Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-287-2019.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/287/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych služieb Plavecké Podhradie, IČO: 30 798 281, so sídlom Plavecké Podhradie č. 19, 906 36 Plavecké Podhradie, zastúpený: JUDr. Maroš Palik, advokát, so sídlom Muchovo nám. 12, 851 01 Bratislava proti žalovanej: Y. T., O.. XX.XX.XXXX, V. P. P. Č.. XX, XXX XX P. P., zastúpená opatrovníkom Obec Častá, Hlavná č. 168, 900 89 Častá, o zaplatenie 5 882,25 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 02.08.2019, č.k. 27C/9/2015-95, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 572,11 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,46%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalovanej náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 3, § 71 ods. 1 písm. a) a písm. b), § 72 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“), § 72 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.12.2017, § 72 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 do 31.12.2013, § 72 ods. 8 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 do 31.12.2017, § 72a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014, § 72a ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014, § 73 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2013, § 73 ods.1 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014, § 73 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2017, § 73 ods. 7 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2017, § 73 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 do 31.12.2017, § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.03.2012 do 31.12.2013, § 73 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018. Vecne zamietajúce rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná mala v žalovanom období okrem invalidného dôchodku aj iný príjem alebo majetok, ktorý by bol posudzovaný v zmysle § 72 ods. 10 až 18, t.j., že by na strane žalovanej nastala počas daného obdobia zmena skutočností rozhodujúcich pre zaplatenie doposiaľ nezaplatených častí úhrad za sociálnu službu. V konaní nebolo preukazované a ani preukázané to, že by došlo k plateniu úhrady za službu žalovanej inou osobou tak, ako to predpokladá § 73 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z.. V prípade žalovanej neprichádzali do úvahy ani deti ani rodičia, na ktorých by mohla prejsť povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu. Matka žalovanej, B. N. zomrela a z vyjadrenia opatrovníka žalovanej ako aj na základe dokladov, ktoré B. N. súdu predložila súd zistil, že jej povinnosť platiť časť úhrady za sociálnu službu žalovanej vzhľadom na jej príjem a majetok nevznikla. Rovnako táto povinnosť nevznikla ani
maloletej dcére žalovanej. Opak netvrdil ani žalobca. Vzhliadol na to, že zákon č. 448/2008 Z.z. používa vo vzťahu k prijímateľovi sociálnej služby pojem „pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby“, takáto pohľadávka však nemá splatnosť, nevzniká dlh (lebo nevznikla povinnosť na strane prijímateľa), keďže žalovaná nemá dostačujúci príjem. Nemôže preto dôjsť ani k premlčaniu takejto pohľadávky ako tvrdil žalobca. Už v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bolo zrejmé, že žalovanej príjem nebude postačovať na zaplatenie úhrady za sociálnu službu. Povinnosť žalovanej teda už od začiatku poskytovania sociálnej služby nevznikala. Časť nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je pohľadávkou žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v tom prípade, ak by došlo k zmene príjmových a majetkových pomerov na strane žalovanej, najneskôr ale v konaní o dedičstve. Nárok na poskytnutie sociálnej služby nie je podmienený príjmom a majetkom prijímateľa sociálnej služby. Právna ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ustanovená v § 73 ods. 1 až 8 zákona č. 448/2008 Z.z. garantuje, že v dôsledku platenia úhrady za sociálnu službu nebude ohrozené uspokojovanie životných potrieb na minimálnej úrovni, ktorá sa odvodzuje od súm životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ochrana prijímateľa sociálnej služby pred platením úhrady za sociálnu službu neprimeranej jeho príjmovým, majetkovým a rodinným pomerom ustanovená v § 72 až 73 zákona č. 448/2008 Z.z. sa rovnako vzťahuje aj na posudzovanie vymáhateľnosti pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti. Iný prístup by znamenal faktické popretie zmyslu a účelu zákonom o sociálnych službách garantovanej právnej ochrany pred platením úhrady neprimeranej príjmovým, majetkovým a rodinným pomerom prijímateľa sociálnej služby. Pohľadávka nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti, teda vznikla v dôsledku nemožnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť v dôsledku nedostatku príjmu a použiteľného majetku za podmienok ustanovených zákonom č. 448/2008 Z.z.. Aktivita poskytovateľa sociálnej služby, ako veriteľa, zameraná na splatnosť pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti môže začať len ak vzniknú také zmeny v príjme a použiteľnom majetku prijímateľa na platenie úhrady za sociálnu službu, ktoré umožnia zaplatenie takto vzniknutého dlhu, resp. jeho platenie v splátkach aj pri uplatnení právnej ochrany podľa § 72 až 73 zákona č. 448/2008 Z.z.. Nakoľko takéto zmeny v príjme žalovanej žalobca v konaní nepreukázal, súd prvej inštancie žalobu zamietol.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania výslovne neuplatnila, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Uviedol, že žalovaná je prijímateľkou sociálnej služby, a to na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 59/2009. Namietal, že súd bez opory v zákone vyhodnotil, že na jeho strane síce pohľadávka voči žalovanej existuje, ale na strane druhej povinnosť žalovanej pohľadávku uhradiť neexistuje. Tento záver považoval za neudržateľný. Súd aplikoval vo veci predmetnú pohľadávku právnu úpravu účinnú od 01.01.2018. Podľa uvedeného zákona pohľadávka je uplatniteľná len za predpokladu existencie majetku alebo príjmu povinnej osoby, z ktorého možno pohľadávku uspokojiť. V čase vzniku pohľadávky bol však účinný a platný zákon v inom znení, ktoré nepodmieňovalo uplatniteľnosť pohľadávky existenciou príjmu a majetku, z ktorých možno pohľadávku uspokojiť. Preto jediným limitom uplatniteľnosti je konečný termín, kedy môže byť pohľadávky úspešne uplatnená, a to je dedičské konanie. Preto si v konaní riadne a včas uplatnil pohľadávku tak ako mu umožňoval zákon č. 448/2008 Z.z. účinný v čase vzniku pohľadávky, Ak by si pohľadávku neuplatnil, došlo by k jej premlčaniu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané v časti dôvodne.
