Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-173-2021.pdf
PDF · 128.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/173/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s.r.o., IČO: 35 943 882, Zámocká 5, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad súkromných bezpečnostných služieb, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-B-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Konanie pred správnymi orgánmi
1. Prvostupňový správny orgán (Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ) začal správne konanie o uložení povinnosti žalobkyni odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti do konečného rozhodnutia vo veci začaté na základe oznámenia o vznesení obvinenia Národnej kriminálnej agentúry, 4. oddelenie vyšetrovania v Bratislave, evidovaného pod ČVS: PPZ-47/NKA- BA4-2019 zo dňa 15.10.2020, ktorým je podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku žalobkyňa trestne stíhaná za spáchanie prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizáciou príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
2. Rozhodnutím č. KRPZ-BA-B-87-007/2021 zo dňa 11.03.2021 prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni povinnosť odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti typu P č. 005759 do konečného rozhodnutia vo veci podľa osobitného predpisu z dôvodu, že žalobkyňa ako držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti bola trestne od 15.10.2020 stíhaná, čím podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) prestala byť osobou spoľahlivou na účely zákona o súkromnej bezpečnosti.
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-B-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021, odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA- B-87-007/2021 zo dňa 11.03.2021 potvrdil.
4. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní poukázala na § 89 ods. písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti, z ktorého podľa účastníka konania vyplýva, že správny orgán má právo/možnosť rozhodnúť o povinnosti účastníka konania odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti, teda správnemu orgánu sa priznáva priestor pre voľnú úvahu. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutie o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti bolo neproporcionálne s odkazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako i čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom rozhodnutie porušuje jej právo na pokojné užívanie majetku.
5. Žalovaný argumentoval, že podmienky nevyhnutné pre udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby fyzickej osobe vymedzuje § 11 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorého obsahom je aj podmienka spoľahlivosti definovaná v § 14 zákona o súkromnej bezpečnosti.
6. Predpokladom naplnenia subjektívnej stránky trestného činu „Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku“ podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizáciou príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, je úmyselné konanie páchateľa.
7. Správny orgán posudzuje, koho nemožno považovať za osobu spoľahlivú podľa zákona o súkromnej bezpečnosti. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti za spoľahlivú nemožno považovať osobu, ktorá je trestne stíhaná za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a) zákona o súkromnej bezpečnosti. Nakoľko je žalobkyňa stíhaná pre trestný čin, na spáchanie ktorého sa vyžaduje úmyselné zavinenie, nemožno ju považovať za osobu spoľahlivú podľa zákona o súkromnej bezpečnosti.
8. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán vydaním rozhodnutia o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti do konečného rozhodnutia vo veci plnil účel zákona o súkromnej bezpečnosti, aby prevádzkovanie bezpečnostnej služby nevykonávala nespoľahlivá osoba.
9. K námietke žalobkyne, že z § 89 zákona o súkromnej bezpečnosti má správny orgán právo/ možnosť rozhodnúť o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti do konečného rozhodnutia vo veci žalovaný uviedol, že uloženie povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti nie je trvalým opatrením, ktoré by malo za následok definitívne odobratie preukazu odbornej spôsobilosti, t. j. stratu odbornej spôsobilosti účastníka konania. V prípade, že v rámci trestného konania bude rozhodnuté v prospech žalobkyne, bude jej preukaz odbornej spôsobilosti vrátený. Až v opačnom prípade môže dôjsť zo strany správneho orgánu ku konaniu vo veci odňatia preukazu odbornej spôsobilosti, v rámci ktorého je posudzovaná nielen miera primeranosti odňatia preukazu odbornej spôsobilosti, ale aj spoločenská závažnosť skutku spáchaného účastníkom konania a v tejto súvislosti miera prenosu nežiaducich vplyvov do činnosti bezpečnostnej služby, t. j. naplnenie účelu zákona o súkromnej bezpečnosti. Momentom začatia trestného stíhania proti žalobkyni nastala u nej strata podmienky spoľahlivosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti. Keďže nie je spoľahlivou osobou podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti odo dňa začatia trestného stíhania, od tohto dňa nesmie prevádzkovať bezpečnostnú službu, nakoľko nespĺňa podmienku podľa § 11 ods.1 písm. e) zákona o súkromnej bezpečnosti
10. K námietke žalobkyne, že rozhodnutie o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti je neproporcionálne s odkazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako i čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní musí prihliadať na záujem chránený zákonom o súkromnej bezpečnosti, ktorým je primárne ochrana majetku resp. osôb, pričom najpodstatnejším predpokladom na vykonávanie takýchto činností je splnenie podmienky spoľahlivosti a bezúhonnosti osôb vykonávajúcich, či už priamo (výkon fyzickej ochrany) alebo nepriamo (riadenie týchto činností).
11. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď trestné stíhanie žalobkyne pre podozrenie zo spáchania prečinu „Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku“ podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1
písm. d) Trestného zákona a pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizáciou príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona považoval za stav, keď žalobkyňu nemožno považovať za spoľahlivú. Na základe uvedeného bol správny orgán v súlade s § 89 ods. 1 písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti oprávnený uložiť účastníkovi konania povinnosť odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti správnemu orgánu o konečného rozhodnutia vo veci.
12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný a prvostupňový správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.
II. Žaloba
13. Včas podanou žalobou, súdu doručenou elektronicky dňa 12.07.2021, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v úvode odôvodnenia tohto rozsudku opísaných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré považovala za nezákonné. Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
14. Žalobkyňa v správnej žalobe požiadala súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 SSP. Návrh odôvodnila tým, že dôvody hrozby vyplývajúce z ustanovenia § 185 SSP vyplývajú najmä z toho, že jediným zdrojom príjmu žalobkyne je práve výkon činnosti v oblasti súkromných bezpečnostných služieb. Žalobkyňa je zároveň matkou dvoch maloletých detí - X. o ktoré je ako slobodná matka povinná sa starať a vyživovať ich. Vykonaním napadnutého rozhodnutia hrozí žalobkyňa neodvrátiteľná ujma, keďže nebude schopná riadne zabezpečovať úhradu nákladov na fungovanie vlastnej domácnosti ako i plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. V dôvodoch svojho návrhu ďalej uviedla, že závažná ujma hrozí nielen žalobkyni samej o sebe, ale aj tretím osobám. Argumentovala tým, že obchodná spoločnosť žalobkyne - KRAKEN s.r.o., so sídlom Za Kasárňou 16, Bratislava, IČO: 35 754 117, zamestnáva niekoľko zamestnancov, pričom odovzdaním preukazu odbornej spôsobilosti sú ohrozené aj pracovnoprávne vzťahy týchto osôb, a to v príčinnej súvislosti s odovzdaním preukazu. Tvrdila, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom. V uvedených súvislostiach poukázala na to, že ide o dočasné odovzdanie preukazu z dôvodu trestného stíhania žalobkyne, pričom sa uplatňuje prezumpcia neviny. Nie je známy a ani správnymi orgánmi nebol zadefinovaný reálny dôvod, na základe ktorého by bolo možné dôvodne predpokladať, že odbornú činnosť na úseku súkromných bezpečnostných služieb nebude žalobkyňa vykonávať i naďalej spoľahlivo a svedomite. Preto mala žalobkyňa za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemožno v danom prípade kvalifikovať ako rozporné s verejným záujmom.
