Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-136-2021.pdf
PDF · 103.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/136/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: B. V., XXX P. F., B. F., E., XXXXX, Spojené štáty americké, zastúpená Mgr. Mariánom Čupríkom, advokátom so sídlom B. X. XX, XXX XX A.-V. K. M., proti žalovanému: X-out, s. r. o. (do 04.02.2020 obchodné meno: Gadtours, s.r.o.), so sídlom 1099 Rosina 013 22, IČO: 44 735 570, zastúpený Mgr. Marcelom Pélim, advokátom so sídlom M. R. M. XXX/XX, XXX XX W. A., v spore o zaplatenie 1.270,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40C/176/2015-386 zo dňa 20.04.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť 1.270 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 1.270 eur od 16.9.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol, žalovanému priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania považoval v spore za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne s poukazom na USB kľúč, ktorý je súčasťou spisového materiálu. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je autorkou fotografie, z použitia ktorej žalovaným odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na fotografii je zobrazený Inveraray Castle nachádzajúci sa v Škótsku, z fotografie vyplýva, že jej autorom je žalobkyňa, je nasnímaná 06.06.2005 o 19:11 hod. a jej veľkosť je 82,9 Mb. V ďalšom sa zaoberal tým, či fotografia vyhotovená žalobkyňou napĺňa znaky diela, ktoré by mohlo byť predmetom autorského práva podľa zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „autorský zákon“). Uviedol, že predmetom autorského práva je dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Rozlíšenie medzi fotografiou, ktorá je autorským dielom a fotografiou, ktorá ním nie je, spočíva v jedinečnosti, t. j. neopakovateľnosti výtvoru, pretože tento znak je daný práve tvorivou duševnou činnosťou autora. Pokiaľ tvorivý prvok duševnej činnosti absentuje, fotografia nie je autorským dielom. Výsledkom tvorivej činnosti autora je prejav osobnosti autora, nielen zachytenie objektívne existujúcej reality bez tvorivého stvárnenia. Autorským dielom sú spravidla profesionálne fotografie, resp. umelecké fotografie, pripravované často s použitím zvláštneho nasvietenia, pridaním ďalších objektov. Umeleckou fotografiou sú napr. portréty alebo zábery krajiny zachytávajúce jedinečné prírodné svetlo, hmlu alebo iné stavy počasia, ktoré musí fotograf spravidla očakávať dopredu, vybrať vhodné miesto, resp. polohu a čas a primerane počkať. Žalobkyňa nekonkretizovala, prečo by mal súd jej fotografiu považovať za jedinečnú a neopakovateľnú. Neuviedla, v čom sa jej fotografia zámku Inveraray odlišuje od
fotografie, ktorú by mohla v danom čase a mieste vyhotoviť každá iná osoba majúca fotoaparát. Súd nemal podklad, na základe ktorého by mohol vyhodnotiť a posúdiť, či v danom prípade ide o jedinečný a neopakovateľný prejav individuálnych vlastností žalobkyne, ktorého výsledkom bola fotografia zachytávajúca výsledok jej tvorivej duševnej činnosti. Žalobkyňa neopísala žiadnu konkrétnu časť tvorivého procesu pri vyhotovovaní dotknutej fotografie, neposkytla tvrdenia, na podklade ktorých by bolo možné dôvodiť jedinečnosť, neopakovateľnosť ňou vyhotovenej fotografie a na podklade uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol, o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP vychádzajúc z úspechu žalovaného v spore.
