nekorešponduje nielen s účelom zmluvy, ale ani s požiadavkami všeobecnej spravodlivosti.
13. Pokiaľ žalovaní 1./ a 2./ žalobcovi vytýkali, že sa im nepokúsil odovzdať nehnuteľnosť, a že vo vzťahu k nej nikdy nebol medzi zmluvnými stranami spísaný preberací a odovzdávací protokol, ako druhá skutočnosť rozhodná pre splatnosť kúpnej ceny, tak je potrebné uviesť, že podpísanie preberacieho a odovzdávacieho protokolu by vzhľadom na okolnosti daného prípadu plnilo výlučne formálne účinky, nakoľko žalovaní 1./ a 2./ nehnuteľnosť dlhé roky užívajú (čo predpokladá, že nehnuteľnosť im musela byť odovzdaná, aj keď o tom formálne nebol spísaný záznam). V čl. VI. sa zmluvné strany dohodli na prevzatí domu kupujúcimi najneskôr do 5 dní od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (predpokladajúc zrejme, že za obvyklého chodu by žalovaní 1./ a 2./ nehnuteľnosť prevzali až po vydaní kolaudačného rozhodnutia). V preberacom protokole mali byť tiež spísané drobné vady a nedorobky, ktorých existencia má spojitosť so samostatným právnym inštitútom zodpovednosti za vady, pre založenie ktorej rovnako nie je rozhodné spísanie odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Možno sa preto plne stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie, že podpísanie preberacieho protokolu bolo v danom prípade nahradené faktickým dlhoročným užívaním nehnuteľnosti žalovanými 1./ a 2./. Ako nelogické a opäť výlučne formálne až účelové sa javí odkazovanie žalovaných 1./ a 2./ na nespísanie preberacieho protokolu k nehnuteľnosti, ktorú roky pred vydaním kolaudačného rozhodnutia užívali. Možno tiež dodať, že pokiaľ žalovaní 1./ a 2./ uvádzali, že sa nebránia úhrade kúpnej ceny a mali by skutočný záujem uhradiť kúpnu cenu, resp. aspoň časť žalovanej sumy (čomu ich konanie v ničom nenasvedčuje), a to aj s prihliadnutím žalobcom zdôrazňovanú skutočnosť, že vada predmetu kúpy sa nevzťahovala na predávané pozemky, avšak nemali za splnenú podmienku spísania preberacieho protokolu k nehnuteľnosti fakticky dlhoročne nimi užívanej, nič im v konaní nebránilo iniciovať spísanie tohto protokolu ako dvojstranného právneho úkonu. Odvolací súd je toho názoru, že cieľom dojednania o platobných podmienkach v čl. III. kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov bolo zabezpečiť, aby povinnosť kupujúcich na úhradu kúpnej ceny nenastala skôr ako nadobudne právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie či dôjde k odovzdaniu a sprístupneniu nehnuteľnosti kupujúcim, čo nakoniec vyplýva aj z poslednej vety čl. III. bod 1.2. kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej je splatnosť kúpnej ceny viazaná na okamih, ktorý nastane neskôr. Aj napriek tomu, že žalobca si splnil povinnosti relevantné z hľadiska jeho nároku na zaplatenie kúpnej ceny, stavebný úrad povolil užívanie nehnuteľnosti a túto žalovaní 1./ a 2./ dlhoročne užívajú, kúpna cena nie je doposiaľ žalovanými 1./ a 2./ v celom rozsahu zaplatená a obhajovať takéto konanie žalovaných 1./ a 2./ nemožno prísne formalistickým výkladom zmluvných dojednaní, pri tvorbe ktorých žiadna zo zmluvných strán nemohla predvídať situáciu, ktorá po jej uzatvorení nastala (t. j. nielen omyl ohľadom predmetu kúpy, ale aj kolaudáciu až po siedmych rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy).
