Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-213-2019.pdf
PDF · 241.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/213/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: W. B., L. XX.XX.XXXX, P. J. E. B. C.W., E. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Ivanou Kožákovou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Stošická 1067/50, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Drieňová 22, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. D.-PO-PK-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 24 zo dňa 18.4.2019 bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) a jej služobný pomer sa skončil dňom doručenia rozhodnutia, t.j. dňa 23.4.2019 o 14:40 hod. Dôvodom na prepustenie bola skutočnosť, že žalobkyňa si mala v čase mimo výkonu štátnej služby dňa 24.11.2018 okolo 13.45 hod. na adrese B. C., G., A. R.. G. Č.. XX, prevziať osobné veci z bytu P. D., v ktorom bez právneho vzťahu k predmetnému bytu s P. D. bývala cca tri roky s jej súhlasom. K prevzatiu vecí malo dôjsť po predchádzajúcej dohode s tým, že žalobkyňa si odnesie svoje osobné veci, ktoré mala pripravené vo vreciach v chodbe bytu. Žalobkyňa sa na miesto dostavila s hliadkou PZ a ďalšími štyrmi osobami, ktoré čakali na schodisku za účelom nosenia vecí. P. D. súhlasila, aby hliadka PZ a žalobkyňa vošli len do chodby bytu, kde si prevezme pripravené veci, so slovami: „Zoberieš si tieto svoje pobalené veci“. Napriek výslovnému nesúhlasu P. D. žalobkyňa vošla do obývačky spojenej s kuchyňou, kde začala žiadať aj veci, ktoré nadobudli spolu. V kuchyni začala svojvoľne odpájať a vyťahovať z kuchynskej linky umývačku riadu. P. D. sa jej snažila zabrániť v konaní, postavila sa pred umývačku, na ktorej sa pootvorili dvierka a ako sa o umývačku naťahovali, žalobkyňa fyzicky napadla P. D. tak, že jej silou zovrela ruku v umývačke, načo P. D. skríkla od bolesti. Prítomný policajt musel vykonať služobný zákrok, aby nedochádzalo k ďalšiemu fyzickému napádaniu a odtiahol žalobkyňu bokom. P. D. následne dovolila žalobkyni vziať si televízor, ktorý jej s otcom X. D. vyniesli na schodisko. Žalobkyňa následne pristúpila k settopboxu a začala ho odpájať, v čom sa jej pokúsil zabrániť X. D. so slovami, že tento jej nepatrí a ostane tam. Žalobkyňa ho fyzicky napadla tak, že ho sotila do parapetnej dosky, v dôsledku čoho si narazil driekovú časť tela. Spôsobila mu týmto pohmoždenie s predpokladanou dobou liečenia 2-3 týždne. Opäť musel zakročiť
prítomný policajt, aby nedošlo k ďalšiemu fyzickému napádaniu. C. D., matke P. D., ktorá žalobkyňu upozornila, aby sa slušne správala, žalobkyňa vulgárne vynadala slovami: „. Č. P. G. D., T., Č. D. D. T. D. O. E. X. Š.. Policajti ako aj P. D. opakovane žalobkyňu vyzývali na opustenie bytu, čo nerešpektovala. Až po privolaní a dostavení sa na miesto ďalšej hliadky PZ a opakovaných výzvach, žalobkyňa byt opustila.
Skutkový stav bol zistený a preukázaný na základe vlastného šetrenia nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 zabezpečil úradné záznamy ppráp. G. K., práp. I. Q., ppráp. C.. P. Č., P. D., X. D., vyjadrenie žalobkyne k začatiu konania o prepustení zo služobného pomeru, fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení podanom P. D. pod ČVS:M.-XXX/XX-B.-XXXX, fotokópie priestupkových spisov M.-B.-M.-G.-XXX/XXXX a M.-B.-M.-G.-XXX/XXXX. Nadriadený ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobkyne, fotokópiu prezenčnej listiny o preškolení policajtov Obvodného oddelenia PZ B. C. z interných predpisov súvisiacich s konaním, vyjadrenie príslušného odborového orgánu a zhodnotenie služobnej činnosti žalobkyne.
P. D. v úradnom zázname zo dňa 21.3.2019 uviedla, že žalobkyňu spoznala v roku 2015 na benzínovej pumpe, kde vtedy pracovala. Žalobkyňa, o ktorej vedela, že je policajtka, ju tam občas navštevovala. Počas týchto návštev jej rozprávala o problémoch s priateľkou X., od ktorej sa musela odsťahovať. Nakoľko jej prišlo žalobkyne ľúto, navrhla jej, aby sa nasťahovala k nej. To bolo v roku 2016. V októbri 2017 povedala žalobkyni, že nie je na ženy a berie ju ako priateľku. Po tomto sa žalobkyňa začala správať zvláštne a v nadmernom množstve požívať alkoholické nápoje. Do spoločnej domácnosti prichádzala pod vplyvom alkoholu, správala sa vtedy vulgárne a arogantne aj v prítomnosti jej maloletej dcéry. Správanie žalobkyne vyvrcholilo v októbri 2017, keď ju fyzicky napadla pod vplyvom alkoholu. V prítomnosti maloletej dcéry ju chytila žalobkyňa pod krk a začala ju škrtiť. Na polícii toto napadnutie neohlásila, pretože sa bála. Žalobkyňa neustále požívala alkoholické nápoje a jazdila pod ich vplyvom vozidlom. Ona ju upozorňovala na to, že je policajtka a nemá to robiť. V júli 2018 žalobkyňa priniesla do bytu svoju služobnú zbraň, ktorá bola nabitá, voľne ju položila na stôl a otvorila si fľašu alkoholu. Až na jej prosby žalobkyňa odložila zbraň na botník do chodby (predložila fotografiu zbrane). Na základe tohto povedala žalobkyni, aby sa z jej bytu vysťahovala. S prestávkami u nej ešte bývala do októbra 2018. Počas tohto obdobia ju žalobkyňa viackrát fyzicky a slovne napádala; vždy vtedy, keď bola pod vplyvom alkoholu. Taktiež ju citovo vydierala e-mailami a SMS správami znenia, že ju miluje navždy, že je láska jej života a či vie, prečo by mala byť jej rakva taká veľká a ťažká? Pretože do nej položí všetku svoju lásku aj bolesť a podobne. Po vzájomnej dohode si žalobkyňa dňa 24.11.2018 prišla po svoje veci do jej bytu. Keď jej otvorila vchodové dvere, zistila, že sa dostavila v sprievode hliadky PZ. Žalobkyňa vošla do bytu a správala sa agresívne, drzo a vulgárne. Fyzicky napadla jej otca a matke vynadala. Na jej viacnásobné opakovanie, aby opustila byt, nereagovala. Od 24.11.2018 mala pocit, že ju žalobkyňa sleduje a to tak, že keď išla autom na návštevu k rodičom, tak ju videla ako ide za ňou vo svojom aute. To sa stalo aj dňa 13.1.2019, kde ju prenasledovala z B. C. do miesta bydliska.
Rovnaké skutočnosti uviedla P. D. aj v zápisnici o trestnom oznámení Č.: M.- XXX/XX-B.-XXXX zo dňa 24.11.2018, ktorej obsahom je trestné oznámenie na žalobkyňu, ktorá dňa 24.11.2018 na základe jej výzvy v čase o 13.45 hod. prišla v sprievode hliadky PZ a ďalších osôb pre svoje osobné veci na adresu trvalého bydliska P. D..
Zo záznamu hliadky PZ v zložení stržm. Š. P. a ppráp. C.. P. Č. zo dňa 24.11.2018 je zrejmé, že v tento deň o 13.15 hod. boli vyslaní operačným strediskom Krajského riaditeľstva PZ Ž. na adresu R.. G. Č.. XX, B. C., odkiaľ telefonovala žalobkyňa, ktorá uviedla, že si má ísť pre osobné veci do bytu P. D.j na uvedenej adrese a že už v minulosti mali konflikt pri preberaní vecí z bytu, preto žiada prítomnosť hliadky PZ. Po príchode na adresu išli so žalobkyňou a ďalšími štyrmi mužmi, ktorí jej mali pomôcť s nosením vecí, do bytu č. XX. Dvere bytu otvorila P. D., ktorá uviedla, že byt má v nájme od mesta B. C., a asi tri roky s ňou žalobkyňa bývala v byte, ale trvalý pobyt, ani prechodný, ani nájomnú zmluvu tam nemala. Žalobkyňu vpustila za prítomnosti hliadky PZ do chodby bytu, kde boli pripravené poukladané igelitové vrecia a akvárium. Počas toho, ako si žalobkyňa začala brať veci, došlo k slovnej výmene medzi ňou a Sokolovou ohľadom majetkového vysporiadania vecí - išlo o umývačku riadu, televízor, chladničku, práčku a gauč. Medzitým ako si vymieňali názory, žalobkyňa bez súhlasu užívateľky bytu vstúpila do obývacej izby, posadila sa na gauč a povedala, že je jej. P. D. žalobkyňu požiadala, aby opustila priestory bytu, že si neželá jej prítomnosť a povolila jej vstup len do chodby, načo žalobkyňa nereagovala a povedala, že neodíde, pokiaľ jej nedá gauč, na ktorom sedí. P. D. ju znovu požiadala, aby opustila byt, že si ju tam neželá. Do výmeny názorov sa zapojili aj rodičia P. D.. Žalobkyňa sa postavila
z gauča, presunula sa do kuchyne, kde začala vyťahovať umývačku riadu z linky. P. D. k nej pristúpila, povedala jej, nech ju nechá, že to je jej linka. Medzitým bola na miesto privolaná aj ďalšia hliadka, aby na mieste neprichádzalo k fyzickým útokom. Hliadka vyzvala žalobkyňu na opustenie priestorov bytu, načo nereagovala a až po opakovanej výzve sa postavila a opustila byt. P. D. uviedla, že pôjde podať na žalobkyňu trestné oznámenie.
