Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu N.. M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX F. nad R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy domáhal, aby správy súd určil, že základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR, ako aj základné právo žalobcu vlastniť majetok podľa SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu na odmenu za vykonanú prácu podľa SR a právo na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa ust. s nárokom na služobný plat podľa ust. z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o finančnej správe“ alebo „“), konaním žalovaného - Finančného riaditeľstva SR, sídlo: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 15.2.2021, podané žalobcom z elektronickej schránky dňa 15.2.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. Z. z p o r u š e n é b o l o a konanie žalovaného v predmetnej veci je n e z á k o n n é“.

2. Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť protiprávny stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 15.2.2021 podané žalobcom so zaručeným elektronickým podpisom z jeho elektronickej schránky zriadenej na portály ÚPVS dňa 15.2.2021, ktorým žalobca v súlade s ust. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa ust. na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 vrátane, z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa ust. , v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 ako prekážky všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 vrátane, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.3.2021 do zaplatenia“.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy v služobnom pomere od 1.7.2019 vo funkcii právnik na právnom oddelení na Colnom úrade Banská Bystrica. Žalovaný je služobným úradom žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným zásahom žalovaného do subjektívnych práv žalobcu na spravodlivé konanie, do práva vlastniť majetok, do práva na odmenu za vykonanú prácu a do práva na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa s nárokom na služobný plat podľa , z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa , nakoľko jeho následky trvajú a vzhľadom na nepredvídateľný vývoj medicínskej a právnej situácie v súvislosti s ochorením COVID 19 bezprostredne hrozí jeho opakovanie. Tvrdil, že sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody.

4. K inému zásahu podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna“ zo dňa 15.2.2021 podaného žalobcom prostredníctvom elektronickej schránky zriadenej na portály ÚPVS do elektronickej podateľne Colného úradu Banská Bystrica, ktorým žalobca požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat na čas odo dňa 15.2.2021 do 26.2.2021 z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa § 154 ods. 4 písm d). Na riadne podanú žiadosť žalobcu žalovaný odpovedal písomným právnym úkonom označeným ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna - odpoveď“ zn. zo dňa 16.2.2021 (doručený žalobcovi dňa 1.3.2021), ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho žiadosť nemožno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru.

5. Žalobca sa domnieva, že vybavenie predmetnej žiadosti žalobcu zo strany žalovaného nespĺňa tak hmotnoprávne, ani procesno-právne podmienky stanovené Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného spočíva podľa žalobcu v tom, že kým žalobca preukázateľne požiadal o priznanie práva čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat podľa v spojení s a , že žalovaný v riadne začatom konaní nepokračoval. Len listom oznámil, že žiadosť nemožno považovať za žiadosť dourčenú oprávnenému orgánu. Výsledkom takéhoto postupu žalovaného bol zásah do majetkových práv žalobcu ( SR) a práv na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj základného práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu ( SR), keď bez právneho dôvodu v lehote splatnosti riadne priznaného služobného platu, ktorý bol priznaný rozhodnutím zo dňa 30. 8. 2019 a zvýšený z dôvodu valorizácie podľa písomného oznámenia zo dňa 27. 01. 2020, v rozpore s v spojení s ust. nevyplatil žalobcovi časť služobného platu, resp. bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu žalobcu a to odo dňa 15.2.2021 do 26.2.2021 vrátane. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní zásahu do základného práva vlastniť majetok, môže ísť tak o majetok existujúci, ako aj majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých žalobca môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované. Žalobca s poukazom na rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd a iný v. Írsko a rozsudok Pressos Compania Naviera S.A. a iný v. Belgicko tvrdil, že za majetok možno považovať aj majetok nadobudnutie ktorého možno legitímne očakávať. Ďalej, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR možnosť porušenia základných práv hmotného charakteru treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR. Žalovaný konal tak, že poprel legitímne očakávania žalobcu na zhmotnenie jeho majetkových očakávaní vo sfére odmeňovania a porušil tým jeho základné právo vlastniť majetok podľa a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu v spojení s porušením základného práva na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy podľa a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s tým poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého odcitoval časť týkajúcu sa otázky, kedy konania vo veciach štátnych zamestnancov spadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Žalobca v časti III. žaloby poukázal na skutočnosť, že jeho práva na legitímne očakávanie, že žalovaný ako orgán verejnej správy bude postupovať predvídateľným a hlavne legitímnym a čitateľným spôsobom pri vybavovaní tak jednoduchého podania, akým je žiadosť o priznanie práva na čerpanie služobného voľna, bolo konaním žalovaného porušené, keď právo na čerpanie služobného voľna žalobcovi žalovaný bez ukončenia administratívneho procesu nepriznal. Žalobca namietal, že konanie vo veciach služobného pomeru podľa a nasl. má prísne formálny charakter,

