Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1C-174-2016.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/174/2016
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: O.. E. J., nar XX.XX.XXXX, bytom S. XX, právne zast. JUDr. Margita Medveczká, advokátka, Bratislava, Drotárska cesta 68, proti žalovaným: 1) L. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, 2) R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, obaja zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Tvrdošín, Trojičné nám. 122 v konaní o obnovu konania podľa § 397 písm. a) a b) CSP, takto
rozhodol:
I. Súd o d m i e t a žalobu na obnovu konaniu sp. zn. 7C/94/2013.
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 09.09.2016 žalobu na obnovu konania sp. zn. 7C/94/2013, v ktorom žalobca bol žalovanou stranou a žalovaní 1/ a 2/ boli žalujúcou stranou. V danej veci súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/94/2013-138 zo dňa 23.03.2015, ktorým určil, že vlastníkmi parciel vytvorených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným O.. D. S. nachádzajúcich sa v k.ú. S. a to: parcely CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2 v spoluvlastníckom podiele X/XX je žalobkyňa v 1/ rade, žalobca 2/ rade je vlastníkom CKN parcely č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, o výmere XX m2 v spoluvlastníckom podiele XX/XXX a žalobca 2/rade je vlastníkom CKN parcely č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, o výmere XX m2. Rozsudok Okresného súdu Námestovo bol potvrdený odvolacím Krajským súdom v Žiline rozsudkom č. k. 10Co/439/2015-155 zo dňa 29.01.2016. Žalobca žalobu na obnovu konania odôvodnil tým, že si myslí, že sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú obnovu konania podľa § 397 písm. a) a b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) Za dôvody pripúšťajúce obnovu konania označil chyby geometrického plánu a znaleckého posudku, nedostatok naliehavého právneho záujmu a aktívnej legitimácie žalovaných 1/ a /2 ako i to, že dôkazy, argumenty a námietky neboli posudzované podľa ich obsahu. Ako dôkaz, ktorý žalobca nemohol vykonať v pôvodnom konaní označil odpoveď Komory geodetov a kartografov na jeho sťažnosť zo dňa 17.05.2016, spolu s odpoveďou katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (odpovede založené v súdnom spise čl. 10 a 13), ktoré podľa jeho názoru poukazujú na chyby v dokumentoch, ktoré boli základom rozhodnutia vo veci v konaní sp. zn. 7C/94/2013. Žalobca uviedol, že im spomínaná komora odporučila postúpiť dokumenty odboru katastrálnej inšpekcie a následne sa opäť obrátiť na súd. Podľa jeho názoru nemali žalovaní (v konaní 7C/94/2013 ako žalobcovia) naliehavý právny záujem na tom, aby sa stali spoluvlastníkmi sporných parciel a neboli ani aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby, pretože nie sú a ani v čase podania žaloby o určenie vlastníckeho práva neboli vlastníkmi parciel č. XXXX, č. XXXX, č XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré evidentne vznikli z pôvodných pozemkovoknižných vložiek, na ktoré sa žalovaní v pôvodnej žalobe o určenie vlastníckeho práva odvolávali. Vo výkaze výmer geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozhodnutia absolútne nefigurujú mená žalovaných, preto podľa jeho názoru nemohli byť aktívne vecne legitimovaní. Žalobca tvrdí, že ide
o skutočnosti týkajúce sa strany pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny v pôvodnom konaní nemohol použiť, pričom sa ako osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie nedokázal v pôvodnom konaní k tejto veci vyjadriť. Poukazoval na to že súd neposudzoval podania, dôkazy a argumenty žalobcu podľa ich obsahu a to hlavne fakt, že žalobca niekoľko krát vyslovil v konaní skutočnosť, že hranica medzi spornými pozemkami bola rešpektovaná ešte právnymi predchodcami či už žalobcu alebo žalovaných. Súd mal podľa jeho názoru posúdiť tieto argumenty tak, že žalobca namieta vydržanie sporných parciel, pretože ak by ich posúdil podľa obsahu, tak by sa musel vysporiadať s otázkou vydržania sporných parciel.
