Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/90/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, X., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, X., 3/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, X., 4/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, X., 5/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 6/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, X., 7/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, X., žalobcovia v rade 1/ až 7/ právne zastúpení JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom v X., I. O. XX, proti žalovaným: 1/ Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina, 2/ Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, IČO: 00 321 796, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 05. októbra 2020 č. k. -533, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov na určenie, že E. Y., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností - komasačnej parcely EN č. 5051 - roľa G. Y., vo výmere 13740 m2, zapísanej v Komasačnom hárku č. XXXX, ktorá zodpovedá novovytvoreným C-KN parcelám špecifikovaným vo výroku, ktoré boli vytvorené GP č. zo dňa 15.10.2014 vyhotoveného Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézie a kartografie, úradne overeného Okresným úradom v Žiline dňa 31.10.2014 pod č. 1935/2014, ktorý je súčasťou tohto rozsudku (výrok I.). Podľa úspešným žalobcom priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozhodnutím odboru výstavby vodného hospodárstva a energetiky bývalého MsNV v Žiline zo dňa 03.07.1967 pod č. j. -334 došlo k vyvlastneniu nehnuteľností - zapísaných v pozemkoknižnej vložke č. XXXX- parc. č. 2121/1 - roľa L. K. o výmere 5406 m2 a vo vložke VL. č. XXXX parc. č. 1872 o výmere 4 jutra 1250 siah rovnajúca sa kat. parc. č. 5055, 5056 roľa E. K. vo výmere 5324 m2 a lúka vo výmere 2439 m2, pričom sa vyvlastnila celá roľa aj lúka o výmere 7763 m2. Vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcov v žalobe, že správny orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí uvádzal, že E. Y. a manželka T., rod. E. boli vlastníkmi uvedených nehnuteľností v celosti, pričom skutočným výlučným vlastníkom, ktoré boli predmetom vyvlastnenia bol E. Y., ktorý nikdy neprevzal uvedené citované rozhodnutie o vyvlastnení, ktoré mu malo byť doručené podľa vyjadrenia správneho orgánu dňa 21.07.1967. Žalobcovia dôvodne odôvodňovali svoju aktívnu

legitimáciu v konaní po nebohom E. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a vo vzťahu ktorému bolo prejednané dedičstvo na Okresnom súde Žilina dňa 18.11.1971 pod sp. zn. D1259/71, keď zomrel ako nemajetný. Žalobcovia v rade 1/ až 7/ sú dedičmi po dcére E. Y. - R. D., rod. Y., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičstvo bolo prejednané v konaní pod č. D1551/79 dňa 11.01.1980 a dedičom sa stal jej manžel S. D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. V roku 1964 previedol E. Y. celý svoj majetok na matku žalobcov R. D., rod. Y. a otca S. D., na základe notárskej zápisnice bývalého ŠN v Žiline z 30.08.1964 č. N512/1964, NZ299/64 v zmysle ktorej, E. Y. predal svojmu zaťovi a vlastnej dcére - S. D. a R. D., rod. Y. celý svoj nehnuteľný majetok, ktorý vlastnil v X.. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaných, že stranami sporu mali byť aj ostatní dedičia po E. Y. - synovia I. Y. a E. Y.. X. v konaní preukazovali, že I. Y. a E. Y. nemali deti, boli to deti druhej manželky E. Y. a to T. Y., rod. E., ktorá bola sestrou ich starej mamy O. Y., rod. E.. X. ďalej uvádzali, že v dedičskom rozhodnutí po E. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, je zaznamenané, že tento zomrel ako vdovec.

