Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13CoCsp-28-2021.pdf
PDF · 149.93 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu A. U., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F.-R., právne zastúpeného JUDr. Martinom Dianiškom, LL.M., advokátom, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Car4You Slovakia, s.r.o., so sídlom Tulská 2461/23, 960 01 Zvolen, IČO: 48 135 411, právne zastúpenému ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, o zaplatenie 5.235,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14Csp/79/2020-150 zo 17. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 06. 2021 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.175,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.175,- Eur od 09. 09. 2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 56 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.235,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 09. 09. 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ vyplatil dňa 25. 09. 2017 žalovanému ako podnikateľovi na základe jeho tvrdení, po predchádzajúcej ústnej dohode o dovoze a následnej oprave osobného motorového vozidla značky Jeep Cherokee (ďalej len „motorové vozidlo“) finančné prostriedky vo výške 2.890,- Eur, ktoré predstavovali kúpnu cenu motorového vozidla. Žalovaný síce zabezpečil kúpu a dovoz motorového vozidla do SR, pričom následne dňa 06. 11. 2017 vystavil faktúru za dovoz a opravu motorového vozidla vo výške 2.345,- Eur, ktorú mu dňa 01. 12. 2017 odovzdal, a ktorú v tento istý deň žalovanému i uhradil, v skutočnosti však žalovaný opravu motorového vozidla nevykonal, vozidlo mu neodovzdal. Preto je povinný mu vydať sumu 5.235,- Eur (2.890,- Eur + 2.345,- Eur). Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica ako upomínacím súdom sp.zn. 9Up/1412/2020 zo dňa 24. 09. 2020 žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že žalobca nemá voči nemu žiaden nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca si v septembri 2017 na internete (na stránke www.mobile.de <http://www.mobile.de>) našiel na predaj
osobné motorové vozidlo Jeep Cherokee. Jednalo sa o predajcu v Taliansku. Motorové vozidlo bolo nepojazdné, o čom žalobca dobre vedel. Požiadal ho len ako sprostredkovateľa o dovoz tohto motorového vozidla na Slovensko. Preto na požiadanie žalobcu a v jeho mene zrealizoval kúpu tohto motorového vozidla a jeho dovoz na Slovensko, do Zvolena. Po príchode si žalobca motorové vozidlo od neho prevzal a vykonal jeho ohliadku. Motorové vozidlo bolo nepojazdné. Na základe uvedeného vlastníkom motorového vozidla bol už od jeho prevzatia a vyplatenia kúpnej ceny v Taliansku žalobca. On mu túto kúpu len sprostredkoval a zabezpečil dovoz nepojazdného motorového vozidla na Slovensko. Po prevzatí motorového vozidla, vrátane jeho dokladov (osvedčenia v talianskom jazyku, kľúčov) a jeho prehliadke zo strany žalobcu, žalobca ho ďalej požiadal, aby mu zabezpečil opravu nepojazdného motorového vozidla. Dohodli sa, že motorové vozidlo žalobca odovzdá do súkromného servisu vo Zvolene. Jednalo sa o servis INEXPOS s.r.o.. Servisné práce na motorovom vozidle vykonával F. L.. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že opravu motorového vozidla mal reálne vykonávať on. Motorové vozidlo sa odovzdalo na opravu, kde boli robené opravné práce, o ktorých bol žalobca priebežne informovaný. Na apelovanie žalobcu, že oprava trvá príliš dlho sa servisné úkony urýchlili a žalobcovi bolo motorové vozidlo zo servisu odovzdané. Žalobca si motorové vozidlo zo servisu prevzal, s vozidlom išiel domov. Pred Obcou Budča ho telefonicky informoval, že mu na vozidle niečo „buchlo“. Preto mu odporučil, aby sa vozidlo vrátilo späť do servisu, ak je to možné, alebo nech odstaví vozidlo. Žalobcovi následne zabezpečil odtiahnutie vozidla späť do servisu, kde bolo predtým opravované. Žalobca informácie ohľadom poruchy motorového vozidla odovzdal opravárovi, ktorý dané vozidlo opravoval. Vzájomne sa dohodli na oprave. Nakoľko sa oprava vozidla predlžovala, žalobca motorové vozidlo zo servisu stiahol do areálu Svinteka vo Zvolene, kde ho chcel dať opraviť v autoservise, ktorý plánoval vybudovať žalobca spolu s ním. Pretože však pre vzájomné nezhody nakoniec nedošlo k realizácii spoločného projektu autoservisu, vozidlo žalobcu zostalo v danom mieste odstavené. Zabezpečenie dovozu a opravy motorového vozidla z jeho strany bolo pre žalobcu len sprostredkované. Žalobca bol od samého počiatku majiteľom motorového vozidla. Kúpnu cenu za motorové vozidlo od žalobcu prijal hotovostne a túto aj v plnej výške vyplatil predajcovi v Taliansku. Suma faktúry 2.345,- Eur nepredstavuje cenu za opravu vozidla, ale sa skladá z jednotlivých čiastkových odmien za sprostredkovanie, ktoré si vopred dohodli. Cena opráv a úkonov sa určovala na základe cien servisných úkonov, ktoré si servis vypýtal. Tieto boli vyplácané žalobcom v hotovosti priamo autoservisu. V celej spornej veci sa jednalo len o sprostredkovanie. Čo sa týka sumy 2.890,- Eur, tak na jej vyplatenie žalobca nemá žiaden právny nárok. Táto suma predstavovala kúpnu cenu motorového vozidla. Táto bola vyplatená predajcovi v Taliansku. Pokiaľ ide o sumu 2.345,- Eur, išlo o zmluvne dohodnutú odmenu za zabezpečenie dovozu vozidla zo zahraničia, zabezpečenie jeho servisu, ako aj ďalších čiastkových úkonov špecifikovaných v predmetnej faktúre, resp. vo faktúre, ktorou bola táto suma vyúčtovaná. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 33b ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 517 ods. 1 prvá veta, § 517 ods. 2, § 724, § 725, § 726, § 727, § 728, § 730 ods. 1, 2, § 731, § 732, § 733, § 735, § 736 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“) Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 1.175,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 09. 09. 2020 do zaplatenia a nie je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 4.060,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 09. 09. 2020 do zaplatenia, preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5.235,- Eur s príslušenstvom, keď túto sumu žiadal zaplatiť od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca v konaní neuviedol, či bezdôvodné obohatenie požaduje ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo prípade ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, teda neuviedol z akého konkrétneho právneho dôvodu sa domáha voči žalovanému tohto nároku. Po skutkovej stránke uplatnil nárok na zaplatenie tejto sumy z dôvodu, že po predchádzajúcej ústnej dohode o dovoze a následnej oprave osobného motorového vozidla značky Jeep Cherokee, ktorú uzatvoril so žalovaným, zaplatil žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.890,- Eur, ktoré predstavovali kúpnu cenu motorového vozidla a finančné prostriedky vo výške 2.345,- Eur, ktorá suma slúžila na úhradu faktúry, ktorú žalovaný vystavil za dovoz a opravu motorového vozidla. Dôvodom, pre ktorý požadoval od žalovaného zaplatenie tejto sumy spolu vo výške 5.235,- Eur, resp. jej vrátenie bol ten, že žalovaný opravu motorového vozidla nevykonal a motorové vozidlo mu neodovzdal. V súdenej veci v konaní medzi stranami nebolo sporné, že niekedy v presne nezistený deň mesiaca september 2017 došlo medzi žalobcom a žalovaným k ústnej dohode, na základe ktorej žalobca
sa so žalovaným dohodli na zabezpečení, resp. sprostredkovaní kúpy motorového vozidla značky Jeep Cherokee v Taliansku podľa vlastného výberu žalobcu, ďalej na zabezpečení dovozu, resp. sprostredkovania dovozu tohto motorového vozidla z Talianska na územie SR, a ďalších úkonoch spojených s prihlásením motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel na území SR, ďalej na zabezpečení resp. sprostredkovaní servisu tohto motorového vozidla po jeho privezení na územie SR, nakoľko motorové vozidlo bolo nepojazdné. Túto dohodu, ktorá bola uzatvorená medzi stranami, uzatvoril žalobca na jednej strane ako objednávateľ a žalovaný ako obstarávateľ na druhej strane. Ďalej v konaní bolo nesporne zistené, že za účelom zaplatenia kúpnej ceny za motorové vozidlo žalobca odovzdal žalovanému finančné prostriedky v hotovosti v sume 2.890,- Eur. Predmetnú ústnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným podľa jej obsahu možno podriadiť typovo pod príkaznú zmluvu upravenú v § 724 Občianskeho zákonníka. Žalobca uzatvoril túto zmluvu ako príkazca, žalovaný ako príkazník. Z ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka vyplýva, že príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená jednak všeobecne v § 724 až 732, jednak vo forme osobitných zmlúv, a to jednak vo forme zmluvy o obstaraní veci (§ 733 až 736) a jednak vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci (§ 737 až 741). Nakoľko žalovaný sa zaviazal pre žalobcu obstarať kúpu motorového vozidla, jeho dovoz, prihlásenie do evidencie motorových vozidiel na území SR, tiež zabezpečiť servis resp. opravu motorového vozidla, ktoré bolo nepojazdné, túto dohodu možno subsumovať špeciálne aj pod ustanovenie § 733 Občianskeho zákonníka, teda zmluvu o obstaraní veci, ktorá je osobitnou zmluvou resp. osobitným typom príkaznej zmluvy. Jej platné uzavretie v ústnej forme nevylučuje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, keďže Občiansky zákonník pre formu príkaznej zmluvy, a teda ani zmluvy o obstaraní veci nepredpisuje žiadnu povinnú formu. Pripúšťa jej uzavretie i v rámci ústnej formy. Príkazná zmluva, a teda aj zmluva o obstaraní veci upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý dáva príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi obidvomi účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 