2. Dňa 05.10.2016 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako nové dôkazy odôvodňujúce potrebu obnovy konania. Ako nový dôkaz označili fakt, že v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 5C/118/2016 si žalobcovia v 1/ až 8/ rade zvolili za zástupcu osobu, ktorá vystupuje v tomto konaní ako žalovaný v 2/ rade a žalobcovia v 9/ a 10/ rade si za zástupcu zvolili osobu, ktorá vystupuje v tomto konaní ako žalovaná v 1/ rade. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu zrejme, že žalovaní (v pôvodnom konaní žalobcovia) nemali v pôvodnom konaní a ani v zmysle žaloby ( konanie 5C/118/2016) naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobca uviedol, že v pôvodnom konaní mali byť na podanie žaloby aktívne legitimovaní všetci spoluvlastníci nehnuteľností v zmysle starých LV.
3.Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.11.2016 nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu uvádzaných v žalobe na obnovu konania. Poukázali na to, že žalobca v pôvodnom konaní vedenom pred Okresným súdom Námestovo, č.k.: 7C/94/2013 a ani v predloženej žalobe nespochybnil žiadnym relevantným dôkazom geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX O.. .D. S. zo dňa 28.01.2011, úradne overený bývalou Správou katastra Námestovo, pod č. 127/2011 dňa 21.02.2011 ( ďalej aj ako len „geometrický plán") a taktiež ani jedným relevantným dôkazom nespochybnil ani v žalobe a ani v pôvodnom konaní znalecký posudok č. 22/2014 vypracovaný znalcom O.. H. P., znalcom z odboru geodézia a kartografia ( ďalej aj ako len „znalecký posudok"). Žalobca v predloženej žalobe predkladá dôkaz, ktorý má vyvrátiť správnosť a pravdivosť geometrického plánu a znaleckého posudku, a to odpoveď Komory geodetov a kartografov spolu s odpoveďou katastrálnej inšpekcie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktoré majú preukazovať chyby dokumentov, ktoré sú základným podkladom rozhodnutia vo veci. Má sa jednať o dôkazy, ktoré žalobca nemohol vykonať v pôvodnom konaní. Tieto doklady však podľa názoru žalovaných nie sú dostatočnými a relevantnými dôkazmi, ktoré by spochybnili správnosť vyhotovenia geometrického plánu a znaleckého posudku, ktorý bol znalcom na základe Uznesenia Okresného súdu Námestovo, pod č.k.: 7C/94/2013-63 zo dňa 26.05.2014. Na určení vlastníckeho práva mali naliehavý právny záujem z dôvodu dôslednej evidencie v katastri nehnuteľností. Vlastnícke právo žalobcov bolo ohrozene tým, že na liste vlastníctva bol zapísaný žalobca, ktorý do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahoval tým, že bol vedený orgánom na úseku katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník, ktorý však vlastnil predmet sporu bez akéhokoľvek relevantného dokladu. Preto bolo potrebné zosúladiť skutkový stav so stavom právnym a bez pozitívneho rozhodnutia súdu, bolo ich postavenie neisté. Žalobca nemohol nadobudnúť predmet sporu vydržaním, pretože nemohol splniť zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho týmto spôsobom. Nemôže byť ani dobromyseľný, že mu predmet sporu patrí, pretože nemá žiaden relevantný doklad - dôkaz o tom, že mu predmet sporu patril, resp. že patril jeho právnym predchodcom.