Práp. I. Q. a ppráp. G. K. dňa 24.11.2018 spísali úradný záznam, v ktorom uviedli, že tohto dňa o 14.07 hod. operačným strediskom Krajského riaditeľstva PZ Ž. boli vyslaní na adresu R.. G. XX, B. C., kde hliadka PZ Mandát 205 žiadala o asistenciu pri zákroku. Po príchode na miesto boli slovne vyzvaní z balkóna bytového domu C. D., aby sa urýchlene presunuli do ich bytu, nakoľko sa situácia zhoršuje. Dvere bytu otvorila P. D., ktorá im uviedla, že žalobkyňa sa v jej byte zdržuje proti jej vôli, berie si nábytok, ktorý jej nepatrí a odmieta byt opustiť, kým jej nevydajú všetko, čo požaduje. Požiadala hliadku o vstup do bytu. V obývacej izbe sedela na sedačke žalobkyňa a prekrikovala sa so X. D.. Hliadke uviedla, že do bytu vstúpila so súhlasom P. D., pričom sa už predtým dohodli, že príde po nábytok. P. D. potvrdila, že toto je pravda len čiastočne. Žalobkyňu vpustila do bytu, avšak len do chodby, kde mala pripravené veci. Po chvíli začala svojvoľne behať po byte a prehadzovať nábytok. Žalobkyňu vyzvali, aby ihneď byt opustila a za prítomností hliadky tak spravila. Za ich prítomnosti k fyzickému napádaniu nedochádzalo, išlo o prekrikovanie medzi zúčastnenými osobami.
V rámci súčinnosti s Úradom inšpekčnej služby nadriadený zabezpečil správu o výpovediach vypočutých osôb. X. D. v postavení svedka uviedol, že dňa 24.11.2018 volala jeho dcéra P. D. manželke, že majú prísť k nej domov do bytu, lebo ide vysťahovať žalobkyňu, ktorá u nej bývala s dcériným dovolením. Ako prichádzali k bytovke, videli ju stáť pred bytovkou. V byte potom čakali s dcérou. Onedlho žalobkyňa zazvonila, dcéra P.a ju pustila a chcela jej podať pripravené osobné veci tak, aby nevošla do bytu; veci boli poukladané v chodbe bytu. Žalobkyňa však proti vôli jeho dcéry vošla do bytu a začala nepríčetne kričať. P. preto zavolala dnu aj policajtov, ktorí prišli so žalobkyňou. Žalobkyňa si v obývačke sadla na sedačku a nechcela odtiaľ odísť. Následne sa postavila a pribehla k umývačke riadu, ktorú začala vytrhávať z kuchynskej linky. V konaní sa jej snažila zabrániť dcéra P. aj policajti. Žalobkyňa ale dcéru sotila, pricvikla jej dvierkami ruku a spôsobila jej zranenie. Potom zas pribehla k televízoru a začala vytrhávať káble zo setboxu, na čo k nej priskočil on a žalobkyňa ho odsotila, pričom narazil chrbtom do rohu parapetnej dosky, zacítil pálenie v boku a musel ísť aj na ošetrenie. Potom začala nadávať jeho žene, že nech čuší stará kurva, čo sa kurvila s riaditeľom školy. Až potom sa ukľudnila, poslúchla policajtov a odišla s nimi preč. Celé to trvalo asi dve alebo tri hodiny. Veci, ktoré mala pripravené v chodbe počas tohto času, podali chlapom, s ktorými žalobkyňa prišla a ktorí čakali pred bytom. Uvedené potvrdila v zápisnici o výsluchu svedka aj C. D. a doplnila, že do bytu bola privolaná aj druhá hliadka PZ a až potom čo žalobkyni policajti dohovárali a držali ju, odišla s policajtmi z bytu preč. V postavení svedkov boli vypočutí aj príslušníci PZ stržm. Š. P., ppráp. C.. P. Č., práp. I. Q. a ppráp. G. K., ktorí popísali priebeh udalosti rovnako ako ho popísali vo vyššie uvedených úradných záznamoch. Žalobkyňa byt opustila až po opakovaných výzvach policajtov, na prvé výzvy na opustenie bytu nereagovala, až po zopakovaní výzvy na opustenie bytu, vstala z gauča a opustila byt. Medzitým prišiel do izby, kde sa rozprávali ppráp. C.. P. Č., ktorý uviedol, že telefonicky hovoril s riaditeľom OO PZ a že pokiaľ tam bude dochádzať zo strany žalobkyne k trestnému činu, je potrebné ju obmedziť a predviesť na OO PZ. Keď z izby vyšiel do obývačky, zistil, že medzitým už žalobkyňa byt opustila.
Dôsledným vyhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobkyne, dospel nadriadený k záveru, že žalobkyňa svojím protiprávnym konaním porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobkyne spočíva v tom, že nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď svoje sily nevynaložila na ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahla, keď fyzicky napadla inú osobu spôsobiac jej zranenie, porušila domovú slobodu inej osoby, keď napriek jej výslovnému nesúhlasu vnikla do priestorov jej bytu, ktoré na výzvy užívateľky bytu aj hliadky PZ odmietla opustiť. O jej nedisciplinovanosti svedčí ďalej to, že konala vo zvlášť hrubom rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 171/1993 Z.z.), § 48 ods. 3 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď v čase mimo výkonu štátnej služby nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala
sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, ako aj v rozpore s nariadením ministra vnútra SR č. 3/2002 v znení neskorších predpisov (etický kódex príslušníka Policajného zboru), a to s čl. 1, podľa ktorého policajt pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra SR, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody, a s čl. 4, podľa ktorého policajt dodržiava zásady občianskeho spolužitia tak na verejnosti, ako aj vo svojom súkromnom živote. S uvedeným nariadením ministra vnútra SR bola menovaná riadne oboznámená.
Ponechanie žalobkyne v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrvala policajtka, ktorá konala tak, ako je uvedené vyššie a dopustila sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti žalobkyňa uplatňuje v praxi znalosti všeobecne záväzných právnych noriem a interných predpisov. Vo funkcii referent - stála služba OO PZ v B. C. bola v hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka PZ za rok 2017 hodnotená stupňom „A-výborne“ a v roku 2018 stupňom „D-dostatočne“. V období od októbra 2018 dochádzalo zo strany žalobkyne k zhoršeniu kvality pri plnení služobných povinností, jej správanie bolo premenlivé, až agresívno-arogantné a vzniklo dôvodné podozrenie, že vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, čo vyústilo do štyroch disciplinárnych konaní voči nej a k návrhu na prieskumné konanie za účelom zistenia zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon služby príslušníka PZ. Toto bolo ukončené z dôvodu väzobného stíhania žalobkyne. Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bola 25-krát disciplinárne odmenená, disciplinárne potrestaná bola 4-krát.
Príslušný nadriadený po zhromaždení všetkých dostupných podkladov a ich vyhodnotení spracoval návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ. Predmetný návrh bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý sa písomne vyjadril dňa 28.3.2019, k návrhu na prepustenie nemal žiadne pripomienky a uvedený postup odporúča. Žalobkyňa bola so spisovým materiálom a s návrhom na prepustenie oboznámená v Ústave na výkon väzby v Ž. dňa 29.3.2019, bola poučená o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do dňa 2.4.2019 do 7.30 hod. a toto svoje oprávnenie využila. Uviedla, že rozhodnutie považuje za predčasné. P. D. si podľa jej názoru vymýšľa. Ku skutku zo dňa 24.11.2018 uviedla, že si do bytu P. D. prišla vziať svoje veci. Preto si prizvala chlapov na ich sťahovanie, nie na to, aby odniesli pár vriec s osobnými vecami. Preto bola nepríjemne prekvapená, keď po umožnení vstupu do bytu jej nechcela všetky veci P. vydať. Následne došlo k dohode ohľadom gauča, že keď prinesie gauč z Východnej a dá ho P., ona jej vydá gauč z predmetného bytu. Z uvedeného dôvodu s konkludentným súhlasom P. D. zotrvala v byte a telefonicky zabezpečila splnenie dohody z jej strany. Poukazuje na vyjadrenia policajtov, ktorí neprisvedčili, že mala byť agresívna, bránila sa len slovným útokom tam prítomných D.. Preto prirodzene na prejavenie vôle, názorov, obrany bolo potrebné prispôsobiť intenzitu jej hlasu ich kriku. Agresívna nebola, neprivrela zápästie P. D.j do umývačky riadu, neboli v rovnakom čase pri umývačke a objektívne k vzniku jej zranenia ani dôjsť nemohlo. K zraneniu pána D. uviedla, že je pravda, že jej začal vlastným telom brániť vo vyťahovaní ňou zakúpeného zariadenia (tzv. settopboxu) z elektriky. Keď toto zariadenie držala v rukách, X. D. ju začal trhať na prsiach za bundu a zaradenie jej šklbať z rúk. Ak sa mal buchnúť o parapetnú dosku, nestalo sa to v dôsledku jej úmyselného konania ublížiť mu, ale výlučne k tomu mohlo dôjsť stratou jeho rovnováhy po tom, čo ona pustila zariadenie, ktoré jej šklbal z rúk. Nakoľko služobnú prísahu neporušila a už vôbec nie zvlášť hrubým spôsobom, bola a je čestná a disciplinovaná, zotrváva na svojom návrhu, aby konanie o jej prepustení bolo ako nedôvodné, resp. zjavne predčasné, zastavené.