3. Za účelom preukázania tvrdenia žalobcov, či starý otec I. Y. prevzal alebo neprevzal rozhodnutie bývalého MsNV v Žiline zo dňa 03.07.1967 pod č. j. -334 dňa 21.07.1967, ako vyplýva z fotokópie návratky doručenky, na ktorej sa nachádza podpis E. Y. (údaj originality potvrdený štátnym archívom v Žiline), nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písomnoznalectva JUDr. Igorom Nitrianským. Znalec v znaleckom posudku č. 31/2011 zo dňa 15.03.2011 v závere uviedol, že mal zistiť, či tri sporové podpisy „Y.“ na doručenkách bývalého MsNV v Žiline a to č. výst. -394 zo dňa 21.7.1967, č. výst. -334 zo dňa 1.3.1968 a č. výst. -334 zo dňa 5.9.1966 sú vlastnoručné podpisy neb. E. Y., alebo či ide o falzifikáty vytvorené neznámym pisateľom. Uviedol, že tri sporové podpisy „Y.“ na troch doručenkách vyššie citovaného býv. MsNV v Žiline nie sú vlastnoručné podpisy neb. E. Y.. Ide o vymyslené falzifikáty, napísané neznámym pisateľom. Následne bolo nariadené vykonanie znaleckého dokazovania znalcom Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý stotožňoval vo svojom znaleckom posudku parcely, ktoré boli vyvlastnené so súčasným stavom, pričom zhodne aj so závermi vyslovenými v kontrolnom znaleckom dokazovaní na základe odborného vyjadrenia Ing. C. D. č. 01-2018 zistil, že komasovanej parcele č. 5051 v rozsahu pôvodných pozemno-knižných parciel č. 2121/1 a 187 zodpovedajú súčasné C-KN parcely, ktoré sú špecifikované vo výroku rozhodnutia. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa uvádzalo, že vo vzťahu k parcele č. 5051 o výmere 13714 m2 sú vlastníkmi E. Y. spoločne s manželkou T., rod. E.. Zápis v pozemno-knižnej vložke č. XXXX k. ú. X. nasvedčuje tomu, že E. Y. bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Aj z listinného dôkazu - listu Advokátskej poradne Žilina, ktorá zastupovala MsNV v Žiline v procese vyvlastnenia vyplýva, že konala so E. Y., ktorý bol ochotný v rámci dohody postúpiť svoje nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke k. ú. X. č. XXXX a XXXX/X pre výstavbu Vysokej školy dopravnej v Žiline, ale len za náhradu „in natura“. Aj napriek k tomu došlo k vyvlastneniu nehnuteľností, o ktorom sa E. Y. nikdy nedozvedel, keďže podpis na doručenke o prevzatí rozhodnutia o vyvlastnení bol sfalšovaný.

4. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaných, že pokiaľ po rozhodnutí o vyvlastnení od roku 1966 nehnuteľnosti užíval Československý štát, neskôr Vysoká škola dopravy a Mesto Žilina, boli v užívaní predmetných nehnuteľností dobromyseľní a mali nadobudnúť vlastnícke právo. Ak právni nástupcovia žalobcov nevedeli o tom, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené a boli presvedčení, že nehnuteľnosti po E. Y. patria stále im, že E. Y. nebol nikdy účastníkom správneho konania, v ktorom sa rozhodovalo o vyvlastnení jeho pozemku, za takýchto okolností žalovaní nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním nemohli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 1/. Hodnotenie súdu, že právny predchodca žalobcov E. Y. nebol prítomný v konaní o vyvlastnení nehnuteľnosti, že mu nebolo doručené rozhodnutie o vyvlastnení, preto ani nevedel, že jeho nehnuteľnosti boli vyvlastnené, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Už z listu bývalej Advokátskej poradne v Žiline, ktorá zastupovala MsNV vyplýva, že E. Y. bol ochotný v rámci dohody postúpiť svoje nehnuteľnosti zapísané v PKN vložke k. ú. X. č. XXXX a XXXX/X pre výstavbu Vysokej školy dopravnej v Žiline, bol však ochotný prijať len náhradu, nie finančnú, ale len „in natura“. Z uvedeného vyplýva, že E. Y. o vyvlastňovacom procese vedel. Záver súdu prvej inštancie, že je potrebné považovať za preukázané tvrdenie žalobcov o tom, že I. Y. a E. Y. boli bezdetní a zomreli niekedy v roku 1982 (I.) a koncom 80. rokov (E.), nebolo ničím preukázané. V tejto súvislosti poukazujú na výpoveď samotného žalobcu v rade 6/ ktorý dňa 09.01.2012 uviedol, že ich starý otec mal 3 deti, matku

