Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudkyňou Mgr. Marianou Juríkovou, v právnej veci žalobcu: Z..C.. Z., G..M..B.., V.: XX XXX XXX, G. G. U. XXXX/XX, XXX XX G. Ľ., zastúpený spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Y. C., Z..G.. D. V. K., V.Č.: XX XXX XXX, G. G. Š. X, XXX XX H., zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v spore o zaplatenie 361,41 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 361,41 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 06.05.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 05.03.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 361,41 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 06.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.03.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle CITROEN C4, EČV: G., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: N.T. Y.. Poistná udalosť bola žalovanému oznámená dňa 23.03.2017, ten ju zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený si dal motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady opravy predstavovali sumu 556,13 eur. Táto suma bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. Q.. Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.04.2017 oznámené, že dňa 20.04.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný plnil len vo výške 128,72 eur, celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 66,- eur bola vo výške 361,41 eur. Nepriznaná suma bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.05.2017. Žalobca ku kráteniu poistného plnenia uviedol, že toto nemá zákonný ani zmluvný základ, žalovaný sa chce účelovo vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia. Právo na plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Servis pri opravách poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby toto bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Žalobca poukázal na čl. X Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel. Pokiaľ išlo o lakovacie práce na motorovom vozidle, poukázal na cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla s tým, že v prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval za 1 normohodinu mechanických prác 25,- eur (bez DPH) a lakovacích prác 27,- eur (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo

výhodnejšia cena. Preto žalobca namietal, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Rovnako žalobca namietal postup žalovaného spočívajúci v rozlišovaní, či si nechá poškodený opraviť motorové vozidlo v autorizovanom alebo neautorizovanom autoservise. Práve naopak, poškodený je oprávnený sa rozhodnúť, kde si nechá motorové vozidlo opraviť, ktorá skutočnosť je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a v súlade s legislatívou Európskej únie. Naviac žalovaný neuviedol, na základe čoho vypočítal výšku ND, nepredložil kalkuláciu, podľa ktorej vykonal šetrenie škodovej udalosti. Na základe uvedeného žalobca považoval oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.04.2017 za nedôvodné, nepreskúmateľné a arbitrárne. K problematike určenia výšky poistného plnenia na základe kalkulačného programu poisťovne žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. . Žalobca mal za to, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor vychádzajúc z postavenie poškodeného, ktorý svoju pohľadávku na plnenie voči žalovanému postúpil na žalobcu, pričom znenie zmluvných dojednaní, konkrétne čl. X bod 2 e) posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako neprijateľnou podmienkou je obmedzenie spotrebiteľa v slobodnej voľbe autoservisu. Ochranu spotrebiteľovi zaručuje tiež o ochrane spotrebiteľa, na ktorý musí súd prihliadať (, citovaného zákona), rovnako ustanovenie . Žalobca namietol viazanosť spotrebiteľa všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného. Žalovaný v príslušnej poistnej zmluve, ktorú uzavrel s poisteným poškodeným, nešpecifikuje, ktorými všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami sa má daná poistná zmluva riadiť. Žalobca mal za to, že poistený s príslušnými zmluvnými dojednaniami ani nebol oboznámený, ktorú skutočnosť nepotvrdil svojim podpisom. Žalobca si tiež uplatnil úroky z omeškania od 06.05.2017, nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie riadne a včas do 15 dní od skončenia vyšetrovania, t.j. do 15 dní odo dňa 20.04.2017.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 25.03.2020 vydaním platobného rozkazu.

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Namietal, že žaloba nespĺňa kritéria podľa , žalobca nešpecifikoval základné údaje napr. o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca tiež nepredložil dôkazy týkajúce sa základných skutočností, ktoré uvádza v žalobe a to najmä dôkazov, že došlo k postúpeniu pohľadávky. V zmluve o postúpení pohľadávky absentuje prejav vôle osoby postupcu o vôli postúpiť pohľadávku na postupníka, čo sa nedá nahradiť vymedzením predmetu zmluvy v bode 2 čl. I. tejto zmluvy. Nebola teda dodržaná podmienka určitosti právneho úkonu a vážnosti prejavu vôle. V ďalšom namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Poukázal tiež na , pričom bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s . Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2008. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú podľa . Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na skutočnosti uvedené v oznámení o poistnom plnení, v ktorom sa uvádza, že plnenie bolo poskytnuté po porovnaní faktúry s kalkulačným programom, v zmysle čoho boli priznaná normohodina práce vo výške 16,17 eur bez DPH a zároveň boli náklady na opravu priznané do výške 60 % v zmysle čl. X bod 2 e) Zmluvným dojednaní.