3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolanie žalobkyňa. Vytýkala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku je zmätočné, vnútorne protirečivé, nepresvedčivé. Zdôraznila, že predmetná fotografia zodpovedá charakteristikám autorského diela, má byť ako autorské dielo chránená, čo nebolo žalovaným žiadnym spôsobom spochybnené, táto skutočnosť bolo preto skutočnosťou nespornou. Žalovaný v priebehu konania spochybnil len otázku autorstva žalobkyne k predmetnej fotografii. Žalobkyňa však svoje autorstvo preukázala. Nikdy však nespochybňoval relevancie fotografie ako autorského diela, súd mal preto za situácie, keď neexistovala sporná otázka, využiť postup v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 CSP. V celom rozsudku však nie je zmienka o tom, že by súd vôbec vykonával dokazovanie samotnou fotografiou - jej ohliadkou, že by tento dôkaz riadne vyhodnotil. Fotografiu hodnotil iba z pohľadu takpovediac technických vlastností hmotného nosiča, avšak nevykonal riadne dokazovanie samotnou fotografiou ako zachytením momentu, resp. odrazu svetla na hmotnom nosiči, v rozsudku tak absentuje hodnotiaci proces, v nadväznosti na čo je jeho odôvodnenie neurčité a nepreskúmateľné. Súd neskúmal a nehodnotil fotografiu ako zachytenie svetla a objektu na hmotnom nosiči a ani ďalšie dôkazy a tvrdenia, ktoré žalobkyňa predložila, napríklad tie, ktorými preukazovala, že fotografia je ako autorské dielo chránená v jej domovskom štáte nezohľadňoval. Táto skutočnosť mohla tiež byť pre konanie zásadná z dôvodu aplikovateľnosti medzinárodných zmlúv a medzinárodného práva. Vytýkala najmä nesprávnu aplikáciu ustanovení § 5 ods. 5 a ustanovenia § 7 ods. 1 Autorského zákona s tým, že od definície fotografického diela, ako je zakotvená v ustanovení § 5 ods. 5 Autorského zákona, vyplýva jediná požiadavka, že musí ísť o záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič, na ktorom sa vytvára obraz. Nie je rozhodujúci spôsob vyhotovenia záznamu, nie sú požadované ani žiadne ďalšie podmienky, za ktorých sa záznam svetla alebo iného žiarenia na nosič považuje za fotografické dielo. Pokiaľ i ustanovenie § 7 ods. 1 obsahuje definíciu predmetu autorského práva, predmetné ustanovenie obsahuje jednak všeobecnú definíciu, pri ktorom výsledku tvorivej duševnej činnosti sa vzťahuje na prípad, ak má byť predmetom autorsko-právnej ochrany vedecké dielo a predmetné ustanovenie okrem všeobecnej definície obsahuje aj taxatívny výpočet (najmä ....). Predmetom autorsko-právnej ochrany, medzi ktorými sa priamo a výslovne uvádza pod písmenom g) fotografické dielo, ktoré je priamo v zákone ustanovením § 5 ods. 5 zadefinované, mala za to, že všetko, čo spĺňa definíciu fotografického diela podľa tohto ustanovenia, je automaticky subsubovateľné pod predmet autorsko-právnej ochrany bez ďalších kritérií. Fotografia žalobkyne spĺňa definíciu fotografického diela podľa § 5 ods. 5 predmetného zákona, zachytáva svetlo na nosič za použitia fotoaparátu (spôsob zachytenia nie je rozhodujúci). Už samotné naplnenie tejto definície zaručuje fotografii žalobkyne status fotografického diela, ktoré je výslovne označené za predmet autorsko-právnej ochrany, a teda sporná fotografia je autorským dielom hodným ochrany podľa uvedeného zákona. Pokiaľ i súd poukazoval na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-145/10, Painer (rozsudok z 01.12.2011), teda viac ako 6 rokov po vyhotovení spornej fotografie, zastal názor, že jej fotografia obstojí aj v týchto intenciách. Vytkla súdu, že závery predmetného rozsudku interpretuje nesprávne a neprimerane extenzívne, resp. dokonca v priamom rozpore s tým, čo v súvislosti s fotografiami ako autorskými dielami SD EÚ zdôraznil. V tejto súvislosti poukázala na obsah uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/290/2016 zo dňa 13.06.2017, ktorý taktiež poukazoval na judikatúru SD, pričom konkrétne v bode 29. správne zdôraznil aj to, že podľa čl. 6 prvej vety smernice 93/98 (smernica 2006/116) je chránený výlučne výsledok ľudskej tvorivej činnosti, ktorá nie je vylúčená iba z dôvodu, že autor využíva taký technický prostriedok, ako je napr. fotoaparát. Pokiaľ ide o