Občianskeho zákonníka. To znamená, že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe prostredníctvom tohto plnomocenstva. Či treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme, závisí od toho, aký úkon má príkazník za príkazcu urobiť. V súdenom prípade síce žalobca popieral, že by takéto splnomocnenie v akejkoľvek forme žalovanému v súvislosti s predmetnou príkaznou zmluvou udelil, avšak toto jeho tvrdenie podľa názoru súdu nie je vierohodné. Zo všetkých úkonov, ktoré žalovaný v súvislosti s predmetnou zmluvou v prospech žalobcu vykonal nepochybne možno uzavrieť, že žalobca nevyhnutne v súvislosti s príkazom pre žalovaného ho nevyhnutne splnomocnil aj na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadne motorového vozidla v cudzine, Taliansku, keď práve za týmto účelom žalovanému odovzdal sumu 2.890,- Eur, ktorá mala slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo. V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaný túto sumu od žalobcu za týmto účelom prevzal, kúpnu cenu za motorové vozidlo v Taliansku predajcovi v tejto výške uhradil. Žalobca, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, prostredníctvom príslušnej internetovej stránky si sám dohľadal ponuku na kúpu tohto konkrétneho motorového vozidla, a to za kúpnu cenu, ktorú predajca na tejto internetovej stránke zverejnil v sume 2.890,- Eur. Žalobca poveril žalovaného na zabezpečenie kúpy konkrétneho motorového vozidla, poveril ho na zaplatenie kúpnej ceny za toto motorové vozidlo tak ako bola kúpna cena zverejnená na internetovej stránke predajcu, resp. vo výške, ktorú predajca zverejnil na internetovej stránke. Žalovaný finančné prostriedky určené žalobcom na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo predajcovi v zahraničí vyplatil, keď od tohto predajcu prevzal motorové vozidlo a následne zabezpečil jeho dovoz na územie SR. Žalobca pred obstaraním kúpy tohto motorového vozidla žalovaným mal vedomosť o tom, že motorové vozidlo, ktoré si vybral na kúpu má vykazovanú poruchu, ktorú informáciu zverejnil predajca na príslušnej internetovej stránke. Predtým, než žalovaný zabezpečil kúpu tohto motorového vozidla žalovaný, i keď prostredníctvom tretej osoby, ktoré konanie nie je v rozpore so zákonom, preveril technický stav tohto motorového vozidla. Po jeho preverení motorové vozidlo nebolo pojazdné, vykazovalo chybu resp. poškodenie niektorej z funkčných častí motorového vozidla, išlo buď o prevodovku alebo motor, o čom žalovaný žalobcu pred sprostredkovaním kúpy motorového vozidla riadne informoval. Žalobca túto skutočnosť potvrdil v konaní. Napriek tejto informácii žalobca sa rozhodol motorové vozidlo od zahraničného predajcu kúpiť a dal výslovný pokyn na sprostredkovanie tejto kúpy žalovanému. Išlo o ústny pokyn, keď celý záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený predmetnou zmluvou bol uzavretý v ústnej forme včítane splnomocnenia, čo zákon v tomto prípade nevylučuje. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal zabezpečiť pre žalobcu aj servis, resp. opravu tohto motorového vozidla, ktorú skutočnosť potvrdili
obidve strany v konaní. Uvedené bolo logické i z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal pre žalobcu zabezpečiť i prihlásenie motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel. O tomto záväzku žalovaného voči žalobcovi napokon svedčí i žalovaným vystavená faktúra č. 2017041 dňa 06. 11. 2017 na sumu 2.345,- Eur, ktorú žalobca žalovanému uhradil. Žalobca tieto finančné prostriedky žalovanému uhradil, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel. Uhradil ich zo svojho napriek tomu, že faktúra je vystavená na odberateľa, ktorý je synom žalobcu. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným, nie medzi žalovaným a synom žalobcu. V konaní nebolo podstatné, či žalovaný sa zaviazal servis resp. opravu motorového vozidla vykonať sám, alebo prostredníctvom tretej osoby, keďže zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúceho tento typ záväzkového vzťahu nevyplýva, že by tak žalovaný nemohol vykonať, teda nevykonať opravu sám, ale prostredníctvom tretej osoby. Uvedené má vplyv len na jeho zodpovednosť voči príkazcovi v tom zmysle, že zodpovedá za vykonanie tohto príkazu, ako keby ho vykonával sám. Žalovaný naplnil pokyny žalobcu, zabezpečil kúpu motorového vozidla pre žalobcu od zahraničného predajcu, zaplatil za motorové vozidlo kúpnu cenu, ktorú mu odovzdal na tento účel žalobca, zabezpečil dovoz tohto motorového vozidla na územie SR, opätovne podľa príkazu žalobcu. Žalobca po privezení motorového vozidla žalovaným si motorové vozidlo osobne prehliadol. Následne pokračoval zmluvný dojednaný vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak, že žalovaný prostredníctvom tretej osoby zabezpečoval opravu a servis motorového vozidla. Žalobca na základe požiadavky žalovaného uhradil predfaktúru, ktorú žalovaný vystavil za služby a to zabezpečenie dovozu motorového vozidla, zabezpečenie servisu motorového vozidla, za kúpu pneumatík a za zabezpečenie registrácie motorového vozidla. Predfaktúra bola vystavená na sumu 2.345,- Eur, má rovnaké číslo ako riadna faktúra za tieto služby vystavená žalovaným rovnakého dňa pod č. 2017041 so splatnosťou dňa 30. 