Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-118-2021.pdf
PDF · 123.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/118/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: V. W., F.. X.XX.XXXX, T. R. E., Š.. E. Č.. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Krafčík, so sídlom v Michalovciach, Štefánikova č. 4 proti žalovanému: O.. A. C., F.. XX. X. XXXX, T. J. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, ul. Mierova č. 64/2 o zaplatenie 9 819,41 eur s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 7C/218/2015-206 zo dňa 16. decembra 2020
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej (výrok č. I.).
II. M e n í rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III. tak, že p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov konania.
III. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9 819,41 EUR spolu s 8,75 % - ným úrokom z omeškania od 21. 9. 2012 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu prvoinštančných trov voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí. III. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí. 2. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol na základe žaloby žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 29.4.2015, v ktorej žiadal, aby zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť v prospech žalobcu sumu 9.819,41 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu žalobca odôvodňoval tým, že na základe dodania tovaru v hodnote 9.819,41 eur spoločnosťou NOVEDAS s.r.o., Michalovce žalovanému, spoločnosť NOVEDAS s.r.o., vyúčtovala žalovanému túto dodávku tovaru faktúrou č. M. XXXXXX zo dňa 6.9.2012 na sumu 9.819,41 eur, so splatnosťou dňa 20.9.2012. Uvedená faktúra bola odporcovi zaslaná dňa 10.9.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.12.2012 bola predmetná pohľadávka vo výške 9.819,41 eur postúpená novému veriteľovi, t.j. žalobcovi. Žalobca prostredníctvom listu - pokus o mimosúdny zmier zo dňa 21.4.2015 vyzval žalovaného k úhrade označenej pohľadávky, ktorú do dňa podania žaloby žalovaný neuhradil v dôsledku čoho bola podaná žaloba v predmetnej veci.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania a rovnako poukazoval na to, že výška uplatňovaného nároku nezodpovedá cene tovaru dodaného žalobcom. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/218/2015 zo dňa 21.3.2018, ktorým žalobe vyhovel, proti ktorému podal odvolanie žalovaný s tým, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.10.2019 sp. zn. 3Co/374/2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na to, že keďže nárok žalobcu nie je premlčaný s odkazom na ust. § 563 OZ, bude povinnosťou súdu prvej inštancie vo veci vykonať meritórne dokazovanie a vo veci meritórne rozhodnúť, keďže v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné v zmysle § 220 ods. 2 CSP. 5. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie vykonal dokazovanie s tým, že žalovaný predložil súdu originály príjmových pokladničných dokladov vystavených žalovanému firmou Novedas s.r.o. Michalovce, a to zo dňa 31.8.2011 vo výške 2.800,- eur, zo dňa 24.4.2012 vo výške 1.800,- eur a zo dňa 11.5.2012 vo výške 3.600,- eur, ktoré ale žalobca rozporoval, keďže vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom, na ktorom je uvedený dátum 31.8.2011, čo sa týka účelu prijatej platby sa uvádza, že sa jedná o prijatie zálohy na tovar s vyhotoviteľom s menom P., keďže predmetom žaloby je dodanie obkladov a dlažby ešte pred dátumom 31.8.2011, a preto je zrejmé, že tento doklad sa nemôže vzťahovať na tovar, ktorého zaplatenie sa uplatňuje predmetnou žalobou v tomto konaní, čo sa týka dokladu zo dňa 11.5.2012 ide o sanitu s tým, že doklad zo dňa 24.4.2012 je označený účelom za „tovar“, ktorý bol dodaný až po dátume vystavenia tohto dokladu a keďže doklady sú nevierohodné, žalovaný ich mení podľa vývoja dôkazného stavu s tým, že predtým tvrdil, že sa dohodol na cene tovarov v sume 6.416,23 DPH a na poslednom pojednávaní zase predložil príjmové doklady na sumu spolu 7.200,- eur, ktoré sa ale týkajú dodania úplne iného tovaru, apeloval na rozpor v tvrdeniach žalovaného, a preto súd vykonal výsluch O.. E. C. a