a preto nemožno pripustiť taký výklad ustanovení , podľa ktorého by v prípade negatívneho stanoviska žalovaného k riadne podanej žiadosti postačovalo jej formálne zamietnutie bez riadneho procesného postupu stanoveného zákonom a odôvodneného rozhodnutia. Žalobca konanie vo veciach služobného pomeru riadne začal dňa 15.2.2021 podaním žiadosti o priznanie nároku čerpanie služobného voľna, ktorú podal elektronicky a nikdy nevzal späť. Akékoľvek neformálne vybavenie riadne podanej žiadosti o priznanie práva na čerpanie služobného voľna vo forme jej bezdôvodného odmietnutia nemá vo verejnoprávnych vzťahoch oporu a nemôže reálne vyvolať žiadne právne účinky. Konanie žalovaného je tak z pohľadu žalobcu zmätočné a žalobcovi v príčinnej súvislosti s tým, vznikla škoda, keď žalovaný žalovaný bez právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu od 15.2.2021 do 26.2.2021 vrátane. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi závažná ujma, nakoľko žalobcova žiadosť o služobné voľno s nárokom na služobný plat nebola legitímnym spôsobom vybavená, v dôsledku čoho bol žalobca nútený požiadať dňa 5.3.2021 o pandemické nemocenské. Žalobca uviedol, že nesprávny úradný postup zo strany žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci, nemožno pripustiť taký výklad Konanie vo veci služobného pomeru bolo riadne začaté podaním žiadosti o priznanie nároku na čerpanie služobného voľna, ktorú žalobca podal elektronicky prostredníctvom portálu ÚPVS do elektronickej podateľne žalovaného dňa 15.2.2021, pričom túto žiadosť nikdy nezobral späť.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že z hľadiska procesnej ekonómie podľa žiada, aby správny súd v rámci konania posúdil prejudiciálnu otázku, a to či rozhodnutie žalovaného zn. zo dňa 26.1.2021, ktorým žalovaný neprávoplatne zamietol žiadosť žalobcu o udelenie služobného voľna zo dňa 25.1.2021, avšak žalobcovi legitímnym spôsobom nenariadil čerpanie iného druhu služobného voľna, postačuje na to, aby žalovaný bez právneho titulu a právneho dôvodu nahradil žalobcovu vôľu a v dochádzkovom systéme neformálnym spôsobom vyznačil žalobcovi čerpanie ľubovoľného druhu služobného voľna.

8. Žalobca uviedol, že vyhláškou č. 42 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k izolácii osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 zverejnenou vo Vestníku vlády SR ročník č. 31, čiastka 19 zo dňa 5.2.2021 (ďalej len „vyhláška č. 42“) bola žalobcovi nariadená povinná karanténa, nakoľko prišiel do kontaktu s osobou pozitívne testovanou na COVID-19, v dôsledku čoho bola žalobcovi obmedzená sloboda pohybu odo dňa 15.2.2021 do dňa 26.2.2021 vrátane. Splnením občianskej povinnosti, spočívajúcej v zákaze vychádzania, vznikla žalobcovi bez jeho zavinenia neprekonateľná prekážka, na základe ktorej stratil prístup k výkonu štátnej služby, a preto spĺňa všetky podmienky na priznanie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa z dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa Žalobca má za to, že splnenie právnej povinnosti tým, že niečo nekonal alebo sa zdržal určitého konania, nemôže mať, obzvlášť v čase vyhlásenia núdzového stavu, pre žalobcu negatívne následky. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na dodržiavanie zásad administratívneho konania a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého nemožno nejasné a neurčité právne normy aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy.

9. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na , aby správny súd v rámci konania posúdil prejudiciálnu otázku a to, či uznesenie Vlády SR č. 77 zo dňa 5.2.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu vyhláseného uznesením Vlády SR č. 587 zo dňa 30.9.2020, a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou č. 42, spĺňajú podmienky prekážok vo výkone štátnej služby z dôvodu všeobecného záujmu podľa právnej úpravy uvedenej v ust. v spojení s ust. a

10. Žalobca ďalej v časti VI žaloby tvrdil, že právny úkon žalovaného označený ako „Žiadosť o udelenie služobného voľna - odpoveď“ zn. zo dňa 16.2.2021 neobstojí ako úkon, ktorým možno vybaviť podanie. Žalobca tiež tvrdil, že nesúhlasí s tým, že podanie podané do elektronickej schránky so zaručeným elektronickým podpisom nespĺňa zákonné formálne náležitosti podania podľa a a že na základe takéhoto úkonu nemožno konanie vo veciach služobného pomeru vôbec začať. Naopak treba použiť analogicky definíciu uvedenú v , podľa ktorého za podanie podané písomne sa považuje podanie v listinnej forme a rovnocenne podanie v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom. Takéto podanie nie je možné považovať za

absolútne neplatný právny úkon aj podľa . Žalovaný nerozlišuje medzi výkonom verejnej moci podľa predmetného zákona tak, ako je uvedené v a a postavením príslušníka finančnej správy, ktoré je uvedené v , veta prvá . Výkon verejnej moci elektronicky a elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalobcovi žalovaný použiť nemôže a to podľa , pretože žalobca ako fyzická osoba nemá právnu povinnosť zriadiť si elektronickú schránku podľa , avšak v opačnom smere žalobcovi nič nebráni použiť dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku na elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalovanému tak, ako je to uvedené v prvá veta . Pokiaľ žalovaný zistí, že podanie podľa jeho názoru nespĺňa náležitosti, formu, prípadne obsah podľa a nemôže takýto úkon automaticky pokladať za absolútne neplatný, ako to prezentuje žalovaný, ale za dôkaz v konaní podľa , ktorým príslušník finančnej správy preukazuje splnenie svojich zákonných povinností. Ak žalovaný vyhodnotí takýto dôkaz v neprospech príslušníka finančnej správy, konanie začína a v konaní pokračuje žalovaný ex offo podľa , pričom ide o konanie výsledkom ktorého je negatívne rozhodnutie žalovaného, ktoré má konštitutívny charakter. V tejto veci bolo konanie začaté dňa 15.2.2021, na základe žiadosti žalobcu doručenej z portálu ÚPVS do elektronickej schránky žalovaného. Neformálne vybavenie tejto žiadosti zákon nepozná , a preto je neprípustné. Podľa žalobcu skutkovým a právnym výkladom okolností prejednávanej veci zo strany žalovaného došlo k zásahu resp. k odňatiu subjektívneho práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa SR.

11. Žalobca v žalobe žiadal, poukazujúc na , aby správny súd v rámci konania posúdil prejudiciálnu otázku, a to či žalobca ako fyzická osoba príslušník finančnej správy môže vo veciach služobného pomeru použiť vlastnú dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku vo vzťahu k žalovanému tak, ako je to uvedené v prvá veta Z. z a či takéto podanie, ktoré je riadne doručené do elektronickej podateľne žalovaného a ktoré žalovaný aj riadne eviduje vo svojej evidencii, možno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru.

