Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-26-2021.pdf
PDF · 116.6 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: PK AUTO, spol. s r.o., so sídlom Duklianska 23, 080 01 Prešov, IČO: 31733174, právne zastúpený: Advokátska kancelária Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO:36866563, proti žalovanému: AUTOCENTRUM 66, s.r.o., so sídlom Hraničná 35, 058 01 Poprad, IČO: 45550514, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:36862711,v konaní o zaplatenie 32.850,- € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že ako predávajúci uzatvoril so žalovaným Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla: zn. Y. D. V. E. P. XXXHT, M.: G. XXXXXXX, Q.. N..: XXXX T., č. motora: B7GX0072. Dňa 16.09.2015 žalovaný odstúpil od zmluvy a ohľadom tohto odstúpenia inicioval súdne konanie, v ktorom bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný vrátiť motorové vozidlo a žalobca je povinný vrátiť kúpnu cenu (Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Cb/134/2016, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3Cob/29/2019). Súd konštatovali teda, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2015 je platné.
2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval listom zo dňa 11.2.2021 žalovaného na uhradenie bezdôvodného obohatenia a zároveň mu ponúkol možnosť riešenia tejto situácie mimosúdne. Žalovaný reagoval na predmetnú výzvu listom zo dňa 15.2.2021, kde trval len na tom, že žalobca si má splniť povinnosť v zmysle uvedeného rozsudku. Žalovaný však Motorové vozidlo odovzdal až dňa 25.2.2021. Nakoľko došlo k odstúpeniu od zmluvy, odpadol právny dôvod, aby žalovaný motorové vozidlo naďalej využíval. Na strane žalovaného tým, že nevrátil motorové vozidlo, došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ktoré musí vydať. Žalobca si ho uplatnil vo výške obvyklého nájomného za obdobie 2 roky spätne. Za užívanie porovnateľného motorového vozidla je štandardná cena prenájmu na 1 deň 45,- €. Žalobcovi takto vznikol voči Žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške celkovo 32.850,- € . Poukázal na svoj cenník a cenník spoločnosti Autopožičovňa TATRAN, Q. R., A. dostupný na stránke: https:// autopozicovnapoprad.sk/opel-zafira, kde je zrejmé, že cena nájmu takéhoto vozidla je v rozpätí od 50,- €/ deň až 64,- €/ deň.
3. Okresný súd Banská Bystrica, ako upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil a na návrh žalobcu o pokračovanie v konaní bola vec postúpená vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Poprad.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že predmetné motorové vozidlo zakúpil od žalobcu za kúpnu cenu 29.660,- €. Vozidlo mu bolo dodané dňa 3.10.2013. Poukázal na rozsudky, ktoré v žalobe uviedol aj žalobca a na výrok, ktorým bol žalovaný (tu žalobca) zaviazaný uhradiť žalobcovi (tu žalovaný) sumu 29.660,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom rozsudku bol žalobca (tu žalovaný) zaviazaný vrátiť žalovanému (tu žalobca) v tej istej lehote motorové vozidlo. Žalobcovi (tu žalovaný) bola priznaná 100 % - tná náhrada trov konania. Pretože tam žalovaný v súdom stanovenej lehote neuhradil sumu, ku ktorej bol zaviazaný, vyzval ho konateľ žalobcu listom zo dňa 15.2.2021 na splnenie tejto povinnosti. Dňa 25.2.2021 bola suma pripísaná na účet žalobcu a v ten istý deň konateľ žalovaného odovzdal predmetné osobné motorové vozidlo žalobcovi. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že odstúpením od zmluvy odpadol právny dôvod , aby žalovaný motorové vozidlo naďalej užíval. Poukázal na I. výrok rozsudku Okresného súdu Prešov, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť tam uvedenú sumu a až II. výrok ukladal žalovanému povinnosť vrátiť predmet kúpy, k čomu došlo hneď po pripísaní uvedenej sumy na účet žalovaného. Naviac žalovaný neobdržal od žalobcu žiaden účtovný doklad, ktorým by si nárokoval úhradu prípadného bezdôvodného obohatenia, na základe čoho žalovaný v účtovníctve nevedie žiaden takýto záväzok.