D. P., ktorí sa vyjadrili v tom znení, že pokladničné doklady zo dňa 24.4.2012, 11.5.2012 a 31.8.2011 boli pripojené k iným faktúram, nie k faktúre, ktorá je predmetom tohto konania, a preto sa netýkajú faktúry č. XXXXXX, ktorá uhradená nebola, keďže aj predložené pokladničné doklady z uvedených dní vyhotovovala O.. C., s tým, že má vedomosť o tom, že z faktúry, ktorá je predmetom tohto konania pod č. XXXXXX nebolo nič uhradené, čo potvrdil aj svedok D. P., ktorý si žalovaného pamätal, nakoľko nemali veľa takýchto kupujúcich, ktorí kupovali v takomto množstve a v takomto rozsahu. Po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení, so zreteľom aj na záverečné reči strán sporu s tým, že žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, a to s poukazom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008 a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, keďže predmetom tohto konania je nárok uplatnený titulom vystavenej faktúry postupcu pod č. M. XXXXXX zo dňa 6.9.2012, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 588 Občianskeho zákonníka („OZ“), § 612 OZ, § 100 ods. 1 až 3 OZ, § 101 OZ, § 559 ods. 1, 2 OZ, § 563 OZ, § 564 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ, s odkazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2009) a dospel k záveru s odkazom práve na ust. § 100 ods. 1 a § 101 vychádzajúc z ust. § 563 OZ, že podľa § 101 OZ ak nie je uvedené inak, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, pričom začiatok je vymedzený objektívne a to slovom „mohlo“, keďže právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Možnosť podať žalobu vo väčšine prípadov nastáva splatnosťou dlhu. Splatnosť dlhu môže byť určená dohodou, či stanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Pre začiatok premlčacej doby v prípade, že splatnosť bola dohodnutá je rozhodujúci nasledujúci deň po dni splatnosti dlhu. Súd uviedol, že v danej veci z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, že žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 9.819,41 eur odvodzuje z faktúry č. M. XXXXXX zo dňa 6. 9. 2012, ktorá sa stala splatnou dňa 20. 9. 2012. Čas splnenia dlhu stanovujú § 563 a § 564 Občianskeho zákonníka, k čomu súd uviedol, že podľa § 563 Občianskeho zákonníka čas plnenia môže byť dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom a určený, rozhodnutie je dlžník povinný splniť od prvého dňa po tom, čo o plnenie požiadal veriteľ. Nakoľko v danom prípade nebolo preukázané, aby čas plnenia predmetnej veci bol dohodnutý prípadne stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, z uvedeného dôvodu v danom prípade, právo určiť čas plnenia spočívalo na právnom predchodcovi žalobcu ako veriteľovi a tento toto svoje právo využil vo faktúre č. FV XXXXXX, keď dátum jej splatnosti stanovil na deň 20. 9. 2012. Keďže žaloba v predmetnej veci bola súdu doručená dňa 29. 4. 2015, nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko tento si svoj nárok uplatnil v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty, pričom poukazoval aj na rozhodnutie krajského súdu. 6. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal za to, že v konaní bolo preukázané a žalovaný to nepoprel, že žalovanému bol dodaný tovar dňa 28.4.2011 právnym predchodcom žalobcu, t.j. NOVEDAS s.r.o., pričom zo samotného dodacieho listu na č.l. 7 spisu je zrejmé poškodenie jednej položky dodaného tovaru, po odrátaní ktorej za 1 m2 to činí 43,97 eur bez DPH vo výške 8.182,84 eur v znení vydania
faktúry pod č. M. so splatnosťou dňa 20.9.2012, čo činí s DPH 9.819,41 eur, keďže predmetná faktúra bola vydaná vo vzťahu k dodaciemu listu zo dňa 28.4.2011, ktorého dodanie tovaru žalovaný ani nepoprel s tým, že nárok uplatnený touto faktúrou bol postúpený zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.12.2012 spoločnosťou NOVEDAS s.r.o. na žalobcu v znení vystavenej faktúry postupcu pod č. M. zo dňa 6.9.2012, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. 