11. 2017. Aj tieto finančné prostriedky žalobca žalovanému odovzdal v hotovosti, čo tento potvrdil. Žalovaný zabezpečil servis a opravu motorového vozidla prostredníctvom tretej osoby, čo bolo v konaní preukázané tým, že žalobca potvrdil, že po prvej oprave motorového vozidla mu žalovaný odovzdal kľúče od motorového vozidla a doklady od prepravných značiek, keď dodávka tejto služby nepochybne bola vadná, pretože potom, čo žalobca od žalovaného prevzal kľúče a doklady od prepravných značiek motorové vozidlo pri jazde, ktorú viedol žalobca vykázalo poruchu a opätovne sa stalo nepojazdným. Motorové vozidlo bolo odtiahnuté, čo zabezpečil žalovaný do servisu, ktorý žalovaný zabezpečil v rámci svojho záväzku žalobcovi motorové vozidlo odovzdať po vykonaní servisu a opravy ako pojazdné. Žalovaný túto povinnosť a tento záväzok zo zmluvy o príkaze doposiaľ nesplnil, tak ako to potvrdili obidve strany v konaní. Neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že by si žalobca tento servis a opravu dojednával mimo žalovaného sám. Dokonca v konaní sám poprel svoje tvrdenie žalovaný, že žalobca za servis a opravu za motorové vozidlo platil servisu priamo, ktorý servis a opravu vykonával. Motorové vozidlo doposiaľ nie je opravené do stavu jeho pojazdnosti, nie je prihlásené preto ani do evidencie motorových vozidiel na území SR. Nachádza sa v súčasnosti v areáli, do ktorého motorové vozidlo previezol žalobca prostredníctvom svojho syna, keď ide o areál firmy „Stokat“, kde mienili žalobca a žalovaný na základe dohody vykonávať spoločnú podnikateľskú činnosť zameranú na kúpu a dovoz motorových vozidiel zo zahraničia a ich následného predaja. Táto spoločná aktivita žalobcu a žalovaného v podnikaní sa neuskutočnila pre nezhody žalobcu a žalovaného, ktoré vyústili do trestného oznámenia žalobcu, tak ako to vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 4Pn 388/18/6611-14 zo dňa 01. 04. 2019. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie mal za to, nakoľko žalovaný preukázateľne splnil príkaz žalobcu a sprostredkoval kúpu žalobcom vybraného motorového vozidla v zahraničí, keď za týmto účelom vyplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo zahraničnému predajcovi, ktorú mu žalobca na tento účel odovzdal, pričom kúpna cena za motorové vozidlo bola odovzdaná žalobcom žalovanému v takej výške, v akej predajca ponúkal motorové vozidlo na predaj, s ktorou kúpnou cenou bol uzrozumený žalobca, pričom k vyplateniu tejto kúpnej ceny za motorové vozidlo žalovaným zahraničnému predajcovi nevyhnutne muselo dôjsť, keďže žalovaný zabezpečil aj následne dovoz tohto motorového vozidla zo zahraničia na územie SR, naplnil príkaz žalobcu, kúpu sprostredkoval, pričom žalovaný sám nebol účastníkom kúpnej zmluvy, túto len sprostredkoval, žalobcovi potom nepatrí nárok na vrátenie kúpnej ceny za toto motorové vozidlo od žalovaného. Žalovaný sa na úkor žalobcu v tomto smere neobohatil, kúpnu cenu zahraničnému predajcovi odovzdal, svedčí o tom fakt, že motorové vozidlo bolo zahraničným predajcom odovzdané žalovanému a žalovaný zabezpečil dovoz tohto motorového vozidla na územie SR. Motorové vozidlo sa nachádza v dispozícii žalobcu, ktorý motorové vozidlo od žalovaného prevzal, keď na návrh žalovaného si motorové vozidlo previezol z miesta, ktoré určil žalovaný na miesto, ktoré určil sám žalobca. Žalobca nedôvodne tvrdil, že nie je vlastníkom tohto motorového vozidla, keďže poveril žalovaného na sprostredkovanie kúpy tohto motorového vozidla, žalovaný nekupoval motorové vozidlo vo svojom mene, kupoval ho na príkaz žalobcu a v mene žalobcu. Ak by boli pravdivé tvrdenia
žalobcu, že žalovaný mu neodovzdal kľúče od motorového vozidla, doklady od motorového vozidla, nič mu nebráni domáhať sa od sprostredkovateľa tejto kúpy vydania kľúčov a dokladov od motorového vozidla a teda naplnenia príkazu v tomto ohľade. Uvedené však neznamená, že žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla. Žalovaný zabezpečil sprostredkovanie kúpy motorového vozidla, odovzdal kúpnu cenu predajcovi, ktorú mu odovzdal žalobca na tento účel, žalobca je vlastníkom motorového vozidla, preto nemá žalobca nárok voči žalovanému na vrátenie kúpnej ceny za motorové vozidlo titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v tomto smere sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Žalobca má reálnu možnosť disponovať s týmto motorovým vozidlom. Žalobca nepreukázal ani jeden dôvod po skutkovej stránke na vydanie sumy 2.890,- Eur od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ. V danom prípade nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ani o plnenie z neplatného právneho úkonu, ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ani od majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd potom žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 2.890,- Eur s príslušenstvom zamietol. Nakoľko žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy 2.890,- Eur, nemá nárok ani na zaplatenie príslušenstva z tejto sumy v podobe uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 09. 