žalobcov a 2 synov I. a E.. Aj z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -126 na štvrtej strane je konštatované, že nároky na náhradu po nebohom E. Y. si robili I. Y. a ešte traja jeho súrodenci, uvedenou skutočnosťou, kto sú I. Y. a P. Y., rod. X. sa súd vôbec nezaoberal. Všetky znalecké posudky - Ing. Krinšpinského, odborné vyjadrenie k tomuto znaleckému posudku ako aj znalecký posudok Ing. Nitrianskeho boli vykonané z podnetu súdu, nie na návrh samotných žalobcov. Rozhodnutie o vyvlastnení Vyst. -334 zo dňa 03.07.1967, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.09.1967, i v prípade pochybnosti o jeho doručení vlastníkovi nehnuteľnosti bolo titulom pre uchopenie držby v dobre viere, keď Československá republika, Vysoká škola dopravná ako jeho právny predchodca a ďalší právni nástupcovia užívali uvedené nehnuteľnosti po ich vyvlastnení nerušene a tieto mali zapísané aj na liste vlastníctva. Pri užívaní nehnuteľností nekonal v rozpore s dobrými mravmi, žiadnu doručenku nesfalšoval, o takejto skutočnosti nemal žiadnu vedomosť. S nehnuteľnosťami nakladal ako s vlastnými a nikdy nebol v užívaní rušený. Poukázal aj na rozhodovaciu prax súdov (rozsudok NS SR sp. zn. z 28.02.1995) v zmysle ktorých neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Domnieva sa, že so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Pri výklade podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov (uznesenie NS SR z 28.03.2011 sp. zn. , uznesenie NS SR z 24.04.2017 sp. zn. ), ktoré možno aplikovať aj na okolnosti prejednávanej veci. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade2/. Uviedol, že súd prvej inštancie postupom porušil jeho práva na spravodlivý proces, keď na pojednávaní konanom dňa 05.10.2020 bol prečítaný listinný dôkaz č. l. 515 a vyjadrenie W. D. z č. l. 517, ktoré mu doručené neboli. Súd prvej inštancie vo svojich záveroch (v bode 6.) si vzájomne odporuje, keď na jednej strane poukazuje na notársku zápisnicu č. 512/64, NZ 299/64 zo dňa 31.08.1964, ktorou starý otec E. Y. previedol na matku a otca žalobcov, t.j. svojmu zaťovi a vlastnej dcére S. D. a R. D., rod. Y. celý majetok, keď zároveň vo výroku určuje, že E. Y., ktorý zomrel XX.XX.XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkom týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie nedostatočne určil okruh strán sporu a nesprávne posúdil vecnú legitimáciu, keď sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne v rade 1/ o tom, že E. Y. mal len jednu dcéru, čo však nebolo podložené žiadnymi listinnými dôkazmi, pričom žalobca v rade 7/ v priebehu konania tvrdil, že E. Y. mal 3 deti. Nesprávne posúdil aj podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Oprávnenosť držby je potrebné posudzovať z hľadiska existencie právneho titulu (hoc i domnelého), ktorým je v danom prípade vyvlastňovacie rozhodnutie, vyznačené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. V súdnom spore nebolo preukázané, kto skutočne podpísal doručenie rozhodnutia o vyvlastnení, preukázalo sa len, že ho nepodpísal E. Y.. Uvedená skutočnosť nemôže však ovplyvniť oprávnenosť držby, ktorá sa viaže na vnútorné presvedčenie držiteľa, že mu vec podľa práva patrí.

7. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 2/ sa s uvedenými odvolacími dôvodmi stotožnil.

8. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v rade 1/ sa s jeho odvolacími dôvodmi plne stotožňuje, poukázal na podrobné odôvodnenie posúdenia otázok vydržania a splnenia týchto zákonných predpokladov.

9. X. vo vyjadrení k podaným odvolania žalovaných v rade 1/, 2/ poukázali na ich obšírne podanie z 21.10.2009 (zažurnalizované na č. l. 182-189) na základe ktorého tvrdia, že ich starý otec E. Y. nemal vedomosť o tom, že prebieha vyvlastňovacie konanie. Tvrdenia žalovaných o tom, že nebola preukázaná vecná legitimácia strán sporu poukazujúc na zápisnicu z 09.01.2012, ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -126 a zápisnicu ŠN v Žiline č. Nšn 22/77-21, nepovažovali za dôvodné. Poukazujú na svoje podania z 09.08.2012, 27.08.2013 a 25.09.2020, v ktorom vyargumentovali, že I. a E. neboli vlastnými deťmi E. Y., ale boli to deti jeho druhej manželky T. Y., rod. E.. Manželka T. bola omylom uvedená ako spoluvlastníčka majetku, ktorá bola predmetom vyvlastnenia bývalého MsNV v Žiline č. Vist. -334 zo dňa 03.06.1967 pod podom 6. parc. č. 5051, ktorá je predmetom tohto sporu, keďže T. bola v komasačnom hárku č. XXXX k.ú. X. zapísaná nie ako spoluvlastníčka, ale len ako manželka starého otca, pričom MsNV v Žiline uvedenú skutočnosť prehliadla. Notárskou zápisnicou č. N 512/64, NZ 299/64 zo dňa 31.08.1964, ktorá bola registrovaná na ŠN v Žiline dňa 30.01.1965 pod. č. R I 24/65, starý otec previedol na ich matku a otca celý svoj nehnuteľný majetok, ktorý vlastnil v X., ako