Argument žalobkyne týkajúci sa konkludentného súhlasu P. D. s jej vstupom do priestorov bytu vyvrátila P. D., ktorá uviedla, že ju vpustila len do priestorov chodby bytu a výslovne nesúhlasila, aby sa pohybovala v ostatných priestoroch bytu. Uvedené potvrdili aj prítomní príslušníci PZ stržm. Š. P. a ppráp. C.. P. Č. v zázname zo dňa 24.11.2018. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ani policajti neprisvedčili, že mala byť agresívna, iba sa bránila slovným útokom D.. Okrem výpovedí P. D., X. D. S. C. D., toto tvrdenie vyvracia aj ppráp. C.. P. Č., ktorý uviedol, že keď žalobkyňa vyťahovala umývačku riadu z kuchynskej
linky fyzicky napadla P. D. a voči tomuto konaniu musel zakročiť, ďalej fyzicky napadla X. D. a sotila ho do parapetnej dosky, kde zakročil stržm. P.. Nie je teda pravdou, že je čestná a disciplinovaná a že by neporušila služobnú prísahu. Služobnou prísahou sa policajt zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Ako bolo vyššie uvedené, je dostatočne preukázané, že žalobkyňa svojím konaním služobnú prísahu porušila zvlášť hrubým spôsobom, čím naplnila podmienky prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ.
2. Žalovaný rozhodnutím č. D. zo dňa XX.X.XXXX zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil personálny rozkaz č. XX zo dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že v odvolacom konaní posúdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, preskúmal súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobkyne, dospel k záveru, že rozhodnutie je zákonné. Bolo preukázané, že žalobkyňa svojím konaním porušila služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože nebola čestnou a disciplinovanou príslušníčkou PZ, keď svoje sily nevynaložila na ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahla, lebo fyzicky napadla inú osobu a spôsobila jej zranenie a takisto porušila domovú slobodu inej osoby, keď napriek jej výslovnému nesúhlasu vnikla do priestorov jej bytu, ktoré na výzvy užívateľky bytu aj hliadky PZ odmietla opustiť. Týmto konaním žalobkyňa zároveň zvlášť hrubým spôsobom porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a konala aj v hrubom rozpore s § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. a s čl. 1 a 4 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov. Skutočný stav veci bol preukázaný dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Príslušný nadriadený v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona č. 73/1998 Z.z.) dôsledné prešetrenie danej veci.
Žalovaný po opise skutkového stavu veci uviedol, že jedným z hlavných dôkazov preukazujúcich protiprávne konanie žalobkyne, sú vyjadrenia P. D. v zápisnici o trestnom oznámení CVS: M.-XXX/XX-B.- XXXX zo dňa 24.11.2018 a v úradnom zázname č. M.-B.-M.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 21.3.2019, v ktorých popísala, ako ju a jej otca X. D. žalobkyňa fyzicky napadla, ako vynadala jej matke C. D. a neoprávnene sa pohybovala po jej byte, ktorý odmietala na jej výzvy opustiť a urobila tak až po opakovanej výzve hliadky PZ. Svojvoľné pohybovanie sa žalobkyne po byte P. D. bez jej výslovného súhlasu (P. D. umožnila odvolateľke vstup len do chodby bytu) je zrejmé aj z úradných záznamov oboch na mieste prítomných hliadok PZ (Mandát 205 a Mandát 208). Fyzický konflikt medzi žalobkyňou a P. D. v súvislosti s vyťahovaním umývačky riadu z kuchynskej linky potvrdzuje vo svojej výpovedi ppráp. C.. P. Č. (úradný záznam č. M.-B.-M.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 12.3.2019). Ten istý príslušník PZ, podobne ako X. D. potvrdzujú vo svojich výpovediach fyzické napadnutie X. D. žalobkyňou v spore o settopbox. Z výpovede X. D. vyplýva, že ho žalobkyňa oboma rukami sotila a on sa následne udrel o parapetnú dosku. Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie mu žalobkyňa spôsobila pomliaždenie driekovo-krížovej a stehennej oblasti vpravo s predpokladanou dobou liečenia 2-3 týždne a s obmedzením na obvyklom spôsobe života v trvaní 5-7 dní. Žalobkyňa v podanom odvolaní priznáva, že C. D. vulgárne vynadala, túto skutočnosť však nepovažuje za spôsobilú pre naplnenie zákonného predpokladu na jej prepustenie z PZ; akékoľvek iné protiprávne konanie zásadne odmieta. Ňou uvádzané tvrdenia sa v konaní o prepustení nepreukázali ako dôvodné a vykonaným dokazovaním boli spoľahlivo vyvrátené. Niet preto dôvodu pochybovať o priebehu skutkového deja tak, ako je opísaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania a naplnila ním skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože sa spreneverila záväzku, ktorý na seba prevzala zložením služobnej prísahy príslušníka PZ.
Žalobkyňa namietala, že vo výrokovej vete napadnutého rozhodnutia absentuje opis skutku ako vecného dôvodu jej prepustenia. Keďže jednotlivé skutkové okolnosti jej konania sú predmetom dokazovania v rámci vyšetrovania ÚIS J. J., má za to, že je na ňu potrebné vzhliadať ako na nevinnú pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny. Podľa jej názoru intenzita konania, ktoré sa jej kladie za vinu, nedosahuje taký stupeň, aby konanie mohlo byť považované za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a dôvodným podkladom na jej prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný uviedol, že uvedené námietky nie sú namieste. Skutočnosť, že popri konaní o prepustení zo služobného pomeru prebieha i trestné konanie, nebráni tomu, aby v personálnom konaní správny orgán o predmete konania rozhodol bez ohľadu na výsledok trestného konania. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe musia byť zákonné predpoklady prepustenia zo služobného pomeru dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku trestného konania, pričom porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a v tomto konaní neplatí ani zásada prezumpcie neviny, a to ani v prípade, ak ide o totožný skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Toto konanie na rozdiel od trestného konania, v ktorom súd rozhoduje o naplnení znakov skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a o otázke viny a trestu, rieši otázku zotrvania policajta v služobnom pomere z dôvodov protiprávneho konania upraveného v zákone (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/33/2008 zo dňa 28.4.2009).
Žalovaný považuje za bezdôvodnú aj ďalšiu námietku žalobkyne o nedostatočne odôvodnenom prvostupňovom rozhodnutí a nedostatočne zistenom skutkovom stave. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. Výrok rozhodnutia obsahuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého generálny tajomník Služobného úradu Ministerstva vnútra SR rozhodol, tak ako to vyžaduje § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. V odôvodnení je úplný popis všetkých relevantných skutočností, na základe ktorých bolo rozhodnuté a to v súlade s § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol oprávnený orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Sž 99/03 zo dňa 30.3.2004) náležitosti rozhodnutia, obsahové aj formálne, upravuje zákon v § 241 bez sankcie neplatnosti. Osobitné ustanovenie § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pod sankciou neplatnosti vyžaduje písomnú formu rozhodnutia a dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Z konštrukcie tejto úpravy a použitých výrazových prostriedkov vyplýva, že za dôvod ako neopomenuteľnú náležitosť treba považovať skutkovú vetu niektorého z prípadov uvedených v § 192 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú - popis konania, či opomenutia, ktoré je podraditeľné pod konkrétny dôvod prepustenia. Bez povšimnutia pritom zákonodarca ponechal formálne náležitosti (štruktúru) prepúšťacieho rozhodnutia.
Námietku žalobkyne, že oprávnený orgán porušil zákon a nadriadený nevychádzal zo skutočného stavu veci, keď tento nebol presne a úplne v konaní zistený, žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Nadriadený zabezpečil v súlade so zákonom všetky potrebné dôkazy, ktoré dostatočným spôsobom preukazujú splnenie podmienok na jej prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Nejde pritom len o tvrdenia P. D.. Ako už bolo uvedené, personálne konanie nie je podmienené výsledkami trestného konania. Vychádzať z výsluchov a iných dôkazov zabezpečených v trestnom konaní je irelevantné, keďže tieto neboli zo strany Ú. J. J. nadriadenému poskytnuté. Riaditeľkou odboru inšpekčnej služby Stred Ú. J. J. bola v rámci súčinnosti poskytnutá správa o stave konania. Jej obsahom sú skutočnosti popisujúce protiprávne konanie žalobkyne, ktorými sa potvrdili skutočnosti ohľadom predmetnej udalosti uvádzané v dôkazoch z personálneho konania. Žalobkyňa tvrdí, že vyjadrenie P. D. „zoberieš si tieto svoje pobalené veci“ sa nezakladá na pravde, pretože ona si neprišla iba po osobné veci, ale pre všetky veci, ktoré mala v byte; uvádza, že v tom, že jej mala privrieť ruku do dvierok umývačky, ide o účelové, tendenčné a nepravdivé tvrdenie poškodenej a otca P. D. nesotila. Žalovaný uviedol, že okrem poškodenej P. D. a jej rodičov opak potvrdili aj prítomní členovia hliadky PZ a tvrdenie žalobkyne vyhodnotil ako nepravdivé. Vlastné dôkazy, konkrétne vyjadrenia osôb prítomných dňa 24.11.2018 v byte P. D., vrátane zasahujúcich príslušníkov PZ, nie sú v rozpore s vyjadreniami tých istých osôb, ktoré sú súčasťou spisového materiálu v trestnej veci, čo je zrejmé zo správy o stave konania poskytnutej z Ú. J. J.. Jednotlivé osoby pred nadriadeným a pred vyšetrovateľom PZ vypovedali tak, ako si s odstupom času na udalosť pamätali. Napriek drobným rozdielom, resp. opomenutiu niektorých detailov, si ich výpovede neodporujú, ani sa navzájom nevylučujú a všetky preukazujú a potvrdzujú protiprávne konanie žalobkyne, ktoré bolo
dôvodom jej prepustenia z PZ. Z vyjadrení prítomných príslušníkov PZ taktiež vyplýva, že to bola hliadka PZ v zložení stržm. Š. P. a ppráp. C.. P. Č. (Mandát 205), ktorá si cestou operačného strediska KR PZ v Žiline vyžiadala prítomnosť druhej hliadky PZ (Mandát 208) na mieste. Teda nebola to žalobkyňa, kto žiadal prítomnosť ďalšej hliadky PZ, ako to tvrdí v podanom odvolaní.