09. 2020 do zaplatenia. Preto i v časti žalovaného príslušenstva z tejto sumy súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ žalobca uplatnil v konaní nárok na zaplatenie sumy 2.345,- Eur s príslušenstvom, v tejto časti súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcu za dôvodnú v časti o zaplatenie sumy 1.175,- Eur s príslušenstvom a nedôvodnú v časti o zaplatenie sumy 1.170,- Eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a táto skutočnosť nebola v konaní sporná, že žalovaný túto sumu od žalobcu prijal v hotovosti v príčinnej súvislosti s fakturáciou ceny služieb v zmysle faktúry č. 2017041. Touto faktúrou žalovaný v súvislosti s príkaznou zmluvou resp. zmluvou o obstaraní veci fakturoval služby zabezpečenia servisu motorového vozidla v sume 855,- Eur, ďalej za službu zabezpečenia dovozu motorového vozidla 900,- Eur a zabezpečenie registrácie motorového vozidla spolu čiastku 350,- Eur (z toho preklady 50,- Eur, KO, STK, EK spolu 170,- Eur, recyklačný fond 30,- Eur a administratívny poplatok 100,- Eur). Žalovaný, čo bolo v konaní preukázané, zabezpečil dovoz motorového vozidla podľa príkazu žalobcu z Talianska na územie SR, za čo si žalovaný vyúčtoval cenu služby 900,- Eur. Žalovaný naplnil v tomto smere príkaz žalobcu, preto žalobca nemá nárok voči žalovanému na vrátenie tejto sumy 900,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný túto službu vykonal, zabezpečil dovoz motorového vozidla, i keď prostredníctvom tretej osoby. Táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv na jeho právny nárok na zaplatenie ceny za túto službu. Žalobca v konaní nenamietal, že by neexistovala dohoda medzi ním a žalovaným o tom, že by za túto službu nemalo byť uhradené. Naopak, tým že žalobca za túto službu zaplatil a to čiastku vyúčtovanú žalovaným možno mať za to, že táto služba mala byť dojednaná za odplatu, ktorej výšku žalobca v konaní nerozporoval. Napokon za túto službu aj zaplatil tak, ako bola žalovaným vyúčtovaná. Žalovaný túto službu podľa príkazu žalobcu vykonal, dovoz motorového vozidla zo zahraničia na územie SR obstaral, žalovaný sa preto na úkor žalobcu bezdôvodne (pokiaľ žalobca mu uhradil sumu 900,- Eur za dovoz motorového vozidla) neobohatil. Žalobca tiež nepreukázal žiaden skutkový dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Žalovaný v konaní preukázal, že uhradil po dovoze motorového vozidla i poplatok do recyklačného fondu v čiastke 30,- Eur. Preto ani o túto sumu sa bezdôvodne neobohatil, keď žalovaný má v zmysle zákona nárok na zaplatenie nevyhnutných nákladov spojených s príkazom žalobcu. Tým, že zaplatil žalovaný recyklačný poplatok, vznikla povinnosť žalobcovi mu nahradiť výdavky na tento poplatok a to aj keď sa výsledok teda prihlásenie motorového vozidla nedostavil. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 728 OZ. Napokon v konaní žalobca potvrdil, že žalovaný zabezpečil na motorové vozidlo kúpu 4 pneumatík, za čo žalobca zaplatil žalovanému čiastku 240,- Eur. Keďže žalobca potvrdil, že žalovaný na motorové vozidlo pneumatiky zakúpil, ani v tomto smere sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, a dôvodne preto žalovaný od žalobcu v príčinnej súvislosti s kúpou pneumatík na motorové vozidlo prijal čiastku 240,- Eur. Ani prijatím tejto čiastky sa žalovaný bezdôvodne neobohatil. Žalovaný tak dôvodne od žalobcu v súvislosti s príkaznou zmluvou resp. zmluvou o obstaraní veci prijal od žalobcu sumu 1.170,- Eur. Preto žalobca sa nedôvodne od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.170,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 09. 09. 2020 do zaplatenia. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Dôvodne však žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.175,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 09. 09. 2020 do zaplatenia. Žalovaný napokon sám uznal nárok žalobcu na vrátenie čiastky 320,- Eur, ktorú prijal od žalobcu na faktúru č. 2017041, keďže nezabezpečil službu registrácie motorového vozidla do evidencie v SR, konkrétne STK, EK, KO, za ktorú službu si vyúčtoval čiastku 170,- Eur, ďalej nezabezpečil zaplatenie administratívneho poplatku v čiastke 100,- Eur a podľa svojich tvrdení síce zabezpečil preklady dokladov k motorovému vozidlu,