5. Vo vyjadrení k odporu žalobca považoval tvrdenia v ňom za irelevantné. Postupnosť plnení, ako ju uvádzal žalovaný nemá žiadnu oporu v právnom predpise, ani hmotno-právnom a ani procesno- právnom. To, že žalovaný neobdržal žiaden doklad je úplne nepodstatné, žalovaný bol vyzvaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu k úhrade predmetnej sumy, a to jednak výzvou a aj túto záležitosť komunikoval právny zástupca žalobcu so žalovaným emailom a telefonicky. Poukazovanie na § 560 zákona Občianskeho zákonníka je neaplikovateľné na tento prípad v celom rozsahu, nakoľko neexituje právny titul, ktorý by zakladal účastníkom právneho vzťahu povinnosť na vzájomné plnenie. Výrok uvedeného rozsudku takýmto právnym titulom rozhodne nie je, nakoľko zaväzuje osobitne na plnenie žalobcu a osobitne žalovaného. Navrhol odpor odmietnuť ako neopodstatnený a vecne neodôvodnený.
6. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu že žalobca dodal žalovanému vadné motorové vozidlo. Dňa 16.9.2015 žalovaný od Kúpnej zmluvy odstúpil, čo však žalobca neakceptoval a žalovaný bol nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Ešte pred podaním žaloby sa pokúšal so žalobcom dohodnúť mimosúdnou cestou, či už na vrátení motorového vozidla, alebo výmeny vadného motorového vozidla za iné motorové vozidlo, a to aj s prípadným doplatkom žalovaného. Žalobca však všetky žiadosti žalovaného odmietol a zároveň odmietol poskytnúť žalovanému akúkoľvek súčinnosť pri odovzdaní motorového vozidla. Žalovaný bol z uvedeného dôvodu nútený motorové vozidlo ďalej užívať. Z dôvodu výrobných vád, ktoré znemožňovali motorové vozidlo riadne užívať, mal žalovaný zvýšené náklady na prevádzku a údržbu tohto motorového vozidla, a to najmä pomernú časť nákladov pri druhej výmene motora pri nájazde cca 38.000 kilometrov, nutnosti výmeny motorového oleja po prejazdení každých 3.000 kilometrov, ako aj zvýšené náklady na čerpanie pohonných hmôt, keďže vozidlo malo skutočnú spotrebu paliva v dvojnásobnej výške oproti spotrebe deklarovanej výrobcom. Keďže za motorové vozidlo žalovaný zaplatil celú kúpnu cenu a keďže žalobca jeho výpoveď neakceptoval a odmietal akúkoľvek súčinnosť pri prevzatí motorového vozidla, žalovaný užíval vozidlo naďalej v dobrej viere, že je jeho vlastníkom. V súvislosti s konaním žalobcu uviedol, že je potrebné prihliadať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva, v zmysle ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak žalobca dodal žalovanému vadnú vec, porušil tým svoju povinnosť poskytnúť vec riadne, t.j. bez vád, čím jeho plnenie spočívajúce v dodaní vadnej veci treba jednoznačne kvalifikovať ako protiprávne konanie. Z tohto dôvodu je neprípustné, aby profitoval na úkor žalovaného, ktorý do momentu zrušenia kúpnej zmluvy neporušil žiadnu povinnosť. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak žalobca tvrdí, že kúpna zmluva bola zrušená výpoveďou zmluvy už dňa 16.9.2015 a od tohto momentu mu vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie, od rovnakého momentu by žalobca prestal byť v dobrej viere ohľadom držanej kúpnej ceny motorového vozidla zaplatenej žalovaným. Vzhľadom k tomu žalobcovi zo žalovaným zaplatenej čiastky vznikol úžitok i po dobu od zrušenia kúpnej zmluvy do vrátenia ceny veci. Poukázal na ustanovenie § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka a povinnosť vydať žalovanému okrem zaplatenej ceny i tento úžitok paušálne vyjadrený úrokom z ceny predanej veci za
dobu od zrušenia zmluvy do vrátenia veci. V zmysle ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka by mal Žalovaný nárok na zaplatenie 9% úroku z omeškania Žalobcom odo dňa 17.09.2015 do 25.02.2021 zo sumy 29.660,- € t.j. úrok z omeškania vo výške 14.539,04 €. Žalobca mu, ako už uviedol v odpore, nedoručil žiaden účtovný doklad, ktorým by si nárokoval úhradu jeho domnelého nároku na bezdôvodné obohatenie. Samotný dokument s názvom „Uplatnenie nároku na bezdôvodné obohatenie“, ktorý žalobca doručil žalovanému obsahoval jednoduchý, avšak ničím nepodložený výpočet ceny, kde žalobca vynásobil dobu 4 rokov so štandardnou cenou prenájmu za porovnateľné motorového vozidlo. Žalobca však už vo výpočte nezohľadnil to, že predmetná cena za prenájom motorového vozidla je cena za motorové vozidlo, ktoré nemá neopraviteľné vady, ktoré bránia riadnemu užívaniu vozidla, teda je to cena za plne funkčné vozidlo, s ktorým by klient požičovne vozidiel nemal žiadne iné náklady na servis