14. V súvislosti s argumentáciou žalovaných 1./ a 2./ o úhrade sumy 50.000 eur dňa 22.05.2015, t. j. v deň podpísania spornej kúpnej zmluvy, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že z potvrdenia X. Š. zo dňa 22.05.2015, podpísaného daného dňa aj konateľom žalobcu, nevyplýva, že by suma 50.000 eur uhradená žalovanými 1./ a 2./ žalobcovi dňa 22.05.2015 mala predstavovať kúpnu cenu za v tom čase rozostavaný záhradný dom s pozemkami, nakoľko priamo z obsahu tohto potvrdenia vyplýva, že v daný deň mali byť medzi žalobcom a žalovanými 1./ a 2./ podpísané viaceré zmluvy, predmetom ktorých mali byť viaceré nehnuteľnosti (garážové státie v novostavbe na S.W. G.. U. L., ďalej pozemky parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX), v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne zhodnotil, že tento dôkaz sám o sebe nepreukazuje, že suma 50.000 eur mala byť úhradou kúpnej ceny za rozostavaný záhradný dom č. E. s pozemkom. Za danej situácie, kedy z uvedeného dôkazu je nepochybné, že medzi stranami došlo aj k prevodu ďalších nehnuteľností, t. j. aj k vzniku ďalších záväzkových vzťahov, je uskutočnenie platby v sume 50.000 eur dňa 22.05.2015 žalovanými 1./ a 2./ nevyhnutné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti aj s ďalšími v konaní predloženými a prvoinštančným súdom vykonanými dôkazmi, konkrétne so samotnou kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2015 a dodatkami č. II. zo dňa 14.01.2016 a č. III. zo dňa 27.09.2016 upravujúcimi práve kúpnu cenu a platobné podmienky. Kúpna zmluva zo dňa 22.05.2015, t. j. stranami uzatvorená v rovnaký deň, ako malo dôjsť zo strany žalovaných 1./ a 2./ k úhrade sumy 50.000 eur (výškou nekorešpondujúcej so zostatkom kúpnej ceny ani po jej následnej úprave), v čl. III. upravuje povinnosť kupujúcich (žalovaných 1./ a 2./) uhradiť zvyšok kúpnej ceny v sume 56.300 eur v lehote plynúcej odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia a podpísania preberacieho protokolu (okamihom, ktorý nastane neskôr), t. j. žalovaní 1./ a 2./ podpisom kúpnej zmluvy potvrdili, že ju v budúcnosti uhradia. Rovnako dodatkom č. II. uzatvoreným stranami dňa 14.01.2016 boli upravované práve platobné podmienky rovnako spôsobom, z ktorého vyplývalo, že k úhrade zvyšku kúpnej ceny v sume 56.020 eur ešte len dôjde a rovnako ďalšia úprava platobných podmienok v dodatku č. III. zo dňa 27.09.2016 sa nezmieňovala o úhrade kúpnej ceny vo výške 50.000 eur žalovanými 1./ a 2./, naopak strany si upravili výšku zostatku kúpnej ceny, ktorú uhradia po kolaudácii nehnuteľnosti a podpísaní preberacieho protokolu. Pokiaľ by tak žalovaní 1./ a 2./ mali platbou vo výške
50.000 eur dňa 22.05.2015 sledovať úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti podľa posudzovanej kúpnej zmluvy, je viac než nelogické, aby podpisom dodatkov sa zaväzovali, že už uhradenú kúpnu cenu v budúcnosti uhradia. Úvahy prvoinštančného súdu tak nemožno označiť za svojvoľné, neobjektívne, nelogické či nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. V súvislosti s hodnotením žalovanými 1./ a 2./ na pojednávaní súdu dňa 12.01.2023 predložených listinných dôkazov (potvrdenie X. Š. zo dňa 22.05.2015 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 22.05.2015) odvolací súd poukazuje aj na určitú zvláštnosť, keď žalovaní 1./ a 2./ v odpore proti platobnému rozkazu uvádzali dôvody, pre ktoré podľa nich nie sú povinní uhradiť dohodnutú kúpnu cenu bez toho, aby tvrdili, že táto bola uhradená, čo by v prípade skutočného uhradenia kúpnej ceny bolo samo o sebe bez potreby produkcie ďalších tvrdení a dôkazov dôvodom pre zamietnutie žaloby. Vyhodnotením uvedeného samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaní 1./ a 2./ v konaní nepreukázali úhradu kúpnej ceny nad rámec sumy 2.000 eur zaplatenej pred uzatvorením kúpnej zmluvy, a ktorej úhrada nebola predmetom konania.