za čo si vyúčtoval 50,- Eur, ale keďže nevedel preukázať túto službu, uznal, že nedôvodne od žalobcu prijal v príčinnej súvislosti s týmito službami čiastku spolu 320,- Eur (50,- Eur + 170,- Eur + 100,- Eur = 320,- Eur). Nakoľko uznal, že túto službu resp. tieto služby za ktoré prijal od žalobcu plnenie pre žalobcu nezabezpečil, súhlasil s úhradou žalobcovi sumy 320,- Eur, keď potom súd prvej inštancie jednak z titulu uznania žalovaným a jednak z dôvodu, že žalovaný nepreukázal naplnenie týchto služieb podľa príkazu žalobcu, zaviazal žalovaného na úhradu sumy 320,- Eur žalobcovi. Žalovaný nepreukázal, že tieto finančné prostriedky prijaté od žalobcu vynaložil pri vykonávaní príkazu, preto nemá nárok na tieto finančné prostriedky. Napokon žalovaný nemá nárok ani na čiastku, ktorú prijal na túto faktúru v sume 855,- Eur, za zabezpečenie servisu motorového vozidla. Žalovaný doposiaľ v konaní nepreukázal, že splnil tento príkaz žalobcu, teda zabezpečil servis motorového vozidla podľa pokynov žalobcu. Preto nemá nárok na finančné prostriedky za túto službu v čiastke 855,- Eur bez ohľadu na to, či žalovaný z tejto sumy nejakú čiastku uhradil tretej osobe, ktoré tvrdenie však navyše žiadnym spôsobom nepreukázal. Motorové vozidlo nie je doposiaľ opravené, žalovaný tak doposiaľ nesplnil príkaz žalobcu v rámci ktorého sa zaviazal zabezpečiť servis motorového vozidla, a teda následne i jeho prihlásenie do evidencie motorových vozidiel. Motorové vozidlo je doposiaľ nepojazdné, preto žalobca nedôvodne uhradil žalovanému za servis motorového vozidla sumu 855,- Eur. Túto sumu je preto žalovaný povinný žalobcovi vrátiť, doposiaľ nejde o užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu žalobcu. Na základe uvedeného potom žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na vrátenie sumy 1.175,- Eur (320,- Eur + 855,- Eur = 1.175,- Eur). K odstúpeniu od zmluvného vzťahu, ku ktorému úkonu pristúpil žalobca v rámci súdneho konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mohol od zmluvy odstúpiť až do obstarania veci. Motorové vozidlo však žalovaný zabezpečil, teda sprostredkoval kúpu motorového vozidla, preto od daného zmluvného vzťahu žalobca už nemôže odstúpiť s účinkami odstúpenia od zmluvy, keď odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a strany sú povinné si vydať podľa § 457 OZ všetko to, čo podľa zmluvy dostali titulom bezdôvodného obohatenia. Aj v takomto prípade by však žalovanému vznikol nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov. Týmto však nie je dotknuté právo žalobcu, resp. jeho nárok na uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania alebo z vadného plnenia žalovaného v súvislosti so zabezpečením servisu, resp. opravy motorového vozidla v zmysle § 735 OZ. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný je v omeškaní s úhradou sumy 1.175,- Eur žalobcovi, preto žalobca má nárok voči žalovanému i na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne z prisúdenej sumy v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného bola 0,00, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5,00, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej sumy vo výške 5,00 % ročne. Žalobou ich uplatnil v správnej výške. Pokiaľ ide o vznik omeškania žalovaného, žalobca tvrdil, že žalovaný je v omeškaní od 09. 09. 2020, pričom toto jeho omeškanie stále trvá, žalovaný nerozporoval, že sa dostal do omeškania od 09. 09. 2020, preto súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi úroky z omeškania od 09. 09. 2020 až do zaplatenia prisúdenej sumy. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V spore bol úspešnejší žalovaný, než ako žalobca. Preto žalobca podľa § 255 ods. 2 CSP je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, a to v rozsahu 56 %, čo predstavuje pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní (1.175,- ÷ 5.235,- = 0,22 t.j. 22 %, 4.060,- ÷ 5.235,- = 0,78 t.j. 78 %, 78 % - 22 % = 56 %). Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 56 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a do závislého výroku o trovách konania (III. výrok), žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť mu zaplatiť náhradu trov prvoinštančného konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Uviedol, že rozhodnutiu vytýka tieto nesprávne skutkové zistenia uvedené v ods. 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania vyplynul obsah „záležitosti“, ktorú bol žalovaný povinný obstarať, t.j. nadobudnutie jeho vlastníckeho práva, resp. jeho syna k motorovému vozidlu, ktoré bude pojazdné a