7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
8. Podľa § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z., účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.
9. Podľa § 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z., účinného od 01.01.2014 do 29.12.2017, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.
10. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
11. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti ním uplatneného nároku nesprávne na vec aplikoval právnu úpravu účinnú od 01.01.2018, a to ust. § 73 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z.z.. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacej argumentácie odvolateľa odvolací súd zohľadnil, že v konaní nebolo sporným a žalobca preukázal, že žalovaná pohľadávka vyplýva z poskytovaných sociálnych služieb pre žalovanú podľa zákona č. 448/2008 Z.z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-448/2008>, s tým, že žalobca je verejným poskytovateľom sociálnej služby. V konaní rovnako neboli spochybnené ekonomicky oprávnené náklady, ktoré žalobca premietol do žalovanej pohľadávky, ani platnosť zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzavreli žalobca a žalovaná. Vychádzajúc z toho, že príjem žalovanej postačoval len na čiastočné pokrytie úhrady za poskytnutú sociálnu službu, zvyšok do určenej úhrady za poskytnutú službu potom tvoril nedoplatok. Podľa čl. VII ods. 6 Zmluvy o č. 59/2009 o poskytovaní sociálnej služby, úhrady za poskytované služby sú splatné za kalendárny mesiac, v ktorom sa poskytujú, najneskôr do 15 dňa nasledujúceho mesiaca. Vychádzajúc z toho, že v konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej časti úhrady za poskytnuté sociálne služby za obdobie od novembra 2012 do októbra 2015, pri posudzovaní nároku žalobcu bolo potrebné aplikovať ust. § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z., účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013 a ust. § 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z., účinného od 01.01.2014 do 29.12.2017. Vzhľadom k uvedenému sa nedoplatky za úhrady za sociálnu službu za obdobie od novembra 2012 do decembra 2013 v sume 2 310,14 eur, síce stali pohľadávkou žalobcu, avšak pohľadávkou, ktorá nie je splatná, pretože splatnosť je určená v § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z., v znení platnom do 31. 12. 2013. Podľa ust. § 73 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z., v znení účinnom od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve. Ak teda žalovanej bola v období od novembra 2012 do decembra 2013 určená len čiastočná úhrada a nevznikla jej povinnosť zaplatiť celú úhradu za poskytnutú sociálnu službu, tak tento nedoplatok, ktorý na tejto sociálnej služby vzniká, sa stane splatným až smrťou poručiteľa (žalovanej) a bude ho možné v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia uplatňovať najneskôr v konaní o dedičstve. Vzhľadom k uvedenému tak žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej za obdobie od novembra 2012 do decembra 2013 celkom v sume 2 310,14 eur bol uplatnený predčasne. Nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie však možno konštatovať vo vzťahu k nárokom za úhradu za sociálnu službu alebo jej časť za obdobie do januára 2014 do októbra 2015 v sume 3 572,11 eur, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2014 ust. § 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z., už priamo nestanovilo, že podmienkou na uplatnenie pohľadávky na úhradu za sociálnu službu alebo jej časť je smrť prijímateľa sociálnej služby, preto v tejto časti nič nebránilo žalobcovi k uplatneniu splatnej pohľadávky na súde. Súd prvej inštancie tak v časti žalobcom uplatneného nároku za obdobie od januára 2014 do októbra 2015 celkom v sume 3572,11 eur vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že žalobcovi tento nárok nevznikol. Samotná skutočnosť, že
žalobca je oprávnený uplatňovať si svoj nárok titulom nedoplatkov za poskytnuté služby sociálnej pomoci za obdobie od januára 2014 do októbra 2015 najneskôr v konaní o dedičstve nemá vplyv na existenciu pohľadávky, rovnako bez vplyvu na posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v tejto časti je prípadná spornosť vymožiteľnosti uplatneného nároku.
12. Nakoľko odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu odvolateľa v časti ako dôvodnú, bolo potrebné pristúpiť podľa § 388 C.s.p. k zmene napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 572,11 eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 2 C.s.p.) a vo zvyšku žalobu zamietol .
13. O nároku na náhradu trov konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a § 396 ods. 1, 2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 60,73% ( 3572,11: 5882,25), žalovaná v rozsahu 39,27 %, čistý úspech žalobcu v konaní bol v rozsahu 21,46 %. Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,46%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).