5. Žalobca v replike namietal tvrdenie žalovaného, že žaloba nespĺňa zákonom požadované náležitosti. Žalobca uviedol rozhodujúce skutočnosti, pričom skutočnosti, ktoré vymenúva žalovaný túto špecifikáciu nespĺňajú. Za nedôvodnú považoval aj námietku vecnej legitimácie žalobcu. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, a nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré má povahu peňažnej pohľadávky tam uvedené nie je. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho

veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpením pohľadávky aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva. Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť žalovaným vyplatená z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol od žalovaného vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich preňho zo záväzku. Podľa žalobcu tiež neobstojí námietka žalovaného o neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávok ( ). Zmluva obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné označenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň postupca v zmluve vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou pohľadávky, ako aj vyhlásením, že zmluva predstavuje skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán, čo vyjadrili aj podpisom predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia, žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcov nárok, resp. ktoré odôvodňovali krátenie poistného plnenia tak, ako k nemu pristúpil žalovaný.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 31.03.2022. PZ žalovaného vzhľadom na pretrvávanie mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní s tým, že súhlasí s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení , pričom zistil skutkový stav nasledovne:

8. Poškodený N. Y. a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu Havarijné poistenie motorových vozidiel

- produkt č. 579 Eurokasko BAZAR AAA Auto, a to na základe návrhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.11.2012, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Citroen C4, so začiatkom poistenia od 12.11.2012. Poistná doba bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá na dobu neurčitú. Zo zmluvy vyplýva, že pre toto poistenie platia ustanovenia , Všeobecné poistné podmienky, Osobitné poistné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto poistnej zmluvy.

9. Dňa 22.03.2017 došlo k poistnej udalosti, t.j. k vzniku škody na poistenom motorovom vozidle, ktorá bola žalovanému riadne oznámená a ktorý ju evidoval pod č. XXXXXXXXXX. Z faktúry č. Q., vyhotovenej dňa 05.04.2017 žalobcom (odberateľ N. Y., poškodený), splatnej dňa 19.04.2017, vyplýva rozsah vykonaných opravárenských prác a dodaných náhradných dielov na poškodené motorové vozidlo v celkovej výške 556,13 eur. Poistná udalosť bola žalovaným ukončená Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.04.2017, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončená dňa 20.04.2017 s tým, že v zmysle zmluvných dojednaní poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika spoločnosti Slovexperta/ s priznaním Nh opravárenských prác vo výške 16,17 eur bez DPH. V zmysle zmluvných dojednaní čl. X bod 2 e) poisťovňa zníži poistné plnenie nákladov na opravu motorového vozidla do výšky 60%. Poistné plnenie predstavovalo sumu 128,72 eur. Podľa prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení - Výpočet výšky plnenia (zálohy, doplatku) faktúra za opravu vozidla bola v sume 556,13 eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou technika/ normohodina, lakovanie bola mínus 69,34 eur, zníženie poistného plnenia skutočných nákladov na opravu motorového vozidla bolo mínus 292,07 eur, spolu bolo teda priznaných 194,72 eur. Spoluúčasť tvorila sumu mínus 66,- eur, preto priznané poistné bola suma 128,72 eur. Tieto skutočnosti mal

súd preukázané z vyjadrení žalobcu ako i žalovaného, ktorý ich žiadnym spôsobom nerozporoval ani nepoprel, a preto ich súd považoval za nesporné.

10. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatky podanej žaloby v zmysle , súd sa s touto námietkou žalovaného nestotožnil. Žaloba podľa súdu spĺňa zákonom požadované kritéria. Naviac táto námietka žalovaného je vyslovene tendenčná. Je potrebné uviesť, že poškodenému v dôsledku škodovej udalosti vznikla škoda na motorovom vozidle, ktoré v čase škodovej udalosti bolo poistené u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. V konaní nebolo sporné, že žalovaný časť uplatneného poistného plnenia vo výške 128,72 eur uhradil, teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal. Sporným v konaní bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, ktorý žalovaný už sčasti uznal, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

11. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nie je v konaní vecne legitimovaný a že zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná.