prihlásené v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky do evidencie vozidiel tak, aby žalobca mohol legálne užívať vozidlo na premávku na pozemných komunikáciách v SR. V konaní obstaranie tejto „záležitosti“ z vykonaného dokazovania nevyplynulo. V prvom rade z dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca stal v dôsledku obstarania „záležitosti“ vlastníkom predmetného motorového vozidla. V konaní on tvrdil, že žiadne plnomocenstvo žalovanému neudelil a žalovaný nepreukázal opak. Osoba poverená žalovaným tak nemala ako predávajúcemu vozidla v Taliansku preukázať, že koná za žalobcu. Keďže žalovaný nepredložil ani žalobcovi pred podaním žaloby ani súdu počas trvania sporu splnomocnenie od žalobcu, ani kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je motorové vozidlo Jeep Cherokee, nie je možné uzavrieť, že zmluvnou stranou na strane kupujúceho bol on, a teda ani to, že vlastníkom vozidla je on. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že motorové vozidlo sa nachádza v dispozícii žalobcu. Ku skutočnosti, že motorové vozidlo previezol jeho syn z jedného miesta na druhé sa na pojednávaní vo veci dňa 11. 05. 2021 vyjadril on aj štatutárny zástupca žalovaného. Z ich vyjadrení nevyplýva záver, že on má reálnu možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Vyplýva z nich len to, že žalovaný nebol schopný v dôsledku svojej zaneprázdnenosti zabrániť ani len znehodnocovaniu motorového vozidla a jeho syn vlastne len suploval všeobecnú prevenčnú ako aj zmluvnú povinnosť žalovaného. Aký význam by malo pre neho uzavretie zmluvy o obstaraní veci, pokiaľ by „záležitosťou“ bolo obstaranie nepojazdného vozidla, ku ktorému nevie preukázať vlastnícke právo, ktoré nevie prihlásiť do evidencie vozidiel a ktoré teda nie je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách v SR. Súd prvej inštancie pri hodnotení obsahu záväzkov žalovaného voči nemu nevzal do úvahy, že právny vzťah medzi ním (ako spotrebiteľom) a žalovaným (ako dodávateľom) je spotrebiteľským právnym vzťahom, v ktorom sa aplikuje aj ustanovenie § 52 ods. 2, § 54 ods. 2 OZ. Pokiaľ v ods. 45. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že „tým, že zaplatil žalovaný recyklačný poplatok, vznikla povinnosť žalobcovi mu nahradiť výdavky na tento poplatok a to aj keď sa výsledok teda prihlásenie motorového vozidla nedostavil. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 728 Občianskeho zákonníka“ postupoval (za použitia analógie v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ) v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. h/ OZ, v zmysle ktorého „za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli.“ Uvedené sa týka všetkých nárokov žalobcu pozostávajúcich zo súm: 2.890,- Eur ako ceny motorového vozidla, 900,- Eur ako ceny služby - dovozu motorového vozidla do SR, 30,- EUR ako zaplateného recyklačného poplatku a 240,- Eur ako ceny pneumatík. Vzhľadom k uvedenému obsahu „záležitosti“, ktorú bol žalovaný povinný obstarať a vzhľadom k jej nedeliteľnosti, nie je možné mu tieto nároky odoprieť z dôvodu, že žalovaný si záväzok čiastočne splnil, hoci výsledok sledovaný ním sa nedostavil. On poskytol žalovanému plnenie v celkovej výške 5.235,- Eur a od žalovaného neobdržal žiadne plnenie. Podľa jeho názoru právne závery súdu prvej inštancie teda zhoršujú jeho postavenie ako spotrebiteľa, čo je v zmysle ust. § 52 ods. 2 OZ vylúčené.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.
8. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP)
9. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.
10. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
11. V posudzovanej veci žalobca uplatnil žalobný nárok voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia.
12. Bezdôvodné obohatenie je upravené v ustanovení § 451 OZ a nasl.. Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka v pozitívnom vymedzení je majetkový prospech získaný 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3/ plnením z neplatného právneho úkonu, 4/ z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. Subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie oprávnenému subjektu, t.j. v prospech toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.
13. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad, keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 92/2010 z 19. januára 2012).
14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom (v pozícii príkazcu) a žalovaným (v pozícii príkazníka) bola uzatvorená ústna príkazná zmluva v zmysle ustanovenia § 724 OZ, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal okrem iných pre žalobcu obstarať kúpu nepojazdného motorového vozidla továrenskej značky Jeep Cherokee v Taliansku, zabezpečiť dovoz motorového vozidla od predávajúceho z územia Talianska na územie Slovenskej republiky; zaplatiť príspevok do recyklačného
fondu pri dovoze motorového vozidla z členského štátu Európskej únie (č.l. 75 spisu) a zabezpečiť kúpu pneumatík na motorové vozidlo značky Jeep Cherokee v počte kusov 4.
