Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-9-2015.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych služieb Plavecké Podhradie, IČO: 30 798 281, so sídlom Plavecké Podhradie č. 19, 906 36 Plavecké Podhradie, proti žalovanej: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P.. XX, XXX XX P. P., zastúpenej opatrovníkom Obcou Častá, Hlavná č. 168, 900 89 Častá, o zaplatenie 5 882,25 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5 882,25 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako osoba nespôsobilá na právne úkony, je prijímateľ sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách, poskytovanej jej žalobcom a to na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 59/2009 zo dňa 09.12.2009. K zmluve uzatvorili účastníci niekoľko dodatkov, predmetom ktorých bola úprava výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Podľa čl. II ods. 3 zmluvy žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal pre prijímateľa poskytovať sociálnu službu v súlade so zákonom o sociálnych službách v domove sociálnych služieb. Podľa čl. III zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje poskytovať sociálnu službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie prijímateľa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby v domove sociálnych služieb. Podľa čl. VII ods. 6 zmluvy úhradu za poskytované sociálne služby je prijímateľ povinný uhradiť v hotovosti za kalendárny mesiac, v ktorom sa služby prijímateľovi poskytujú, najneskôr však do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Celková výška úhrady za poskytovanie sociálnych služieb predstavuje za žalované obdobie mesačné sumy od 01.11.2012 do 22.07.2014 vo výške 259,30 Eur a od 23.07.2014 do 30.10.2015 vo výške 267,61 Eur. Žalovaná s ohľadom na výšku príjmu a povinnosť žalobcu zachovania pomernej časti sumy životného minima, neuhrádzala žalobcovi za žalované obdobie celú sumu úhrady za poskytovanie sociálnych služieb, ale iba jej časť. Neuhradené časti úhrad za poskytovanie sociálnych služieb za obdobie od novembra 2012 do októbra 2015 predstavujú sumu 5 882,25 Eur.
2. Opatrovník žalovanej B. N. vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že sa nachádza v ťažkej sociálnej a zdravotnej situácií a nemá finančné prostriedky na uhradenie vzniknutého nedoplatku. K vyjadreniu na podporu svojich tvrdení priložila potvrdenie zo sociálnej poisťovne zo dňa 28.06.2016 o výplate dôchodku 375,70 Eur, lekárske záznamy, potvrdenie o úhradách za ubytovanie, fotokópiu preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhlásenie že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39 833,- Eur.
3. Opatrovník žalovanej obec Častá vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v období, za ktoré si žalobca uplatnil predmetnú pohľadávku bola žalovanej ustanovená opatrovníčka B. N. a obec ako nový
opatrovník nepreberá za uvedené obdobie žiadne záväzky žalovanej, nevznikla mu povinnosť platiť vymáhanú pohľadávku za tretiu osobu a preto žalobu navrhol zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že výška príjmu žalovanej nepostačovala na úhradu celej sumy úhrady za sociálnu službu žalobca túto neuhradenú časť si z opatrnosti uplatnil v tomto konaní, aby nedošlo k premlčaniu danej pohľadávky, nakoľko v praxi vznikali problémy, keďže v prípade úmrtia klienta v dedičskom konaní dedičia často vznášali námietku premlčania vo vzťahu k týmto úhradám, ktoré boli staršie ako 3 roky a to spôsobovalo, že v rámci dedičského konania tento nárok nebol priznaný žalobcovi. Z toho dôvodu žalobca podaním žaloby sledoval zachovanie uplatniteľnosti tejto pohľadávky smerom do budúcnosti. Celkovú dlžnú sumu si žalobca vyúčtoval a zosumarizoval na sumu 5.882,25 Eur, čo predstavuje neuhradené časti úhrad za obdobie od novembra 2012 do októbra 2015. Vyjadrenie opatrovníka žalovanej - obce Častá k žalobe považuje za irelevantné, nakoľko opatrovník namieta svoju vlastnú pasívnu legitimáciu, ktorá nie je predmetom tohto konania. Ďalej žalobca na ďalšom pojednávaní doplnil, že žalovaná má príjem podľa potvrdení od Sociálnej poisťovne, ktoré súdu doručil. Má za to, že okrem tohto príjmu iný príjem a majetok nemá. Majetok sa u žalovanej zisťoval ešte pred uzatvorením zmluvy so žalobcom, v priebehu poskytovania služby už nie. Opatrovník žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná v súčasnosti sa stále nachádza u žalobcu. Vie, že žalovaná má maloletú dcéru, ktorá je v detskom domove. Príjem žalovanej je taký ako je uvedené v potvrdeniach Sociálnej poisťovne, nevie o inom príjme ani majetku žalovanej. Obec v žalovanom období nebola opatrovníkom ani poberateľom sociálnej dávky invalidného dôchodku.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zriaďovacou listinou žalobcu, výpisom z uznesení zo zasadnutia Zastupiteľstva BSK, konaného dňa 25.06.2008, listinou o ustanovení za opatrovníka, zmluvou č. 59/2009 o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 09.12.2009, dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby spolu s výpočtovými listami úhrad, prehľadom vyúčtovaní, potvrdením sociálnej poisťovne o poberaní starobného dôchodku B. N., lekárskymi záznamami B. N., potvrdením o úhradách za ubytovanie B. N., fotokópiou preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, Uznesením Okresného súdu Malacky sp.zn. 9Ps/3/2017 právoplatným dňa 16.02.2017, predvolaním na notársky úrad zo dňa 06.03.2017, zápisnicou o predbežnom vyšetrení sp.zn. 4D/53/2017, výpisom z účtu žalovanej, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o výške dôchodku žalovanej za roky 2012-2015 a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Žalobca je podľa zriaďovacej listiny č. 011/2009 rozpočtovou organizáciou Bratislavského samosprávneho kraja a predmetom jeho činnosti je poskytovanie sociálnej služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivého zdravotného stavu.
7. Žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12Ps/13/2008-83 zo dňa 11.04.2008 pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Za opatrovníka jej bola ustanovená dňa 25.08.2008 B. N., O. XX, I. ako vyplýva z listiny o ustanovení za opatrovníka. Po smrti B. N. bol žalovanej Uznesením č.k. 9Ps/3/2017 - 11 zo dňa 24.01.2017, právoplatným dňa 16.02. 2017 ustanovený opatrovník Obec Častá.
8. Žalobca ako poskytovateľ sociálnej služby uzavrel so žalovanou ako prijímateľkou sociálnej služby zmluvu č. 59/2009 o poskytovaní sociálnej služby dňa 09.12.2009. Podľa čl. IV ods. 1 a ods. 2 zmluvy sa sociálna služba prijímateľovi poskytuje pobytovou formou ako celoročná sociálna služba. Podľa čl. V. zmluvy sa sociálna služba začína poskytovať odo dňa 09.12.2009 na dobu neurčitú. Podľa čl. VII ods. 1 zmluvy sa úhrada za sociálnu službu určuje podľa všeobecne záväzného nariadenia BSK č. 27/2008. Podľa čl. VII ods. 4 zmluvy je celková výška úhrady za ubytovanie, stravovanie a odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby vo výške 221,70 Eur mesačne. Podľa čl. VII ods. 5 zmluvy prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, pričom po posúdení príjmu a majetku prijímateľa je tento povinný zaplatiť zníženú úhradu za poskytované služby spolu vo výške 88,16 Eur. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je vo výške 133,54 Eur. Podľa čl. VII ods. 5 zmluvy ak po zaručení ochrany príjmu podľa osobitného predpisu nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada
za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve.
9. Dodatkami k zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa upravovala výška úhrady za poskytovanú sociálnu službu vzhľadom k príjmu žalovanej. Dodatkom č. 3/2012 bola výška úhrady od 01.08.2012 stanovená na sumu 259,30 Eur, pričom žalovaná bola povinná platiť úhradu 92,67 Eur a nezaplatená úhrada predstavovala sumu 166,63 Eur. Dodatkom č. 1/2013 bola výška úhrady od 01.07.2013 stanovená na sumu 259,30 Eur, pričom žalovaná bola povinná platiť úhradu 96,45 Eur a nezaplatená úhrada predstavovala sumu 162,85 Eur. Dodatkom č. 1/2014 bola žalovaná povinná od 01.07.2014 platiť úhradu 96,78 Eur a nezaplatená úhrada predstavovala sumu 162,52 Eur. Dodatkom č. 2/2014 bola výška úhrady zvýšená na 267,61 Eur, pričom žalovaná bola povinná platiť úhradu 96,78 Eur a nezaplatená úhrada predstavovala sumu 170,83 Eur.
10. Podľa prehľadu vyúčtovaní od 01.01.2015 suma nezaplatenej úhrady bola 170,83 Eur v mesiacoch január, marec a máj 2015, 145,90 Eur v mesiaci február 2015, 153,70 Eur v mesiacoch apríl, jún a september 2015 a 158,49 Eur v júli, auguste a októbri 2015.
11. Z rozhodnutí sociálnej poisťovne vyplýva, že za rok 2012 mala žalovaná invalidný dôchodok vo výške 135,90 Eur, za rok 2013 vo výške 141,80 Eur. Od 01.01.2014 sa žalovanej podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zvýšil invalidný dôchodok na sumu 146,30 Eur a od 01.01.2015 na sumu 149,- Eur.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).
13. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnych službách, sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby, z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.
14. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2013, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2013 do 31.12.2017, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia>.
16. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, veta prvá a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> a 34 až 41 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely určenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, veta práv a druhá prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> a 34 <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak odsek 18 a § 72a <http://www.epi.sk/zz/2008-448/vsetky-znenia> neustanovujú inak.
18. Podľa § 72a ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014, príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa zisťuje ako príjem za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa sociálna služba začne poskytovať, ak odsek 2 neustanovuje inak.
19. Podľa § 72a ods. 9 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014, pri zisťovaní zostatku z príjmu podľa § 73, ktorý musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, sa na účely platenia úhrady za sociálnu službu použije suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným predpisom platná v čase zisťovania príjmu alebo v čase prehodnocovania príjmu.
20. Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2013, po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 20 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.
21. Podľa § 73 ods. 1 zákona o sociálnych službách, veta prvá účinného od 01.01.2014, po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.
22. Podľa § 73 ods. 6 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 73 ods. 7 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2009 do 31.12.2017, prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na rodičov a deti, ak sa ich príjem neposudzuje spoločne s príjmom prijímateľa sociálnej služby; rodičom alebo deťom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,3 násobku sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 11, 13 a 15 rovnako. Rodičia alebo deti môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.
25. Podľa § 73 ods. 10 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, k podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65- násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 73 ods. 13 zákona o sociálnych službách účinného od 01.03.2012 do 31.12.2013, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.
27. Podľa § 73 ods. 12 zákona o sociálnych službách účinného od 01.01.2014 do 31.12.2017, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom, nezaplatená
úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.
28. Podľa § 74 ods. 7 písm. l) zákona o sociálnych službách účinného do 28.02.2017, Zmluva o poskytovaní sociálnej služby obsahuje sumu nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 12.
29. Z dôkazov predložených žalobcom, ktoré opatrovník žalovanej nerozporoval, vyplynulo, že výška úhrady žalovanej za poskytovanie sociálnych služieb bola v žalovanom období vždy vyššia ako príjem žalovanej.
30. Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby (celoročnej pobytovej v domove sociálnych služieb ako služba citovaná v § 41 zákona o sociálnych službách) je povinná platiť úhradu za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 72 ods. 8 žalovaná je zároveň povinná platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, teda v takej výške, aby jej po zaplatení zostala mesačne z jej príjmu suma určená podľa § 73 zákona o sociálnych službách. Príjem žalovanej na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu a zisťuje sa ešte skôr ako sa sociálna služba začne poskytovať (§72a ods. 1 zákona). To znamená, že ak príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby nepostačuje na zaplatenie sumy úhrady za sociálnu službu, nemá to za následok nemožnosť pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, a teda prijímateľ „nie je vylúčený z poskytovania sociálnych služieb". Následne sa príjem prijímateľa sociálnej služby zisťuje v priebehu poskytovania služby vždy ak sa zmení skutočnosť rozhodujúca na platenie úhrady za sociálnu službu. Ak teda nevznikne prijímateľovi sociálnej služby, vzhľadom na právnu ochranu zostatku z jeho príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu, resp. vznikne povinnosť platiť len časť tejto úhrady a nezaplatená úhrada alebo jej časť nie je platená za prijímateľa sociálnych služieb vymedzeným okruhom osôb (vzhľadom na právnu ochranu zostatku aj z ich príjmu), nezaplatená úhrada za sociálnu službu je s poukazom na § 73 ods. 12 zákona o sociálnych službách v znení účinnom v čase podania žaloby, pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve. Suma nezaplatenej úhrady za sociálnu službu podľa § 73 ods. 12 tohto zákona je obsahom zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 7 písm. l) tohto zákona v znení účinnom do dňa 28.02.2017. Tomu zodpovedá aj dojednanie v samotnej zmluve č. 59/2009, čl. VII ods. 5 (ak po zaručení ochrany príjmu podľa osobitného predpisu nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve). Pohľadávka nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti teda smrťou prijímateľa sociálnej služby nezaniká, ale ide o dlh poručiteľa, ktorý sa stáva predmetom dedičstva.
31. Žalovaná ako prijímateľ sociálnej služby bola povinná platiť len časť úhrady za sociálnu službu, nakoľko jej príjem bol vyšší, ako 20 % resp. 25 % sumy životného minima (znenie § 73 ods. 2 v žalovanom období) a jeho výška nepostačovala na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu. Žalovaná takúto časť úhrady za sociálnu službu v žalovanom období platila, čo v konaní nebolo sporné.
32. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná mala v žalovanom období okrem invalidného dôchodku aj iný príjem alebo majetok, ktorý by bol posudzovaný v zmysle § 72 ods. 10 až 18, t.j, že by na strane žalovanej nastala počas daného obdobia zmena skutočností rozhodujúcich pre zaplatenie doposiaľ nezaplatených častí úhrad za sociálnu službu.
33. V konaní nebolo preukazované a ani preukázané to, že by došlo k plateniu úhrady za službu žalovanej inou osobou tak, ako to predpokladá § 73 ods. 9 zákona o sociálnych službách. V prípade žalovanej neprichádzajú do úvahy ani deti ani rodičia, na ktorých by mohla prejsť povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu. Matka žalovanej, B. N. zomrela a z vyjadrenia opatrovníka žalovanej ako aj na základe dokladov, ktoré B. N. súdu predložila súd zistil, že jej povinnosť platiť časť úhrady za sociálnu službu žalovanej vzhľadom na jej príjem a majetok nevznikla. Rovnako táto povinnosť nevznikla ani maloletej dcére žalovanej. Opak netvrdil ani žalobca.
34. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná pretože žalovanej nevznikla doposiaľ povinnosť platiť neuhradené
mesačné časti úhrad za poskytnutú sociálnu službu. Súd tak musel skonštatovať vzhľadom na nedostačujúci príjem žalovanej, neexistenciu majetku ani rodinných príslušníkov povinných platiť úhradu za sociálnu službu žalovanej.
35. Zákon o sociálnych službách používa vo vzťahu k prijímateľovi sociálnej služby pojem „pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby“, takáto pohľadávka však nemá splatnosť, nevzniká dlh (lebo nevznikla povinnosť na strane prijímateľa), keďže žalovaná nemá dostačujúci príjem. Nemôže preto dôjsť ani k premlčaniu takejto pohľadávky ako tvrdil žalobca. Už v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bolo zrejmé, že žalovanej príjem nebude postačovať na zaplatenie úhrady za sociálnu službu. Povinnosť žalovanej teda už od začiatku poskytovania sociálnej služby nevznikala. Časť nezaplatenej úhrady za sociálnu službu je pohľadávkou žalobcu ako poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v tom prípade, ak by došlo k zmene príjmových a majetkových pomerov na strane žalovanej, najneskôr ale v konaní o dedičstve.
36. Súd má za to, že regulácia úhrady za sociálnu službu zakomponovaná v § 72 a 73 zákona o sociálnych službách je ochranou prijímateľa sociálnej služby pred platením úhrady za sociálnu službu neprimeranú jeho príjmovým, majetkovým a rodinným pomerom. Tento ochranný mechanizmus je prevenciou vylúčenia osôb s nepostačujúcim príjmom a majetkom a zvyšuje sociálnu solidaritu. Nárok na poskytnutie sociálnej služby nie je podmienený príjmom a majetkom prijímateľa sociálnej služby. Právna ochrana zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ustanovená v § 73 ods. 1 až 8 zákona o sociálnych službách garantuje, že v dôsledku platenia úhrady za sociálnu službu nebude ohrozené uspokojovanie životných potrieb na minimálnej úrovni, ktorá sa odvodzuje od súm životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ochrana prijímateľa sociálnej služby pred platením úhrady za sociálnu službu neprimeranej jeho príjmovým, majetkovým a rodinným pomerom ustanovená v § 72 až 73 zákona o sociálnych službách sa rovnako vzťahuje aj na posudzovanie vymáhateľnosti pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti. Iný prístup by znamenal faktické popretie zmyslu a účelu zákonom o sociálnych službách garantovanej právnej ochrany pred platením úhrady neprimeranej príjmovým, majetkovým a rodinným pomerom prijímateľa sociálnej služby. Pohľadávka nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti, teda vznikla v dôsledku nemožnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť v dôsledku nedostatku príjmu a použiteľného majetku za podmienok ustanovených zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Aktivita poskytovateľa sociálnej služby, ako veriteľa, zameraná na splatnosť pohľadávky nezaplatenej úhrady za sociálnu službu alebo jej časti môže začať len ak vzniknú také zmeny v príjme a použiteľnom majetku prijímateľa () na platenie úhrady za sociálnu službu, ktoré umožnia zaplatenie takto vzniknutého dlhu, resp. jeho platenie v splátkach aj pri uplatnení právnej ochrany podľa § 72 až 73 zákona o sociálnych službách (odkladacia podmienka). Takéto zmeny v príjme žalovanej žalobca v konaní nepreukázal, preto súd žalobu zamietol. 37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, trovy konania si však neuplatnila a ani jej zo spisu nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).