vyplýva z bodu č. 1 notárskej zápisnice. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. -126 zo dňa 06.12.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 05.09.2002, je záväzný pre účastníkov konania. V roku 1977 ich rodičia požiadali o vyplatenie peňažnej náhrady za vyvlastnené parcele, ktorú však neprevzali, pretože náhrada nezodpovedala vtedy platným právnym predpisom. Diskutabilné je to, či vôbec boli rodičia oprávnení požadovať vyplatenie vyvlastňovacej náhrady, keďže sa neskôr na základe rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. ukázalo, že neboli vlastníkmi predmetnej parcely. Je nedôvodná odvolacia námietka žalovaného v rade 2/ o porušení práva na spravodlivý proces o nedoručení ich písomných podaní. Z pečiatky podateľne súdu je zrejmé, že tieto podania boli doručené najmenej 5 dní pred pojednávaním. V priebehu celého konania až doteraz poukazovali, že v prípade žalovaných nešlo o nerušenú držbu predmetného pozemku. V tejto súvislosti poukazujú na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k. -126 na strane 2, odsek 2, veta štvrtá, kde bolo uvedené, že „navrhovateľ, ako dedič spolu so súrodencami po nebohom S. D. a nebohej R. D. rod. Y. sa už listom z 25.04.1990 zaslaným na VŠDS Žilina domáhal preplatenia finančnej náhrady za pozemok parcela č. 5051“. Z tohto vyplýva, že žalovaní neústavne vlastnia a užívajú ich vlastníctvo. V roku 1992 bol uplatnený reštitučný nárok na základe zákona č. 229/91 Zb., pričom 23.03.1999 nadobudlo právoplatnosť predbežné opatrenie Krajského úradu v Žiline č. PPLH-99/00353/15C z 25.02.1999, ktorým sa žalovaným zakázalo vlastnícky a užívateľsky nakladať s predmetným pozemkom. V danom prípade sa jednalo o prisvojenie si cudzej veci žalovanými (R40/1998), na základe čoho nemohlo z nepráva vzniknúť právo a majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom, nemôže používať ochranu. Žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

10. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že závery súdu považuje za zmätočné, keď vychádzal z tvrdenia žalobcov, že podľa ich názoru E. Y. sa od 31.08.1964 už necítil byť vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, keď následne ich rodičia v roku 1977 boli presvedčení o tom, že sú vlastníkmi predmetnej parcely, prečo súd žalobe vyhovel na vyslovenom závere, že E. Y. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom parcely. Parcela č. 5051 bola obsahom rozhodnutia o vyvlastnení, v spore nebolo preukázané, kto doručenku na rozhodnutí o vyvlastnení podpísal. Nie je možné ustáliť, že jeho právny predchodca mal vedomosť o vade právneho úkonu, na základe čoho je možné vyvodiť, že držba zo strany jeho právneho predchodcu bola oprávnená a dobromyseľná.

11. Žalovaný v rade 1/ k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ poukázal na skutočnosť, že podľa tvrdení žalobcov ohľadom vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti starým otcom, resp. ich rodičmi, odhliadnuť od právneho stavu, vidno, že sami nemajú v tom jasno. Ich tvrdenia sú zmätočné a bez relevantných dôkazov. Súd prvého stupňa bez relevantných dôkazov dospel k rozhodnutiu na základe nesprávnych skutkových zistení, resp. bez nich.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas ( ) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie súdu vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý podľa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby na určenie, že E. Y., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. X. - komasačnej parcely EN č. 5051 - roľa G. Y. o výmere 13 740 m2, ktorej zodpovedajú novovytvorené parcely (špecifikované vo výroku rozsudku), vytvorené geometrickým plánom č. zo dňa 15.10.2014, na vyslovenom skutkovom a právnom závere, že pokiaľ zo znaleckého posudku č. 31/2011 zo dňa 13.03.2011 znalca JUDr. Igora Nitrianskeho z odboru písmoznalectvo vyplýva, že podpis na doručenke, ktorým sa E. Y. doručovalo rozhodnutie o vyvlastnení bývalého MsNV v Žiline č. Výst. -334 zo dňa 03.07.1967, nie je vlastnoručným podpisom nebohého E. Y. a napriek tomu došlo k vyvlastneniu nehnuteľnosti - parcely č. 5051 - roľa G. Y. o výmere 13 740 m2, nie je správny.

14. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Z výkladu vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon v tomto prípade vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy určujúcim sú v tomto procesu jednak dielčie, jednak komplexne závery súdu (sudcu) o vierohodnosti skutočností získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver súdu o tom, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za preukázané, a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sú potom okrem všeobecných a odborných skúseností taktiež pravidlá logického myslenia formulované do zásadných logických zásad. Nie je možné taktiež prehliadnuť, že vierohodnosť konkrétneho poznatku získaného vykonaním určitého dôkazu a teda i jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní so správami získanými vykonaním všetkých ostatných dôkazov.

16. Odvolací súd na základe zopakovania dokazovania a doplnenia dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že skutkové zistenia vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania nedávajú podklad k záveru pre vyhovenie žalobe na určenie vlastníckeho práva z dôvodov uvádzaných v podanej žalobe (na základe vymedzenia skutkových okolností), keď súd prvej inštancie neprihliadal na všetky výsledky vykonaného dokazovania a jeho vyslovené skutkové a právne závery spočívajú na nesprávnom hodnotení dôkazov, keď učinil určitú skutočnosť (skúmanie pravosti podpisu E. Y. na návratke doručenky doručovaného rozhodnutia o vyvlastnení) za (výlučne) relevantnú pre vyhovenie žalobe bez toho, aby vyhodnotil aj ostatné výsledky vykonaného dokazovania.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že Odbor výstavby, vod. hospodárstva a energetiky MsNV v Žiline dňa 3. júla 1967 pod č. Výst.: -334 vydal rozhodnutie podľa § - 20 o stavebnom poriadku a §, 45 - 49 vyhl. č. 144/1959 Ú.v, ktorou sa vykonáva Zákon o stavebnom poriadku, ktorým vyvlastnil v prospech Československého štátu - Vysokej školy dopravnej v Žiline (okrem iných) nehnuteľnosti pod bodom 6 vo vložke č. XXXX, XXXX, n.č.l.m.č. XXXX/X, XXXX, rovnajúce sa kat.parc. č. 5051, roľa G. Y. vo výmere 13 740 m2, Vlastníctvo: E. Y. a manž. T., rod. E. v celosti s tým, že na strane 10 v časti „O tom sa upovedomujú“ je pod bodom 15. uvedený Y. E. a manželka T., rod. E., X., J. č. XXXX. Stranami sporu nebolo popierané, že predmetné rozhodnutie bývalého MsNV o vyvlastnení predmetného pozemku č. 5051 bolo doručované E. Y. a manželke T., rod. E. na adresu X. - J. č. XXXX formou doručenky, pričom došlo k prevzatiu uvedeného rozhodnutia podľa potvrdenia Pošty X. X dňa 21.07.1967, pričom na návratke sa nachádza podpis zrejme „Y.“, vo vzťahu ktorému bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. Igorom Nitrianskym z odboru písmoznalectva. Znalec vo svojom znaleckom posudku č. 31/2011 zo dňa 15.03.2011 konštatoval, že tri sporové podpisy „Y.“ na doručenkách bývalého MsNV v Žiline, a to č. výst. -394 zo dňa 21.7.1967, č. výst. -334 zo dňa 1.3.1968 a č. výst. -334 zo dňa 5.9.1966, nie sú vlastnoručné podpisy nebohého E. Y.. Predmetom znaleckého dokazovania boli podpisy E. Y. na ďalších návratkách doručeniek od bývalého MsNV v Žiline súvisiacich s vydávaním rozhodnutia o vyvlastnení, čo je zrejmé z označenia na doručenke č. „výst. -334, k prevzatiu ktorého došlo dňa 01.03.1968, č. výst. 1722/66-334, k prevzatiu ktorého došlo dňa 05.09.1966, ktoré taktiež boli adresované na meno E. Y. a manželka T.“, príp. E. Y. a manž. T., rod. E., X. - J. č. XXXX. Znalec vo svojom znaleckom posudku v časti II. bod B - Postup dopracovania sa k odpovediam a k splneniu úloh uznesenia (objednávky) a vyhodnotenie písmoznaleckého skúmania

