Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1To-57-2018.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/57/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému C. L. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.04.2018, sp.zn. 11T/72/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaného
C. L., narodeného XX.XX.XXXX v B., bytom B., U. ul. č. XXXX/XX,
u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
v období od presne nezistenej doby, najmenej od decembra 2015 do 08. apríla 2016 v Komárne, s výnimkou mesiaca február a marec 2016, v byte na ul. U. č. XXXX/XX, kde býval spolu so svojou manželkou J. L. nar. XX.X.XXXX a jej synom z predchádzajúceho manželstva U. Q. nar. XX.XX.XXXX, túto opakovane, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu, slovne urážal a ponižoval vulgárnymi nadávkami, pohŕdavo sa o nej vyjadroval ako o osobe, ktorá napriek dosiahnutému vzdelaniu pracuje v porovnaní s jeho zárobkom za nízku mzdu v obchode s potravinami a keď sa poškodená voči týmto verbálnym útokom ohradila, ako fyzicky zdatnejší sácal do nej rukami do oblasti hrudníka, silno jej stláčal najmä ruky, v dôsledku čoho poškodenej vznikli modriny najmä na rukách a hrudníku, pôvod ktorých vysvetľovala svojmu okoliu ako následok náhodného udretia sa alebo pádu, pohŕdavo a vulgárne sa vyjadroval aj o jej synovi U. Q., vyčítal jej podľa neho prehnanú starostlivosť o syna, ktorého prítomnosť v byte mu vadila, opakovane sa vyjadroval v tom smere, aby sa syn poškodenej od nich odsťahoval a v tejto súvislosti sa aj vyhrážal zabitím ich oboch, pričom konanie obžalovaného voči poškodenej vyvrcholilo dňa 08. apríla 2016 v čase okolo 12.30 hod., keď v kuchyni ich bytu po tom, ako v stave opitosti manželke rozbil mobilný telefón, lebo si naň nahrávala ako jej on vulgárne nadáva, začal ju škrtiť, čomu sa ona bránila tak, že ho pohryzla do prsta a po tom, ako ho v predsieni žiadala, aby jej požičal svoj mobilný telefón, z ktorého chcela zavolať do zamestnania s tým, že do práce nevie prísť z dôvodu, že sa necíti dobre a následne sa tento snažila získať a to tak, že mu ho chcela vybrať zo zadného vrecka nohavíc, ju obžalovaný oboma dlaňami sotil do kúta, kričal na ňu, nadával jej, jednou rukou ju držal pod krkom a zatlačil ju k stene, kde si poškodená do steny udrela hlavu a následne ako sa poškodená snažila vymaniť sa z toho zovretia, zodvihla pravú nohu s tým, že obžalovaného kopne, zdvihol jej nohu do výšky jeho hlavy a keď sa poškodená nejako vykrútila z tohto zovretia, rozbehla sa k umývadlu, aby sa napila, nakoľko lapala po vzduchu z dôvodu, že trpí astmou, obžalovaný z bytu odišiel a poškodená následne telefonovala staršiemu synovi U. Q. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., U. XXXX/XX, ktorý skutok oznámil polícii
a privolal jej lekársku pomoc, pretože poškodená utrpela zranenia a to pohmoždenie hlavy, krku a hrudníka, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie po dobu najmenej 5 dní,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.