15. Ako irelevantnú vyhodnotil súd odvolaciu argumentáciu, v ktorej žalovaní 1./ a 2./ namietali nedoručenie predžalobnej výzvy, ktorá nie je obligatórnou podmienkou pre vymáhanie nároku súdnou cestou (s výnimkou nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.). Pokiaľ aj žalovaní 1./ a 2./ v odvolaní naznačovali účelovosť žalobcu pri zasielaní predžalobnej výzvy na nesprávnu emailovú adresu, ktorá by rovnako nemala vplyv na právne posúdenie veci, tak odvolací súd uvádza, že nie je mu zrejmé, akú právnu výhodu by mal žalobca týmto konaním v danom spore dosiahnuť. Naviac skutočnosť, že doručenie predžalobnej výzvy žalovaným 1./ a 2./ by nesplnilo svoj účel a neviedlo ani k čiastočnej dobrovoľnej úhrade žalovanej pohľadávky, je zrejmá z procesného postoja žalovaných 1./ a 2./ a ich obrany v súdnom spore, v ktorej popierali dôvodnosť žalovaného nároku.
16. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou žalobcu, ktorý za účelové označil konanie žalovaných 1./ a 2./, ktorí celkom vedome sa nedovolali neplatnosti kúpnej zmluvy, vyslovenie ktorej by malo za následok prinavrátenie statusu quo ako pred jej uzatvorením (zo strany žalobcu vrátenie prvej časti kúpnej ceny uhradenej žalovanými 1./ a 2./ a zo strany žalovaných 1./ a 2./ vrátenie nehnuteľnosti žalobcovi vrátane zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu), čím akceptovali jej obligačno-právne účinky, no aj napriek tomu odmietajú splniť synalagmatický záväzok, ktorý im z kúpnej zmluvy voči žalobcovi vyplynul (zaplatiť kúpnu cenu za predmet prevodu). Rovnako v konaní namietajú nepodpísanie odovzdávajúceho a preberacieho protokolu, ktorého cieľom je potvrdiť odovzdanie nehnuteľnosti do užívania žalovaných 1./ a 2./, a to aj napriek tomu, že spornú nehnuteľnosť už niekoľko rokov užívajú, čo v konaní nebolo sporné. Pokiaľ konanie konateľa žalobcu bolo v rozpore s právom, za čo bol v trestnom konaní právoplatne odsúdený, tak je potrebné uviesť, že ani konanie, resp. nekonanie žalovaných 1./ a 2./ (odmietanie uhradiť kúpnu cenu) nemá oporu v platnom práve a rovnako mu nemožno priznať právnu ochranu. Žalovaní 1./ a 2./ svojim prístupom a argumentáciou popierajú synalagmatický charakter kúpnej zmluvy, práva a povinnosti z ktorej sú vzájomné i vzájomne podmienené. Hlavnému záväzku predávajúceho odovzdať predmet kúpy a v prípade nehnuteľnosti previesť vlastnícke právo k nej koreluje základná povinnosť kupujúceho zaplatiť dojednanú kúpnu cenu. V danom prípade žalovaní 1./ a 2./ sú v súčasnosti vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorú už viac ako 8 rokov užívajú a realizujú výkon vlastníckych oprávnení, no z dojednanej kúpnej ceny 52.383 eur bez akejkoľvek sebareflexie uhradili len 2.000 eur. Odvolací súd uvádza, že si je vedomý situácie, v ktorej sa žalovaní 1./ a 2./ ocitli v dôsledku žalobcom vyvolaného omylu pri uzatváraní kúpnej zmluvy a túto rozhodne nebagatelizuje, avšak uvedené by nemalo byť dôvodom a neoprávňuje ich k realizácii svojpomocných a svojvoľných riešení použitých voči žalobcovi o to viac, ak právo im poskytuje dostatočné mechanizmy na ochranu ich porušených subjektívnych práv, ktoré vo svoj prospech nevyužili. Nepoctivé konanie žalobcu v danom prípade rovnako nevedie k záveru, že za záhradný dom s pozemkami nie sú žalovaní 1./ a 2./ povinní uhradiť viac ako sumu 2.000 eur zaplatenú na kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy. Za daných okolností žalobca nekonal šikanózne, keď sa snažil svoj finančný záujem chrániť súdnou cestou.
17. Ako už bolo odvolacím súdom naznačené prisvedčiť nemožno ani námietke nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, keď prvoinštančný súd v odôvodnení jasne a zreteľne vysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení vykonaného dokazovania, a na základe ktorých dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Venoval sa všetkým pre vec podstatným otázkam, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a logickými úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre
právnickú ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a tiež spravodlivé. Pokiaľ sa žalovaní 1./ a 2./ s jeho názormi nestotožňujú hodno uviesť, že do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na úspech v konaní (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Odvolaciu argumentáciu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia preto nemožno považovať za dôvodnú.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1./ a 2./ spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).