fotografiu, pôvodná tvorba vo vzťahu k fotografovi spočíva vo využití dostupného priestoru na umeleckú tvorbu, a teda v prepožičaní pôvodnej osobitosti, ktorá je vlastná fotografii. Nevyžaduje sa teda určitá úroveň umeleckej kvality ani novátorská povaha. V tejto súvislosti poukázala na obsah čl. 6 smernice 93/98/EHS, podľa ktorého fotografie, ktoré sú pôvodné, originálne v tomto zmysle, že sú autorovým vlastným duševným výtvorom, sú chránené podľa čl. 1. Žiadne iné kritériá sa na rozhodovanie o ich ochrane nevzťahujú. Tvorivý proces sa realizuje rôznou formou, v rôznych štádiách procesu vedúceho k vytvoreniu fotografie i zachytenie krajiny v určitom mieste, čase, pod určitým uhlom, určitým
fotoaparátom konkrétnou osobou, spĺňa požiadavky tvorivého procesu. Je pritom potrebné, aby bol pri každej fotografii prezentovaný detailný popis, keďže fotografia pôsobí najmä svojím vizuálom. V prípade, ak by vznikli pochybnosti, či daná fotografia je výsledkom tvorivej duševnej činnosti, mal by mať autor priestor pre prezentovanie doplňujúcich skutočností. V priebehu tohto konania nikdy neboli vznesené pochybnosti, že by fotografia nebola autorským dielom (žalovaný toto nikdy nespochybnil), teda súd mal toto považovať za nesporné skutkové tvrdenie. Žalobkyňa v konaní tvrdila a preukázala, že je profesionálnou fotografkou a krajinné (externé) fotografie sú významnou súčasťou jej portfólia činnosti, ktorú stále vykonáva. Jej fotografické diela sú vysoko hodnotené a využívané prestížnymi publikáciami na celom svete. Dala do pozornosti, že na predmetnej fotografii je zámok Inveraray práve v kruhu svetla obklopenom tieňmi, na oblohe je zhluk oblakov, čo sú prvky, ktoré sú pozorovateľné, zistiteľné a zhodnotiteľné napríklad aj z hľadiska atmosféry dojmov, ktoré fotografia vyvoláva v pozorovateľovi. Práve takéto skutkové zistenia mal súd realizovať vykonaním dôkazu samotnou fotografiou - jej ohliadkou. Ani ďalšie skutkové tvrdenia zo strany žalobkyne nemôžu nahradiť ohliadku fotografie a pokiaľ i súd poukazoval na aspekt neopakovateľnosti a jedinečnosti, touto fotografia žalobkyne bezpochyby spĺňa, nakoľko vznikla práve v konkrétnom čase, v konkrétnom mieste, z konkrétneho uhla za daného počasia, teploty, konkrétnym zariadením a takéto podmienky platili len v danom okamihu, nikdy predtým, nikdy potom. Žalobkyňa sa slobodne, dobrovoľne rozhodla a využila práve daný konkrétny moment. Nakoľko v danom čase, na danom mieste, používajúc práve konkrétny fotoaparát, bola práve žalobkyňa, nemohla v rovnakom čase, na rovnakom mieste a tým istým fotoaparátom vyhotoviť snímku žiadna iná osoba. Už len toto samo o sebe svedčí o jedinečnosti a neopakovateľnosti fotografie, ako ju požadoval súd. Je v rozpore s elementárnou logikou, aby bola žalobkyňa nútená prednášať osobitné tvrdenia typu, v čom sa jej fotografia odlišuje od fotografie, ktorú by v danom čase a na danom mieste mohla vyhotoviť každá jedna osoba majúca fotoaparát. Žiadna iná osoba za daných podmienok na tomto mieste objektívne byť nemohla, keďže tam bola práve žalobkyňa a navyše používala konkrétny fotoaparát, nie nejaký „akýkoľvek“. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Odvolal sa na všetky písomné vyjadrenia a vyjadrenia pred prvostupňovým súdom. Zastal názor, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno jedinečnosti, neopakovateľnosti fotografie ako výsledku jej vlastnej duševnej tvorivej činnosti, ktoré by boli zároveň výrazom jej osoby a schopností. Prvostupňový súd dôsledne a podrobne vysvetlil dôvody, prečo žalobu žalobkyne zamietol. Žiadal preto odvolanie v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) na pojednávaní konanom 30. marca 2022 po zopakovaní a doplnení dokazovania odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil, žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.270,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5 % zo sumy 1.270,- eur od 16.09.2013 do zaplatenia. Zároveň jej priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nielenže vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, ale vo väzbe na to ani nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec i nesprávne právne posúdil.