a mohol by vozidlo riadne a bez obmedzení užívať, čo sa na daný prípad nevzťahuje. V takto stanovenej cene prenájmu by boli zahrnuté aj náklady na servis a poistenie vozidla. Naviac na webovej stránke autopožičovne, na ktorej cenník sa žalobca odvoláva je tiež uvedené, že cena za dlhodobý prenájom je výrazne nižšia ako za krátkodobý prenájom. Z uvedeného dôvodu je takýto výpočet ceny prenájmu nepreskúmateľný a aj keby teoreticky vznikol žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie (s čím žalovaný nesúhlasí) takýto výpočet by bol nesprávny. Žalovaný opätovne poukázal aj na § 560 Občianskeho zákonníka s tým, že tvrdenia žalobcu, že nesúhlasí s uplatnením predmetného ustanovenia, nakoľko podľa neho neexistuje právny titul, ktorý by zakladal účastníkom právneho vzťahu povinnosť na vzájomné plnenie považuje žalovaný iba za účelové tvrdenie, keďže predmetné tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s výrokom Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/29/2019-283, v ktorom súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s upresnením výroku pod bodmi I a II tak, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 29.660,- € je povinnosťou oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo. Na základe uvedeného je nepochybné, že Krajský súd Prešov určil tento synalagmatický záväzok svojim rozhodnutím, a teda je právnym titulom, ktorý zakladá povinnosť účastníkom právneho vzťahu na vzájomné plnenie. Žalobca si svoju povinnosť voči žalovanému, ktorá mu bola uložená spomínanými rozsudkami dobrovoľne nesplnil. Vychádzajúc z listu právneho zástupcu žalobcu „Uplatnenie nároku na bezdôvodné obohatenie“ zo dňa 11.2.2021 nadobudol žalovaný dôvodnú pochybnosť o tom, že si žalobca svoje povinnosti splní dobrovoľne a zaslal žalobcovi „Výzvu na splnenie súdom uloženej povinnosti“ dňa 15.2.2021. Až na základe tejto výzvy žalobca povinnosť uloženú súdom splnil. V deň pripísania sumy určenej rozsudkom na účet žalovaného, žalovaný motorové vozidlo vrátil žalobcovi.
7. V opätovnom písomnom vyjadrení žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného. Žalovaný, ak mal za to, že platne odstúpil od kúpnej zmluvy, mal vozidlo vrátiť. Napriek tomu, že tvrdí, aké je vozidlo vadné, naďalej ho riadne používal, a to až do roku 2021, pričom k odstúpeniu od kúpnej zmluvy z jeho strany došlo ešte dňa 16.9.2015, teda takmer 6 rokov po odstúpení od kúpnej zmluvy Tvrdenie, že bol nútený používať motorové vozidlo je nepravdivé a zavádzajúce. Poukaz na ustanovenie § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka ktoré rieši otázku dobromyseľnosti vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Je bezpredmetné, žalovaný užíval vec aj po zániku zmluvy, teda bez právneho dôvodu a titulu. Po odstúpení od zmluvy nemohol byť predsa naďalej dobromyseľný, že mu vozidlo patrí. Túto skutočnosť potvrdzuje aj súdne konanie iniciované samotným žalovaným. Nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní sa týka práve obdobia po zániku zmluvy, v žiadnom prípade sa netýka žiadneho nároku počas trvania zmluvného vzťahu. Odvolávanie sa na základnú zásadu súkromného práva, v zmysle ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania a na to, že je neprípustné, aby žalobca profitoval na úkor žalovaného, ktorý do momentu zrušenia kúpnej zmluvy neporušil žiadnu povinnosť je takisto zavádzajúce, pretože žalobcom uplatňovaný nárok sa týka vydania bezdôvodného obohatenia len výlučne po zániku zmluvy, teda nie počas existencie zmluvného vzťahu. K povinnosti zaslať faktúru za bezdôvodné obohatenie žalovaný uviedol, že samotná faktúra je len daňovým dokladom v zmysle právnych predpisov, avšak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká priamo zo zákona a nevzniká vystavením daňového dokladu. Táto argumentácia z pohľadu uplatneného nároku nemá žiadnu oporu v právnom predpise. Žalobca preukázateľne vyzval žalovaného listom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom tento úkon ani nemusel uskutočniť, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe sa za písomnú výzvu na plnenie považuje aj žaloba podaná proti dlžníkovi. Žalobca mal za to, že žalovaný aj keď bol úspešný v súdnom konaní, ale užíval vozidlo aj naďalej, netrvá na plnení v zmysle súdnych rozhodnutí. Skutočnosť, že nevrátil vozidlo po dobu jedného roka od právoplatného skončenia súdneho sporu, a že žalobca nevrátil žalovanému kúpnu cenu, nemôže byť automaticky dané na ťarchu žalobcovi.