7. Vo veci samej mal za to, že predložené doklady zo strany žalovaného po zrušení veci sa netýkajú predmetnej faktúry, čo vyplýva aj z výpovede svedkov, konkrétne zdôvodnených v zmysle § 220 ods. 2 CSP v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a keďže žalobca preukázal, že na základe spotrebiteľskej kúpnej zmluvy právny predchodca žalobcu na základe dodacieho listu zo dňa 28.4.2011 na č.l. 7 spisu a dodania tohto tovaru vystavil faktúru č. XXXXXX, s nafakturovaním o 1 m2 menej tovaru, nakoľko ten bol poškodený, čo je zrejmé z dodacieho listu, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Nakoľko v danom prípade sa žalovaný dostal so svojím plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry FV XXXXXX, t. j. odo dňa 21. 9. 2012 do zaplatenia. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v prvoinštančnom konaní s tým, že nakoľko žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi. 9. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote (včas) žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie vychádzajúceho z rozhodnutia odvolacieho súdu o nepremlčaní uplatneného nároku dávajúc do pozornosti rozhodnutie NS SR č. 4Cdo/146/2018 a mal za to, že súd prvej inštancie sa nedôsledne vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a s tým do určitej miery aj spojeného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní má byť zrejmý zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2012, podľa ktorej sa na žalobcu postúpila pohľadávka v celkovej hodnote 9.819,41 eur voči žalovanému, ktorú postupca NOVEDAS s.r.o. Michalovce nadobudol titulom dodania tovaru v celkovej hodnote 9.819,41 eur, pričom táto pohľadávka je evidovaná na vystavanej faktúre postupcu č. M. XXXXXX zo dňa 06.09.2012. Išlo teda o jednoznačné postúpenie pohľadávky v súvislosti s dodaním tovaru podľa údajov na vyššie uvedenej faktúre s tým, že z tejto faktúry jednoznačne vyplýva, že ňou bola vyfakturovaná cena tovaru, ktorý mal byť dodaný žalovanému dňa 06.09.2012 v celkovej hodnote 9.819,41 eur. Keďže však žalovanému dňa 06.09.2012 nebol právnym predchodcom žalobcu a ani samotným žalobcom dodaný žiadny tovar, nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu ani žiadne právo na zaplatenie nedodaného tovaru a teda ani právo na vystavenie faktúry, ktorou mala byť vyfakturovaná cena takéhoto tovaru. Pri platnosti jednej zo základných zásad známych v našom právnom poriadku, t.j. zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám, potom nemohlo ani dôjsť k platnému a účinnému postúpeniu neexistujúcej pohľadávky z firmy NOVEDAS s.r.o. Michalovce na žalobcu, z čoho vyplýva, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.12.2012 nemohla založiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Údaju na faktúre o dátume dodania tovaru nemožno v žiadnom prípade pripisovať akýsi len formálny význam, keďže ide o jeden z najdôležitejších údajov na faktúre. Najmä u platcov DPH ide o údaj preukazujúci nielen deň dodania tovaru, ale aj deň zdaniteľného plnenia, z ktorého sa vyvodzuje povinnosť odvedenia DPH. Tento údaj má teda veľmi vážne nielen právne, ale aj daňové dôsledky. Žalovaný ďalej v súvislosti nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazuje aj na to, že táto nie je u žalobcu preukázaná ani vo vzťahu k žalobe priloženej písomnosti bez zreteľného názvu, z ktorej by malo vyplývať, že žalovanému by mal byť právnym predchodcom žalobcu dňa 28.04.2011 dodaný tovar v celkovej hodnote 8.226,81 eur bez DPH. Ak by aj totiž chcel žalobca tvrdiť, že predmetom postúpenia pohľadávky podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2012 je pohľadávka vyplývajúca z ceny tovaru dodaného 28.04.2011, žalovaný poukazuje predovšetkým na to, že výška postúpenej pohľadávky sa vôbec nezhoduje s celkovou cenou tovaru bez DPH a ani s DPH uvedenou na písomnosti zo dňa 28.04.2011. Ďalej v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že cena tovaru dodaného dňa 28.04.2011 a to až do výšky 7.200,- eur bola žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu zaplatená v troch hotovostných platbách a to dňa 31.08.2011 vo výške 2.800,- eur, dňa 24.04.2012 vo výške 1.800,- eur a dňa 11.05.2012 vo výške 2.600,- eur, čo dokazujú originály príjmových pokladničných dokladov vystavených žalobcovi firmou NOVEDAS s.r.o. Michalovce. Tieto príjmové pokladničné doklady boli predložené ako listinné dôkazy v konaní na súde prvej inštancie. Z vyššie uvedených listinných dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že k prípadnému postúpeniu pohľadávky aj pri akceptovaní Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