12. Žalobca v žalobe na záver uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, zasiahol do práv žalobcu, pri výklade a súvisiacich predpisov sa natoľko odchýlil od znenia ustanovení zákona, že poprel ich zmysel a význam a pretože rozhodnutie správneho súdu je dôležité na uplatnenie náhrady škody a na účinnú ochranu porušených práv žalobcu proti prípadnému opakovanému zásahu do týchto práv žalobcu zo strany žalovaného navrhuje aby správny súd konštatoval nezákonnosť konania žalovaného a uložil žalovanému bezodkladne odstrániť existujúci protiprávny stav a obnoviť stav pred zásahom.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu pre neprípustnosť odmietnuť, alebo, ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že Colnému úradu Banská Bystrica bola dňa 15.2.2021 doručená žiadosť o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat v čase od 15.2.2021 do 26.2.2021 pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu podľa Dôvodom tejto žiadosti bolo, že žalobcovi, ako osobe ktorá prišla do úzkeho kontaktu s osobami, ktoré boli pozitívne testované na ochorenie COVID-19 bola v zmysle vyhlášky č. 42 nariadená karanténa v domácom prostredí. Vychádzajúc z uznesenia Vlády SR č. 77 zo dňa 5.2.2021 žalobca žalovanému oznámil, že je pripravený plniť si služobné povinnosti, ktoré mu budú uložené vo forme práce z domácnosti, a to dňom 15.2.2021 až do odvolania. Žalovaný na túto žiadosť odpovedal písomnosťou zn. zo dňa 16.2.2021, ktorá bola žalobcovi doručená 3.3.2021, v ktorej bolo uvedené, že žiadosť nemožno považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorými by boli spojené právne účinky začatia konania vo veci služobného pomeru ( s poukazom na psím. h) , ktoré vylučuje aplikáciu tohto zákona v súvislosti s výkonom verejnej moci vo veciach štátnej služby colníkov; podľa ak sa vo všeobecne záväzných prepisoch používa pojem colník, rozumie sa tým príslušník colnej správy.

14. Žalovaný k námietke nesprávneho úradného postupu žalovaného zdôraznil, že nesprávny úradný postup nie je rovnocenným pojmom ako iný zásah orgánu verejnej správy. Podľa a , ktorý upravuje konanie vo veciach služobného pomeru, podanie musí byť

písomné. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, musí byť z neho zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podľa konanie je začaté dňom, keď je podanie účastníka konania doručené oprávnenému orgánu. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánom verejnej moci (zákon o e-Governmente) tento zákon sa nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci aj so štátnou službou colníkov, pričom pod pojmom colník sa podľa rozumie príslušník finančnej správy. Žiadosť žalobcu nebolo možné považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru, pretože zo zákona je možné len písomné podanie v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa. Zákon o e-Governmente vyslovene vylučuje jeho aplikáciu vo veci výkonu verejnej služby v súvislosti so štátnou službou príslušníkov finančnej správy a o podaní uskutočnenom prostredníctvom dátovej schránky sa nezmieňuje ani . Zákon č. 35/ 2019 Z. z. ani neumožňuje oprávnenému orgánu vyzvať účastníka konania na dodatočné doplnenie podania, nestanovuje lehotu na doplnenie podania, alebo opravu podania, alebo doplnenie v listinnej podobe a aplikácia Správneho poriadku je podľa vylúčená. Konanie vo veciach služobného pomeru na podklade takto zaslaných podaní žalobcu začaté nebolo. Podanie zaslané elektronicky nespĺňalo zákonné formálne náležitosti podania a podanie zaslané prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy a podpísané elektronickým podpisom doručené oprávnenému orgánu nebolo, keďže zákon o e-Governmente sa na konanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy nevzťahuje. Na predmetnú žiadosť žalobcu preto žalovaný odpovedal úradným listom „Žiadosť u udelenie služobného voľna - odpoveď“ zn. zo dňa 16.2.2021. Pri rozhodovaní vo veciach služobného pomeru je základným ústavno-právnym princípom, princíp zákonnosti. Služobný funkcionár môže konať a rozhodovať len spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. K námietke porušenia práva legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania, ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Odborná literatúra otázku legitímnych očakávaní (tzv. precedenčnú zásadu) vykladá tak, že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný túto zásadu neporušil, čo preukazuje aj žalobcom uvádzané stanovisko Ministerstva financií SR sp. zn. MF/012014/2021-75 z 5. 10. 2020, ktoré bolo vydané na žiadosť žalovaného v súvislosti s podaním iného príslušníka finančnej správy. Preto nemôže byť legitímnym očakávaním, že bez toho, aby bolo podanie príslušníka finančnej správy doručené oprávnenému orgánu zákonom stanoveným spôsobom a so zákonom stanovenými náležitosťami, bolo oprávneným orgánom riadne začaté konanie vo veciach služobného pomeru podľa Žalovaný považuje vybavenie žiadosti žalobcu podaním „Žiadosť o udelenie služobného voľna- odpoveď“ zn. zo dňa 16.2.2021 za súladné so , rešpektujúc zásadu zakotvenú v článku 2 ods. 2 SR.