Za to mu
u k l a d á
podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2, 3 a § 39 odsek 1, 3 písmeno e/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 74 odsek 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného C. L. za vinného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, za čo mu uložil podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 2, 3 a § 39 odsek 1, 3 písmeno e/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 2 roky. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona mu súčasne uložil ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie, napádajúc ním tento rozsudok vo výroku o vine a treste, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V písomne predloženej odvolacej argumentácii prostredníctvom obhajcu zdôraznil, že od začiatku konania popiera spáchanie žalovaného skutku s tým, že s poškodenou mali bežné manželské hádky, resp. nedorozumenia. Dňa 08.04.2016 sa nedopustil žiadneho protispoločenského konania, keď mali konflikt, ale nie zakladajúci týranie blízkej osoby. V záverečnej reči prokurátor upravil skutkovú vetu obžaloby, kde vychádzal z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, boli z nej však vytrhnuté určité veci, keď nebolo poukázané napríklad na to, že poškodená uviedla, že mali normálne spolužitie, teda v uvedenom vzťahu necítila nijaké týranie, resp. ponižovanie. Konflikty, ktoré vznikali, mali súvis so synom poškodenej, pričom vysvetlil prečo a za akých okolností došlo ku konfliktu, resp. hádke. Tieto konflikty boli vždy na báze hovorenia a nie násilia. Konflikty si riadne vysvetlili a na druhý deň sa poškodenej ospravedlnil, resp. kúpil jej kvety. Poškodená ho aj počas väzby navštevovala, posielala mu listy (vyše 100), čiže v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o nej ako o osobe týranej, pretože keď bol vo väzbe mohla požiadať o rozvod, odsťahovať sa z ich spoločného bývania, čo však neurobila, navštevovala ho, teda nešlo o týranie.
V ďalšom poukázal na znalecký psychologický posudok (aj výpoveď) MUDr. (správne má byť „Mgr.“) Karoly Majlingovej, ktorá (okrem iného) vysvetlila pojem „syndróm týranej osoby“, ktorého symptomatika spočíva v naučenej bezmocnosti, sebadeštrukčných tendenciách, znakoch posttraumatickej poruchy, poruchách spánku a iných, z ktorých nezistila ani jeden, z čoho jednoznačne vyplýva že nemohlo ísť o týranie blízkej osoby. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3 TDo 1160/2005 zo dňa 14.09.2005, z ktorého vyplýva, že pod pojmom týrania treba rozumieť také jednanie páchateľa, ktoré sa vyznačuje zlým nakladaním buď blízkou osobou podľa § 89 odsek 21, resp. § 127 odsek 4 Trestného zákona alebo s inou osobou, s ktorou páchateľ žije v spoločnom dome či byte a súčasne sa vyznačuje určitou mierou trvalosti a obsahuje takú intenzitu, aby bolo schopné vyvolať stav, kedy postihnutá osoba pociťuje ťažké príkorie, resp. psychické alebo fyzické útoky, pričom znalkyňa uviedla, že takéto nič poškodená neutrpela a takéto znaky u nej zistené neboli. Ďalej znalkyňa v posudku uvádza i to, že jeho konanie vychádzalo zo zvýšenej kritickosti a zásadovosti vo vzťahu postojov hodnotovej orientácie čo viedlo situačne k zvýšenej konfliktnosti aj únikovým reakciám požívaním alkoholu. Toto viedlo vzhľadom na osobnostné a charakterové vlastnosti poškodenej, ktorá mala vysoké očakávania, k nekompromisnosti a tieto vlastnosti pristúpili k tomu, že došlo k agresívnym prejavom z oboch strán. Čiže agresivita nebola len z jeho strany ale aj zo strany poškodenej, že ho chcela kopnúť sotiť, mala mu zobrať mobil. Ďalej zo znaleckého posudku k zraneniam poškodenej, vyplýva, že šlo o ľahké zranenie, pričom neboli na tele poškodenej zistené žiadne stopy fyzického násilia. Z daného vyplýva, že pri vzájomnom nedorozumení nepôsobil voči poškodenej nejakou intenzívnou silou, resp. nemal snahu jej spôsobiť nejaké zranenie. V ďalšom zdôraznil, že jeho zamestnávateľ uviedol, že od roku 2009 do dnešného dňa si riadne plní svoje pracovné povinnosti na požadovanej úrovni, nemá konflikty, neprejavuje žiadnu agresivitu, do zamestnania chodí včas. Za tých 9 rokov mu v práci ani raz nebolo zistené že by požil alkohol, pritom rušňovodič fúka nepretržite. Keby bol alkoholikom alebo závislým na alkohole, prejavilo by sa to za tých 9 rokov určite aj v práci. Aj počas väzby s ním nerozviazali pracovný pomer, čiže ide o človeka zodpovedného, ktorý si riadne plní svoje pracovné povinnosti. Počas toho ako bol prepustený z väzby mal probačný dohľad, ktorý plnil a zároveň sa podrobil aj ambulantnému vyšetreniu a ambulantnej liečby v súvislosti s alkoholom. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a prikázal súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol, resp. po jeho zrušení ho sám podľa § 258 písmeno b/ Trestného poriadku (majúc na mysli „§ 285 písmeno b/ Trestného poriadku“, ako to vyplýva aj z konečného návrhu obhajcu na verejnom zasadnutí) spod obžaloby oslobodil.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, tento zotrval (aj prostredníctvom obhajcu) na podanom odvolaní a písomnej odvolacej argumentácii vo vyššie uvedenom rozsahu. Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra hodnotiac napadnutý rozsudok obsahom ako správny, poukazujúc však na chybu právne kvalifikácie súdom I. stupňa ustáleného skutku v tom, že tento mal byť správne právne posúdený podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona (a nie len podľa „§ 208 odsek 1 Trestného zákona“, ako je uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku), navrhol, aby odvolací súd len pre toto pochybenie napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol, okrem uvedeného, identickým spôsobom ako súd I. stupňa.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, hoci z iných než ním uvádzaných dôvodov.