8. Na nariadenom súdnom pojednávaní právny zástupcovia strán sporu trvali na svojich písomných stanoviskách. Štatutárny zástupca žalovaného doplnil, že sa dozvedel že nebol nútený užívať motorové vozidlo, ale on iné vozidlo nemal, ako by chodil do práce. Naopak bol nútený motorové vozidlo držať v prevádzky schopnom stave, musel meniť olej každých 3000 km, čo výrobca odporúča každých 30000 km. Je to 10-násobne viac a stálo ho to nemalé finančné prostriedky. V súvislosti s doručením rozsudku krajského súdu v Prešove uviedol, že jeho vtedajší právny zástupca mal zdravotné problémy. Keby žalovaný vedel, že rozsudok je už tak dlho právoplatný a vec skončená, určite by konal skôr a vyzval by žalobcu na zaplatenie sumy, ktorou bol zaviazaný rozsudkom súdu, pretože bolo v jeho záujme sa tohto auta čím skôr zbaviť, keďže tak často musel meniť olej, do ktorého pretekal benzín a neskôr zistil, že je toho plný internet, že tieto tipy majú túto skrytú vadu. Nechcel toho čierneho Petra posunúť nejakej inej osobe, ale vrátiť výrobcovi. Auto malo okrem iného aj vysokú spotrebu pohonných hmôt, a napriek jeho snahe sa mu ho ani nepodarilo celý čas udržať užívania schopné vzhľadom na danú skrytú vadu a musel ho žalobcovi vrátiť za účelom opravy, teda v tom čase cca mesiac ho ani neužíval a naviac ešte odo neho žiadali náklady za opravu, čo aj uhradil. Žalobca mal nejakú poistku uzavretú a preto poisťovňa preplatila servisný zásah a polovicu na diely a nejakých 700-800 € platil žalovaný. Keď hovoril o spotrebe, tak tá bola v zime 17l/100 km, tak len na tom zaplatil okolo 7.000,- €.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z Rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/134/2016, z Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/29/2019 - 283 z 23.1.2020, z Výzvy žalovaného z 15.2.2021, z Uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom zo dňa 11.2.2021, z ďalších listinných dôkazov v spise, ako aj z vyjadrení strán sporu mal súd preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 3.6.2013 kúpnu zmluvu č. 3697, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla: zn. Y. D. V. E. P. XXXHT, M.: G. XXXXXXX, Q.. N..: XXXX T., Č.. V.: A.. Žalovanému bolo motorové vozidlo dodané dňa 3.10.2013, riadne a včas prostredníctvom leasingovej spoločnosti uhradil kúpnu cenu na základe faktúry č. 12130442 vo výške 29.660,- €. Po opakovaných reklamáciách vád vozidla, ktoré sa nepodarilo odstrániť, žalovaný pri konštatovaní, že zmluva bola porušená podstatným spôsobom, listom zo dňa 16.9.2015 od nej odstúpil. Keďže žalobca odstúpenie od zmluvy nepovažoval za platné, oznámil žalovanému túto skutočnosť listom z 19.10.2015. Následne sa žalovaný v postavení žalobcu žalobou na Okresnom súde Prešov domáhal nárokov zo zodpovednosti za vady predanej veci. Súd rozsudkom zaviazal žalobcu, tam v postavení žalovaného, zaplatiť tu žalovanému sumu 29.660,- € a žalobcu, tu žalovaného, zaviazal súd k povinnosti vrátiť predmetné motorové vozidlo. Súd okrem iného v odôvodnení rozsudku konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvu, čo zakladá právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Súd vychádzal aj zo znaleckého posudku, ktorý mal v konaní k dispozícii, a z ktorého vyplynulo, že technické parametre vozidla nezodpovedajú parametrom udávaným výrobcom, a preto je dôvodný záver, že sa jedná o technickú vadu vozidla. Žalovaný (v tomto prebiehajúcom konaní) namietané vady opakovane priebežne riešil v autorizovanom servise žalobcu, na základe čoho dochádzalo k výmenám a opravám rôznych súčiastok až po výmenu celého motora. Vady sa naďalej prejavovali a bránili riadnemu užívaniu vozidla. Toto korešponduje aj s tvrdením žalovaného v prebiehajúcom súdnom konaní, keď sa vyjadroval o zvýšených nákladoch na