16. Žalovaný k námietke zásahu do majetkových práv žalobcu uviedol, že žalobca v dňoch od 15.2.2021 do 26.2.2021 z dôvodu nariadenej karantény štátnu službu nevykonával, preto mu nepatrí služobný plat. Keďže žalobcova žiadosť o udelenie služobného voľna s náhradou mzdy nebola podaním, ktorým by bolo možné začať konanie v uvedenej veci, nebolo zo strany žalovaného možné vyplatiť žalobcovi služobný plat, o ktorom sa nekonalo ani o ňom nebolo žalovaným žiadnym spôsobom rozhodnuté. Žalovaný uviedol, že pokiaľ má zamestnanec záujem poberať za obdobie nariadenej karantény pandemické nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu, musí oň sám požiadať, na základe čoho mu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vyplatí Sociálna poisťovňa pandemické nemocenské vo výške 55% denného vymeriavacieho základu. Na strane žalovaného tak neexistoval právny dôvod na vyplatenie služobného platu žalobcovi za uvedené obdobie. V dochádzkovom systéme má žalobca v uvedenom období evidovanú neprítomnosť - karanténnu práceneschopnosť, za ktorú si uplatnil nárok na pandemické nemocenské, ktoré mu podľa žalobcovho vyjadrenia v čase podania žaloby ešte nebolo vyplatené, čo však nemožno pripísať na ťarchu žalovanému. Konaním žalovaného tak nedošlo k žiadnemu zásahu do majetkových práv, ako aj práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu. Námietka žalobcu sa žalovanému javí ako žiadosť o náhradu škodu, ktorá však nemôže byť predmetom tohto súdneho konania.

17. Žalovaný si je vedomý, že izolácia v domácom prostredí je v zmysle jedným z opatrení na predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení a jej dodržiavanie je plnením občianskych povinností. Podľa má však príslušník finančnej správy, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu nárok na služobný plat len ak mu nebola poskytnutá iná náhrada. Poukázal tiež na , v zmysle ktorého sa služobné voľno poskytne len na nevyhnutne potrebný čas. V prípade žalobcu sa však nejednalo len o krátkodobé plnenie si občiansky povinností. Za uvedené obdobie bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného, pričom mu za toto obdobie vznikol nárok na vyplatenie pandemického nemocenského.

18. K prejudiciálnej otázke, či uznesenie vlády SR č. 77 a vyhláška č. 42 spĺňajú podmienky prekážok vo výkone štátnej služby z dôvodu všeobecného záujmu podľa právnej úpravy uvedenej v v spojení s ustanovením a žalovaný poukázal na to, že jednak žalobca nepodal kvalifikované podanie, a preto žalovaný v tejto veci neviedol žiadne konanie a tiež poukázal aj na nález Ústavného súdu SR -80 zo dňa 31.3.2021, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že opatrenia vlády SR prijaté na predchádzanie a zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 sú v súlade s SR a relevantnými ústavnými zákonmi.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že obsahu podania žalobcu zo dňa 15.2.2021 porozumel, podanie žalobcu vo svojej podateľni riadne evidoval. Podľa žalobcu žalovaný opakovane tvrdí, že žalobca nepodal kvalifikované podanie v súlade so , čím mal v konaní vytvoriť takú prekážku, pre ktorú nemohol žalovaný konanie vo veciach služobného pomeru začať a vo veci rozhodnúť. Žalovaný však elektronické podanie žalobcu evidoval po zaručenej konverzii elektronického dokumentu dokonca v listinnej podobe a samotné konanie vo veci viedol. Pokiaľ teda žiadosť nebola vybavená zákonným postupom uvedeným v a nasl. a tú istú žiadosť opakovane žalovaný označil aj ako nekvalifikované podanie, s ktorým zákon nespája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru, tak správny súd hrubo zavádza.

20. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na elektronickú komunikáciu medzi riaditeľkou personálneho odboru a riaditeľkou Colného úradu Banská Bystrica, a tiež na elektronickú komunikáciu na elektronickú komunikáciu medzi riaditeľkou sekcie osobného úradu colnej správy, ktorou bola žalobcovi podaná záväzná informácia o postupe pri vybavovaní žiadosti o služobné voľno podanej žalobcom dňa 8.11.2020 a opakovanej žiadosti žalobcu zo dňa 11.11.2020.

