Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-3-2022.pdf
PDF · 76.9 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/3/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., sídlo Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. Z.. XXXX/XX, M., prechodný pobyt Z.. Q.. U. XXXX/XX, M., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 3.049,23 eura a príslušenstva, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 0Er/887/1998 - 25 z 27. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolacie konanie zastavuje.
II. Odvolací súd oprávnenému ani povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie a exekučný súd uznesením označeným v záhlaví rozhodol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
2. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním povinný (k čomu odvolací súd uvádza, že ako procesný úkon odvolania proti uvedenému uzneseniu posúdil podľa obsahu [§ 124 ods. 1 CSP] podanie povinného, označené ako „vrátenie uznesenia č. sp. zn. 0Er/887/1998-25.“ z 11.03.2020), ktorý sa podľa obsahu odvolania domáhal zmeny napadnutého uznesenia.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - inak len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) z obsahu spisu zistil nasledovné, z hľadiska tohto rozhodnutia relevantné procesnoprávne skutočnosti:
3.1. Dňa 25.05.1998 vydal súd prvej inštancie ako exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na podklade v poverení označeného exekučného titulu.
3.2. Odvolacie konanie o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie sa začalo v danej veci dňa 18.03.2020 doručením odvolania povinného súdu prvej inštancie (§ 378 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1, § 156 CSP).
3.3. Dňa 16.03.2022, teda v priebehu odvolacieho konania, bolo súdu prvej inštancie doručené upovedomenie (vykonaním exekúcie povereného súdneho exekútora) o zastavení predmetnej exekúcie ako starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.
4. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených procesnoprávnych skutočností, toto rozhodnutie právne založil primárne na týchto ustanoveniach:
4.1. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
4.2. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4.3. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4.4. Podľa § 8 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“, „ZoUNEK“ alebo „zákon č. 233/2019 Z. z.“), ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu.
5. Odvolací súd v prvom rade v odvolacom konaní ex offo skúmal splnenie procesných podmienok odvolacieho konania, za ktorých môže v odvolacom konaní konať a vecne rozhodnúť (§ 378 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP).
5.1. Odvolací súd pritom zistil, že procesné podmienky odvolacieho konania nie sú v prejednávanej veci splnené, keďže odvolací súd stratil v jeho priebehu právomoc o odvolaní konať a rozhodnúť. Strata právomoci odvolacieho súdu konať a rozhodnúť o odvolaní je pritom neodstrániteľnou podmienkou konania, procesnoprávnym následkom absencie ktorej je zastavenie odvolacieho konania podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP.
6. K uvedenému záveru o strate právomoci odvolacieho súdu konať a rozhodnúť o podanom odvolaní a nutnosti zastaviť toto odvolacie konanie podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP dospel odvolací súd z týchto dôvodov:
6.1. V prejednávanej exekučnej veci, vedenej na súde prvej inštancie ako exekučnom súde so sp. zn. 0Er/887/1998 a u vykonaním exekúcie povereného súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása so sp. zn. EX 10185/1998, bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 16.03.2022 od súdneho exekútora upovedomenie o zastavení starej exekúcie č. k. EX 10185/1998 - 13, vydané podľa § 5 ZoUNEK, ktorým súdny exekútor upovedomil oprávneného o tom, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.
6.2. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie len uvedené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, z čoho s ohľadom na § 7 ods. 2 (aj v nadväznosti na ods. 1) ZoUNEK možno vyvodiť jediný záver, a to, že námietky proti uvedenému upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený nepodal, keďže v opačnom prípade by bol súdny exekútor tieto povinný doručiť súdu prvej inštancie spolu s vydaným upovedomením o zastavení starej exekúcie a porušenie povinnosti súdnym exekútorom nemožno prezumovať.
6.3. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní v § 8 ods. 1 veta druhá s doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie (vyhotovenému podľa § 5 ZoUNEK) (exekučnému) súdu v prípade, ak proti nemu neboli podané námietky, spája procesnoprávny následok spočívajúci v ukončení exekučného konania ex lege (t. j. zo zákona) v celom rozsahu.
6.4. Teda, v prejednávanej veci dňa 16.03.2022, kedy bolo súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu doručené upovedomenie súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie, vydané podľa § 5 ZoUNEK, a oprávnený proti nemu nepodal námietky, došlo ex lege podľa § 8 ods. 1 vety druhej ZoUNEK k ukončeniu exekučného konania v jeho celom rozsahu.
6.5. V exekučnom konaní, ktoré bolo v celom rozsahu ex lege ukončené, nemôže už súd ďalej konať a rozhodovať. Uvedené nemá pritom vplyv len na súd prvej inštancie ako exekučný súd, ale aj na odvolacie konanie a odvolací súd, pretože z hľadiska predmetu konania tvorí konanie pred exekučným súdom ako súdom prvej inštancie a odvolacím súdom jeden celok.