prevádzku vozidla, ktoré síce užíval, lebo iné vozidlo nemal, bol však nútený motorové vozidlo držať v prevádzkyschopnom stave, musel meniť olej každých 3000 km, čo výrobca odporúča každých 30000 km, a čo je 10- násobne viac, stálo ho to nemalé finančné prostriedky, spotreba pohonných hmôt bola v zime 17l/100 km, hradil aj časť opravy, keď cca mesiac bolo vozidlo za účelom odstránenia vád u žalobcu (vtedy ho neužíval vôbec), tá ho stála nejakých 700,- až 800,- €. Z dokazovania vykonaného v konaní na Okresnom súde Prešov teda bezpochyby vyplýva, že riadne užívanie uvedeného motorového vozidla bolo vylúčené a už len to je dôvodom, prečo súd nevidí opodstatnenosť žalobného návrhu, podľa ktorého by mal žalovaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktorého výšku vypočítal žalobca podľa svojho cenníka a cenníka spoločnosti Autopožičovňa TATRAN, Q. R., A., z údajne štandardnej ceny prenájmu porovnateľného motorového vozidla. Ani pojem porovnateľné v danom prípade určite nie je namieste, vozidlá na prenájom sú bezpochyby v prevádzkyschopnom stave, bez potreby vynakladať na ich prevádzku zvýšené náklady a riešiť neustále nejaké vady. 10. Uvedený rozsudok Okresného súdu Prešov bol po podanom odvolaní tam žalovaného potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/29/2019-283 zo dňa 23.1.2020 s upresnením výroku pod bodmi I a II tak, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 29.660,- € je povinnosťou oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému osobné motorové vozidlo. Súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd teda vo výrokovej časti rozsudku jednoznačne
určil synalagmatický záväzok a to, že povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 29.660,- € je povinnosťou oproti povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi osobné motorové vozidlo.Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.3.2020. Aj keď žalobca považoval námietky v súvislosti so zlým zdravotným stavom predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného za irelevantné, teda že ten z objektívnych dôvodov, dlhodobej práceneschopnosti, polročnej hospitalizácie.., nemohol prevziať došlú poštu a žalovanému nebol predmetný rozsudok doručený, bol mu doručený až po jeho urgencii, podľa názoru súdu to svedčí o rešpektovaní rozhodnutí súdu tou ktorou sporovou stranou. Žalobca obdržal rozsudok už 12.2.2020, ako to vyplýva z pečiatky o došlej pošte na rozsudku, ktorý bol k žalobe pripojený a aj napriek vedomosti o tomto rozsudku, svoju povinnosť vyplývajúcu z neho dobrovoľne neplnil. Samozrejme vzhľadom na celé súdne konanie vedené na okresnom aj krajskom súde musel žalobca vedieť, že žalovaný nemá záujem naďalej užívať vozidlo a je pripravený ihneď po pripísaní uvedenej sumy na jeho účet vozidlo vrátiť, čo sa napokon udialo hneď v deň, keď po výzve žalovaného na plnenie súdom uloženej povinnosti a pripísaní sumy 29.660,- € na účet žalovaného, bolo vozidlo vrátené. Tu obrana žalobcu, že mal za to, že žalovaný netrvá na plnení v zmysle súdnych rozhodnutí, je absurdná, z ničoho nevyplývajúca, ničím nepodložená. Súd zhodne so žalovaným, vzhľadom na uvedené, má zato, že sa žalovaný nedostal do omeškania s plnením akejkoľvek svojej povinnosti a žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd má zato, že žaloba nie je opodstatnená a že žalovaný si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy, ako aj zo súdnych rozhodnutí. Z dôvodu neakceptovania odstúpenia od zmluvy nebolo reálne aby žalovaný po tom, ako od zmluvy odstúpil a ako mu žalobca oznámil, že odstúpenie považuje za neplatné, vrátil motorové vozidlo. Platnosti odstúpenia sa musel žalovaný domáhať súdnou cestou. Povinnosti, ktoré boli uložené stranám sporu rozsudkom Okresného súdu