Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoPv-1-2021.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPv/1/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: ma3oska travel, s.r.o., Hanácka ulica 1491/5, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 667 718, zast. JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., Panenská 5, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: Travego Tour s.r.o., Čajkovského 8, 949 01 Nitra, IČO: 47 068 540, zast. Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., Štefánikova tr. 49, 949 01 Nitra, IČO: 36 860 697, v konaní o ochrane proti nekalosúťažnému konaniu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26CbPv/1/2019-395 zo dňa 10.11.2020, v časti náhrady trov konania, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26CbPv/1/2019-395 zo dňa 10.11.2020, v napadnutom výroku II. potvrdzuje.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) odvolaním napadnutým uznesením, prvým výrokom, zastavil konanie s poukazom na ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.04.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, vrátane zdržania sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel v reklame na internetových vyhľadávacích nástrojoch, vrátane internetového vyhľadávacieho nástroja Google a inzertnej služby Google Ads. Žalobca sa žalobou zároveň domáhal zaplatenia primeraného zadosťučinenia v peniazoch vo výške 5.000,00 eur podľa § 53 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
3. Spolu so žalobou bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, vrátane zdržania sa používania označenia: ma3oska a označenia: ma3oska travel v reklame na internetových vyhľadávacích nástrojoch, vrátane internetového vyhľadávacieho nástroja Google a inzertnej služby Google Ads, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.02.2020 č.k. 4CoPv/1/2020-346, tak, že návrh žalobcu zamietol. Odvolací súd zároveň s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že o nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2020.
Podaním doručeným súdu dňa 11.08.2020 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný s údajným nekalosúťažným konaním prestal a platená reklama žalovaného sa medzi výsledkami pre kľúčové slová "ma3oska" a "ma3oska travel" už nezobrazuje.
Súd konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd konanie zastavil v zmysle citovaných ustanovení bez ohľadu na súhlas či nesúhlas žalovaného.
Podanou žalobou sa žalobca domáhal poskytnutia ochrany pred nekalosúťažným konaním zo strany žalovaného. Následne vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že od 11.03.2020 žalovaný od nekalosúťažného konania upustil. K späťvzatiu žaloby došlo v štádiu vykonávania procesných úkonov potrebných pre prípravu pojednávania. Nekalosúťažné konanie žalovaného ku dňu doručenia späťvzatia žaloby nebolo osvedčené, čo konštatoval aj krajský súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.02.2020 (pozri bod 19. odôvodnenia). Žalovaný v späťvzatí žaloby listinnými dôkazmi nepodložil ani tvrdenie o tom, že žalovaný s údajným nekalosúťažným konaním prestal. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že zavinenie zastavenia konania nemožno žalovanému pričítať, a zodpovednosť za zastavenie konania v danom prípade leží na žalobcovi, ktorý žalobu podal, a skôr než bolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, vzal ju v celom rozsahu späť. S poukazom na uvedené žalobcovi v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v plnom rozsahu.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva proti druhému výroku. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil, kto procesne zavinil zastavenie konania. Podanie žaloby vyvolal žalovaný tým, že neoprávnene, bez súhlasu žalobcu, ktorý je jediným oprávneným používateľom obchodného mena ma3oska travel s.r.o., a to od svojho založenia a tiež aj majiteľom ochrannej známky, zapísanej dňa 15.08.2019 - vestník ÚPV SR č. 10/2019 - zapísaná ochranná známka č. 250512, používal toto označenie v rámci reklamy a propagovania svojej činnosti. Opisom skutkového stavu poukázal na to, že to bol žalovaný, kto zavinil zastavenie konania, keď upustil od protiprávneho konania, ale až po podaní žaloby. Nepovažuje pritom za podstatné, ako bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018 sp. zn. II. ÚS 569/2017 a má za to, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania žalobcom. Uviedol, že v dôsledku pandémie COVID-19 majú cestovné kancelárie takmer nulovú činnosť a prepad ich tržieb podľa údajov SACKA dosahuje až 95 %. Žalobca má za to, že platená reklama zo strany žalovaného bola vypnutá a nezobrazuje sa už niekoľko mesiacov, rozhodol sa osloviť žalovaného tak, ako to bolo deklarované žalobcom aj pred podaním žaloby, aj pri rokovaniach na úrovni asociácie cestovných kancelárií (SACKA) s prezidentom asociácie, že akonáhle žalobca (zrejme žalovaný) prestane s nekalou reklamou na Google Ads, žalobca žalobu stiahne, čo sa aj stalo.