6.6. Odvolací súd teda ukončením exekučného konania ex lege stráca právomoc ďalej konať a rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vydanom v exekučnom konaní pred tým, ako došlo k jeho ukončeniu ex lege. Ukončením exekučného konania ex lege totiž odpadá predmet odvolacieho konania vedeného na základe takéhoto odvolania. Uvedená strata právomoci odvolacieho súdu je pritom, ako odvolací súd uviedol už vyššie, neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky na strane (odvolacieho) súdu, ktorého procesnoprávnym dôsledkom je zastavenie odvolacieho konania podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP.
6.7. V prejednávanej veci odvolací súd preto dňa 16.03.2022, kedy došlo podľa § 8 ods. 1 vety druhej ZoUNEK k ukončeniu exekučného konania ex lege, stratil právomoc ďalej v odvolacom konaní o podanom odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie (keď za účinnosti Exekučného poriadku v znení až do 31.03.2017 bolo zastavenie exekúcie ipso facto aj zastavením, resp. ukončením exekučného konania) pokračovať a rozhodnúť, keďže k ukončeniu celého exekučného konania v danej veci došlo ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu.
6.8. Z dôvodu výskytu tohto neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky odvolacieho konania, preto odvolací súd toto odvolacie konanie podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP týmto uznesením zastavil.
7. Obiter dictum pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že odvolací súd, vychádzajúc z toho, že konanie pred exekučným súdom a pred odvolacím súdom tvorí z hľadiska jeho predmetu jeden celok, sa zaoberal aj tým: i/ či po ukončení exekučného konania ex lege v celom jeho rozsahu je povinný ešte osobitným rozhodnutím zastavovať odvolacie konanie, vedené o odvolaní podanému proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (ako exekučného súdu), ktoré vydal ešte počas trvania exekučného konania a ktoré predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pre nedostatok právomoci o odvolaní konať a rozhodovať, ktorý nastal ukončením exekučného konania ex lege alebo ii/ či je zastavenie odvolacieho konania o takomto odvolaní konzumované samotným ukončením exekučného konania ex lege (vzhľadom na jednotu predmetu konania) a súdom prvej inštancie predložené odvolanie možno v takomto prípade vrátiť späť súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o ňom, len s prípisom o tom, že exekučné konanie bolo ex lege ukončené (a toto konzumuje v sebe aj ukončenie odvolacieho konania o danom odvolaní bez vydania osobitného rozhodnutia), a preto odvolací súd už v ex lege skončenom odvolacom konaní nemôže ďalej konať a vydávať v ňom akékoľvek (aj len procesné) rozhodnutie.
7.1. Odvolací súd dospel pritom k záveru o tom, že ak mu súd prvej inštancie predloží na rozhodnutie odvolanie podané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (ako exekučnému súdu), vydanému počas trvania exekučného konania, ktoré bolo následne ex lege v celom rozsahu ukončené, je jeho povinnosťou odvolacie konanie podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP zastaviť, a to v zákonom stanovenej forme uznesenia podľa § 392 CSP. Z týchto dôvodov aj v prejednávanej veci postupoval týmto spôsobom.
7.2. K uvedenému záveru dospel odvolací súd s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 125/2017 z 8. novembra 2017 a v ňom obsiahnuté nosné právne dôvody (najmä body 28., 30. odôvodnenia), a ktorý bol publikovaný aj v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 39/2017, s nadpisom „(Ne)rozhodnutie o odvolaní účastníka konania“ a s právnou vetou „[a]k krajský súd ako odvolací súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky tak, že svoje právne závery nepremietol do niektorej zo zákonom predvídanej formy rozhodnutia, konal v rozpore so zákonom.“.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 a contrario CSP (podľa ktorého ak strana procesne nezavinila zastavenie konania, súd neprizná náhradu trov konania protistrane) tak, že oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže zastavenie odvolacieho konania procesne nezavinil žiaden z účastníkov konania, ale došlo k nemu v dôsledku straty právomoci odvolacieho súdu pokračovať v odvolacom konaní o podanom odvolaní, ktorá nastala tým, že v prejednávanej veci došlo ex lege v celom rozsahu k ukončeniu exekučného konania. Takýto dôvod zastavenia odvolacieho konania nemožno z
povahy veci považovať za dôvod procesného zavinenia na zastavení konania žiadnym z účastníkov konania.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia - teda I. výrokom odvolacie konanie podľa § 378 ods. 1 za primeraného použitia § 161 ods. 2 CSP zastavil a II. výrokom oprávnenému ani povinnému podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 a contrario CSP náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).