4.Dňa 16.05.2017 bolo súdu predložené vyjadrenie žalovaných k novým dôkazom odôvodňujúcim potrebu obnovy konania predložených zo strany žalobcu zo dňa 30.09.2016. Vo vyjadrení uviedli, že hmotnoprávny vzťah žalobcov v pôvodnom konaní vyplýva z titulov nadobudnutia pre žalovanú v 1/rade z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 179/98, dnot 186/98 a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 5D 280/2006, Dnot 45/2006 čo vyplýva aj z LV č. XXXX pre k. ú. S. a pre žalovaného v 2/ rade z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 115/2002 a z osvedčenia o dedičstve po zomrelom O. T. zo dňa XX.XX.XXXX, čo vyplýva aj z LV č. N. a č. XXX k. ú. S.. Skutočnosť, že žalobca nebol v pôvodnom konaní právne zastúpený advokátom a nemohol tak svoje vlastnícke právo právne perfektne brániť, na konaní nič nezmení, pretože žalobca ( v pôvodnom konaní žalovaný) nedisponoval žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi pravdivosť jeho tvrdení, čo bolo v konaní zásadne. Žalovaní poukázali na to, že sa v pôvodnom konaní domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetu sporu v príslušnom spoluvlastníckom podiele, pričom tento spoluvlastnícky podiel je predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 Občianskeho zákonníka a ma charakter samostatnej veci ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 3Cdo 27/2005) a pre sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. V konaní o určenie vlastníctva k
spoluvlastníckemu podielu, je aktívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu, z dôvodu, že právne sféry ostatných podielových spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, nemôže mať dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. žalobcovia žiadali, aby súd žalobu na obnovu konania zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Dňa 22.03.2018 žalobca informoval súd o tom, že bol podaní podnet na vykonanie katastrálnej inšpekcie na prešetrenie geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXX1. Súd má za to, že takýto podnet mohol žalobca podať aj pôvodnom konaní, teda nejde o dôvod, na základe ktorého by sa mala povoliť obnova konania.
6. Podľa § 403 ods. 1 a 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
7.Podľa § 413 ods. 1 písm. a) až e) C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene, bola podaná neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, ide o dôvod uvedený v § 129 alebo je zjavne nedôvodná.
8. Súd po preskúmaní všetkých listinných dôkazov založených v súdnom spise dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania treba odmietnuť, pretože je zjavne nedôvodná.
9.Žalobca sa vo svojej žalobe opieral hlavne o tri tvrdenia, že geometrický plán a znalecký posudok obsahujú chyb. Pri tomto tvrdení poukazoval na dôvod na obnovu konania odpoveď Komory geodetov a kartografov zo dňa 02.06.2016, spolu s odpoveďou inšpekcie Úradu geodézie , kartografie katastra SR zo dňa 27.07.2016, ktoré mali slúžiť ako dôkaz, ktorý žalobca nemohol vykonať v pôvodnom konaní. Ako druhé tvrdenie uviedol nedostatok naliehavého právneho dôvodu a aktívnej vecnej legitimácie a ako posledné tvrdil, že jeho dôkazy, argumenty a námietky neboli posudzované podľa obsahu.
10.Súd zistil, že žalobca (v pôvodnom konaní ako žalovaný) už v pôvodnom konaní namietal správnosť znaleckého posudku, pričom zákonná sudkyňa, ktorá prejedávala pôvodnú vec nepovažovala tieto námietky za dôvodné, pretože žalobca len konštatoval jeho nesprávnosť, neobjektívnosť s tým, že poukazoval, že znalec si celý posudok zjednodušil, keď urobil na 13 riadkov s jednostranným nákresom Súd v rozhodnutí konštatoval, že znalec zodpovedal stručne, jasne a zrozumiteľne otázku, ktorú mu uložil súd a že správnosť znaleckého rozsudku rozhodne nezávisí od toho, na koľkých stranách alebo riadkoch ho znalec vyhotovil. Ďalšie námietky proti správnosti znaleckého posudku a geometrického plánu žalobca v pôvodnom konaní nemal.
11. Čo sa týka odpovedí vyššie spomenutých štátnych inštitúcii na sťažnosť podanú žalobcom dňa 17.05.2016 súd uvádza, že tieto odpovede obsahujú len konštatovania a odporúčania, ktoré nijako nespochybňujú správnosť geometrického plánu alebo znaleckého posudku. Komora geodetov a kartografov len konštatovala, že nie je možné určiť či je geometrický plán vyhotovený správne. Súd má za to, že žalobca mohol tento dôkaz vykonať už v pôvodnom konaní (mohol podať sťažnosť potom ako sa oboznámil zo závermi znaleckého posudku a potom ako bol oboznámený s geometrickým plánom) a preto by súd ani nemohol na tieto dôkazy prihliadať ako na dôvody na obnovu konania podľa § 397 písm. a) C.s.p.