Poukázal na komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným a poukázal na niekoľko skutočností o činnosti majiteľky a konateľky žalovaného. Poukázal na vyjadrenia žalovaného v odvolaní zo dňa 21.10.2019. Záverom citoval FINSTAT s výsledkami spoločností žalobcu a žalovaného a mal za to, že vyjadrenie finančných obratov je dostatočným dôkazom vyššie uvedeného.
6. Žalovaná strana sporu sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zmeny rozhodnutia v časti výroku o nároku na náhradu trov konania žalobcom navrhovaným spôsobom.
11. Navyše, v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
12. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom využitia uvedenej zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či - a ak áno, ktorá zo sporových strán, z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana sporu požadovala, resp. čoho sa v rámci sporového konania domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť a žiadala zastavenie sporového konania. Ak nie je preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu neskoršieho správania žalovanej strany sporu, v zmysle ktorého sa celkom, či v relevantnom rozsahu, zachovala v súlade so žalobnou požiadavkou (t.j. po podaní žaloby sa rozhodne nárok uplatnený žalobou uspokojiť, hoci tak v predsporovom štádiu urobiť odmietala), potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jej správaním vo vzťahu k žalobcom uplatnenej požiadavke - žalobnému návrhu. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania, v dôsledku príčinnej súvislosti s prejavom jeho autonómnej vôle spočívajúcom v dispozičnom úkone späťvzatia žaloby, práve žalobca (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15.08.2018, uznesenie ÚS SR, II. ÚS 569/2017 zo dňa 20.03.2018, uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011).
13. Odvolací súd konštatuje, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 366 písm. a) CSP a pripojil dôkaz - Zápisnicu z notárskeho úradu JUDr. Juraja Jenisa zo dňa 16.12.2020 o tom, že výsledky vyhľadávania Google už neobsahujú reklamované označenie žalobcu. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že tento dôkaz, označený žalobcom ako novota v konaní, nie je rozhodujúci pre posúdenie procesného nároku strán na náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu, že rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania bolo vydané súdom prvej inštancie dňa 10.11.2020 a žalobca, ak nechcel nahradiť trovy konania protistrane, mal uviesť dôvod, pre ktorý podáva späťvzatie a riadne ho preukázať, prípadne sa so žalovaným dohodnúť o nároku na náhradu trov konania a následne podať späťvzatie žaloby. Odvolací súd konštatuje, že ako uviedol súd prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, žalobca nepodložil tvrdenie, že žalovaný s údajným predchádzajúcim nekalosúťažným konaním prestal. Rovnako tak žalobca v odvolaní neuviedol, prečo predložil dôkazy k svojím tvrdeniam až v odvolacom konaní a rovnako tak nešpecifikoval dôvody, pre ktoré tak nemohol urobiť pred rozhodnutím súdu o späťvzatí žaloby, resp. pripojiť k návrhu na späťvzatie žaloby.
14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav, keď konštatoval, že k späťvzatiu žaloby došlo v štádiu vykonávania procesných úkonov potrebných pre prípravu pojednávania. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý v bode 19. odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že nemá osvedčenú skutočnosť nekalosúťažného konania žalovaného proti žalobcovi. Rovnako tak správne ustálil, že nemožno pričítať zodpovednosť za zastavenie konania žalovanému, pretože žalobca, ktorý podal žalobu, a skôr, než bolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, ju v celom rozsahu zobral späť.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutom výroku II. ako vecne správne potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní reálne žiadne trovy nevznikli (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril), súd mu ich náhradu nepriznal.
17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).