Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-290-2020.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18Csp/290/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: Q. W. U., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v X., L. 5, právne zastúp. adv. kanc. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v W., I. 3, o zaplatenie 573,06 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.03.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy spolu 573,06 eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.06.2014, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 5.000,-eur. Žalobca na preukázanie svojho nároku spolu so žalobou predložil: Zmluvu o postúpení pohľadávok, Úverovú zmluvu, Úverové podmienky, informáciu o poistení, výzvu k splateniu celého úveru, podací hárok č. EPH112536350, Oznámenie o postúpení pohľadávky, prehľad čerpania a splácania. pokus o zmier.
2. Žalovanému boli žaloba, prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe doručené dňa 27.05.2021 v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.
3. Na základe výzvy súdu žalobca dňa 10.03.2022 doručil súdu vyjadrenie, kde uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver bola zachovaná. Pri posúdení schopnosti boli vzaté do úvahy všetky dostupné informácie. Výsledkom takého posúdenia bol záver o schopnosti žalovaného splácať úver. Žalovaný v žiadosti deklaroval svoj príjem vo výške 1.500,-eur, príjem manželky vo výške 250,- eur a že vyživuje jedno dieťa. Žalovaný mal v čase poskytnutia úveru jeden úver s mesačnou splátkou 20,-eur. Následne žalobca uvádza, akým spôsobom došlo k overeniu bonity s výsledným disponibilným príjmom žalovaného vo výške 941,39 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný má dostatočnú rezervu. S podaním súdu žalobca predložil výpis z účtu č. 06/2014.
4. Súd vyhlásil rozhodnutie na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.03.2022 v neprítomnosti žalovaného a za prítomností právneho zástupcu žalobcu. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu predložil súdu listinu: Upomienku: Upozornenie pred zahájením vymáhania celého dlhu.
5. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- Z Úverovej zmluvy: právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 18.06.2014 úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý bezúčelový úver v sume 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 66 splátkach. Splátka bola dohodnutá v sume 126,91 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,46 %. Priemerná RPMN je uvedená vo výške 17,94% a RPMN vo výške 22,7 %. Ako celková suma pôžičky je uvedená suma 8.376,06 eur. Čistý mesačný príjem žalovaného je uvedený vo výške 1.500,-eur, jeho partnerky vo výške 250,-eur. Tiež je v zmluve uvedené, že žalovaný vyživuje 1 dieťa. O výdavkoch žalovaného nie je uvedený žiadny údaj.
- Z výzvy k splateniu úveru a priloženého podacieho hárku: právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splateniu celého úveru listom zo dňa 27.11.2017, ktorý odoslal žalovanému dňa 29.11.2017.
- Z upomienky pred zahájením vymáhania celého úveru: Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.10.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 577,64 eur a zároveň ho upozornil, že v prípade ďalšieho omeškania bude požadovať okamžité splatenie zostatku úveru.
- Z prehľadu čerpania a splácania úveru: žalovaný čerpal sumu 5.000,-eur dňa 10.07.2014 a na splátkach uhradil spolu sumu vo výške 4.426,94 eur.
- Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy a oznámenia o postúpení pohľadávky: Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 29.04.2019 zmluvu, predmetom ktorej malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému uplatnenej v tomto konaní, a to ku dňu 30.04.2019.
- Z výpisu účtu č. 6/2014: žalobca predložil výpis účtu žalovaného za obdobie 06/2014, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal v danom mesiaci kreditné operácie v sume 4.600,-eur a debetné v sume 4.628,15 eur a že na mesačných splátkach svojich úverov zaplatil žalovaný spolu sumu 661,68 eur. Zároveň z neho vyplýva, že žalovaný v hotovosti vložil dňa 02.06.2014 sumu 1.500,-eur a dňa 20.06.2014 sumu 500,- eur, že dňa 20.06.2014 bola vykonaná z účtu splátka úveru žalovaného v sume 382,84 eur a že dňa 25.06.2014 bola vykonaná z účtu splátka úveru žalovaného v sume 278,84 eur.
6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čas uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v deň tvrdeného postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
7. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní z pôvodného žalobcu na žalobcu.
8. Z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť iba v prípade, že postúpenie sa uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie sa bude týkať pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti - inak povedané v čase, kedy už bola zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu, kde bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na termín 66 mesiacov poskytnutí úveru, a to do 15. dňa posledného mesiaca, t.j. na termín 15.01.2020. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok a oznámenia o postúpení pohľadávky zároveň bolo preukázané, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu dňa 30.04.2019, t.j. v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve. Teda pre úspech žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred dňom 30.04.2019. Žalobca síce predložil Výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 27.11.2017, ktorou malo dôjsť k zosplatneniu úveru voči žalovanému, avšak súd toto zosplatnenie považuje za neplatné. Súd totiž dospel k záveru, že právny predchodca pôvodného žalobcu porušil svoju povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo malo za následok to, že zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe bolo neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Z úverovej zmluvy, vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.03.2022 a z výpisu účtu č. 06/2014 totiž vyplýva, že právny predchodca žalobcu neskúmal skutočné výdavky žalovaného, nesprávne a nedostatočne zistil stav splátok žalovaného a pri príjme žalovaného sa spoľahol iba na ním tvrdený údaj. Prvé pochybenie súd vidí v tom, že žalovaný pri výpočte disponibilného zostatku sa nezaoberal skutočnými výdavkami, ale zobral do úvahy iba zjavne paušálne určené sumy životného minima, resp. taxatívne náklady na bývanie, ktoré vôbec nemusia zodpovedať realite. Druhým pochybením je, že deklarovaný čistý mesačný príjem žalovaného nebol preverený. Tretím a najvážnejším pochybením bolo nedostatočné a nesprávne zistenie úverovej angažovanosti žalovaného. Totiž predloženého výpisu účtu žalovaného č. 6/2014 vyplýva, že žalovaný mal okrem zistenej splátky vo výške 20,-eur u právneho predchodcu žalobcu ďalšie mesačné splátky úverov min. v sume 661,68 eur. Z uvedených pochybení súd vyvodil záver, že právny predchodca žalobcu porušil svoju povinnosť skúmať žalovaného schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. Súd na základe zistených skutočnosti je toho názoru, že ide dokonca o hrubé porušenie tejto povinnosti. Totiž ako konanie s odbornou starostlivosťou nemožno v žiadnom prípade hodnotiť také konanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý napriek tvrdeniu, že pri hodnotení žalovaného zobral do úvahy aj údaje zo spoločného bankového/
úverového registra, nezistil ďalšie splátky žalovaného v celkovej sume 661,68 eur a rovnako ani konanie právneho predchodcu žalobcu, ktorý pri skúmaní výdavkov žalovaného vychádzal iba zo súm životného minima a taxatívne určenej sumy na bývanie bez akéhokoľvek pokusu o zistenie skutočných výdavkov žalovaného. V zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku porušenia uvedenej povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, veriteľ nemôže vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Preto zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe bolo neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre rozpor s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
9. Vzhľadom na uvedené neplatné zosplatnenie úveru nedošlo k tvrdenému platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o spotrebiteľských zákonoch platne nemožno postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.
10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo205/2009).
11. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Totiž žalobca ako neúspešná strana nemá právo na ich náhradu a žalovanému, ktorý bol úspešný v plnom rozsahu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Košice II (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).