21. Žalobca sa ďalej zaoberal otázkou formy a doručeniu podania s tým, že žalobca je toho názoru, že si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď žalovanému včas oznámil dôvody, ktoré mu bránili vo výkone štátnej služby vo forme, ktorá bola pre žalobcu v relevantom čase dostupná. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že podanie musí byť v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa tak dotvára právny predpis. Doplnenie žalobcovho podania spôsobom tvrdeným žalovaným bolo pre obmedzenie pohybu žalobcu v relevantnom čase nesplniteľnou podmienkou, na ktorú sa zo zákona neprihliada. Napriek tomu, že má kogentný charakter, žalovaný nezisťoval skutočný stav veci. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že o pandemické nemocenské požiadal dňa 5.3.2021 potom, čo žalovaný žalobcom podanú žiadosť vyhodnotil negatívne a suma vo výške 407,60 EUR ako nemocenská dávka bola na účet žalobcu pripísaná až dňa 27.4.2021. Splatnosť služobného platu za mesiac február 2021 bola však dňa 15.3.2021, pričom časť služobného platu za osobný výkon štátnej služby v dňoch od 8.2.2021 do 12.2.2021 bola žalobcovi pripísaná na účet dňa 11.3.2021. Uplatnený nárok však ešte neznamená jeho faktické priznanie a neznamená ani poskytnutie peňažného plnenia (inej náhrady) v prospech žalobcu. Poskytnutú náhradu zo Sociálnej poisťovne nemožno považovať za konvalidáciu nezákonného postupu žalovaného, výsledkom ktorého bol zásah do majetkových práv žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

22. Žalovaný uviedol, že služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva, pričom tento vzťah nevzniká zmluvou ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho

trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného. Prvostupňový orgán žiadosti žalobcu o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat od 27.1.2021 do 29.1.2021 pre nám uvádzané prekážky v štátnej službe nevyhovel a služobné voľno s nárokom na služobný plat mu z dôvodov v rozhodnutí uvedených neposkytol. Žalovaný poukazoval na , v zmysle ktorého bol nadriadený oprávnený rozhodovať o podanej žiadosti žalobcu o služobné voľno podľa a len v rozsahu podanej žiadosti, nakoľko ide o návrhové konanie. Podanej žiadosti tak mohol oprávnený orgán len vyhovieť alebo nevyhovieť. Žiadosť žalobcu však neobsahovala žiadnu inú skutočnosť, len dôvody s výslovným odkazom na konkrétne ustanovenia a Nemožno tak prijať záver žalobcovho tvrdenia a v jeho intenciách rozhodnúť o poskytnutí služobného voľna bez nároku na služobný plat, nakoľko konanie o takomto druhu služobného voľna nezačalo. Žalovaný pritom mohol neprítomnosť žalobcu posudzovať aj ako neospravedlnenú absenciu s následkami z toho plynúcimi, keďže povinnosťou príslušníka finančnej správy je vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Žalovaný poskytol žalobcovi služobné voľno bez nároku na služobný plat, keďže štátnu službu v uvedené obdobie nevykonával a inú prekážku v štátnej službe žalobca neohlásil ani nepreukázal.

23. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici je pod sp. zn. vedené ďalšie konanie podľa , ktorým sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. 118836/2021 zo dňa 22.3.2021 vydaného v odvolacom konaní.

24. K doplneniu žaloby o prejudiciálnu otázku žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol príčinnú súvislosť medzi otázkou, ktorú žalobca navrhuje posudzovať a prejednávanou právnou vecou, resp. je toho názoru, že daný návrh s podanou žalobou vôbec nesúvisí.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia

25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

26. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa ; ) Na účely tohto zákona sa rozumie e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

28. Podľa ; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

29. Podľa , ; (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

30. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu

pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

31. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

32. Podľa v znení platnom v čase tvrdeného iného zásahu (ďalej len „“ alebo „zákon o finančnej správe“); (2) Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je a) služobným úradom príslušníkov finančnej správy,

33. Podľa § 278 písm. d/, bod 16 v znení účinnom v čase tvrdeného nezákonného zásahu konaním vo veciach služobného pomeru je konanie, v ktorom sa rozhoduje o žiadosti príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto zákona okrem plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3 a § 185 až 203.