Prešov, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sú povinnosťami synalagmatický a podľa názoru súdu aj v kontexte s dokazovaním vykonaným v konaní, by priznanie nároku uplatňovaného žalobou bolo v rozpore aj s dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku. Je absurdné, aby pri cene vadného vozidla 29.660,- € (obstarávacia cena, ktorú žalovaný zaplatil ako kúpnu cenu vozidla), ktorej vrátenia sa žalovaný domáhal v dlhom súdnom konaní, a v ktorom napokon uspel, by mal uhradiť cenu vo výške cien za prenájom vozidla bez vád za dva roky, ktorá vysoko presahuje samotnú nadobúdaciu hodnotu tohto vozidla a skutočnú hodnotu vozidla s vadami. Priznanie uplatneného nároku žalobcom by nemalo nič spoločné ani so spravodlivosťou. Ako uviedol aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ak by bol žalobcovi priznaný akýkoľvek nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, tak v tom prípade odstupovanie od zmluvy a následne vedenie konania o platnosť alebo neplatnosť takéhoto konania, by strácalo akýkoľvek zmysel, inými slovami, takéto konanie by sa absolútne neoplatilo viesť a predávajúci by na ňom zarobil vždy vyššiu sumu ako je kúpna cena. Žalobca sa dokonca výzvou zo dňa 11.2.2021, ktorú jeho právny zástupca adresoval žalovanému a označil ju ako uplatnenie nároku na bezdôvodné obohatenie, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 65.700,- €. Ale navrhoval aj iné riešenie, že si žalovaný ponechá motorové vozidlo a on mu nevráti požadovanú sumu. Opäť tu súd vidí snahu o nerešpektovanie súdnych rozhodnutí a akýsi nátlak na žalovaného, aby sa tomuto podvolil, inak bude musieť vydať údajné bezdôvodné obohatenie vo výške 65.700,- €. Takéto konanie, ktoré podľa názoru súdu odporuje dobrým mravom, ako aj pravidlám poctivého obchodného styku, nemôže požívať právnu ochranu. Aj to je dôvod, prečo súd žalobu zamietol. 11. Etické hľadisko podnikania upravuje predovšetkým Obchodný zákonník tak, že predpokladá určitý typ poctivého správania v rámci obchodnoprávneho vzťahu. Podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zneužitie práva možno chápať ako snahu, resp. zámer jednej zmluvnej strany výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Toto ustanovenie vyjadruje zároveň zákaz šikanózneho výkonu práva, o ktoré ide vtedy, ak je právo vykonávané za účelom poškodzovania iného subjektu. Vo všeobecnosti je potrebné zásady poctivého obchodného styku chápať ako pravidlá slušného správania podnikateľov vo vzájomnom styku, ktoré dodržujú všetci čestní a poctiví obchodníci. Zásady poctivého obchodného styku zahŕňajú osobitosti profesionálnych vzťahov v podnikateľskom prostredí a jeho špeciálnej etiky. V režime obchodných vzťahov je sociálny aspekt spravodlivosti vzťahu ťažšie uplatniteľný, čo sa odráža aj v zásadách poctivého obchodného styku, kedy sa kladie dôraz najmä na všeobecný zákaz zneužitia práva a dobromyseľnosť účastníkov zmluvných vzťahov. Z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka zas vyplýva, že akýkoľvek právny úkon alebo jeho časť, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom, je absolútne neplatný. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití
prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu. Tento jav sa v právnej odbornej terminológii označuje ako konanie „in fraudem legis“ a predstavuje postup, keď sa niekto síce správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Výkonom práva pritom rozumieme nielen uskutočnenie právneho úkonu, ale aj akékoľvek faktické konanie. 12. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb. %2523502'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
13. Podľa § 560 Občianskeho zákonníka Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Trovy konania súd v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).