Pokiaľ žalobkyňa namieta objektívnosť a vierohodnosť úradných záznamov spracovaných nadriadeným, ktoré boli spracované bez jej prítomnosti alebo ňou zvolenej právnej zástupkyne, žalovaný uviedol, že zákon č. 73/1998 Z.z. nemá ustanovenie, ktoré by nadriadenému ukladalo povinnosť spracovávať v personálnom konaní o prepustení úradné záznamy za prítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu. Konanie o prepustení, ako osobitný druh správneho konania, sa neriadi (a to ani subsidiárne) ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a nemožno sa v ňom analogicky domáhať inštitútov a rovnakého postupu ako v trestnom konaní. Tvrdenie žalobkyne, že nadriadený jej neumožnil vyjadriť sa k veci, sa nezakladá na pravde, pretože nadriadený jej preukázateľne dal možnosť vyjadriť sa k veci po začatí konania o prepustení ako aj po spracovaní návrhu na jej prepustenie zo služobného pomeru. Toto svoje právo žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne aj v plnej miere využila. So žalobkyňou bol dňa 6.3.2019 v čase o 8.00 hod. v Ústave na výkon väzby v Ž. spísaný aj úradný záznam vo veci personálneho konania o prepustení, v ktorom uviedla, že ku konaniu o prepustení zo služobného pomeru sa vyjadrí písomne do 8.3.2019.
Závery znaleckého posudku č. 25/2019 a č. 3/2019 zo dňa 15.4.2019 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychológia), ktoré žalobkyňa predložila na svoju obhajobu, že nie je nebezpečná pre spoločnosť, sú podľa žalovaného relevantné v trestnom konaní pre posúdenie závažnosti a intenzity jej konania z trestnoprávneho hľadiska. V personálnom konaní bol zabezpečený dostatok dôkazov preukazujúcich protiprávne konanie žalobkyne a naplnenie podmienok na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Výsledky predloženého znaleckého skúmania nie sú spôsobilé ovplyvniť zistený skutkový stav a zmeniť záver vyjadrený v napadnutom rozhodnutí.
Žalobkyňa tiež namieta, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, nakoľko po podaní žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru jej bol dňa 2.4.2019 doručený personálny rozkaz č. 31 zo dňa 26.3.2019, proti ktorému nepodala odvolanie a nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2019. Má za to, že rozhodnutiu o jej prepustení zo služobného pomeru bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný sa s touto námietkou nestotožnil. Personálne konanie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ prebiehalo súbežne s konaním o jej uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. V zmysle ods. 7 uvedeného ustanovenia služobný pomer podľa odseku 1 sa končí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Rozhodnutie o skončení služobného pomeru odvolateľky uvoľnením jej bolo oznámené v súlade s § 191 ods. 8 zákona, podľa ktorého rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Nadriadený postupoval v súlade s uvedeným. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. nie je dôvodom na to, aby príslušný nadriadený nemohol policajta v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustiť zo služobného pomeru. Námietka o prekážke res iudicata v uvedenom prípade nemôže obstáť, pretože služobný pomer policajta podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. sa neskončí vydaním, ale ani doručením personálneho rozkazu o uvoľnení zo služobného pomeru. Služobný pomer v zmysle uvedeného ustanovenia sa skončí až uplynutím dvoch mesiacov (ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak); táto dvojmesačná lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Počas dvojmesačnej lehoty, bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie o uvoľnení policajta zo služobného pomeru podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. je policajt stále v služobnom pomere. Z uvedeného dôvodu žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ale ani prípadné právoplatné rozhodnutie o ňom, nie je prekážkou na postup podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. v rámci dvojmesačnej výpovednej lehoty. Dňa 23.4.2019, kedy bolo žalobkyni doručené rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, bola ešte stále v služobnom pomere príslušníka PZ. Účinky prepustenia zo služobného pomeru nastali dňom doručenia rozhodnutia,
t.j. 23.4.2019, teda skôr ako mali nastať účinky jej uvoľnenia na základe personálneho rozkazu č. 31 zo dňa 26.3.2019 (tieto mali nastať až 30.4.2019).
Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sa policajt zložením služobnej prísahy pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona patrí povinnosť v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu.
Bolo na zhodnotení a následnom rozhodnutí generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý je podľa čl. 3 ods. 2 písm. m/ druhý bod nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 oprávnený prijať voči žalobkyni personálne opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., či protiprávne konanie, ktorého sa dopustila, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti a či by jej ďalšie ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade generálny tajomník protiprávne konanie žalobkyne vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. a rozhodol sa voči nej prijať personálne opatrenie v súlade s uvedeným ustanovením zákona. Keďže v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol podľa § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. presne a úplne zistený a preukázaný skutočný stav veci, nie je dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe zákona a v jeho medziach.
Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobkyňa nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď svoje sily nevynaložila na ochranu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb, ale naopak svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahla, keď fyzicky napadla inú osobu spôsobiac jej zranenie, porušila domovú slobodu inej osoby, keď napriek jej výslovnému nesúhlasu vnikla do priestorov jej bytu, ktoré na výzvy užívateľky bytu aj hliadky PZ odmietla opustiť. O nedisciplinovanosti žalobkyne svedčí aj to, že konala vo zvlášť hrubom rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. (v zmysle ktorého má policajt spolupôsobiť pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku), § 48 ods. 3 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď v čase mimo výkonu štátnej služby nedodržala služobnú disciplínu a nezdržala sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, ako aj v rozpore s čl. 1 a 4 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov (v zmysle ktorých policajt pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou SR, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia MV SR, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody a tiež dodržiava zásady občianskeho spolužitia tak na verejnosti, ako aj vo svojom súkromnom živote). S uvedeným nariadením ministra vnútra SR bola žalobkyňa opakovane a riadne oboznámená.
Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrvala policajtka, ktorá fyzicky napadne inú osobu, spôsobí jej zranenie a poruší domovú slobodu, keď napriek zreteľne vyjadrenému nesúhlasu vstúpi do iných priestorov bytu než chodby (do ktorej mala vstup povolený) a tento byt odmieta na výzvy jeho užívateľky aj hliadky PZ opustiť.
Na činnosť príslušníkov PZ sú kladené vyššie nároky, tak počas priameho výkonu štátnej služby, ako aj mimo nej. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.
Nemenej dôležitým faktorom podporujúcim negatívny vplyv prípadného ponechania žalobkyne v služobnom pomere je tá skutočnosť, že patrila k služobne starším a skúsenejším policajtom, v služobnom pomere bola od 1.11.1999, a teda išlo o policajtku s viac ako 19-ročnou praxou. Počas výkonu služby bola opakovane preškoľovaná z interných predpisov vydaných na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, na zamedzenie protiprávneho konania v súvislosti s požívaním alkoholu a iných návykových látok a tiež s pravidlami, ktorými sa má každý policajt riadiť pri výkone služby i mimo nej a ktoré vyplývajú hlavne z etického kódexu príslušníka PZ (nariadenie ministra vnútra SR č. 3/2002 v znení neskorších predpisov). Od takej dlhoročnej a skúsenej policajtky, u ktorej sa oprávnene predpokladá adekvátna úroveň odbornosti, zodpovednosti a morálnych vlastností, sa prirodzene očakáva správanie, ktoré by malo byť predobrazom správania aj pre ostatných, najmä služobne mladších kolegov. Prípadným akceptovaním vyššie uvedeného hrubého protiprávneho konania, ktoré bolo žalobkyni riadne preukázané, by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Inak povedané, prípadné pripustenie čo i len jedného porušenia služobnej prísahy v intenzite, v ktorej sa ho dopustila žalobkyňa, môže do budúcnosti predstavovať taký faktor, v dôsledku ktorého sa zvýši riziko poklesu disciplinovanosti príslušníkov PZ v širšom rozsahu, ako len v individuálnom prípade žalobkyne, čo by nepochybne malo vplyv na znižovanie profesijných a morálnych nárokov pre výkon štátnej služby príslušníkov PZ, a tým nepopierateľne aj na záujem štátnej služby na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Už samotné nebezpečenstvo opakovania sa takéhoto počínania žalobkyne v budúcnosti nedáva záruku, že by sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do správania ostatných príslušníkov PZ, a teda že by v prípade jej ponechania v služobnom pomere opätovne nedošlo k ohrozeniu vyššie konkretizovaných záujmov štátnej služby. Nezanedbateľnou je v tejto súvislosti aj skutočnosť, že negatívne prejavy správania žalobkyne vyšli najavo pred viacerými osobami (P. D. a jej rodičmi a ďalšie štyri osoby stáli za dverami bytu), a to dokonca za prítomnosti príslušníkov PZ, čím bol súčasne ohrozený aj ďalší dôležitý záujem štátnej služby na upevňovaní dôvery občanov v PZ a na zachovaní vážnosti tohto zboru. V konečnom dôsledku by akákoľvek tolerancia pri posudzovaní tak nebezpečných negatívnych javov, akým fyzické napadnutie a spôsobenie zranenia inej osobe a tiež svojvoľné pohybovanie sa po cudzom byte bez súhlasu jeho užívateľky, nesporne je, mohla do budúcna spôsobiť, že služobná prísaha, ktorú v zmysle § 17 zákona č. 73/1998 Z.z. skladá každý občan pri vzniku služobného pomeru, by zostala iba v rovine prázdnej proklamácie bez jej hlbšieho obsahového naplnenia a bez nutnosti rešpektovania prevzatého záväzku voči štátu, ku ktorému sa každý služobný pomer príslušníka PZ zakladá (§ 2 ods. 4 zákona).