15. Uznesením č.k. 2S 173/2021-32 zo dňa 06.10.2021 správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného číslo spisu: PPZ-B-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021. Dôvody uvedené v návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a jeho právnymi následkami hrozia žalobkyni následky predpokladané v ust. § 185 písm. a) SSP (závažná ujma, finančná škoda, iný vážny nenapraviteľný následok) spočívajúce v ohrozí schopnosti žalobkyne plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim maloletým deťom a zabezpečovať úhradu životných nákladov na fungovanie domácnosti, nakoľko jediným zdrojom príjmu žalobkyne je práve výkon činnosti v oblasti súkromných bezpečnostných služieb. Podľa názoru správneho súdu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného (potvrdzujúceho rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa) zaväzujúceho žalobkyňu odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti, vzniká hrozba závažnej ujmy aj s dopadom na zamestnancov spoločnosti žalobkyne spočívajúca v ohrození týchto pracovnoprávnych vzťahov, a to v príčinnej súvislosti s odovzdaním predmetného preukazu. Priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobkyne pritom nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zrušeniu uloženej povinnosti, ale „len“ k odloženiu
jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobkyni zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
16. Pokiaľ ide o žalobné námietky, žalobkyňa predovšetkým argumentovala, že nemožno iba „slepo“ vychádzať z toho, že je trestne stíhaná. Nestotožnila sa s tvrdením (zľahčovaním) žalovaného v tom smere, že ide iba o opatrenie, ktoré je len dočasné a až v rámci odňatia preukazu spôsobilosti sa posudzuje miera primeranosti jeho odňatia ako i spoločenská závažnosť samotného skutku. Žalovaný podľa žalobkyne vec nevyhodnotil s ohľadom na jej osobitosti a náležite v zmysle ustanovení správneho poriadku.
17. Hoci je správnemu orgánu poskytnutá určitá voľnosť správnej úvahy, túto voľnosť nemôže zneužívať protiústavným spôsobom tak, že v každom prípade stíhania akéhokoľvek účastníka konania prijme rozhodnutie o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti bez reflexie na okolnosti konkrétneho prípadu a bez riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia. Nie je zrejmé, na základe čoho a ako dospel k takémuto záveru, čo nemôže nahradiť ani jednoduché konštatovanie, že jeho rozhodovacia činnosť musí byť jednotná. S uvedenou námietkou sa nevysporiadali správne orgány oboch stupňov, a preto je potrebné považovať ich za riadne neodôvodnené.
18. Rozhodnutie o povinnosti odovzdať preukaz považovala žalobkyňa za neproporcionálne s odkazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako i čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté rozhodnutie porušuje jeho právo na pokojné užívanie majetku Žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 19/09 zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého “Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na „púhe“ vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je klasickým základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Obmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie (porov. klasické rozhodnutie Spolkového ústavného súdu 24 BverfGE 367; tiež nález ústavného súdu Českej republiky PL. ÚS 29/08, body 35 a nasl.; Kommers, D. The constitutional jurisprudence of the Federal Republic of Germany, 1997, Duke Univesity Press, 2nd edition, s. 250 a nasl.).”
19. Majetku možno zbaviť iba v prípade verejného záujmu a kumulatívne za podmienok, ktoré ustanovuje zákon alebo zásady medzinárodného práva. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že je potrebné prihliadať na záujem chránený zákonom o súkromnej bezpečnosti, ktorým je ochrana osôb a majetku, pričom predpokladom na vykonávanie tejto činnosti je splnenie podmienky spoľahlivosti a bezúhonnosti. Žalobkyňa tvrdila, že v danom prípade verejný záujem na odovzdaní preukazu daný nie je. Záujem chránený citovaným zákonom nie je v danom prípade zo strany žalobkyne reálne žiadnym spôsobom ohrozený, žalobkyňa vedie riadny život, nie je väzobne stíhaná, pričom sa uplatňuje prezumpcia neviny. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto porušuje právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. V nadväznosti na uvedené bola žalobkyňa tej mienky, že odovzdanie preukazu odbornej spôsobilosti porušuje aj právo žalobkyne na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR.
III. Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním elektronicky doručeným súdu dňa 29.09.2021, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
21. Žalovaný poukázal na to, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru 4. oddelenia vyšetrovania národnej kriminálnej agentúry odbor Bratislava Prezídia Policajného zboru, vydaným pod ČVS:PPZ-47/ NKA-BA4-2019 zo dňa 15.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2020 je žalobkyňa trestne stíhaná za úmyselný trestný čin - prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa §
237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a súčasne pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a, písm. b) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, čo je úmyselný trestný čin.
22. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. za spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto je trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a), teda za úmyselný trestný čin. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z. orgán dozoru a orgán kontroly sú oprávnení rozhodnúť o tom, že osoba, ktorá nie je spoľahlivá podľa § 14 ods. 1 písm. d) je povinná odovzdať preukaz orgánu dozoru alebo orgánu kontroly do konečného rozhodnutia vo veci podľa osobitného predpisu.
23. Prvostupňovým rozhodnutím o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti správnemu orgánu ide o opatrenie, ktoré možno označiť ako predbežné. Predbežne zadržaný preukaz odbornej spôsobilosti nebude vrátený, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej. Ak sa vo veci rozhodne v neprospech osoby, ktorej bol preukaz zadržaný, orgán dozoru alebo orgán kontroly sú oprávnené rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. o odňatí preukazu. Inak sa preukaz vráti. Rozhodnutie zakladá povinnosť odovzdať preukaz Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo krajskému riaditeľstvu Policajného zboru vecne a miestne príslušnému. V prípade ponechania preukazu dotknutej osobe by bolo umožnené, aby táto osoba mohla i naďalej vykonávať činnosti podľa zákona č. 473/2005 Z. z. Nakoľko výkon fyzickej ochrany alebo pátrania je špecifický druh činnosti, má prísne upravené podmienky. Objednávateľovi, ktorý si objedná bezpečnostnú službu na ochranu majetku alebo osoby, musí byť poskytnutá služba osobou spoľahlivou, ktorá nie je podozrivá zo spáchania z úmyselného trestného činu, čo je jednou zo základných podmienok výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania. Správny orgán nie je oprávnený posudzovať priebeh a výsledky doterajšieho vyšetrovania v trestnom konaní. Správny orgán nemôže posudzovať skutočnosť, či sa účastník konania skutku dopustil, taktiež nevyslovuje vinu, či nevinu účastníkovi konania z trestného činu, za ktorý je trestne stíhaný, ale skúma len podmienky pre výkon fyzickej ochrany alebo pátrania a v prípade, že nie sú splnené, rozhodnutím uloží účastníkovi konania povinnosť odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci v prípadoch ustanovených v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z..
24. Účelom zákona č. 473/2005 Z. z. vyjadreným v § 13, § 14, ale aj v § 48 a ďalších ustanoveniach zákona č. 473/2005 Z. z. je to, aby sa na výkone fyzickej ochrany a pátrania a pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby nezúčastňovali osoby, ktoré nie sú bezúhonné alebo spoľahlivé. Pre naplnenie tohto účelu umožnil zákonodarca v zákone č. 473/2005 Z. z. správnemu orgánu obmedziť prístup týchto osôb k týmto činnostiam formou odňatia alebo povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti. Správny orgán vydaním rozhodnutia o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti do konečného rozhodnutia vo veci napĺňa účel zákona, aby fyzickú ochranu a pátranie nevykonávala nespoľahlivá osoba.
25. Rozhodnutím o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti neboli žalobkyni upreté práva na prácu, pri ktorej sa vzhľadom na pracovné zaradenie nezúčastňuje na výkone bezpečnostnej služby a pri ktorej neprichádza do styku s informáciami týkajúcimi sa bezpečnostnej služby tak, ako to ustanovuje § 44 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z.
IV. Relevantné právne predpisy
26. Podľa § 11 ods.1 písm. e) krajské riaditeľstvo udelí licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby fyzickej osobe, ak tomu nebráni záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti a ak je spoľahlivá.
27. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o súkromnej bezpečnosti za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona okrem osoby, na ktorú sa hľadí, ako by nebola odsúdená, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
28. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z.z. za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto je trestne stíhaný za trestný čin uvedený v § 13 ods. 1 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473/20200409.html>.