34. Podľa § 158 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a. služobný plat, b. príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, c. príplatok za štátnu službu v noci, d. príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, e. príplatok za štátnu službu vo sviatok, f. odmena.

35. Podľa § 180 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

36. Podľa § 181 ods. 1, 2 a 4 zákona finančnej správe; (1) Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej správy vypláca v eurách. g. (2) Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. h. (4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach. Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.

37. Podľa § 137 ods. 1 zákona o finančnej správe; dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

38. Žalobca v žalobe uviedol, že ide o žalobu proti nezákonnému zásahu, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorým malo byť neformálne vybavenie riadne podanej žiadosti o priznanie práva na čerpanie služobného voľna vo forme jej bezdôvodného odmietnutia a riadne neukončenie administratívneho konania iniciovaného žalobcom, žalobcovi nevyplatil služobný plat za dni od 15.2.2021 do 26.2.2021 vrátane. Medzi účastníkmi konania nebol žiadny spor o žiadnej zo skutkových okolností, ako to vyplýva z ich popisu v žalobe a v zhrnutí skutkového stavu vo vyjadrení žalovaného.

39. Žalobca 15.12.2021 elektronicky požiadal o služobné voľno s nárokom na služobný plat z dôvodu povinnej karantény na jeho strane, nakoľko prišiel do kontaktu s osobami, ktoré boli pozitívne testované na ochorenie COVID 19 v období do 15.februára do 26. februára 2021 podľa dôvodu prekážok všeobecného záujmu podľa uvedeného zákona. Žiadosť bola vybavená listom žalovaného č. 71606/2021 zo dňa 16.12.2021, doručeným žalobcovi 3.3.2021 s poukazom na , (zákona o e-Governmente) tak, že žiadosť nemožno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru. Nebolo sporné ani to, že žalobca v uvedenom čase od 15.

februára do 26. februára 2021 z dôvodu povinnej karantény nariadenej žalobcovi z dôvodu úzkeho kontaktu s pozitívne testovanými osobami na ochorenie COVID 19, nebol prítomný na pracovisku - štátnu službu v tomto čase nevykonával.

40. Zo žalobných dôvodov možno vyvodiť, že podľa žalobcu je nezákonným zásahom aj nesprávny úradný postup, keď žalovaný o riadne podanej žiadosti žalobcu rozhodol neformálnym listom. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že nezákonným zásahom môže byť postup v riadne začatom administratívnom konaní. Podľa na účely je iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Z uvedeného vymedzenia iného zásahu je zrejmé, že je ním len faktický postup orgánu verejnej správy a nie jeho postup v administratívnom konaní. Platí to aj pre prípad, že by orgán verejnej správy v riadne začatom administratívnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom. Ochranu pred takýmto nezákonným konaním poskytujú osobitné právne prostriedky nápravy. Faktickým postupom pri plnení úloh v oblasti verejnej správy teda nie je postup v rámci začatého administratívneho konania. Žalobca v žalobe argumentuje, že konanie vo veciach služobného pomeru riadne začalo elektronickým podaním jeho žiadosti o udelenie služobného voľna 15.2.2021 doručeným do elektronickej podateľne žalovaného. Potom namietaný postup žalovaného v riadne začatom konaní nemôže byť iným zásahom orgánu verejnej správy. Žalobca sa proti nesprávnemu postupu žalovaného musí brániť tomu zodpovedajúci právnymi prostriedkami. v článku 46 garantuje každému právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Je ale na každom, ako toto svoje právo využije.

41. Žalobca v podstatnom obsahu žaloby argumentuje k otázke riadne začatého administratívneho konania pred žalovaným na základe jeho žiadosti a k otázke splnenia podmienok na poskytnutie služobného voľna s náhradou mzdy. Takáto argumentácia je ale mimo predmet prieskumu na základe žaloby o nezákonný zásah. V tomto konaní správny súd posudzuje, či faktický úkon žalovaného je úkonom v rozpore so zákonom alebo nie. Nemôže posudzovať otázky, ktorých posúdenie patrí do kompetencie žalovaného, a teda či žalobca má alebo nemá nárok na služobné voľno s náhradou služobného platu, ktorá otázka je v zmysle , bod 16 resp. bod 13 v súčasnom znení predmetom konania vo veciach služobného pomeru, a teda patrí do rozhodovacej kompetencie žalovaného.