Podľa zhodnotenia služobnej činnosti žalobkyňa uplatňovala v praxi znalosti všeobecne záväzných právnych noriem a interných predpisov, s ktorými bola oboznámená. Z hľadiska správnosti, rýchlosti a iniciatívy ju bolo možné hodnotiť vo všetkých ukazovateľoch dobre. Jej miestna a osobná znalosť v služobnom obvode bola primeraná dĺžke výkonu štátnej služby. Vo funkcii referent OO PZ B. C. dosahovala trvalo najlepšie výsledky na úseku hliadkovej služby, za čo bola dňa 1.6.2008 mimoriadne povýšená do vyššej hodnosti. Počas pôsobenia vo funkcii referent s územnou a objektovou zodpovednosťou a referent - stála služba OO PZ B. C. bola v hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka PZ za rok 2017 hodnotená stupňom „A-výborne“ a v roku 2018 stupňom „D-dostatočne“. V období od októbra 2018 dochádzalo zo strany žalobkyne k zhoršeniu kvality práce pri plnení služobných povinností, jej správanie bolo premenlivé až agresívno-arogantné a vzniklo dôvodné podozrenie, že vo zvýšenej miere požíva alkohol, čo vyústilo do štyroch disciplinárnych konaní voči nej a k návrhu na prieskumné konanie za účelom zistenia zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby príslušníka PZ. Toto bolo ukončené z dôvodu jej väzobného stíhania. Podľa prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach bola žalobkyňa od začiatku trvania služobného pomeru 25-krát disciplinárne odmenená peňažným darom, disciplinárne potrestaná bola 4-krát.
Plnenie si uložených služobných úloh je základnou služobnou povinnosťou každého policajta počas celej doby príslušnosti k PZ, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Nadriadený vyhodnotením dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa svojím konaním naplnila znaky prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., a preto generálnemu tajomníkovi služobného úradu predložil návrh na jej prepustenie. Zhodnotenie doterajších výsledkov služby patrí do pôsobnosti služobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu. Je potrebné uviesť, že plnenie si uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie, ktorého sa žalobkyňa dopustila. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ neupravuje poľahčujúce hľadiská
pre miernejšie posúdenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti, a preto nie je rozhodujúcou ani skutočnosť, že si žalobkyňa v rámci svojho služobného zaradenia na OO PZ B. C. do roku 2017 riadne plnila svoje povinnosti. Pri hodnotení dôkazov boli teda posudzované a zohľadnené aj predchádzajúce výsledky v jej služobnej činnosti.
Návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ príslušný nadriadený pred vydaním napadnutého rozhodnutia vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom (Odborový zväz polície v SR), ktorý nemal k nemu žiadne pripomienky a odporučil ho realizovať.
II. Žaloba
3. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. D.-PO-G.-XX/XXXX zo dňa 27.8.2019 ako aj personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 24 zo dňa 18.4.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť, nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav veci a porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
4. Namietala, že vo výroku personálneho rozkazu nie je uvedený opis skutku, ktorým by sa mala dopustiť zvlášť hrubým spôsobom porušenia služobnej prísahy. Súdna prax v tomto smere ustálila, že opis skutku by mal byť aspoň stručne obsiahnutý vo výroku každého obdobného rozhodnutia tak aby bol nezameniteľný s iným konaním, čo má vyplývať z § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Keďže vo výroku rozhodnutia absentuje vecný dôvod jej prepustenia a dozvedela sa ho až z odôvodnenia, rozhodnutie považuje za zmätočné a porušujúce jej práva. Až po oboznámení sa s celým textom nezáväzného odôvodnenia personálneho rozkazu v závere zistila, že skutočným dôvodom jej prepustenia malo byť jej správanie dňa 24.11.2018 v byte na ulici R. G. Č.. XX E. B. C..
5. Žalobkyni nie je zrejmé, prečo bolo nevyhnutné ukončiť jej služobný pomer najradikálnejším spôsobom, akým je okamžité prepustenie zo služobného pomeru bez plynutia výpovednej doby. Má povahu ultima ratio - krajného riešenia situácie, ktorá sa javí neriešiteľnou inými nástrojmi práva. Zákon č. 73/1998 Z.z. poskytuje aj iné zhovievavejšie spôsoby jej potrestania za to, že mala niekoho slovne uraziť, z nedbanlivosti spôsobiť ľahké zranenie pri manipulovaní s jej majetkom a v nutnej obrane upustením zariadenia settopboxu a odsotením inej osoby. K uvedenému by nebolo došlo, keby tie osoby k nej nepristúpili a nepôsobili tak proti jej vôli zobrať si vlastný majetok z dotknutého bytu, kam chodievala so súhlasom užívateľa bytu aj po odchode zo spoločnej domácnosti; voľne sa tam pohybovala, sprchovala sa tam a nikdy jej takéto konanie nebolo výslovne zakázané. Nesúhlasí, že by jej P. D. dala výslovný nesúhlas vojsť do obývačky (ak ho vyjadrila až následne počas prebiehajúceho vyšetrovania, môže byť voči žalobkyni účinný až od momentu jeho vnímania), potvrdzujú to aj výpovede svedkov C.. P. Č. a C.. Š. P., že jej nedala výslovný nesúhlas so vstupom do iných častí bytu. Žalovaný sa s touto jej námietkou poriadne nevysporiadal.
6. Pokiaľ zistený skutkový stav vyplynul z výsluchov svedkov, ktoré vykonal nadriadený bez jej prítomnosti alebo jej právneho zástupcu, a ktoré z dôvodu porušenia jej procesných práv žiadala zopakovať za prítomnosti jej právneho zástupcu, ide o dôkaz, pri ktorom boli porušené jej práva a preto naň nemožno prihliadať.
7. Čo sa týka úrazov, ktoré podľa tvrdení P. D. a jej otca mali utrpieť na predmetnom byte v dôsledku nimi tvrdeného napadnutia, žalobkyňa uviedla, že predmetné konanie bolo vedené na Okresnom úrade B. C., odbor všeobecnej vnútornej správy pod č.k. M.-B.-M.-XXXX/XXXXXX. Rozhodnutie o priestupku zo dňa 23.8.2019, ktoré je výsledkom uvedeného konania, napadla odvolaním zo dňa 10.10.2019. Malo ísť pritom o zranenie, ktoré si vyžadovalo dobu práceneschopnosti najviac 5-7 dní, čiže závažnosť ich zranení je nepatrná, aj keď žalobkyňa nevylučuje, že si ich mohli spôsobiť aj samy po jej odchode z bytu. Ani jeden z tam prítomných príslušníkov PZ nezaznamenal v zmysle ich výpovedí podaných v rámci trestného konania vedeného Ú.W. J. J. pod ČVS: A.-XX/X-M.- XXXX, že by žalobkyňa v ich prítomnosti úmyselne ublížila P. D. alebo jej otcovi, ani to, že by ich mala napadnúť. Ak by k nejakému zraneniu malo prísť, bolo to maximálne z nedbanlivosti, keď vyťahovala umývačku riadu, ktorú kúpila a po ktorú si dňa 24.11.2018 po predchádzajúcej dohode prišla. Nie je pravdou, že by v tento deň oboma rukami sotila
X. D. a tým mu mala úmyselne spôsobiť drobné ublíženie na zdraví. Je však pravdou, že po tom, čo jej začal X. D. z rúk silou ťahať settopbox, toto zariadenie pustila, tým ho od seba odsotila, a to výlučne v jej obrane počas toho, ako si odpájala svoj televízor, ktorý jej úmyselne P. D. nenachystala. Po celú dobu mala v rukách set-top box a ovládač od televízora, teda nebolo ani v jej možnostiach ho objektívne sotiť. Žalobkyňa ani ďalší štyria príslušníci PZ nezaznamenali bolesť u X. D. po tom, čo sa zapotácal. Podľa jej názoru ani pri najmenšom nemožno toto hodnotiť ako fyzické napádanie.
8. Skutočnosť, že C. D. dňa 24.11.2018 žalobkyňa vulgárne vykričala skutočnosti, s ktorými sa jej zdôverila v minulosti, sa zakladá na pravde. Žalobkyňa však nepoužila presne také slová, ako sa uvádzajú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale použila slovo „P....“. Za uvedený priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bola žalobkyňa potrestaná, keď sa k takémuto správaniu priznala a oľutovala ho. Vzhľadom na intenzitu tohto konania však má za to, že nie je takého rozsahu, aby na jeho základe bolo možné konštatovať porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom.
9. V personálnom rozkaze sa konajúci orgán nevysporiadal s tým, prečo by jej ďalšie zotrvanie v služobnom pomere malo byť na ujmu dôležitých záujmov štátu. Ide pritom o hmotnoprávnu podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje na platnosť okamžitého skončenia služobného pomeru. Príslušníka Policajného zboru možno prepustiť len za kumulatívneho splnenia aj druhej zákonnej podmienky, ak by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 10. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, prečo orgány v konkrétnych okolnostiach daného prípadu aplikovali na skončenie služobného pomeru práve ustanovenie § 194 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. 11. Poukázala na výsledky znaleckého dokazovania v trestnom konaní - znalci v znaleckých posudkoch z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), a z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 25/2019 a č. 3/2019 zo dňa 15.4.2019, ustálili, že nie je nebezpečná pre spoločnosť, neboli u nej zistené sklony k protispoločenskému, agresívnemu a násilnému konaniu. Bola u nej zistená porucha osobnosti s rysmi nezrelosti a emočnej lability. Zvýšená sugestibilita v záťažových situáciách je súčasťou jej nezrelej osobnosti. Na druhej strane, v trestnom konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie P. D. znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých. Znalkyňa v znaleckom posudku č. X/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že P. D. je abnormne štruktúrovaná osobnosť s histrónskymi rysmi (pôvod slova „histrón“ je odvodený od slova herec), so sklonom k sebadramatizácií, čo môže viesť v nadväznosti na jej chybný úsudok k maladaptácii a chybným úsudkom. Vzhľadom na vyššie uvedené osobnostné vlastnosti je jej všeobecná vierohodnosť znížená. Nebol u nej zistený syndróm týranej osoby ani žiadne stopy psychickej traumatizácie. 12. V administratívnom konaní ju nadriadený neinformoval o zámere vykonať výsluch svedkov alebo zabezpečiť si od nich vyjadrenia o udalosti z 24.11.2018, v dôsledku čoho sa nemohla ich výsluchu zúčastniť (prípadne jej právna zástupkyňa), klásť im otázky ani uplatňovať svoje procesné práva, tak aby bol náležite zistený skutkový stav [§ 3 ods. 2, ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok)].