- v bode 3 - Predbežné skúmanie - I. etapa skúmania - na strane 8, okrem iného konštatoval, že všetky tri sporné podpisy „Y.“ na fotokópiách doručeniek MsNV Žilina, označených pre účely znaleckého dokazovania ako S-1, S-2 a S-3, napísal jeden a ten istý pisateľ. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie o vyvlastnení, uvedené bolo doručované do dispozičnej sféry E. Y. a jeho manželky T. E. na adresu ich bydliska, pričom vo všetkých prípadoch došlo k prevzatiu týchto písomností. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že by rozhodnutie bývalého MsNV v Žiline zo dňa 3. júla 1967 č. výst. -334 bolo doručované osobitne E. Y. a osobitne jeho manželke T., rod. E. na adresu ich bydliska X. - J. č. XXXX, keďže aj z návratky doručenky vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo doručované obidvom účastníkom tohto správneho (stavebného) konania naraz a nebolo už predmetom znaleckého skúmania, či podpis na návratke doručenky je podpisom manželky E. Y. - T. Y., rod. E. (vzhľadom na spôsob vedenia podpisu v jeho konečnej fáze), prípadne, kto bol preberateľom predmetného rozhodnutia a kto vykonal podpis na návratke doručenky, ak ich nevykonala osoba E. Y. alebo jeho manželky T., rod. E.. Tieto skutočnosti je potrebné vyhodnocovať aj v kontexte toho, že k prevzatiu všetkých písomností, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania, došlo v súvislosti s konaním o vyvlastnení pozemkov v katastrálnom území mesta X. v hone zvanom E. K. a G. Y., tieto boli doručované na adresu E. Y. a manželky T., rod. E. s bydliskom X. - J. XXXX, všetky boli adresátmi prevzaté, pričom nebol v konaní predložený dôkaz o tom, že by uvedené rozhodnutia/

písomnosti doručované na adresu vyššie uvedených osôb mala (mohla), preberala celkom iná osoba, než boli vyššie označení adresáti týchto písomností. Naviac, nezostalo zodpovedané súdom prvej inštancie, ako mohlo k takejto skutočnosti dôjsť, ak sa jednalo o doručovanie písomností prostredníctvom doručenky, keď v prípade doručovania rozhodnutia o vyvlastnení, podanie bolo zasielané ako „doručenie do vlastných rúk“.

18. Vyslovený záver súdu prvej inštancie v bode 14 odôvodnenia rozsudku, že E. Y. sa o rozhodnutí o vyvlastnení z 3. júla 1967 č. Výst.: -334 nikdy nedozvedel, nezodpovedá ani ostatným výsledkom vykonaného dokazovania. Súdu prvej inštancie ako dôkaz bol predložený list Advokátskej poradne Žilina z 22.11.1965, adresovaný E. Y. a manželke T., rod. E., bytom X. - J. XXXX, v ktorom menovaným bola ponúknutá dohoda o náhrade za ich pozemky, ktoré mali byť vyvlastnené, v k.ú. obce X., zapísaným v PKN vložke č. XXXX, XXXX, m.č. XXXX/X, XXXX, kat.č. 5051, za 0,40 Kčs za 1 m2 v zmysle § 16 vyhlášky 73/64 Zb.. Na uvedenú ponuku bolo odpovedané E. Y. listom z 5. decembra 1965, v ktorom, okrem iného uviedol, že nie je majiteľom nehnuteľnosti zapísanej v PKN vložke č. XXXX m.č. XXXX a že je ochotný v rámci dohody postúpiť svoje nehnuteľnosti, ak mu bude poskytnutá náhrada „in natura“, a to len v „chotári X.“. Uvedené mimosúdne jednanie medzi Advokátskou poradňou Žilina, ktorá zastupovala bývalý MsNV v procese vyvlastňovania pozemkov pred vydaním rozhodnutia, bolo premietnuté do rozhodnutia Odboru výstavby MsNV v Žiline č.: výst. -334 z 9. februára 1968

- Rozhodnutia o náhrade, keď v bode 6 písm. a) je konštatované, že E. Y. a manželke T., rod. E. za kat.parc. č. 5051 o výmere 13 740 m2 prislúcha náhrada v náhradnom pozemku podľa ust. vyhl. č. s tým, že v časti „O tom sa upovedomujú“ je pod bodom 15. uvedený Y. E. a manželka T., rod. E., X. - J. č. XXXX, ktoré bolo doručované E. Y. a manželke T., rod. E., ako vyplýva z návratky doručenky o jej prevzatí, označenej v znaleckom posudku z 13.03.2011 ako sporný podpis na doručenke S-2.

