Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoCsp-4-2022.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom J. XX, XXX XX K., proti žalovanej: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. G. O. XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 211,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/21/2020-97 zo dňa 8. októbra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4Csp/21/2020-97 zo dňa 8. októbra 2021 potvrdzuje.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 211,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 211,07 eur od 30.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia 211,07 eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že medzi sporovými stranami bola s účinnosťou od 18.05.2015 uzavretá poistná zmluva č. 6584643364 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s evidenčným číslom TS 959 AO. Dňa 12.09.2016 o 21.10 hod. došlo v Nemecku v Berlíne k dopravnej nehode, keď medzi motorovým vozidlom žalovanej poistenom u žalobcu a vozidlom značky Daimler s nemeckým evidenčným číslom B-XF711, došlo na kruhovom objazde Jakob - Kaiser - Platz / Kurt - Schumacher - Damn k stretu, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu vozidiel. Škoda z titulu dolikvidácie poistnej udalosti bola na motorovom vozidle zn. Daimler EVČ B-XF711 vyčíslená na sumu 1.055,34 eur, ktorú sumu žalobca poukázal spoločnosti HUK- COBURG v sumách 917,69 eur a 137,65 eur dňa 09.05.2017. Keďže žalovaná poistné za obdobie od 18.08.2016 do 17.11.2016, splatné dňa 18.08.2016, zaplatila až dňa 26.09.2016, teda po vzniku škodovej udalosti, žalobcovi vznikol voči nej podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za žalovanú vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jej motorového vozidla. Na základe toho si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu časti poskytnutého poistného plnenia vo výške 211,07 eur, ktorú sumu mu žalovaná neuhradila.
3. Platobným rozkazom č. k. 4Csp/21/2020-36 zo dňa 30.04.2020 súd zaviazal žalovanú k povinnosti plniť žalobcom uplatnený nárok. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor, a preto súd uznesením zo dňa 16.06.2020 vydaný platobný rozkaz zrušil. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 12.09.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Daimler EVČ B-XF711 spôsobom, ako uviedol žalobca v podanej žalobe. Okresný súd mal preukázanú aj existenciu zmluvného poistenia motorového vozidla žalovanej u žalobcu v čase od 18.05.2015 na dobu neurčitú, t. j. aj v čase vzniku dopravnej nehody. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukázal aj skutočnosť, že za obdobie od 18.08.2016 do 17.11.2016, t. j. aj v čase vzniku škodovej udalosti, žalovaná nemala uhradené poistné, keď toto uhradila spätne až dňa 26.09.2016. V rámci prvoinštačného konania bol vypočutý aj svedok M. I. (syn žalovanej), ktorý v čase škodovej udalosti viedol motorové vozidlo žalovanej. Svedok uviedol, že dňa 04.05.2017 zaplatil sumu 107,51 eur v prospech účtu žalobcu s uvedením konštantného symbolu XXXXXXXXXX, o čom predložil súdu do spisu aj snímku výpisu z mobilnej bankovej aplikácie. V danej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že uhradená suma 107,51 eur nie je, a ani nemôže byť totožná so sumou uplatňovanou žalobou, keďže táto bola zaplatená dňa 04.05.2017 a suma z titulu dolikvidácie bola žalobcom poukázaná spoločnosti HUK-COBURG až dňa 09.05.2017. 5. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd považoval žalobcom uplatnený nárok za dôvodný a preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnej sporovej strane, priznal voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Odvolateľka uviedla, že z titulu dolikvidácie poistnej udalosti č. 9525202183 bola žalobcom vyzvaná k zaplateniu sumy 107,51 eur, nakoľko v čase vzniku poistnej udalosti bola v omeškaní s platením poistného. Uvedenú sumu dňa 04.05.2017 žalobcovi uhradila. Následne dňa 26.10.2017 bola žalovaná opätovne žalobcom vyzvaná z titulu dolikvidácie poistnej udalosti na plnenie v sume 211,07 eur z celkovo poskytnutej sumy 1.055,34 eur, (o čom predložila do spisu fotokópiu urgencie žalobcu zo dňa 26.10.2017). Ďalej odvolateľka uviedla, že žalobca ju listom zo dňa 16.03.2020 opätovne vyzval na plnenie v sume 473,55 eur titulom dolikvidácie poistnej udalosti č. 9525202183. Podľa obsahu podaného odvolania žalovaná aj o tom mienila predložiť súdu listinný dôkaz, ktorý však v rámci príloh jej opravného prostriedku nebol súdu doručený.
8. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalovanej doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.12.2021, naň procesne nereagoval.
9. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.
13. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej formulovanú v jej opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
14. Odvolanie žalovanej odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:
15. V posudzovanom prípade jediným odvolacím argumentom žalovanej je existencia jej plnenia žalobcovi titulom poistnej udalosti zo dňa 12.09.2016 v sume 107,51 eur, ktorú uhradila v prospech žalobcu dňa 04.05.2017. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť uvádzanú už aj prvoinštančným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že k plneniu zo strany žalobcu došlo po likvidácii poistnej udalosti dňa 09.05.2017. Platba v sume 107,51 eur, na ktorú poukazuje žalovaná, tak jednoznačne predchádzalo plneniu žalobcu spoločnosti HUK-COBURG v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou. Žalovaná síce v rámci svojho opravného prostriedku tvrdila, že zo strany žalobcu jej bola dňa 26.10.2017 doručená ďalšia výzva na plnenie titulom dolikvidácie predmetnej poistnej udalosti. Žalovaná však v rámci konania pred prvoinštančným súdom a ani v rámci odvolacieho konania (opomenúc /ne/prípustnosť novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP) už nepreukázala, že na plnenie titulom dolikvidácie poistnej udalosti bola pred výzvou zo dňa 26.10.2017 vyzvaná predchádzajúcou výzvou, aby bolo možné objektívnym spôsobom zahrnúť plnenie v sume 107,51 eur práve na tento účel. Aj keď sa variabilný symbol platby zo dňa 04.05.2017 vo výške 107,51 eur číselne zhoduje s číslom poistnej udalosti (č. 9525202183), uvedené automaticky bez ďalšieho nepreukazuje plnenie titulom dolikvidácie predmetnej poistnej udalosti (môže sa jednať o platbu v súvislosti s poistnou udalosťou, avšak mimo žalobcom poskytnutého poistného plnenia). Za irelevantné považoval odvolací súd tvrdenie žalovanej o ďalšej výzve žalobcu na plnenie zo dňa 16.03.2020, ktoré aj bez ohľadu na neprípustnosť takejto odvolacej novoty podľa § 366 a contrario CSP žalovaná v tomto spore nijakým spôsobom nepreukázala. 16. Zároveň netreba opomínať fakt, že z ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení vyplýva, že poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. S prihliadnutím na to, že žalobca z titulu likvidácie predmetnej poistnej udalosti uhradil spoločnosti HUK-COBURG sumu 1.055,34 eur, žalovaná istina, ktorej zaplatenia sa voči žalovanej v tomto spore domáha predstavuje naozaj len malú časť ním poskytnutého plnenia, hoci by od žalovanej mohol požadovať jeho úhradu v plnej výške. 17. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na to, že výška poistného plnenia uhradená žalobcom v prospech spoločnosti HUK-COBURG, nezodpovedá rozsahu poškodenia motorového vozidla zn. Daimler EVČ B- XF711 v čase vzniku škodovej udalosti, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala.
18. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 19. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).
20. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena žalovanou. Pokiaľ žalovaná v tomto spore namietala výšku žalobcom poskytnutého poistného plnenia v prospech spoločnosti HUK-COBURG, s odôvodnením, že táto nezodpovedá rozsahu poškodenia motorového vozidla zn. Daimler EVČ B-XF711 v čase vzniku škodovej udalosti, na preukázanie týchto svojich tvrdení neprodukovala žiadne dôkazy. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, že by bola žalovanú istinu, resp. jej časť, už žalobcovi uhradila. Neunesenie dôkazného bremena žalovanou v spore malo za následok jej neúspech v tomto spore.
21. Je nepochybné, že žalovaná bola v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s plnením svojej povinnosti riadne platiť žalobcovi poistné vyplývajúcej z uzavretej poistnej zmluvy. V posudzovanom prípade preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu časti poistného plnenia, ktoré žalobca za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou jej motorového vozidla.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keď odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné a zároveň pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku I. podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neprodukovala žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu. 25. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalobcovi v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý
súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).