Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-216-2021.pdf
PDF · 93.05 KB
Case nature
Subarea
18CoE/216/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. E., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Š., pre vymoženie 309,- Eur istiny s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, o doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 1Er/3068/2011-19 zo dňa 26.04.2021, pomerom hlasov 2 : 1, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 1Er/3068/2011-19 zo dňa 26.04.2021 p o t v r d z u j e .
II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu, v odôvodnení uviedol, že exekúcia začala na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 08.07.2011, na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn. SR 00362/11 zo dňa 09.06.2011, právoplatného dňa 27.06.2011 a vykonateľného dňa 30.06.2011. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, na ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ako aj na ust. 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, na ust. § 53 ods. 1, 3 a 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že opätovne posúdil návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, predloženú zmluvu o úvere č. 104300003, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, dňa 19.05.2010 a vyhodnotil ju ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu a preto je možné konštatovať, že že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Povinný v zmluve o úvere síce prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, avšak oprávnený ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali na aký účel bol povinnému poskytnutý úver a navyše sa s touto skutočnosťou v doplnenom návrhu oprávnený vôbec nezaoberal a ani na nepoukázal.
2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z rozhodcovskej doložky, ktorá je zakomponovaná na predtlačenom formulári zmluvy o úvere resp. je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v druhej polovici čl. 15 súd zistil, že táto rozhodcovská doložka bola vopred pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého povinný len vpisoval svoje iniciály. Z vyššie citovaného čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, z čoho je zrejmé, že rozhodcovský súd bol vopred vybraný a stanovený oprávneným. Súd má za to, že spotrebiteľ v čase uzatvárania tejto zmluvy nemal reálnu možnosť sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť a teda ani nemal reálnu možnosť ich žiadnym spôsobom meniť a vybrať si súd, resp. túto skutočnosť nemal súd žiadnym spôsobom preukázanú. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu na všeobecnom súde, pričom túto skutočnosť súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom uvedený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, čo spôsobuje pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že takto dojednanú rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere, s odkazom na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože oprávnený nepreukázal, že táto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom dojednaná individuálne.
4. Taktiež mal súd z predloženého rozhodcovského rozsudku preukázané, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok z blankozmenky. Súd z predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola upravená dohoda o vyplnení zmenky. Súd však aj túto zmluvnú podmienku, akou je zabezpečenie úveru zmenkou, nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov predložených oprávneným ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, že táto zmluvná podmienka bola dohodnutá s povinným individuálne, t.j. oprávnený nepredložil ani dohodu o vyplnení zmenky.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že exekučným titulom, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie v predmetnom exekučnom konaní, sa priznal nárok zo zmenky, pričom tento nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní neprihliadol na neprijateľné podmienky a to na neplatne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, ale aj neplatné zabezpečenie úveru zmenkou, ktoré neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané a teda sú neplatné. Súd považuje pohľadávku oprávneného, priznanú vyššie uvedeným exekučným titulom, priznanú v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so zákonom a preto súd predmetnú exekúciu zatavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
6. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Oprávnený podal odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, nakoľko oprávnený je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Oprávnený má za to, že dôvod na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) nebol naplnený, pretože tento dôvod na zatavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi oprávneným a povinnou existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, ktorý vznikol na základy zmluvy nemá spotrebiteľský charakter. Zdôraznil, že povinný si zobral úver pre účely povolania. Uviedol, že vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a okresný súd nesprávne postupoval, keď aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený má za to, že nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka , sa zmluva o úvere považuje za absolútny obchod a preto nie
je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Toto ustanovenie zákona má kogentný charakter, nakoľko nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvné strany zmluvu o úvere uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená.
8. Ďalej poukázal na to, že zmluvu o úvere uzavrel oprávnený s povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
9. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po je uzavretí. Dôležité teda je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Zdôraznil, že je logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo k uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním alebo priamo na súd. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzavretia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov odvolacieho konania.
10. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je vecne správne.
12. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s ods. 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské spory) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.
13. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní vydaného rozhodnutia ako aj dôvodov podaného odvolania sa stotožnil so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 08.07.2011 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice na exekútorskom úrade. Ako exekučný titul vystupuje rozhodcovský rozsudok s vyznačenou doložkou právoplatnosti.
15. Záväzkový vzťah účastníkov založený zmluvou vzhľadom na svoj obsah a postavenie zmluvných strán má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by úver bol poskytnutý pre účely zamestnania alebo povolania.
16. Odvolací súd poukazuje na to, súdna prax zaujala prevažujúci názor, o oprávnení exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok ako aj rozhodcovskú zmluvu, doložku, ktorou je založená právomoc z rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná alebo ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ust. § 52 a nasledujúci Občianskeho zákonníka. Správne poukázal na to, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou spotrebiteľa, ktorú spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti.
17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Pohotovosť C-76/2010 (bod 51), v ktorom uviedol: „že, ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského konania, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnych predpisov v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel.“
18. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávnením súdu preskúmať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým).
19. Tento princíp ale aj v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitému princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúce z princípu ochrany práv spotrebiteľa (obdobne aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo/143/2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010, Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. US 2164/10 zo dňa 01.11.2011 a ďalšia).
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v citovanom znení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Taxatívny výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutých v § 53 ods. 4 OZ v citovanom znení. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
21. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak informácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisoch ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa a v čase uzavretia tejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS ako nekalú. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právo z rozhodcovského súdu ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej veci
si rozhodcovskou doložkou dodávateľ, t.j. oprávnený zabezpečil prejednanie sporu so spotrebiteľom, t.j. povinným v rozhodcovskom konaní.
22. Odvolací súd totožne ako súd exekučný konštatuje, že rozhodcovská dohoda a konanie oprávneného na základe tejto dohody nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa
23. Je nutné však zdôrazniť, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ale cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, či ide o právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodovanie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j. či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa alebo či je len prejavom vôle veriteľa bez možnosti a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.
24. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovskej zmluvy alebo doložky zo zákona predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosti práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynútením dosiahnutia zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešil spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď ustanovenia rozhodcovskej doložky o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
25. Keďže odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný, napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému povinnému odvolací súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
27. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).