19. Pri posudzovaní záväznosti a právnych účinkov rozhodnutia o vyvlastnení z 3. júla 1967 č. Výst. -334 (ktoré bolo opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti) vydaného správnym orgánom treba vychádzať z prezumpcie správnosti administratívneho rozhodnutia. Súd v civilnom sporovom konaní je v prípade existencie rozhodnutia povinný z neho vychádzať a nápravu stavu prípadných vád to možno docieliť len prostriedkami správneho práva. Preto tvrdenia žalobcov na základe podanej žaloby, že podpis E. Y. na návratke doručenky, ktorým sa mu doručovalo rozhodnutie o vyvlastnení, nie je podpisom E. Y., bolo potrebné vyhodnocovať s celým procesom vyvlastňovania pozemkov, podľa zaujatia stanoviska správneho orgánu vlastnícky patriaceho E. Y. a jeho manželke T., rod. E., keď s týmito konal tak pred samotným vydaním rozhodnutia o vyvlastnení v rámci konania o mimosúdnom usporiadaní vzájomných vzťahov, najmä v riešení náhrady za vyvlastňované pozemky, že komunikácia medzi stranami tohto správneho konania prebiehala v písomnej forme, že rozhodnutie o vyvlastnení a následné rozhodnutie o náhrade za vyvlastnené pozemky obsahovo vzájomne súvisia, a v konečnom dôsledku, že všetky písomnosti súvisiace s celým procesom vyvlastnenia (nielen samotného rozhodnutia o vyvlastnení), boli zasielané E. Y. a jeho manželke T., rod. E. na adresu ich bydliska X. - J. č. XXXX. Preto v prípade, ak žalobcovia tvrdili, že postupom správneho orgánu malo dôjsť k porušeniu procesných práv v procese vyvlastnenia alebo doručovania, v tejto súvislosti v žalobe ani neuvádzali, k akému konkrétnemu porušeniu práv v zmysle vtedy platných predpisov došlo, čo by mohlo zakladať neplatnosť, príp. tvrdenú neúčinnosť tohto správneho aktu. Záver súdu prvej inštancie, že E. Y. nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní o vyvlastnení a rozhodnutí o vyvlastnení (bez hodnotenia „nevedomosti“ o tvrdených skutočnostiach jeho manželkou), výsledkom vykonaného dokazovania nezodpovedá, v odôvodnení rozsudku absentujú nielen takéto skutkové zistenia, ale aj zodpovedajúce právne závery, že v prípade nedodržania/porušenia právnych predpisov by mala nastať neplatnosť/neúčinnosť navrhovateľmi tvrdeného správneho aktu.

20. Kontraproduktívne v tomto smere vyznieva samotné správanie sa právnych nástupcov E. Y. - S. D. a R. D., rod. Y. (ako je konštatované v dôvodoch rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -126 zo dňa 06.12.2001 na strane 2), keď títo sa v roku 1978 domáhali vyplatenia finančnej náhrady za vyvlastnený pozemok parc.č. 5051, keď v žalobe na určenie vlastníckeho práva tvrdili, že na základe notárskej zápisnice č. N 515/64, Nz 299/64 z 31.08.1964, registrovanej na Štátnom notárstve v Žiline dňa 30.01.1965 pod č. RI 24/65, E. Y. im previedol vlastníctvo k nehnuteľnému majetku nachádzajúceho sa v X. a tak sa stali právoplatnými vlastníkmi vyvlastnenej parcely č. 5051 k.ú. X., pričom E. Y. už nemal byť nositeľom práva na základe rozhodnutia o vyvlastnení bývalého MsNV v Žiline č. výst. -334 z 03.07.1967. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline zo 06.12.2001 č.k. -126 bola žaloba na určenie vlastníckeho práva, t.j. že do dedičstva po nebohom S. D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a

po nebohej R. D., rod. Y., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X., zapísané v PK vložke XXXX, parc.č. 2121/1 - roľa o výmere 5 406 m2, ktoré boli komasované do komasačného hárku XXXX, parc.č. 5051 - roľa o výmere 13 740 m2, ktorá je totožná s KN parcelami vedenými na LV č. XXX a XXXX k.ú. X. (špecifikovanými v zmene návrhu), ako nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že katastrálnu parcelu č. 5051 - roľa G. Y. vo výmere 13 740 m2 tvoria pozemno-knižné parcely vedené vo vložke č. XXXX a č. XXXX, r.č. XC. XXXX/X a XXXX, pričom zo správy Okresného úradu v Žiline, katastrálny odbor mal preukázané, že komasácia v katastrálnom území X. bola autentifikovaná dňa 30.10.1948 uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. IV C III 45/24/743. Vo vzťahu k posúdeniu, čo bolo predmetom notárskej zápisnice č. N 512/64, Nz 299/64 z 31.08.1964, dospel k záveru, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy medzi E. Y. ako predávajúcim a kupujúcimi R. D., rod. Y. (jeho dcérou) a S. D. (jeho zaťom) nebola časť komasovanej parcely 5051 - roľa o výmere 13 740 m2, ktorej zodpovedala časť - pozemno-knižná parcela 2121/1 - roľa o výmere 5 406 m2, zapísaná v PK vložke XXXX k.ú. X.. Z týchto dôvodov preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania (konštatované na strane 4 tohto rozsudku), právni predchodcovia žalobcov R. D., rod. Y. a S. D. sa domáhali náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, keď štátne notárstvo v zmysle § 69 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku prijalo sumu 5 496,- Kčs do notárskej úschovy (ako vyplýva zo zápisnice sp.zn. Nšn 22/77-21), pričom rozhodnutím ŠN v Žiline Nšn 22/77-22 zo dňa 18.04.1978 štátne notárstvo nariadilo D. E. D. pobočke v Žiline, aby sumu 5 496,- Kčs, ktorá bola uložená v depozite, vyplatila oprávneným R. D., rod. Y. a S. D..

21. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. . Krajský súd v Banskej Bystrici vydal dňa 29. apríla 1993 rozsudok č.k. , ktorým potvrdil rozhodnutie Pozemkového úradu Žilina č. 6/1992/Ka zo dňa 15.01.1993 vo veci navrhovateľov (súčasných žalobcov), keď pozemkový úrad rozhodol tak, že návrh navrhovateľov podľa , resp. písm. n) na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. X. - komasovanej parcely č. 5051 - orná pôda o výmere 1,374 ha, ktorá prešla na štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV v Žiline č. -334 z 03.07.1967 pre výstavbu VŠDS Žilina, nevyhovel a neposkytol im ani náhradu podľa citovaného zákona. Krajský súd sa stotožnil so záverom Pozemkového úradu Žilina, že vyvlastnený pozemok slúži účelu, pre ktorý došlo k vyvlastneniu a nie je daný reštitučný titul podľa písm. m) citovaného zákona. Pokiaľ sa jedná o uplatnenie reštitučného dôvodu na vydanie nehnuteľnosti podľa , t.j., že nebola vyplatená náhrada za vyvlastnené pozemky, krajský súd konštatoval správnosť rozhodnutia Pozemkového úradu v Žiline, že pokiaľ E. Y. a jeho manželke T. mala byť poskytnutá náhrada za vyvlastnený pozemok v náhradnom pozemku, keďže tieto neboli v dispozícii, začali sa rodičia navrhovateľov v roku 1978 dožadovať vyplatenia finančnej náhrady za vyvlastnený pozemok, k čomu došlo v roku 1978 cestou Štátneho notárstva v Žiline a obdržali tak 5 496,- Kčs. Krajský súd pre úplnosť ohľadom kúpnej zmluvy na základe notárskej zápisnice N 512/64, Nz 299/64 konštatoval, že touto kúpnou zmluvou E. Y. rodičom navrhovateľov odpredal rodinný dom č. XXXX v X. s dvorom, záhradkou, ako aj roľou, pričom sa jednalo o komasačnú parcelu č. 5033 a nie o predmetnú komasačnú parcelu č. 5051.

22. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyvodil, že v konaní o vyplatenie finančnej náhrady za vyvlastnený pozemok, v reštitučnom konaní a v konaniach na súde na určenie vlastníckeho práva, rodičia žalobcov príp. samotní žalobcovia (alebo len sám žalobca v rade 7/), v tých-ktorých konaniach argumentovali o nadobúdaní vlastníctva ich právnymi predchodcami rôznym spôsobom, pričom pre účely toho-ktorého správneho alebo súdneho konania tieto svoje skutkové tvrdenia o vlastníckom práve E. Y., prípadne R. D., rod. Y. a S. D. prispôsobovali, čo v konečnom dôsledku vyznieva kontraproduktívne a nepresvedčivo aj v predmetnej prejednanej veci, pokiaľ žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - k pôvodnej vyvlastnenej (komasovenej) parcele č. 5051, že táto patrí do dedičstva ku dňu smrti E. Y., t.j. k 04.10.1971.

23. Odvolací súd preto na základe zopakovania a doplnenia dokazovania v odvolacom konaní dospel k záveru, že žalobcovia dôvodnosť podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva k žalovaným parcelám na základe nimi vymedzených skutkových okolností podanej žaloby v konaní nepreukázali, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobe na určenie vlastníckeho práva vyhovel, zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov (prvostupňového a odvolacieho) konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie ( ).

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )