Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoCsp/18/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., zastúpeným splnomocnencom: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava

- mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, o zaplatenie 18.523,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. októbra 2023 č.k. - 102 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. apríla 2024 č.k. - 131, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zaplatiť sumu 18.523,63 eura spolu s úrokom vo výške 2.110,84 eura, úrokom z omeškania vo výške 1.592,97 eura, úrokom vo výške 5,39 % ročne zo sumy 18.365,43 eura od 14.3.2022 do zaplatenia, najviac do 15.9.2044, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.523,63 eura od 14.3.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; výrokom II. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením až 4, , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu zatvorenia zmluvy (ďalej len „“), , o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej „“), , 502 ods. 1 , Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013.

3. Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení strán sporu mal za preukázané, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 18.523,63 eura s príslušenstvom titulom úverovej zmluvy, je dôvodná. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o úvere č. 3063161 7 02 z 1.10.2014, na základe ktorej poskytol

žalovanej 1/ medziúver vo výške 22.600 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 147,57 eura. Do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet žalobcu pravidelné mesačné vklady vo výške 34,75 eura a 5,39 % p. a. úrok za medziúver vo výške 101,52 eura a platiť poplatok za poistenie úveru vo výške 11,30 eura. V konaní nebolo sporné, že žalovaní si svoju povinnosť splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami riadne a včas neplnili. Dlžné splátky nezaplatili žalobcovi napriek písomnej výzve listom z 2.6.2021. Keďže žalovaní boli v omeškaní so splátkami medziúveru viac ako 3 mesiace, žalobca v súlade s dojednaním obsiahnutým v zmluve o úvere dňa 29.7.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru s príslušenstvom. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu 20.821,91 eura, pričom pozostáva z istiny vo výške 20.136,27 eura (po odrátaní nasporenej sumy 2.463,73 eura od sumy poskytnutého úveru 22.600 eur), z nezaplatených úrokov za medziúver vo výške 407,44 eura (sadzba 5,39 % ročne) a z nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 158,20 eura. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní pohľadávku čiastočne plnili, a to v období od 15.11.2021 do 13.3.2023, v celkovej sume 1.770,84 eura, ktorá bola započítaná na istinu.

4. Pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.6.2020, v ktorom bolo konštatované, že za situácie, že dlžník zo úverového vzťahu porušil povinnosti splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatnením veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky mali zmluvný základ. Dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nie. Rozhodnutie sp. zn. občianskoprávne kolégium NS SR na zasadnutí konanom 30.3.2021 prijalo ako rozhodnutie zásadného významu určené na zverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 5/2021, ktorého právna veta znie: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. , , , , , , , , , , , v dôsledku čoho možno takto uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej súd prvej inštancie nevidel dôvod sa odchýliť.

5. Súd prvej inštancie preto žalobcovi na základe úpravy ním uplatňovaných nárokov na výzvu upomínacieho súdu z 15.5.2023 priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 18.523,63 eura (čerpaný úver 22.600 - nasporená suma 2.463,73 - úhrady vykonané po mimoriadnej splatnosti 1.770,84 eura), zmluvný úrok 2.110,84 eura (vyčíslený do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, teda do 29.7.2021 vo výške 407,44 eura a od 30.7.2021 do 13.3.2023 vo výške 1.703,40 eura), zmluvný úrok vo výške 5,39 % ročne zo sumy istiny 18.365,43 eura od 14.3.2022 do zaplatenia, najviac do 15.9.2044 (nárok bol časovo ohraničený do dátumu poslednej splátky podľa zmluvy, a to do 15.9.2044). Žalobcovi zároveň vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle a Nariadenia vlády, keď do omeškania sa žalovaní dostali nasledujúcim dňom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 30.7.2021. Za obdobie od 30.7.2023 do 13.3.2023 súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na vyčíslené úroky z omeškania vo výške 1.592,97 eura a za ďalšie obdobie vo výške 5 % ročne z istiny od 14.3.2022 do zaplatenia, ktoré nároky neboli žalovanými rozporované.

6. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalobcu.

7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili

ust. . Dôvodili, že v priebehu konania na súde prvej inštancie namietali vznik nároku žalobcu na zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pričom poukazovali aj na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.3.2023 sp. zn. . Za právne relevantné považujú pre toto konanie tú časť uvedeného rozhodnutia, v rámci ktorej sa súd vyjadruje k rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.7.2019, sp. zn. . Krajský súd v Bratislave vyjadril vo svojom rozhodnutí názor, podľa ktorého sa Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach nezaoberal tým, z akého dôvodu sa odchýlil od rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18.9.2012, sp. zn. , v ktorom ústavný súd konštatuje, že „v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“ Vyššie citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR sa pri posudzovaní nároku na zmluvný úrok nezaoberal ani súd prvej inštancie, hoci by tým mohol dospieť k iným záverom. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval neexistenciu dôvodov pre odchýlenie sa od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj pre jeho zverejnenie v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR, podľa názoru žalovaných tým rozhodnutie získalo na význame len po formálnej stránke, čo však neznamená, že súdy nižších inštancií musia svoje rozhodnutia zakladať práve na jeho záveroch, najmä ak nedošlo k postupu podľa ust. , teda k prejednaniu a rozhodnutiu veci veľkým senátom. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12.12.2013, sp. zn. , v ktorom ústavný súd poukázal na svoj právny názor, podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Žalovaní sú naďalej presvedčení, že ako spotrebitelia nemôžu byť dvojnásobne zaťažení jednak úrokmi z úveru, ako i úrokmi z omeškania, pretože to spôsobuje nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalovaných o vykonaní jednostranného právneho úkonu zo strany žalobcu ako veriteľa ( ), ktorým sa skrátil termín konečnej splatnosti na deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, v dôsledku čoho už následne nie je oprávnený žiadať zmluvný úrok, ktorý je viazaný na postupné splácanie úveru.

8. Žalobca vo vyjadreniu k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vene správny potvrdiť. Nestotožnil sa s názorom žalovaných, že uplatnením úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti sú dvojnásobne zaťažení úrokmi z úveru, ako aj úrokmi z omeškania. Žalobca naďalej trvá na úrokoch aj po zosplatnení úveru tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2020, sp. zn. , ktorým sa riadi aj rozhodovacia prax súdov.

9. Žalovaní odvolaciu repliku nepodali.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle , .

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu

v časti nároku na zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyhovel, keď vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.6.2020.

12. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pričom poukazovali na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.3.2023 sp. zn. .

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolací súd nenachádza dôvod na odchýlenie sa od právneho názoru súdu prvej inštancie (podporeného ustálenou rozhodovacou praxou), že veriteľ má po predčasnom zosplatnení nárok na úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške na akej sa veriteľ s dlžníkom dohodol.

16. Podľa Čl. 2 ods. 2 , právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

17. Rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít predstavujú rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, pričom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ňou ( ). Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax, vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24. januára 2018, publikované pod č. 71 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

18. V okolnostiach prejednávanej veci treba za ustálenú rozhodovaciu prax považovať uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 5/2021, ktorého právna veta znie: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“; ako aj na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. , , , , , , , , , , , , . Právne závery,

uvedené v zmienených rozhodnutiach najvyššieho súdu, sú plne aplikovateľné aj na predmetnú právnu vec a potvrdzujú nesprávnosť úvah žalovaných uvádzaných v podanom odvolaní.

19. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

21. Základnou právnou otázkou v danom prípade, ako ju nastolili odvolatelia, bola otázka existencie a doby nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru teda, či v prípade zosplatnenia úveru veriteľom pred dojednanou splatnosťou úveru, v dôsledku porušenia povinnosti dlžníka, veriteľovi vzniká, resp. zostáva zachovaný nárok na úroky z úveru, a to popri úrokoch z omeškania a dokedy. Súdna prax na Slovensku bola dlhodobo pri riešení tejto otázky nejednotná.

22. Časť súdov zastávajúca názor, že veriteľ má nárok na úroky z úveru výlučne do splatnosti dlhu a od jeho splatnosti je dlžník povinný platiť iba úroky z omeškania, sa opierala najmä o rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý akceptoval názory všeobecných súdov, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, teda, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

23. Po prvýkrát k tejto otázke, hoci okrajovo, zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 30.7.2019, keď v závere rozhodnutia upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozsudok Súdneho dvora (piatej komory zo 7.8.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17), v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovanie za nesplnenie povinnosti dlžníkom platiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinností a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.

24. Následne priamo túto otázku v dovolacom konaní riešil Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. zo dňa 16.6.2020. V tomto rozhodnutí skonštatoval, že zo žiadneho ustanovenia , či nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

25. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,

t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

26. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia . Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

27. Dovolací súd v rozhodnutí publikovanom pod R 5/2021 dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Odvolací súd sa s popísaným názorom Najvyššieho súdu SR plne stotožňuje a zastáva názor, že veriteľ má nárok na úroky z úveru aj za čas po jeho predčasnom zosplatnení, a to až do zmluvne dojednanej doby splatnosti predmetného úveru.

28. K poukazu žalovaných na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.3.2023 sp. zn. , odvolací súd uvádza, že toto ojedinelé rozhodnutie nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax (R 71/2018), a preto ani nezakladá povinnosť odvolacieho súdu (a ani súdu prvej inštancie), aby odklon od právneho názoru vyjadreného v predmetnom rozhodnutí, s ktorým sa nestotožňuje, odôvodňoval. Je tiež zrejmé, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. bolo vydané 18.9.2012, odkedy sa rozhodovacia prax súdov v spotrebiteľských veciach vyvinula iným smerom, čo jednoznačne vyplýva z judikátu R 5/2021 a na neho nadväzujúcich rozhodnutí najvyššieho súdu. Najvyšší súd síce v rozhodnutí R 5/2021 rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. necitoval, avšak argumentačne sa s ním vysporiadal, pričom súvisiacu argumentáciu podrobnejšie rozobral. Niet preto dôvodu pridržiavať sa záverov uvedeného rozhodnutia ústavného súdu pri posudzovaní nároku veriteľa na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru.

29. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaných, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím , potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).