Súd I. stupňa po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov spôsobilých náležite objasniť skutkový stav veci v rozsahu uvedenom v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, takto vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku.
Nedopustil sa pritom takých procesných pochybení, ktorým by boli porušené ustanovenia Trestného poriadku zabezpečujúce právo obžalovaného na obhajobu a náležité objasnenie skutkového stavu veci.
Napadnutý rozsudok hoci stručne ale vecne správne v súlade s § 168 odsek 1 Trestného poriadku odôvodnil uvádzajúc aj úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ktoré ho viedli tak k skutkovým ako aj právnym záverom odzrkadleným vo výroku o vine napadnutého rozsudku (aj ďalších nadväzujúcich výrokoch), vysporiadavajúc sa pritom i s obranou obžalovaného a rozpormi, ktoré vyvstali v svedeckých výpovediach poškodenej a U. Q. na hlavnom pojednávaní oproti ich výpovediam v prípravnom konaní.
Vo vzťahu k výrokom o vine, treste aj ochrannému opatreniu (protialkoholickému liečeniu v ambulantnej forme) odvolací súd poukazuje na svojou podstatou vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, na ktoré v podrobnostiach odkazuje bez potreby opakovania jeho argumentácie.
V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd zdôrazňuje, že verbálne i fyzické útoky z jeho strany voči poškodenej počas relevantného obdobia v prípravnom konaní v dostatočne kvalite a rozsahu popísala poškodená a jej výpoveď potvrdil i svedok U. Q. (a v časti nepriamo i svedecká výpoveď L. W.). S ich výpoveďami korešpondujú i znalecky zistené (aj skutkovo ustálené) zranenia na tele poškodenej v príčinnej súvislosti s fyzickou agresiou z 08.04.2016, kedy dlhodobé dovtedy menej intenzívne ataky zo strany obžalovaného kulminovali.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa týraním rozumie zlé zaobchádzanie s určitou (v danom prípade blízkou) osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Pod pojmom fyzické a psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas.
Žalované konanie obžalovaného voči poškodenej pritom uvedenej charakteristike plne zodpovedá, hoci poškodená si už na hlavnom pojednávaní na ťažké príkorie nepochybne pociťované dňa 08.04.2016 (keď pre fyzický útok obžalovaného hľadala pomoc u syna následne telefonujúceho na políciu), ako i pri ďalších situáciách z relevantného obdobia, o ktorých opakovane vypovedala v identický deň, zjavne nespomenula.
Pokiaľ obžalovaný namietal absenciu syndrómu týranej osoby u poškodenej, namieste je uviesť, že uvedený následok nie je zákonným znakom skutkovej podstaty súdeného trestného činu. Jeho zistenie u poškodenej blízkej osoby treba chápať ako závažnejší následok protiprávneho konania páchateľa, ktorý treba zohľadňovať (z pohľadu závažnosti) pri ukladaní trestu, jeho absencia však nevylučuje trestnosť skutku podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona.