12. Podľa (ďalej iba „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa , právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

14. Podľa , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

21. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.05.2017. Z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok je zrejmá identifikácia postupovaného práva, čo do právneho titulu. Zmluvné strany sú označené v záhlaví zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluva bola uzavretá v písomnej forme a bola podpísaná zmluvnými stranami, t.j. postupcom a postupníkom. Obsahom zmluvy je teda vyjadrená zrejmá a určitá vôľa postupcu a postupníka predmetnou zmluvou postúpiť a nadobudnúť určenú pohľadávku. Právny predchodca žalobcu (poškodený poistnou udalosťou) uvedenou zmluvou postúpil na žalobcu svoju pohľadávku vo výške 361,41 eur, ako nárok vyplývajúci mu voči žalovanému z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. V zmluve je teda presne špecifikovaná pohľadávka (určitosť právneho úkonu), pričom je možné

postúpenie aj budúcej pohľadávky, a je tiež vymedzený predmet ako postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou s tým, že odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. V čl. II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovanej platnosti/neplatnosti právnych úkonov súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 01.04.2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Podľa súdu predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na uvedené spĺňa zákonné požiadavky, t.j. presne špecifikovaní účastníci zmluvy, predmet postúpenia, vyjadrenie vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa .

23. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa žalovaného uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému, resp. poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Podľa právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený, resp. poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že poškodený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, resp. poškodenému, teda na základe faktúry mal plniť poistený, resp. poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. Q., ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

24. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

27. Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

28. Podľa , poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

29. Podľa , pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

30. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

31. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

32. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

33. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

34. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

35. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa čl. X bod 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko bazár č. 579 AUTOCENTRUM AAA AUTO (ďalej len „Zmluvných dojednaní“): Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

37. Podľa čl. X bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na práce udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy.

38. Podľa čl. X bod 2 písm. b) Zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu, alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.

39. Podľa čl. X bod 2 písm. c) Zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

40. Podľa čl. X bod 2 písm. d) Zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v prípade, že klient preukáže originál daňový doklad o oprave MC autorizovaným servisom alebo predloží daňový doklad o nákupe náhradných dielov od autorizovaného servisu, klientovi poisťovňa poskytne poistné plnenie z nákladov na opravu MV podľa nasledovnej tabuľky (podľa tabuľky žalovaný kráti poistné plnenie v závislosti od veku vozidla v čase dátumu začiatku poistenia, poz. súdu).

41. Podľa čl. X bod 2 písm. e) Zmluvných dojednaní: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: v prípade, že klient pri oprave MV nepreukáže originál daňový doklad o oprave MV autorizovaným servisom alebo nepredloží daňový

doklad o nákupe náhradných dielov od autorizovaného servisu, klientovi poisťovňa zníži poistné plnenie nákladov na opravu MV až do výšky 60%.

42. Podľa čl. X bodu 3 Zmluvných dojednaní: Primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.

43. Podľa čl. X bod 4 Zmluvných dojednaní: Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.

44. V prejednávanej veci žalovaný podľa žalobcom predloženého Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.04.2017 (týkajúcom sa poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX) krátil poistné plnenie o 361,41 eur, t.j. o sumu 69,34 eur predstavujúcu rozdiel medzi faktúrou za opravu vozidla a kalkuláciou technika (normohodina/lakovanie s tým, že priznal 16,17 eur/normohodinu) a o sumu 292,07 eur s tým, že ide o zníženie poistného plnenia skutočných nákladov na opravu motorového vozidla pričom žalovaný poukázal na čl. X bod 2 e) Zmluvných dojednaní, kedy poisťovňa zníži poistné plnenie nákladov na opravu motorového vozidla do výšky 60 %.

45. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

46. Vychádzajúc z právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenie sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený, resp. v danej veci žalobca žiadal len o zaplatenie sumy, ktorú predstavuje rozsah realizovanej opravy poškodeného motorového vozidla. Zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia za 1 normohodinu opravárenských prác, ktorú skutočnosť žalovaný odôvodnil kalkuláciu technika. Dôvodnosť takéhoto krátenia poistného plnenia však žalovaný nepreukázal. V konaní predmetnú kalkuláciu technika nepredložil, ani nepreukázal, že náklady na prácu a lakovanie v zmysle čl. X bod 2 písm. b) Zmluvných dojednaní presahujú hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR. Naopak žalobca s poukazom na to, že predmetné poškodené motorové vozidlo Citroen C4 podľa kategorizácie motorových vozidiel patrí do kategórie C - nižšia stredná trieda, preukázal, že cena za mechanické (vo výške 25,- eur/normohodinu bez DPH) a lakovacie (vo výške 27,- eur/normohodinu bez DPH) práce nepresiahla ceny za takéto práce v porovnaní s inými servismi v regióne (Moris Slovakia s.r.o. 50,- eur bez DPH - mechanické práce, 52,- eur bez DPH - lakovacie práce, Auto Gabriel, s.r.o. 55,- eur bez DPH - mechanické, klampiarske a lakovacie práce). Žalovaný uvedené cenníky nerozporoval. Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1 normohodinu prác sumu 25,- eur bez DPH, čo je v porovnaní so žalobcom predloženými cenníkmi servisov v regióne výhodnejšia, resp. nižšia suma. Je preto podľa súdu nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola žalovaným priznaná cena práce za 1 normohodinu len vo výške 16,17 eur bez DPH, naviac bez riadneho odôvodnenia, len odkazom na nešpecifikovanú kalkuláciu technika. V tomto smere súd poukazuje aj na znenie čl. X bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní, podľa ktorého účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na práce udávaných výrobcom. Z uvedené však nie je možné vyvodiť záver, že výška poistného plnenia je zhodná s výškou nákladov na opravu určenou kalkulačným programom žalovaného. Rozhodujúcou je primeranosť nákladov na opravu motorového vozidla hodnotená v spojení s účelným vynaložením nákladov na náhradné diely a materiál a nákladmi na prácu a lakovanie účtovanými v danom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Zo znenia čl. X bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní vyplýva, že pomocnou (nie smerodajnou a záväznou) pre zohľadnenie týchto kritérií mala byť komparácia účtovaných nákladov s kalkulačným programom žalovaného. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že náklady na opravu motorového vozidla vypočítané kalkulačným programom automaticky nezakladajú záver o neúčelnosti a neprimeranosti nákladov, čo zodpovedá aj skutočnosti, že daný výpočtový program je automatizovaným systémom, ktorý pri výpočte nezohľadňuje všetky konkrétne skutočnosti, napr. aj to, že pri oprave vyvstane potreba alebo sa zistí aj poškodenie ďalších náhradných dielov. Je pritom povinnosťou žalovaného preukázať, že zmluvná cena vyúčtovaná žalobcom prekračuje zmluvne dohodnuté podmienky, t. j. že sa nejedná o účelne a primerané náklady na opravu. Súd je toho názoru, že pokiaľ poisťovňa kráti poistné plnenie pre neprimeranosť ceny, musí túto skutočnosť aj s

poukazom na jej znalosť cien na trhu v danej oblasti preukázať, a to relevantným spôsobom, nielen všeobecným poukazovaním na kalkuláciu technika. Žalovaného v konaní zaťažovalo preukázanie tej skutočnosti, že ním poskytnuté poistné plnenie zodpovedá výške nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného vozidla do stavu pred poistnou udalosťou, t.j. preukázanie relevancie ceny normohodiny. Inými slovami povedané v spore, predmetom ktorého je nárok na doplatenie poistného plnenia, je povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať správnosť výpočtu poistného plnenia, z ktorého vychádzal pri likvidácii poistnej udalosti.