13. Žalobkyňa vidí nesprávne právne posúdenie veci v tom, že na základe nesprávne a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu boli prijaté nesprávne právne závery. Intenzita konania, ktoré sa jej kladie za vinu, podľa jej názoru nedosahuje taký stupeň, aby mohlo byť považované za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a byť dôvodom na okamžité prepustenie zo služobného pomeru, naviac bez odôvodnenia nevyhnutnej potreby okamžitého prepustenia podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Aj pre absenciu odôvodnenia rozhodnutia považuje napadnuté rozhodnutia za arbitrárne, nepreskúmateľné, keď spravidla pri prepustení aj podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení (§ 194 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.). Dodnes nevie, v čom vzbudzuje hrozbu ujmy dôležitým záujmom štátnej služby.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva len jediná skutočnosť, ktorou žalovaný odôvodňuje tento najradikálnejší spôsob skončenia jej služobného pomeru pri súčasnom aplikovaní § 194 ods. 2 zákona, a to diskrečné oprávnenie bez ďalšieho. Podľa názoru žalobkyne možno jej okamžité prepustenie v nadväznosti na aplikáciu § 194 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. ako najradikálnejší spôsob skončenia služobného pomeru vnímať ako disciplinárnu sankciu za jej možné správanie, preto mal
žalovaný v oboch napadnutých rozhodnutiach náležite zdôvodniť uloženie takejto sankcie ako aj dôvod postupu podľa § 194 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a prihliadať pritom na okolnosti týkajúce sa jej doterajšie výkonu štátnej služby, jej osoby, samotného skutku a jeho skutočne preukázaného následku. Prípadná aplikácia § 194 ods. 2 zákona je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byt' uložená ľubovoľne bez presvedčivého odôvodnenia. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri jej uložení mal žalovaný prihliadnuť na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.
15. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že nadriadený zistil dôvod jej prepustenia zo služobného pomeru najskôr dňa 26.2.2019. Poukázala na to, že trestné oznámenie P. D. podala už dňa 24.11.2018, v totožný deň spisovala hliadka úradný záznam z predmetnej udalosti, nakoľko žalobkyňa žiadala pomoc od polície SR ako občan telefonicky na č. 158, a s ohľadom na všetky skutočnosti je nemysliteľné, aby nadriadený, ktorým je riaditeľ obvodného oddelenia PZ, u ktorého sa predpokladá vedomosť o aktivitách svojich zamestnancov počas výkonu štátnej služby, minimálne v rámci každodenných porád oddelenia, nemal už v tento deň, najneskôr v deň nasledujúci, o uvedenej udalosti vedomosť. Keďže išlo o príslušníka policajného zboru a za účelom podania vysvetlenia, resp. svedeckých výpovedí boli požiadaní aj ďalší príslušníci PZ, riaditeľ s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vedel, čo sa dňa 24.11.2018 podľa tvrdenia poškodenej malo diať na predmetnom byte. Potom sa pýta, prečo potom začal konať nadriadený o jej konaní ako o porušení služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom s odstupom troch mesiacov až dňa 26.2.2019, kedy vykonávala štátnu službu bezproblémovo naďalej, a prečo nekonal hneď.
16. Počnúc dňom 25.2.2019 bola žalobkyňa vzatá do väzby v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ž., a to až do jej prepustenia na slobodu dňa 7.5.2019. Dňa 27.2.2019 doručila na Obvodné oddelenie PZ v B. C. prostredníctvom na to splnomocnenej osoby výpoveď, ktorá s poukazom na jej prejav vôle bola návrhom na skončenie služobného pomeru uvoľnením s výpovednou dobou dva mesiace; výpovedná doba začala plynúť v prvý deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a mala uplynúť dňa 30.4.2019. Na základe tohto jej prejavu vôle bolo začaté konanie o jej uvoľnení a dňa jej bol 2.4.2019 doručený personálny rozkaz č. 31 zo dňa 26.3.2019, proti ktorému nepodala odvolanie; právoplatnosť nadobudol dňa 17.4.2019. Vydaním napadnutého personálneho rozkazu č. 24 zo dňa 18.4.2019 došlo podľa názoru žalobkyne k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy ako aj mojich práv a právom chránených záujmov, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej pre prekážku právoplatne skončenej veci skončenia jej služobného pomeru. V období od nadobudnutia právoplatnosti personálneho rozkazu č. 31 (17.4.2019) do uplynutia výpovednej doby (30.4.2019) sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by mohlo založiť dôvod jej prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
III. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania, čo zakladá dôvod jej prepustenia zo služobného pomeru; skutkový stav bol riadne zistený. V konaní o prepustení policajta nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a neplatí v tomto konaní ani prezumpcia neviny. V personálnych veciach možno konať samostatne bez povinnosti vyčkať na výsledok trestného konania; porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nemožno stotožňovať s trestnoprávnou, resp. priestupkovou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia policajta zo služobného pomeru musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, pretože porušenie služobnej prísahy nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu.
18. Príslušník PZ neprestáva byť policajtom v okamihu skončenia vykonávania služobných povinností a nestáva sa ním okamihom nastúpenia do výkonu služby. Podľa § 1 ods. 3 v spojení s § 2 ods. 4, § 16 a § 17 zákona č. 73/1998 Z.z. je zákonným predpokladom na nadobudnutie statusu policajta založenie služobného pomeru k štátu formou prijatia občana do služobného pomeru, následného nastúpenia do štátnej služby a bezvýhradného zloženia služobnej prísahy; policajt je viazaný služobnou prísahou aj mimo času výkonu služby. Fyzická osoba je teda policajtom počas celej doby trvania jej služobného
pomeru. Podľa doposiaľ zaobstaraných podkladov a zdokumentovaného správania žalobkyne v súkromí je nezlučiteľné s postavením a úlohami kladenými na policajta v zmysle služobnej prísahy a je v príkrom rozpore s etickým kódexom policajta.
19. V personálnom konaní nemusí byť výsluch zaznamenaný do zápisnice, tak ako je to v trestnom konaní, forma vykonávania výpovede v personálnom konaní je voľnejšia bez zákonného určenia jej znenia a podoby. Nadriadený nemôže nikoho nútiť, aby vo veci prepustenia prišiel vypovedať, ale vyjadrenie sa ku skutku je dobrovoľným rozhodnutím každej osoby.
20. Personálne konanie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru PZ prebiehalo súbežne s konaním o uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením jej bolo oznámené v súlade s § 191 ods. 8 citovaného zákona; výpovedná doba plynula do 30.4.2019. Dňa 23.4.2019 bola žalobkyňa ešte stále v služobnom pomere príslušníka PZ, kedy jej bol doručený personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ.
21. Skutkový stav bol riadne a dostatočne preukázaný. Kompetentný orgán hodnotil dôkazy v rozsahu svojej správnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a svoj záver odôvodnil. Intenzita a závažnosť protiprávneho konania žalobkyne je taká, že je nezlučiteľné s jej ďalším zotrvaním v služobnom pomere príslušníka PZ. Žalobkyňa bola oboznámená so spisovým materiálom dňa 29.3.2019 v Ústave na výkon väzby v Ž. a bola poučená o možnosti predložiť písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do 2.4.2019 do 7.30 hod. Žalobkyňa toto svoje procesné právo využila a podrobne sa vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
IV. Replika žalobkyne a ďalšie podanie žalobkyne
22. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na argumentoch uvedených v správnej žalobe. Poukázala na to, že takmer 20 rokov svedomito plnila svoje povinnosti policajta, bola preukázateľne čestná a disciplinovaná, nerozumie tomu, prečo nadriadený viac uveril tvrdeniam P. D. a jej rodičom ako žalobkyni. Práve P. D. v minulosti verbálne aj fyzicky útočila na žalobkyňu a musela byť v októbri 2018 aj lekársky ošetrená. P. D. prezentovala svoje city k nej cez sms správy.
23. Žalobkyňa v ďalšom podaní zo dňa 29.12.2021 uviedla, že vo veci obžaloby podanej voči nej pre porušovanie domovej slobody pre skutok, ktorý sa mal stať dňa 24.11.2018 a pre ktorý mal byť okamžite skončený jej služobný pomer, Okresný súd B. C. uznesením zo dňa 23.8.2021 postúpil trestnú vec Okresnému úradu B. C., odbor všeobecnej vnútornej správy (uznesenie je právoplatné), pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
24. Žalovaný sa k replike žalobkyne písomne nevyjadril.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30.3.2022. Žalobkyňa aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.
26. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci E. S. proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok I.-A. S. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok S. I. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok D.-X. proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého
administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
27. Správny súd poukazuje aj na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov aj na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. 24/2021 Z.z. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).
VI. Relevantné právne predpisy
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.
30. Podľa § 16 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu (ods. 1). Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou (ods. 4).
31. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!".
32. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
33. Podľa § 48 ods. 3 písm. g/, písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor (písm. g/), dodržiavať služobnú disciplínu (písm. h/).
34. Podľa § 189 ods. 1 písm. b/ písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. služobný pomer sa končí uvoľnením (písm. b/), prepustením (písm. c/).
35. Podľa § 191 ods. 1, ods. 7 a ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná (ods. 1). Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému (ods. 7). Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru (ods. 8).
36. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
37. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.
38. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
39. Podľa § 194 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa (ods. 1). Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení (ods. 2). Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení (ods. 3).
40. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, a to v dobe, (a) keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby, (b) od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej starostlivosti poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri dlhodobej ťažkej chorobe alebo pri chorobe z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, najdlhšie však do skončenia podpornej doby, (c) keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo policajt trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky alebo sa stará o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú do siedmich rokov veku dieťaťa.