15. Na základe príkaznej zmluvy žalovaný zabezpečil pre žalobcu kúpu nepojazdného motorového vozidla továrenskej značky Jeep Cherokee v Taliansku, a to podľa vlastného výberu žalobcu za kúpnu cenu vo výške 2.890,- Eur a taktiež zabezpečil dovoz nepojazdného motorového vozidla z územia Talianska na územie Slovenskej republiky, s čím žalovanému vznikli náklady vo výške 900,- Eur, pričom žalovaný uhradil po dovoze motorového vozidla i príspevok do recyklačného fondu v čiastke 30,- Eur a zabezpečil kúpu pneumatík na motorové vozidlo značky Jeep Cherokee v počte kusov 4 za kúpnu cenu 240,- Eur.
16. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že nie je možné stotožňovať nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a prihlásenie motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný na základe príkazu žalobcu uzatvoril v mene žalobcu ústnu kúpnu zmluvu s predávajúcim na území Talianskej republiky, na základe ktorej predávajúcemu na území Talianska odovzdal kúpnu cenu motorového vozidla vo výške 2.890,- Eur, ktorú žalovaný prevzal od žalobcu pred uzatvorením kúpnej zmluvy a následne na základe príkazu žalobcu reálne doviezol nepojazdné motorové vozidlo na územie Slovenskej republiky. Tvrdenia žalobcu o tom, že nesplnomocnil žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy s predávajúcim sú účelovými tvrdeniami, keďže i z e-mailovej komunikácie žalobcu zo dňa 08. 09. 2017 (č.l. 73 spisu), v ktorej bolo uvedené: ,,Dobrý deň pán Matejka, 3100 Eur je prijateľných. Môžete mi ten Jeep (3,7 + LPG) priviezť. Ďakujem“ (č.l.73 spisu) vyplýva, že v prospech žalobcu došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a taktiež i k dovezeniu motorového vozidla na územie Slovenskej republiky. Zároveň na základe príkazu žalobcu žalovaný sprostredkoval zabezpečenie opravy nepojazdného motorového vozidla u tretej osoby (v autoservise), kde bolo motorové vozidlo na základe súhlasu žalobcu aj umiestnené. Následne zo strany žalobcu došlo pred dokončením opravy motorového vozidla v autoservise k odtiahnutiu nepojazdného motorového vozidla žalobcom (prostredníctvom jeho syna) a k umiestneniu motorového vozidla na miesto určené žalobcom. Žalovaný od dovozu motorového vozidla z územia Talianskej republiky na územie Slovenskej republiky nedisponuje s motorovým vozidlom, ani s kľúčmi od motorového vozidla, ani s pneumatikami motorového vozidla, keďže motorové vozidlo bolo najskôr umiestnené v autoservise na základe dohody so žalobcom, z ktorého bolo pred dokončením opravy premiestnené synom žalobcu na miesto určené žalobcom, a teda žalobca má motorové vozidlo v dispozícii.
17. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že kúpnu cenu za motorové vozidlo vo výške 2.890,- Eur, ktorú žalobca odovzdal žalovanému pred uzavretím kúpnej zmluvy, si žalovaný neponechal, pre svoje potreby, ale pri uzatvorení kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 2.890,- Eur odovzdal predávajúcemu. Zároveň žalovaný na základe príkaznej zmluvy zabezpečil dovoz nepojazdného motorového vozidla z územia Talianskej republiky na územie Slovenskej republiky, s čím vznikli žalovanému náklady vo výške 900,- Eur, žalovaný kúpil 4 kusy pneumatík na motorové vozidlo za kúpnu cenu 240,- Eur a zaplatil príspevok do recyklačného fondu vo výške 30,- Eur.
18. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.060,- Eur, a to : 1/ získanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.060,- Eur na strane žalovaného, 2/ protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo výške 4.060,- Eur , 3/ majetkovú ujmu na strane žalobcu vo výške 4.060,- Eur a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaným a majetkovou ujmou na strane žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal podmienky právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia a nepreukázal, že žalovaný na jeho úkor získal majetkový prospech, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku, preto potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.060,- Eur s príslušenstvom zamietol.
19. Pokiaľ žalobca zdôraznil v odvolaní, že je spotrebiteľom, a preto má nárok na osobitnú ochranu, odvolací súd dodáva, že ani postavenie žalobcu ako spotrebiteľa neoprávňuje súdu priznať žalobcovi nárok, ktorý žalobcovi legitímne neprináleží.
20. Keďže v posudzovanej veci žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo výške 4.060,- Eur s príslušenstvom na úkor žalobcu, odvolaciemu súd neostala iná
možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), nakoľko súd prvej inštancie náležite prihliadol na pomer úspechu žalovaného s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP.
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého: ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.