Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpený JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, Hlavná 27, Prešov, o zaplatenie 64,59 €, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.októbra 2021, č. k. - 71, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmeňuje tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , a . Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 19.11.2020 domáhal aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 64,59 € s príslušenstvom. Dňa 27.10.2021 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žaloba bola vzatá späť predtým, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd prvej inštancie bez toho, žeby žiadal súhlas žalovaného, konanie zastavil. 1.2. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , kde uviedol, že súd skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu zániku poistenia pred podaním žaloby. V odpore žalovaný tvrdil, že o zániku poistenia viackrát žalobcu telefonicky informoval, toto tvrdenie však nepreukázal a ani nenavrhoval dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Predložil osvedčenie o evidencii vozidla, z ktorého vyplýva, že k zániku poistenia prišlo dňa 24.10.2018. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu zániku poistenia. Konanie bolo zastavené zavinením žalovaného, ktorý o zániku poistenia predložením osvedčenia o evidencii vozidla so zapísanými údajmi o novom vlastníkovi motorového vozidla ( o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) informoval žalobcu až po začatí konania, v podanom odpore proti platobnému rozkazu, v rozpore s ustanovením vyššie uvedeného zákona.

2. Žalovaný včas podaným odvolaním napadol výrok uznesenia, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a nezákonné, vykazujúce prvky formalizmu a arbitrárnosti. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Právnym dôvodom tohto nároku

je to, že strany sporu konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Žalobca od začiatku konania postupoval neodborne a neefektívne. Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov konania je zásada úspechu vo veci hmotnoprávne upravená v ustanovení Ten kto dôvodne bránil svoje právo alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných snaží pomocou prípustných prostriedkov docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom a ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Tým, že žaloba bola vzatá späť, žalobca mal vo veci neúspech a žalovaný mal plnú úspech, v dôsledku čoho mu patrí aj náhrada trov konania. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok o náhrade trov konania) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 5.1. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, alebo ). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 933 - 934). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 934). Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.marca 2018, sp. zn. ). Správanie žalovaného môže predstavovať splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.05.2014, sp. zn. ). 6. Vychádzajúc z vyššie uvedených téz odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zavinenie zastavenia konania podľa . Žalobca si podanou žalobou uplatnil tvrdenú pohľadávku voči žalovanému vo výške 64, €. Žalovaný však po podaní žaloby sa nesprával tak, žeby uhradil žalovanú sumu. Žalovaný sa v konaní bránil, a poukázal na skutočnosť, že pred podaním žaloby poistenie zaniklo zo zákona, teda že žalobca podal nedôvodnú žalobu. Následne po tejto obradne žalovaného, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím nenastalo naplnenie predpokladu splnenia žalovanej povinnosti žalovaným a nebolo dané zavinenie zastavenia žalovaným. Výklad súdu prvej inštancie ohľadom zavinenia, ktoré malo spočívať v nedodržaní oznamovacej povinnosti žalovaným, je nesprávny, nakoľko takýmto výkladom súd prvej inštancie posudzoval zavinenie z pohľadu hmotného práva, teda súd prvej inštancie posudzoval, že či prišlo k zániku poistenia podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a či žalovaný splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia vyššie uvedeného zákona. Súd prvej inštancie teda skúmal okolnosti, ktoré nastali pred podaním žaloby na súd; zaoberal sa

existenciou žalovanej pohľadávky a splnenia oznamovacej povinnosti žalovaným, ktoré vyhodnotil tak, že žalovaný si nesplnil oznamovaciu povinnosť a na základe toho vyhodnotil, že žaloba bola podaná dôvodne. Povinnosťou súdu však bolo skúmať dôvodnosť podania žaloby len z procesného pohľadu a skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po začatí konania. Z procesnému pohľadu bola žaloba podaná nedôvodne, pretože žalovaný svojím správaním nedal žalobcovi dôvod na vzatie žaloby späť, a žalobcom požadovaná povinnosť nebola splnená; t.j. žalobca nemal v konaní úspech a späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. 7. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcich sa nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania podľa zmenil tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , , v spojení s ustanovením . Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 9. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).