12.Žalobca ďalej uviedol, že sa súd v pôvodnom konaní nezaoberal otázkou naliehavého právneho dôvodu a otázkou aktívnej právnej legitimácie. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 7C/94/2013-2018 23.03.2015, je zrejme, že sa súd týmito otázkami zaoberal. Súd v ňom konštatoval, že „ Žalobcovia 1/ a 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku ), pretože v prípade vyhovenia návrhu možno na základe rozsudku vykonať zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností v ich prospech. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobcovia neúplne označili okruh účastníkov konania, súd túto vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože podielový spoluvlastník sa môže domáhať určenia, že mu patrí spoluvlastnícke právo a v akom podiele, pričom je nesprávny názor, že v konaní o určenie spoluvlastníctva sa musia na jednej procesnej strane zúčastniť vždy všetci spoluvlastníci, ktorí sa vymedzujú vo vzťahu k druhej skupine spoluvlastníkov ( z rozsudku Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 22Cdo 63/2001)“. Krajský súd v rozsudku č. k. 10Co/439/2015-155 zo dňa 29.01.2016, ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, takisto konštatoval, že „rozhodovacia činnosť súdov už vyriešila, že predmetom občianskoprávnych vzťahov je aj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, čo zakladá právo domáhať sa určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva aj ku konkrétnemu podielu v nehnuteľnostiach. Je tomu tak aj v tejto konkrétne súdenej veci, keď navrhovatelia sa určovacou žalobou domáhali určenia svojho podielového spoluvlastníctva v označených podieloch v konkrétnych nehnuteľnostiach. Za tejto situácie potom správne žalovali iba odporcu, ktorý preukázateľne je vedený na liste vlastníctva k tým parcelám, z ktorých geometrickým plánom boli vytvorené KN-C parcele uvádzané vo výrokovej vete rozsudku. Z týchto dôvodov námietka odporcu v otázke pasívnej vecnej legitimácie nemá svoj relevantný právny základ. Keďže sa súd s otázkami naliehavého právneho záujmu a aktívnej vecnej legitimácie vysporiadal už v pôvodnom konaní, považuje súd tieto tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe na obnovu konania za neopodstatnené a nedôvodné.
13. K tvrdeniu žalobcu, že súd mal jeho argumenty posudzovať podľa obsahu a teda sa mal vysporiadať s otázkou vydržania sporných parciel sa už vyjadril Krajský súd v rozsudku č. k. 10Co/439/2015-155 zo dňa 29.01.2016, ktorý konštatoval, že „Vlastnícke právo je právo nepremlčateľné. Otázkou určenia vlastníckeho práva podľa súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka sa mohol okresný súd zaoberať aj za situácie, že od vydania osvedčenia o dedičstve uplynula lehota dlhšia ako 10 rokov. Osvedčenie o dedičstve aj v prípade hodnotenia podmienok vydržania vlastníckeho práva, je iba titulom vstupu do držby, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním ( vydržať možno aj spoluvlastnícky podiel) musia byť splnené ešte ďalšie podmienky vyžadované v § 134 Občianskeho zákonníka. Odporca v rámci svojej obrany v konaní pred súdom prvého stupňa neuviedol, ani netvrdil, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol vydržaním, preto ak v štádiu odvolacieho konania "v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu navrhovateľov" svoje vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam zdôvodňuje aj touto skutočnosťou, na tento jeho argument už nie je možné prihliadať, ide totiž o novú skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa“. Z odôvodnenia Krajského súdu je zrejme, že žalobca v pôvodnom konaní pred prvostupňovým súdom neuviedol, ani netvrdil, že vlastníctvo k predmetu sporu nadobudol vydržaním a ani z obsahu podaní žalobcu nebolo nevyplývalo, že by malo dôjsť k vydržaniu nehnuteľností a preto súd v pôvodnom konaní nemal dôvod zaoberať sa otázkou vydržania sporných parciel a preto považuje aj toto tvrdenie žalobcu za neopodstatnené a nedôvodné.
14.Súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pretože mali v tomto konaní plný úspech (§ 255 ods. 1 C.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).