41. Podľa § 195 ods. 2 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g) a ods. 2 a 3.
42. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.
43. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
44. Podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka (ods. 2). Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (ods. 3). Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).
45. Podľa § 241 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,
priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota (ods. 2). V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval (ods. 3). Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu (ods. 4).
46. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.
47. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z. policajný zbor plní tieto úlohy: spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.
VII. Posúdenie veci krajským súdom
48. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Medzi účastníkmi je sporné, či konanie žalobkyne je natoľko závažné, že zakladá dôvod jej prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. Zároveň je sporné, či žalovaný mohol rozhodnúť o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru potom, čo skôr vydal rozhodnutie o uvoľnení žalobkyne zo služobného pomeru, a to počas plynutia výpovednej doby. Žalobkyňa spochybňuje aj výrok personálneho rozkazu a zistenie skutkového stavu veci. 49. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10.3.2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.8.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25.1.2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.6.2016).
50. Žalobkyňa poukazuje na súvis medzi trestným konaním, ktoré sa voči nej vedie pre ten istý skutok, a personálnym konaním. Medzi personálnym konaním podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a trestným konaním je daný priamy a bezprostredný súvis len v prípade skončenia služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z.z., teda keď bol policajt právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. sa také konanie voči nemu viedlo. O tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde. V zmysle žalobou napadnutých rozhodnutí bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. pre porušenie služobnej prísady a povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru správneho súdu trestné konanie (prípadne priestupkové konanie) netvorí prekážku pokračovania v personálnom konaní, pretože v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ide o dve samostatné konania s osobitnou právnou
úpravou a odlišnými právnymi následkami. V konaní o prepustení zo služobného pomeru policajta nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení, nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení, preto nebol dôvod prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie v trestnej veci (napríklad R 102/2013, ZSP 84/2008). Preto argument žalobkyne, že jej správanie nie je tak spoločensky nebezpečné, keďže nejde o trestný čin, nie je relevantný pre personálne konanie podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
51. Intenzita skutku, pre ktorý bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru príslušníka PZ, nemusí dosahovať intenzitu trestného činu. Ide o ustálený záver súdov Slovenskej republiky (napríklad R 102/2013, sp. zn. 4Sžo/212/2015). Preto aj keď nebola žalobkyňa právoplatne odsúdená za trestný čin, nejde o prekážku, pre ktorú by nemohla byť vzhľadom na skutkové okolnosti veci prepustená zo služobného pomeru príslušníka PZ za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania príslušného orgánu o prepustení (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/37/2011, R 102/2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/364/2006).
52. Pre určenie statusu policajta je rozhodujúci okamih vzniku služobného pomeru, ktorý je daný prijatím občana do služobného pomeru, nastúpením do štátnej služby v deň určený v rozhodnutí nadriadeného a zloženie služobnej prísahy. Po kumulatívnom splnení týchto podmienok sa občan stáva policajtom, vykonáva štátnu službu v služobnom úrade (§ 2 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.), vznikajú mu z titulu svojej pozície práva aj povinnosti (§ 47, § 48, § 48a zákona č. 73/1998 Z.z.). Povinnosťou policajta je (okrem iného) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, tak ako to vyžaduje § 48 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona. Z hľadiska znenia služobnej prísahy aj citovaného § 48 ods. 2 písm. g/ a § 2 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bola žalobkyňa aj v čase mimo štátnej služby policajtom a bola povinná dodržiavať ústavu, ústavné zákony, zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, teda aj ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. aj č. 171/1993 Z.z.
53. Ak sa policajt v čase mimo výkonu služby dopustil konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, má jeho konanie nepochybne za následok vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, prípadne prepustenie zo služobného pomeru. Intenzita protiprávneho konania policajta je vecou správnej úvahy jeho nadriadeného a správny súd sa zameriava výlučne na to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom č. 73/1998 Z.z. Posúdenie účelnosti a vhodnosti rozhodnutia však do právomoci súdu nepatrí (§ 27 ods. 2 SSP). Z uvedeného vyplýva, že aj konanie žalobkyne dňa 24.11.2018 okolo 13.45 hod., kedy nevykonávala štátnu službu, má vplyv na existenciu jej služobného pomeru príslušníka PZ. Správna úvaha prvostupňového aj druhostupňového orgánu je v medziach zákona č. 73/1998 Z.z., nevybočuje z nich, je logická, argumentačne precízna a podrobne odôvodnená, z uvedeného dôvodu je možné vylúčiť arbitrárnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.
54. Žalobkyňa ďalej namietala odňatie možnosti konať pred správnym orgánom, keď nebola upovedomená o výsluchu svedkov a ich výpovede boli vyhotovené vo forme úradných záznamov. Správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú predvolania svedkov, ale úradné záznamy ppráp. G. K., práp. I. Q., ppráp. C.. P. Č., P. D. a X. D.. Forma úradného záznamu je bežnou formou zaznamenania úradného úkonu a spísania jeho priebehu konkrétnou osobou, ktorá sa pri úkone vyskytla. Tak sa stalo aj v predmetnej právnej veci - úradné záznamy boli riadne spísané, založené v administratívnom spise a žalobkyňa mala reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, vyjadriť sa k nim, navrhnúť ich opravu, doplnenie alebo konfrontáciu s osobami, ktoré ich spísali. Napokon, žalobkyňa sa písomne vyjadril k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru dňa 18.3.2019, 2.4.2019 a jej vyjadrenia vychádzajú aj z úradných záznamov, ktoré sa už v tom čase v administratívnom spise nachádzali. Ak neboli svedkovia predvolávaní na výsluch, nemohla byť o nich žalobkyňa upovedomená. Písomné vyjadrenia, ktoré sú v personálnom konaní prípustné podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z., mala žalobkyňa možnosť vidieť a vyjadriť sa k nim, čo napokon aj urobila.
55. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 20.7.2018, 22.1.2019 preškolená (okrem iných) k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ, nariadeniu ministra vnútra SR č. 18/2018 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru a aj na základe týchto školení si mala byť vedomá svojich povinností ako policajtka, a to aj mimo výkonu štátnej služby.
56. Správny súd uvádza, že žalobkyňa zvlášť hrubým spôsobom porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 73/1998 Z.z. a jeho § 48 ods. 2 písm. g/, písm. h/; a § 4 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe policajtov tým, že dňa 24.11.2018 prišla do bytu P. D. s úmyslom odniesť si svoje osobné veci, ktoré mala pripravené vo vreciach v chodbe bytu, vošla aj do inej časti bytu ako je chodba, do ktorej jej P. D. dovolila vojsť so slovami: „Zoberieš si tieto svoje pobalené veci“. Napriek výslovnému nesúhlasu P. D. žalobkyňa vošla do obývačky spojenej s kuchyňou, kde začala žiadať aj veci, ktoré nadobudli spolu. V kuchyni začala svojvoľne odpájať a vyťahovať z kuchynskej linky umývačku riadu. P. D. sa jej snažila zabrániť v konaní, postavila sa pred umývačku, na ktorej sa pootvorili dvierka a ako sa o umývačku naťahovali, žalobkyňa fyzicky napadla P. D. tak, že jej silou zovrela ruku v umývačke, načo P. D. skríkla od bolesti. Prítomný policajt musel vykonať služobný zákrok, aby nedochádzalo k ďalšiemu fyzickému napádaniu a odtiahol žalobkyňu bokom. P. D. následne dovolila žalobkyni vziať si televízor, ktorý jej s otcom X. D. vyniesli na schodisko. Žalobkyňa následne pristúpila k settopboxu a začala ho odpájať, v čom sa jej pokúsil zabrániť X. D. so slovami, že tento jej nepatrí a ostane tam. Žalobkyňa ho fyzicky napadla tak, že ho sotila do parapetnej dosky, v dôsledku čoho si narazil driekovú časť tela. Spôsobila mu týmto pohmoždenie s predpokladanou dobou liečenia 2-3 týždne. Opäť musel zakročiť prítomný policajt, aby nedošlo k ďalšiemu fyzickému napádaniu. C. D., matke P. D., ktorá žalobkyňu upozornila, aby sa slušne správala, žalobkyňa vulgárne vynadala slovami: „P. Č. P. G. D., T., Č.M. D. D. T. D. O. E. X. Š.. Policajti ako aj P. D. opakovane žalobkyňu vyzývali na opustenie bytu, čo nerešpektovala. Až po privolaní a dostavení sa na miesto ďalšej hliadky PZ a opakovaných výzvach, žalobkyňa byt opustila.
57. Priebeh skutku bol riadne zdokumentovaný a je zachytený v administratívnom spise. Ak aj žalobkyňa spochybňuje priebeh deja zo strany P. D., ktorá má mať v zmysle znaleckého posudku č. 4/2019 zo dňa 19.5.2019 (vypracovaného znalkyňou PhDr. C. L.Ž. T.) histriónske rysy, je potrebné si uvedomiť, že tento priebeh konania sa zhoduje vo všetkých štyroch úradných záznamoch spísaných policajtmi PZ prítomnými dňa 24.11.2018 v byte P. D. počas celej udalosti odnášania vecí žalobkyňou z tohto bytu. Správny súd preto nemá dôvod pochybovať o skutkovej stránke veci, najmä keď žalobkyňa priebeh udalostí dňa 24.11.2018 nedokázala spochybniť žiadnymi dôkazmi.