7. V prvom rade za podstatné odvolací súd považoval, že žalovaný v priebehu celého konania pred prvoinštančným súdom nespochybnil, že by sporná fotografia pod režim ochrany autorského práva nespadala. I napriek tomu súd túto skutočnosť sám spochybnil. Vytýkal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neprodukovala v konaní tvrdenia, ktorými by túto skutočnosť preukázala, hoci o tom, že súd sám z vlastnej iniciatívy bez relevantnej námietky žalovaného fotografiu žalobkyne z pod autorskoprávnej ochrany vylúčil, sa dozvedela až z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu.
8. Ako správne žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu nie je možné zistiť, že by súd vôbec vykonal obhliadku spornej fotografie, vykonal podrobný popis miesta, resp. objektu, ktorý fotografia zachytáva, s popisom okolitého priestoru, jeho osvetlenia a podobne. Prvoinštančný súd síce vytýka, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a neuviedla súdu, v čom spočíva jedinečnosť a neopakovateľnosť ňou vyhotovenej fotografie, na druhej strane súd
sám napriek tomu, že sporná fotografia tvorila obsah spisu, bola zachytená na pripojenom USB kľúči, nevysporiadal sa s jej vizuálnym pôsobením.
9. Podľa § 7 autorského zákona, predmetom autorskoprávneho vzťahu je autorské dielo. Na to, aby sa mu mohla priznať právna ochrana podľa autorského zákona musí ísť o dielo literárne, iné umelecké alebo vedecké, alebo ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej, duševnej činnosti autora, musí byť vyjadrené vo forme vnímateľnej ľudskými zmyslami. Okamih vyjadrenia diela je zároveň okamihom vzniku autorského práva k dielu (§ 15 zákona). Z uvedeného možno vyvodiť 3 základné pojmové znaky, ktoré musí dielo kumulatívne splniť na to, aby mohlo byť predmetom autorskoprávnej ochrany. Prvý znak vyžaduje, aby dielo malo literárny, iný umelecký alebo vedecký charakter. Zákon v súčasnosti vymedzuje 2 druhy diel, a to umelecké, ktoré sú z pravidla spôsobilé pôsobiť na estetické cítenie jednotlivcov a diela vedecké, ktoré sú špecifické svojim obsahom, formou, jazykovým štýlom a použitými vedeckými metódami. Autorský zákon exemplifikatívne uvádza jednotlivé druhy diel, pričom v prípade fotografického diela predmetom ochrany podľa autorského zákona sú len tie, ktoré spĺňajú pojmové znaky diela. Autorský zákon pojem tvorivosť nedefinuje, avšak zo samotného pojmu tvorivosti vyplýva, že pôjde o činnosť novú, jedinečnú, neopakovateľnú vlastú iba konkrétnej fyzickej osobe - autorovi. Pod vplyvom rozvoja vedy a techniky, ktorá sa pri tvorbe diel často využíva (napr. fotografický prístroj na vytvorenie umeleckej fotografie) v autorskoprávnej ochrane sa vytráca z diel jedinečný tvorivý prvok a individualita autora diela je takmer nerozpoznateľná. Preto sa v únijnej a medzinárodnej právnej ochrane stretáme s pojmom pôvodnosť diela, namiesto znaku jedinečnej tvorivej individuality autora diela. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že nie každá duševná činnosť je tvorivou činnosťou. Duševnú činnosť možno rozdeliť na tvorivú a mechanickú, pri ktorej znaky tvorivosti chýbajú.
10. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo 2/2010 a 6Cdo 3/2010 ustálil, že splnenie pojmových znakov diela je primárne otázkou právnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu a ktorá otázka je vylúčená z odborného posúdenia.