29. Podľa § 89 ods. písm. b) zákona o súkromnej bezpečnosti orgán dozoru a orgán kontroly sú oprávnené rozhodnúť o tom, že osoba, ktorá nie je spoľahlivá podľa § 14 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473/20200409.html>, je povinná odovzdať preukaz orgánu dozoru alebo orgánu kontroly do konečného rozhodnutia vo veci podľa osobitného predpis.
V. Posúdenie veci správnym súdom
30. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
34. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
35. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
36. Predmetom preskúmania zákonnosti bolo rozhodnutie žalovaného č. PPZ-B-2021/028361-007 zo dňa 17.05.2021 opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, pričom žalovaný ním potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. KRPZ-BA-B-87-007/2021 zo dňa 11.03.2021 prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni povinnosť odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti typu P č. 005759 do konečného rozhodnutia vo veci podľa osobitného predpisu z dôvodu, že žalobkyňa ako držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti bola trestne od 15.10.2020 stíhaná, čím podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti prestala byť osobou spoľahlivou na účely zákona o súkromnej bezpečnosti.
37. Žalobkyňa sa nestotožnila s dôvodmi rozhodnutia správnych orgánov, tieto považovala za nedostatočné a pre nedostatok dôvodov namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov.
38. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.
39. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou SR garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
40. Správny súd poukazuje na to, že pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).
41. Zákon o súkromnej bezpečnosti upravuje okrem iného výkon kontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej bezpečnosti. Príslušný správny orgán dozoru a kontroly nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom o súkromnej bezpečnosti na rozhodnutie (v danom prípade podľa § 89 zákona o súkromnej bezpečnosti) je krajské riaditeľstvo PZ (§ 84 zákona o súkromnej bezpečnosti). Ustanovenie § 89 ods. 1 písm. b) zákona oprávňuje správny orgán rozhodnúť o tom, že osoba, ktorá nie je spoľahlivá podľa § 14 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/473/20200409.html>, je povinná odovzdať preukaz orgánu dozoru alebo orgánu kontroly do konečného rozhodnutia vo veci podľa osobitného predpisu. Uvedené znamená, že správny orgán zváži aplikáciu ustanovenia zákona a určenie povinnosti osobe vrátiť preukaz odbornej spôsobilosti (§ 20) v prípade, že táto osoba je považovaná za nie spoľahlivú v zmysle zákona o súkromnej bezpečnosti, teda je trestne stíhaná za úmyselný trestný čin (§ 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a) zákona o súkromnej bezpečnosti).
42. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a tiež rozhodnutia o odvolaní, súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutia ako celok nie sú nepreskúmateľné, i keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť rozhodnutia však súd napadnuté rozhodnutie nepovažuje za rozhodnutie, ktorým by bol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku.
43. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných
podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
44. Ako už súd vyššie vysvetlil, podľa zákona o súkromnej bezpečnosti oprávnenie rozhodovať o povinnosti odovzdať preukaz odbornej spôsobilosti patrí do právomoci na to príslušného správneho orgánu. V časti IV odôvodnenia rozsudku uvádzané ustanovenia zákona vzťahujúce sa na predmetný prípad v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia neobsahovali obmedzenie alebo usmernenie, z akých priamych dôvodov správny orgán môže rozhodnúť a len rámcovo opísal situáciu, za ktorej správny orgán môže postupovať. Aplikáciu týchto zákonných ustanovení zákon prenechal výlučne na vlastnú a indeterminovanú úvahu orgánu dozoru a kontroly. Správny orgán je zároveň autonómny pri posúdení potreby takéhoto zásahu do práv účastníka administratívneho konania. Je mu priznaná diskrečná právomoc, či využije alebo nevyužije oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemá zákonom predpísané špecifické dôvody využitia tohto oprávnenia. Vzhľadom na znenie a systematické zaradenie ustanovenia § 89 ods. 1 písm. d/ zákona o súkromnej bezpečnosti je správny súd toho názoru, že je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom súd dôvody rozhodnutia preskúma len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
45. Na strane druhej však ani žalovaný správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie NS SR 5 Sžo27/2011 z 29.02.2012). Svojvôľa správneho orgánu by sa prejavila napríklad v nelogickom a neekvivalentnom dôvode rozhodnutia o povinnosti odovzdať preukaz, v uvedení nepravdivého dôvodu vydania rozhodnutia, alebo v tom, že správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podnetu, podkladu, logického súvisu, extrémne nespravodlivo, či v rozpore s účelom právnej úpravy, ktorá (najmä) v uvádzaných zákonných ustanoveniach zdôrazňuje spoľahlivosť ako jednu z podmienok udelenia licencie na vykonávanie strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva a vlastnej ochrany. Na základe skutočnosti, ktorá medzi účastníkmi nebola sporna a ktoré je opísané v ods. 21 odôvodnenia rozsudku a z dôvodov rozhodnutia žalovaného opísaných v ods. 4 až 12 odôvodnenia rozsudku možno pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť preukaz odbornej spôsobilosti svojvôľu žalovaného vylúčiť.
46. Súd teda ako nedôvodnú vyhodnotil námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. I keď možno tomuto rozhodnutiu vytknúť (aj faktické) nepresnosti, tieto jeho nepreskúmateľnosť nespôsobujú. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu a zaoberal sa podstatou predmetu konania a jeho dôvodmi. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.
47. Pokiaľ ide o správnosť hodnotenia vzniknutej situácie na strane žalobkyne správnym orgánom, jeho súlad s účelom zákonnej úpravy a správnosť aplikácie § 89 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti možno dedukovať aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu.
48. V dôvodovej správe k § 14 ods. 1 písm. d) sa uvádza: „Dôvod trestného stíhania, ktorý je uvedený pod písmenom d), nie je nerešpektovanie prezumpcie neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, ktorý stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa navrhovaného ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina toho, proti komu sa vedie trestné konanie. Podľa navrhovaného ustanovenia sa ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) bude považovať za nespoľahlivého podľa tohto zákona, čo je diametrálne odlišné od uznania vinným z trestného činu. Ten, kto bude nespoľahlivý, bude obmedzený v niektorých činnostiach podľa zákona tak, ako napr. osoba, ktorá je vzatá do väzby predtým než súd vyslovil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jej vinu. Obmedzenie navrhované v § 14 ods. 1 písm. d) je v plnom súlade s ústavou, konkrétne s čl. 35 ods. 2, v ktorom je uvedené, cit.: „Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.“. V záujme účinného boja proti trestnej činnosti v súvislosti s činnosťou bezpečnostných služieb nie je možné tolerovať, aby osoba,
ktorá organizovala napr. tzv. výpalníctvo alebo násilné trestné činy so zbraňou, mohla byť považovaná za spoľahlivú len preto, že v trestnom konaní robí obštrukcie a nemôže byť právoplatne uznaná vinnou, napr. viac než štyri roky od spáchania skutku“
49. V dôvodovej správe k § 14 ods. 1 písm. d) sa uvádza: „Ide o opatrenia, ktoré možno označiť ako predbežné. Predbežne zadržaný preukaz odbornej spôsobilosti nebude vrátený, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej. Až vtedy, ak sa rozhodne vo veci v neprospech osoby, ktorej bol preukaz zadržaný, sa jej preukaz odníme. Inak sa preukaz vráti.“
50. Z vyššie uvedeného vo vzťahu k namietanej nesprávnej aplikácie zákona a o neproporcianálnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného s odkazom na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako i čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa názoru správneho súdu vyplýva, že uloženie povinnosti vrátiť preukaz odbornej starostlivosti je v prípade naplnenia podmienky podľa § 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 1 písm. a) zákona o súkromnej bezpečnosti v súlade so záujmom chránený zákonom, ktorým je riadne vykonávanie činnosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorú je oprávnená vykonávať iba osoba bezúhonná a spoľahlivá. Preto je potrebné konštatovať, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nad pochybnosti vyplýva, že správne orgány oboch stupňov sa vecou zodpovedne zaoberali.
51. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného boli v súlade so zákonom. Oba správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby mu nahradila trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú.
53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).