58. K námietke, že P. D. v minulosti verbálne aj fyzicky útočila na žalobkyňu a musela byť v októbri 2018 aj lekársky ošetrená, ako to tvrdí žalobkyňa v replike, správny súd uvádza, že táto okolnosť môže byť za splnenia zákonných podmienok predmetom samostatného sankčného konania, nie však personálneho konania vo veci prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
59. Predmetom posúdenia zostalo splnenie aj druhej podmienky skutkovej podstaty personálneho opatrenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorou je preukázanie, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitým záujmom štátnej služby. Žalovaný splnenie druhej kumulatívnej podmienky odôvodňoval ujmou na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery verejnosti v PZ, a to aj mimo výkonu služby. Bolo by nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý sa dopustil vyššie uvedeného konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Prípadným akceptovaním hrubého protiprávneho konania žalobkyne by vznikla oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov, čo by malo vplyv na znižovanie profesijných a morálnych nárokov pre výkon štátnej služby ostatných príslušníkov PZ, a tým aj na záujem štátnej služby, na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Už samotné nebezpečenstvo opakovania sa takéhoto správania žalobkyne v budúcnosti nedáva záruku, žeby sa tieto negatívne vplyvy na čestnosť a disciplinovanosť nepreniesli aj do správania ostatných príslušníkov PZ. Služobná prísaha by zostala len v rovine prázdnej proklamácie bez hlbšieho obsahového naplnenia a bez nutnosti rešpektovania prevzatého záväzku voči štátu, ku ktorému sa každý služobný pomer príslušníka PZ zakladá. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne jasne
a zrozumiteľne vysporiadal s kumulatívnym splnením aj druhej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda že jej ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný svoj záver zrozumiteľne a podrobne odôvodnil, materiálne je v medziach zákona č. 73/1998 Z.z., a preto ho nemožno považovať za arbitrárny.
60. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že druhostupňový správny orgán posúdil v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobkyne, zaoberal sa aj námietkou žalobkyne týkajúcou sa použiteľnosti dôkazov, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. V predmetnej veci bola splnená aj podmienka prerokovania prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru s odborovým orgánom podľa § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý odporúčal realizovať jej prepustenie zo služobného pomeru. Skutkový stav veci bol podrobne zistený, bol riadne zdokumentovaný a správne vyhodnotený. Skutkový stav vychádza z úradných záznamov policajtov ppráp. G. K., práp. I. Q., ppráp. Mgr. P. Č., P. D., X. D., z vyjadrenia žalobkyne k začatiu konania o prepustení zo služobného pomeru, fotokópie zápisnice o trestnom oznámení podanom P. D., fotokópií priestupkových spisov, zo záznamu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobkyne, fotokópie prezenčnej listiny o preškolení policajtov OO PZ B. C. z interných predpisov, z vyjadrenia odborového orgánu a vyhodnotenia služobnej činnosti žalobkyne.
61. Žalobkyňa ďalej namietala, že prvostupňový správny orgán nemohol rozhodnúť o jej prepustení personálnym rozkazom č. 24 zo dňa 18.4.2019 z dôvodu prekážky res iudicata v podobe personálneho rozkazu č. 31 o uvoľnení zo služobného pomeru na jej žiadosť s plynutím výpovednej doby do 30.4.2019.
62. Podľa názoru správneho súdu nie je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá by bránila prvostupňovému orgánu a žalovanému rozhodnúť o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Z obsahu administratívneho spisu aj súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 25.2.2019 vzatá do väzby v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ž.. Žalovaný začal konanie o prepustenie žalobkyne podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. dňa 26.2.2019 z vlastného podnetu. Žalobkyňa podaním zo dňa 26.2.2019 nazvaným ako „výpoveď“ mienila ukončiť služobný pomer príslušníčky PZ a výpoveď doručila dňa 27.2.2019 prostredníctvom právnej zástupkyne OO PZ B. C.; konanie o uvoľnenie zo služobného pomeru na základe žiadosti žalobkyne sa teda začalo dňa 27.2.2019. Z uvedeného vyplýva, že konanie o prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa začalo o jeden deň skôr ako konanie o uvoľnenie žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 191 tohto zákona. Preto optikou žalobkyne by konanie, ktoré bolo prekážkou pre ďalší postup, bolo práve konanie o uvoľnenie zo služobného pomeru na základe jej žiadosti, pretože sa začalo neskôr ako konanie o jej prepustenie zo služobného pomeru. Napriek tomu správny súd zastáva názor, že v predmetnej právnej veci nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, tak ako namieta žalobkyňa.
63. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanoveniach § 189 a nasl. neupravuje prekážku skončenia služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. e/ v podobe rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191. Tento dôvod nie je ani definovaný ako prekážka prepustenia v § 195.
64. Skončenie služobného pomeru prepustením vo „výpovednej“ dobe plynúcej po vydaní rozhodnutia o uvoľnení zo služobného pomeru je analogické k právnej úprave Zákonníka práce a ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou a okamžitým skončením pracovného pomeru. Z rozhodnutia R 67/68, ktoré možno aplikovať aj v predmetnej právnej veci, vyplýva, že nie je vylúčené, aby došlo k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru aj po doručení výpovede, prípadne počas plynutia výpovednej doby. Žalovaný preto nepochybil, ak pokračoval v skôr začatom konaní o prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ, hoci už vydal rozhodnutie o uvoľnení žalobkyne zo služobného pomeru na základe jej žiadosti.
65. O prekážku res iudicata môže ísť len vtedy, keď veci sú materiálne totožné a v jednej z nich už bolo právoplatne rozhodnuté. Nemožno opomenúť, že podanie žalobkyne zo dňa 26.2.2019, doručené OO PZ B. C. dňa 27.2.2019 a nazvané ako „výpoveď“, neobsahuje žiaden dôvod, pre ktorý žalobkyňa žiada ukončiť služobný pomer uvoľnením podľa § 191 zákona č. 73/1998 Z.z. Na druhej strane konanie o prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ tohto zákona je založené na
konkrétnom dôvode, ktorým je správanie žalobkyne dňa 24.11.2018 v byte P. D.. Preto nemožno ani z materiálneho hľadiska (dôvod ukončenia služobného pomeru žalobkyne) tieto dve konania porovnávať. Je pravdou, že žalobkyňa nebola povinná uviesť dôvod výpovede, no v tejto procesnej situácii by to bolo žiaduce, najmä v súvislosti s jej námietkou o totožnosti konania. Správny súd aj na základe uvedených skutočností opakuje, že žalovaný nepochybil, keď vo veci vydal personálny rozkaz č. 24 zo dňa 18.4.2019 a následne žalobou napadnuté rozhodnutie č. D.-PO-G.-XX/XXXX zo dňa 27.8.2019 vo veci skončenia služobného pomeru žalobkyne prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
66. Žalobkyňa sa v žalobe odvoláva na porušenie jej procesných práv vyplývajúcich z § 3 ods. 2 a ods. 4 SP. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý priamo vylučuje aplikáciu ustanovení Správneho poriadku (s výnimkou výkonu rozhodnutia, o ktoré však v predmetnej veci nejde). Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa nemôže domáhať ochrany svojich práv podľa Správneho poriadku a jej námietka je nedôvodná. 67. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že nadriadený zistil dôvod jej prepustenia zo služobného pomeru najskôr dňa 26.2.2019, pretože P. D. podala trestné oznámenie už dňa 24.11.2018 a v tento deň spisovala hliadka úradný záznam z predmetnej udalosti. Žalobkyňa uvedenú námietku nespája s porušením jej konkrétneho práva. Správny súd sa napriek tomu námietkou zaoberal z hľadiska plynutia lehoty na rozhodnutie o skončení služobného pomeru žalobkyne prepustením vyplývajúcej z § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorú má skúmať z úradnej povinnosti vzhľadom na jej prekluzívny charakter. Citované ustanovenie uvádza, že o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e/ možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak by správny súd bez ďalšieho pripustil námietku žalobkyne, že jej nadriadený sa dozvedel o dôvode jej prepustenia už dňa 24.11.2018, je nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že rozhodnutie o jej prepustení bolo vydané dňa 18.4.2019 a bolo jej doručené dňa 23.4.2019 o 14:40 hod., čiže v zákonnej 6-mesačnej lehote. Uvedená námietka je preto bezpredmetná.
68. Žalobkyňa namieta aj nesprávne formulovaný výrok personálneho rozkazu, pretože v ňom nie je uvedený opis skutku, ktorým by sa mala dopustiť zvlášť hrubým spôsobom porušenia služobnej prísahy. Z § 194 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Na to nadväzuje ustanovenie § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté; ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Uvedené ustanovenia nekladú požiadavku na to, aby bola skutková veta uvedená vo výroku rozhodnutia. Personálny rozkaz č. 24 zo dňa 18.4.2019 obsahuje všetky zákonné náležitosti, teda spôsob rozhodnutia (prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru príslušníka PZ) aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.), rozhodnutie je vyhotovené v písomnej forme a obsahuje aj dôvod prepustenia žalobkyne - skutok zo dňa 24.11.2018 - a to hneď v prvom odseku odôvodnenia personálneho rozkazu. Nie je preto pravdou, že sa žalobkyňa mohla dôvod jej prepustenia dozvedieť až zo záveru odôvodnenia personálneho rozkazu. Ak by mal zákonodarca úmysel zakotviť skutkový popis udalostí, pre ktoré je policajt prepustený zo služobného pomeru, vo výroku rozhodnutia nepochybne by to upravil v § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., čo sa však nestalo. Svoj úmysel zákonodarca vyjadril v § 194 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 73/1998 Z.z. tak, že dôvod prepustenia má byť uvedený v rozhodnutí, teda je prípustné ho uviesť aj v odôvodnení rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu je dôvod prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru veľmi podrobne špecifikovaný už v prvom odseku personálneho rozkazu č. 24 zo dňa 18.4.2019 a nie je možné ho zameniť s iným skutkom. Z uvedených dôvodov nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na špecifikovanie dôvodu jej prepustenia zo služobného pomeru v rozhodnutí - personálnom rozkaze.
69. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalovaný riadne zistil skutkový stav vo veci, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, s ktorými bola žalobkyňa oboznámená aj s k nim vyjadrila, a správne právne vec posúdil. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd zamietol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
70. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od
žalobkyne požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.
71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).