Zmena výpovede poškodenej v prospech obžalovaného bola zjavne motivovaná snahou ex post pomôcť obžalovaného zbaviť ho trestnej zodpovednosti alebo ju zmierniť, čo nie je pri trestnej činnosti typovo ako je posudzovaná neobvyklý (negatívny) jav majúci svoj podklad v pretrvávajúcom citovom vzťahu obete voči páchateľovi.
Namietanie spôsobu vedenia výsluchu konajúcou vyšetrovateľkou zo strany poškodenej na hlavnom pojednávaní (o tom, že zápisnica o jej výsluchu nezodpovedá jej výpovedi) je neakceptovateľné a aj nelogické z toho pohľadu, že poškodená je osobou bez zisteného obmedzenia v jej právnej spôsobilosti (a preto je zodpovedná za pravdivosť obsahu ňou podpisovanej listiny - zápisnice o jej výsluchu) a ani nie je zrejmé aký by konajúca vyšetrovateľka Policajného zboru mala mať motív uvádzať opakovane, či už ide o zápisnicu o podaní trestného oznámenia alebo dve zápisnice o svedeckých výpovediach (všetky z 08.04.2016) do zápisníc údaje neuvádzané oznamovateľom trestného činu alebo svedkom, už odhliadnuc od toho, že ani konajúca vyšetrovateľka (npor. Mgr. Beata Pšenáková, pôvodne Farkašová) ani ďalšia pri týchto výsluchov prítomná vyšetrovateľka Erika Pázmány, pôvodne Pupáková) akýkoľvek neštandardný postup pri výsluchoch nepotvrdili.
Tvrdenia obžalovaného o tom, že nenadužíva alkohol boli vyvrátené znaleckým psychiatrickým posudkom so záverom o jeho alkoholizme, ktorý odôvodnil i uloženie mu protialkoholického ambulantného liečenia.
Ním tvrdená absencia fyzického násilia voči poškodenej bola vyvrátená (okrem výpovedí poškodenej a jej syna) aj znalecky v zdokumentovaní jej zranení (i keď ľahkého charakteru).
Všetky obžalovaným zdôrazňované aspekty, či už prípadu (kratšiu dĺžku protiprávnosti konania, menšiu intenzitu násilia) alebo jeho osoby (doterajšiu bezúhonnosť, neprihliadajúc na staršie zahladené odsúdenie) súd I. stupňa dostatočne zohľadnil pri ukladaní mu trestu odňatia slobody, či už pri posudzovaní podmienok na jeho podmienečný odklad s príslušnou skúšobnou dobou (§ 49 odsek 1 písmeno a/, § 50 odsek 1 Trestného zákona) alebo určovaní jeho výmery pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby pri aplikácii § 39 odsek 1, 3 písmeno e/ Trestného zákona.
Súd I. stupňa pochybil však formálne pri právnom posúdení dokazovaním ustáleného skutku, keď tento posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, hoci inak správne v právnej vete vymedzil, že dokazovaním ustáleným skutkom obžalovaný poškodenej - blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie údermi, ponižovaním a vyvolávaním strachu, čím naplnil z pohľadu objektívnej stránky súdeného zločinu alternatívu upravenú výlučne pod písmenom a/ ustanovenia § 208 odsek 1 Trestného zákona (a nie aj pod písmenami b/ až e/ tohto ustanovenia), čím vo svojej podstate právne posúdil protiprávne konanie obžalovaného prísnejšie. Je vhodné poznamenať, že pokiaľ identická chyba bola obsiahnutá už v obžalobe, túto prokurátorka korigovala na hlavnom pojednávaní pri prednese obžaloby.
Z podnetu odvolania obžalovaného, bez možnosti iného spôsobu nápravy napadnutého rozsudku z dôvodu uvedeného pochybenia, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodol sám v otázke viny obžalovaného, korigujúc napadnutý výrok len v časti právne kvalifikácie skutku už vyššie uvedeným spôsobom, a otázkach trestu a ochranného opatrenia (konkrétne ochranného liečenia) identicky ako súd I. stupňa, nezistiac v týchto výrokoch pochybenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.