47. V ďalšom žalovaný náklady na opravu motorového vozidla krátil v zmysle čl. X bod 2 písm. e) Zmluvných dojednaní o 60%. Vychádzajúc z čl. X bod 2 písm. d) a e) Zmluvných dojednaní žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Konanie žalovaného, kedy podmieňuje preplatenie celého poistného plnenia len vtedy, ak si dá poškodený vykonať opravu vozidla v autorizovanom servise, pričom poškodenému nepredloží pri podpise zmluvy žiadny zoznam autorizovaných servisov je tiež v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, konkrétne o ochrane spotrebiteľa. Ak žalovaný podmieňuje vyplatenie celého poistného plnenia opravou vozidla v takomto servise, je povinný oznámiť poškodenému pri podpise zmluvy zoznam týchto servisov, inak sa dopúšťa klamlivého konania, pretože v prípade oznámenia servisov, by poškodený s týmto zoznamom nemusel súhlasiť a zmluvu by neuzavrel. Zároveň takéto konanie žalovaného kedy rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované je v rozpore aj so o ochrane hospodárskej súťaže, pretože „neautorizovanému“ servisu vykonávajúcemu opravu vozidla sú za rovnakú opravu preplatené nižšie náklady ako servisu „autorizovanému“ a to len preto, že je „neautorizovaným servisom“, hoci vykonal rovnako kvalitnú prácu.

48. Naviac možno konštatovať, že poistná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu (poškodeným) a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. , nakoľko žalovaný pri jej uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a poškodený ako fyzická osoba pri jej uzatváraní a plnení nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. V zmysle spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedených ustanovení poistných podmienok vyplýva, že poistník má nárok na plné poistné plnenie len v prípade, že vykoná opravu v autorizovanom servise. Súd dospel k záveru, že predmetné ustanovenie čl. X bod 2 písm. e), resp. bod 4 Zmluvných dojednaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V danom prípade, keďže žalobca nedal opraviť motorové vozidlo v autorizovanom servise, resp. poisťovňou určenej opravovni, nemal by nárok na poistné plnenie v plnej výške. Uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech poškodeného (teraz žalobcu) ako spotrebiteľa, nakoľko výrazným spôsobom obmedzuje vlastnícke právo poškodeného k predmetnému motorovému vozidlu tak, že núti poškodeného vykonať opravu motorového vozidla sčasti z vlastných finančných prostriedkov alebo len v poisťovňou určených opravovniach a neumožňuje mu s motorovým vozidlom voľne disponovať. Vyhradzovanie si práva určiť opravovňu, kde si má poistený opravu poškodeného vozidla vykonať a následné podmieňovanie výplaty poistného plnenia vykonaním opravy v autorizovanom servise je jednak diskriminačné voči poisťovňou neurčeným autoservisom, čo je obmedzovaním hospodárskej súťaže a zároveň vo vzťahu k spotrebiteľovi určenie povinnosti poistenému vykonať opravu vozidla v poisťovateľom odporučenom zmluvnom autorizovanom servise bez toho, aby žalovaný už pri vzniku zmluvného vzťahu s poisteným určil, o aké zmluvné autorizované servisy má ísť, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Uvedené ustanovenie zmluvných dojednaní čl. IX. Bod 2 písm. e) Zmluvných dojednaní, na základe ktorého žalovaný krátil poistné plnenie ohľadne nákladov na opravu motorového vozidla o 60 %, je v zmysle neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú poistený nemal možnosť ovplyvniť pri uzatváraní zmluvy. Súd má zato, že žalobca má nárok na poistné plnenie a je nepochybné, že nastala škodová udalosť, žalobcovi, resp. poškodenému bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, čo zakladá nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy, bez ohľadu na to, že si poškodený nedal motorové vozidlo opraviť v

autorizovanom servise. Žalovaný v danom prípade netvrdil a ani nepreukázal, že by poškodenému odporúčal nejaký servis na opravu vozidla.

49. Na základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu za právne dôvodný a jeho návrhu titulom práva na poistné plnenie vyhovel v celom rozsahu.

50. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. V zmysle , právo na poistné plnenie z poistnej udalosti je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Skončenie vyšetrovania je potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.04.2017 k ukončeniu šetrenia predmetnej poistnej udalosti žalovaným došlo dňa 20.04.2017. Uvedené znamená, že žalovaný je v omeškaní s plnením žalobcovi, nakoľko nedôvodne krátil poistné plnenie, z ktorého dôvodu má žalobca nárok na úroky z omeškania a to od 06.05.2017. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri istine 361,41 eur aj úrok z omeškania vo výške 5 % z tejto sumy od 06.05.2017 do zaplatenia v zmysle .

51. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.