11. Vo väzbe na uvedené i odvolací súd zameral preto pozornosť na celkové vizuálne pôsobenie fotografie vyhotovenej žalobkyňou z použitia žalovaným, ktorej sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia domáha. Vykonaním dokazovania obhliadkou fotografie zistil, že na predmetnej fotografií je zámok Inveraray v kruhu svetla obklopenom tieňmi, na oblohe je zhluk oblakov, dominantou je zámok s parkovými úpravami, zámok osvetlený slnkom. Predmetná fotografia vznikla v konkrétnom čase, na konkrétnom mieste, z konkrétneho uhla, za určitého počasia, teploty, konkrétnym zariadením. Dospel k presvedčeniu, že žiadna iná osoba používajúc fotoaparát nemohla v rovnakom čase, na rovnakom mieste, za tých istých poveternostných podmienok vyhotoviť porovnateľnú snímku, pričom práve atmosféra ktorou fotografia žalobkyne pôsobí a ktorá je vnímateľná zmyslami vyvoláva pocit neopakovateľnosti a jedinečnosti.
12. Už v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 11Co 290/2016 zo dňa 13. júna 2017 odvolací súd naznačil, že fotografie ako autorské diela sú chránené autorským právom len ak sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej, duševnej tvorby. Dielo je vlastným duševným výtvorom autora, ak dochádza k výrazu jeho osobnosti, to platí v prípade, že autor mohol pri vytváraní diela vyjadriť svoje tvorivé schopnosti. Pokiaľ ide o fotografiu pôvodná tvorba vo vzťahu k fotografovi spočíva vo využití dostupného priestoru na umeleckú tvorbu, a teda v prepožičaní pôvodnej osobitosti, ktorá je vlastná fotografií. Nevyžaduje sa určitá úroveň umeleckej kvality ani novátorská povaha.
13. V decembri 2011 Súdny dvor Európskej únie rozhodol vo veci Painer C145/10, spor sa okrem iného týkal aj autorskoprávnej ochrany fotografií. V prípade Painer uviedol, že na kvalifikovanie pod pojem dielo bude stačiť len dosiahnutie určitého stupňa kreativity.
14. Žalobkyňa je nesporne profesionálnou fotografkou pre ktorú práve potreba súhlasu pri použití fotografie jej pomáha zabezpečiť si živobytie. Odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu zastal preto názor, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver o dôvodnosti žaloby podanej žalobkyňou a ňou uplatneného nároku.
15. Pokiaľ i žalovaný v konaní namietal, že nie je vlastníkom domény, na ktorej bola predmetná fotografia zverejnená, odvolací súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že fotografia žalobkyne bola zverejnená na internetovej stránke žalovaného, ktorý práve
prostredníctvom zverejnenej fotografie vyhotovenej žalobkyňou propagoval zájazdy do vybraných destinácií.
16. I keď zákon ponecháva hodnotenie dôkazov na voľnú úvahu súdu, zároveň vyžaduje, aby súd hodnotil všetky dôkazy jednotlivo a zároveň vo vzájomných súvislostiach, čo znamená, že pri posudzovaní fotografie žalobkyne ako diela spadajúceho pod režim ochrany autorského zákona, musel zohľadniť, že žalobkyňa preukázala, že je profesionálnou fotografkou, že sporná fotografia je ako autorské dielo chránená v jej domovskom štáte a tieto skutočnosti v konaní riadne preukázala.
17. Pokiaľ internetovú stránku žalovaného vytvárala tretia osoba, zo zmluvy č. 00029 uzatvorenej medzi žalovaným a Web dizajnérom 25. apríla 2009 vyplýva, že obsah poskytnutý zákazníkovi je jeho výhradným majetkom. V prípade súdneho sporu tretej strany alebo súdneho procesu na základe tvrdenia, že výsledky porušujú práva duševného vlastníctva tretej strany a je dokázané, že k takému porušeniu došlo, Web dizajnér môže na svoje vlastné náklady nahradiť porušený obsah autorského práva.
18. Na podklade uvedeného odvolací súd ustálil, že pokiaľ bola fotografia zverejnená na internetovej stránke žalovaného, žalobkyňa dôvodne uplatnila, svoj nárok vo vzťahu k nemu ako vecne pasívne legitimovanej osobe v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle príslušných ustanovení autorského zákona. Na základe žalovaným poukazovanej zmluvy uzatvorenej s Web dizajnérom vzniká následne žalovanému právo na náhradu za zásah do autorského práva tretej osoby.
19. V nadväznosti na uvedené po zopakovaní a doplnení dokazovania obhliadkou spornej fotografie, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, nároku žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Zároveň jej priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)