05.12.2012 ako dôkazu preukazujúceho existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, by došlo v časti vo výške 7.200,- eur k postúpeniu neexistujúcej 4 pohľadávky, v dôsledku čoho by minimálne v tejto časti išlo o preukázateľný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pri hodnotení týchto dôkazov, t.j. originálov príjmových pokladničných dokladov zo dňa 31.08.2011 vo výške 2.800,- eur, dňa 24.04.2012 vo výške 1.800,- eur a dňa 11.05.2012 vo výške 2.600,- eur, súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného závažne pochybil, keď sa bez ďalšieho uspokojil len s obsahom svedeckých výpovedí svedkov O.. E. C. a D. P.. Skutkové tvrdenie žalovaného spočívajúce v tom, že cena tovaru dodaného dňa 28.04.2011 a to až do výšky 7.200,- eur bola žalovaným žalobcovi zaplatená v troch hotovostných platbách a to dňa 31.08.2011 vo výške 2.800,- eur, dňa 24.04.2012 vo výške 1.800,- eur a dňa 11.05.2012 vo výške 2.600,- eur, treba považovať za „substancované“ skutkové tvrdenie, keďže okrem iného toto skutkové tvrdenie bolo podložené jednoznačnými listinnými dôkazmi. Mal za to, že obaja vypočutí svedkovia sa vyjadrili všeobecne, a preto ich výpovede nemožno považovať za substancované popretie tvrdenia protistrany, ide o neúčinné popretie tohto skutkového tvrdenia, a preto žalobca uniesol dôkazné bremeno v spore v znení, že nie je aktívne vecne legitimovaný v spore, keďže nedošlo k zákonnému postúpeniu pohľadávky ako aj k popretiu dôvodnosti uplatneného nároku, keďže tvrdenie svedkyne O.. E.S. C. nemožno považovať za hodnoverné bez jeho overenia v účtovníctve právneho predchodcu žalobcu, a keďže ide o spotrebiteľský spor mal súd v zmysle ust. § 295 CSP vykonať porovnanie obsahu jej svedeckej výpovede so stavom účtovníctva právneho predchodcu žalobcu, a preto závery súdu o tom, že príjmové pokladničné doklady ním predložené po zrušení veci odvolacím súdom zo dňa 31.8.2011, 24.4.2012 a 11.5.2012 nemohli byť podkladom pre správne a zákonné rozhodnutie v právnej veci s tým, že žalovaný rovnako rozporoval aj čas dodania tovaru v zmysle vystavenej faktúry k čomu sa súd nevyjadril. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov celého konania, prípadne rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Proti výroku napadnutého rozsudku pod č. III. o trovách konania podal odvolanie žalovaný, keďže mal za to, že úspech vo veci sa priznáva za konečné rozhodnutie vo veci samej ako celku, keďže sa nerozlišuje medzi jednotlivými štádiami konania. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov celého konania, t.j. prvoinštančného, ako aj v odvolacom konaní, keďže tvoria celok. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vo veci samej žalovaného mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho navrhoval potvrdiť, okrem výrokov II. a III., ktorými prizná žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. Poukazoval na jasné, prehľadné a výstižné odôvodnenie v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie, ako aj zákonného postúpenia predmetnej pohľadávky v znení unesenia dôkazného bremena jej uplatnenia, pričom poukazoval aj na koncentráciu dokazovania, ktorá ale žalobcom v znení predložených dôkazov bola účinne vyvrátená, dávajúc do pozornosti protichodné vyjadrenia žalovaného, čím sú jeho tvrdenia nepresvedčivé. 12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP v znení uplatnených odvolacích námietok zo strany žalovaného vo veci samej v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, čo sa týka žalobcom podaného odvolania proti výroku o trovách konania v znení odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je dôvodné, čo ale nemožno povedať o odvolaní žalobcu, keďže trovy prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania tvoria jeden celok práve s odkazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, keďže o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, s apelom už na ustálenú súdnu rozhodovaciu prax v tomto smere, s poukazom aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.3.2019 sp. zn. 27Co/146/2018, keďže „odvolacie konanie, v ktorom bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie, nebolo samostatným konaním, ale súčasťou celého konania v tejto veci, preto súd prvej inštancie v rozsudku nasledujúcom po zrušení rozhodnutí odvolacieho súdu nemohol rozhodovať o trovách odvolacieho konania ako o samostatnom inštitúte, nakoľko ide o jednotné konanie a o jedny trovy konania, o ktorých správne rozhodol v zmysle § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie.“ S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.11.2019 sp. zn. I. ÚS 453/2019 len odvolací súd podotýka, že „len dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom
konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.).“ 13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.3.2022 o 10.40 hod., v pojednávacej miestnosti č. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 24.3.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP a § 378 ods. 1 CSP. 14. Čo sa týka veci samej žalovaný ako odvolateľ podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. 15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania, kde patrí aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. 17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. 18. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného vo veci samej nie sú naplnené, keďže rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a to čo sa týka existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania, v znení unesenia dôkazného bremena na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku, a preto s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na zdôvodnenie učinené súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa, že ani po zrušení veci odvolacím súdom a predložením nových dôkazov vo veci samej, ktoré žalobca mal možnosť už doteraz predložiť, nedošlo k vyvráteniu dôvodnosti dôvodne uplatneného nároku zo strany žalobcu s tým, že vo veci s poukazom na dôkazy predložené zo strany žalobcu, keďže to nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci správne súd prvej inštancie nevykonal aj nenavrhnuté dôkazy, t.j. porovnanie svedeckej výpovede v konaní vypočutej svedkyne O.. E. C. so stavom v účtovníctve, nakoľko príjmové pokladničné doklady zo dňa 31.8.2011, 24.4.2012, 11.5.2012, ktoré vyhotovovala svedkyňa sa netýkali faktúry č. XXXXXX ako aj zálohy nimi vykonané, čo potvrdil aj svedok D. P. vo svojej výpovedi v znení, že faktúra pod č. XXXXXX nebola žalovaným uhradená ani formou záloh, a preto predmetnými príjmovými pokladničnými dokladmi bol dodaný iný tovar žalovanému, a keďže tieto dôkazy boli dostatočne relevantné a postačujúce pre
rozhodnutie vo veci, aj podľa odvolacieho súdu nebolo nevyhnutné, a to ani v odvolacom konaní, vykonať ďalšie dôkazy, ktoré doteraz v konaní neboli navrhnuté, aj keď ide o spotrebiteľský spor s odkazom na ust. § 295 CSP, čím je v tomto smere odvolacia námietka žalovaného právne irelevantná a rovnako aj nedôvodná so zreteľom na dostatočne zistený skutkový stav a unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. V tomto smere odvolací súd apeluje na to, že žalovaný v priebehu konania a taktiež aj v odvolacom konaní uvádzal protichodné vyjadrenia a rovnako nové skutočnosti, ktoré mohol tvrdiť už v konaní na súde prvej inštancie, a preto na nich odvolací súd v zmysle § 366 CSP už nebral zreteľ. 21. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 22. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 23. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa tak vecne správne vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore (viď bod 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a to titulom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.12.2012, ktorou právny predchodca žalobcu spoločnosť NOVEDAS s.r.o. zákonným spôsobom postúpil neuhradenú pohľadávku titulom predmetnej faktúry žalobcovi č. M. zo dňa 6.9.2012, viď v tomto smere aj zmluvu o postúpení pohľadávok, ako aj podací hárok svedčiaci o doručení tohto postúpenia žalovanému na č.l. 11 až 13 spisového materiálu, čím je v tomto smere odvolacia námietka žalovaného nedôvodná, keďže relevantnosť postúpenej pohľadávky je predmetom preskúmania v tomto konaní 24. Čo sa týka rozporuplných tvrdení žalovaného o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu, v tomto smere rovnako odvolací súd poukazuje na to, že žalobca predloženými dôkazmi uniesol dôkazné bremeno v tomto smere, keďže právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. XXXXXX, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil, čo rovnako žalovaný nepoprel, a keďže v konaní nepreukázal prostriedkami procesnej obrany, že príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 31.8.2011 na sumu 2.800,- eur, zo dňa 24.4.2012 na sumu 1.800,- eur a zo dňa 11.5.2012 na sumu 2.600,- eur uhradil uplatnený nárok, predloženými žalovaným až po zrušení veci odvolacím súdom, spochybnený výpoveďami svedkov O.. E. C. a D. P. v tomto konaní, čo sa týka uplatneného nároku, tak žalobca v plnom rozsahu preukázal dôvodnosť uplatneného nároku s tým, že rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol o tom, že uplatnený nárok nie je premlčaný. 25. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku zo strany žalobcu s tým, že žalovaný v spore poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/146/2008, čo sa týka riešenia začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby, odvolací súd uvádza: 26. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 27. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 28. Odvolací súd apeluje v znení aj tohto rozhodnutia konštatuje, že skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu, ktorý možno odvodiť jednak zo zmluvy a tiež z okolnosti daného prípadu, bolo vyvolať splatnosť kúpnej ceny až po doručení faktúry, keďže žalovaný kúpnu cenu rozporoval s tým, že v tomto smere k dohode nedošlo, napriek tomu, že od právneho predchodcu žalobcu žalovaný prevzal viac tovaru, predmetný tovar dňa 6.9.2012 (viď faktúru na č.l. 8), keďže dodanie tovaru dňa 28.4.2011 preukázané nebolo. 29. V danom prípade absentovalo akékoľvek dojednanie o dobe splatnosti (§563 OZ), pričom žalovaným predložené originály príjmových pokladničných dokladov, ktorými žalovaný preukazoval nedôvodnosť uplatneného nároku titulom faktúry č. XXXXXX, bolo svedeckými výpoveďami v konaní vyvrátené, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby žalobca dodal žalovanému tovar už dňa 28.4.2011 (č.l.7 spisu), keďže súdu v podanom odpore sám tvrdil, že išlo len o cenovú ponuku (č.l. 75 spisu), a preto predmetný tovar bol žalobcom žalovanému dodaný až dňa 6.9.2012 titulom faktúry M. XXXXXX, ktorú žalovaný nezaplatil, v lehote splatnosti do 20.9.2012, keďže rozporoval cenu dodaného tovaru, pričom aj zo svedeckej výpovede svedka D. P. vyplynulo, že hodnota odobratého tovaru zo strany žalovaného od spoločnosti NOVEDAS s.r.o. mohla byť v celkovej sume až do 20.000,- eur, z čoho vyplynulo, že žalovaný od žalobcu prevzal aj iný tovar, nielen ten, ktorý je predmetom uplatnenej faktúry v tomto konaní s tým, že v ďalšej časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením nedôvodnosti uplatnenej námietky premlčania
učinenej súdom prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku a dodáva, že nárok premlčaný nie je, a to z dôvodu, že bol uplatnený v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami, ako aj citovaným rozhodnutím NS SR zo strany žalovaného, keďže opak v konaní preukázaný nebol. 30. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 31. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 34. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, nakoľko odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vo veci samej s tým, že s odkazom na § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP zmenil rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III. tak, že plne úspešnému žalobcovi v konaní na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, nakoľko tvoria celok, t.j. jedno konanie, priznal proti žalovanému 100% nárok na náhradu trov celého konania, t.j. konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní (výroky pod č. II. a III. tohto rozhodnutia). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).