42. Žalobca tiež namietal nezákonný zásah spočívajúci v nevyplatení služobného platu. Súd preto skúmal, či išlo o postup v súlade so . Žalovaný je oprávnený a aj povinný vyplatiť príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby služobný plat. Potom takáto činnosť nemôže mať charakter nezákonného zásahu do práv príslušníka finančnej správy len z dôvodu, že medzi ním a žalovaným existuje spor o správnu výšku služobného platu. Podľa zákona o finančnej správe príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v pracovnom čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu určený. Patrí do kompetencie žalovaného služobný plat vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o výšku platu, sú spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa , bod 16 zákona o finančnej správe v znení účinnom v čase žalobcovej neprítomnosti, resp. podľa v znení účinnom od 1.1.2022.

43. Ako bolo uvedené, nepatrí do kompetencie správneho súdu nahrádzať činnosť žalovaného a na základe žaloby o nezákonný zásah skúmať, či prebehlo alebo neprebehlo administratívne konanie, resp. ak prebehlo, či došlo v tomto konaní k pochybeniu alebo nie. Inak povedané otázka, či išlo o správny alebo nesprávny postup žalovaného, keď žalobcovu žiadosť zo dňa 15.2.2021 vybavil neformálnym listom, a teda že či začalo alebo nezačalo administratívne konanie, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v konaní o žalobe proti nezákonnému zásahu podľa a nasl. .

44. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že namietaný faktický úkon nevyplatenia služobného platu za dobu neprítomnosti na pracovisku žalovaného nenesie prvky nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola dôvodná. Postup žalovaného bol realizovaný v súlade so zákonom o finančnej službe.

45. Žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že nebola opodstatnená z dôvodov uvedených v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, ale aj z toho dôvodu, že správny súd nemôže rozhodnúť mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené jeho základné práva.

Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže vydať rozhodnutie, ktorým určí, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti petitu žaloby žalobca, viď bod 1 tohto rozhodnutia. V prípade zistenia nezákonného zásahu ktorý trvá alebo trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie správny súd môže podľa ods1 uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť žalovanému aj povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Teda nie určiť, že boli porušené vymenované základné práva žalobcu.

46. V druhej časti petitu sa žalobca dožaduje uloženia povinnosti žalovanému odstrániť protiprávny stav vo veci ním podanej žiadosti o udelenia služobného voľna (bez toho, aby opísal úkon- konanie v pokračovaní či opakovaní ktorého má byť uložený zákaz), teda nie zákazu pokračovania v nezákonnom zásahu. Ďalej sa žalobca v tejto časti petitu dožaduje uloženia povinnosti žalovanému v evidencii dochádzky vyznačiť v dňoch 15.2.2021 do 28.2.2021 vrátane, ako prekážky z dôvodu všeobecného záujmu s nárokom žalobcu na služobný plat a doplatenia služobného platu, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 15.2.2021 do zaplatenia. To znamená, že žalobca nežiadal uloženie povinnosti obnovenia predchádzajúceho stavu. To ani nemohol, pretože žiadny predchádzajúci stav vo veci neexistoval, keďže v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav ktorého sa žalobca dožaduje a tak isto, žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu ale nastolenie nového stavu podľa požiadavky žalobcu. Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu presahuje predmet súdneho prieskumu v konaní o žalobe na ochranu pred nezákonným zásahom, a teda aj oprávnenia súdu rozhodnúť dané v . Takému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť aj z tohto dôvodu.

47. Pokiaľ žalobca argumentoval, že boli splnené podmienky, aby mu boli poskytnuté služobné voľno s nárokom na služobný plat, je možné k tomu uviesť jednak, že neposkytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat, nie je po vecnej stránke úkonom faktickým, a teda iným zásahom do práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného pomeru, o ktorej rozhoduje žalovaný v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa a nasl. zákona o finančnej správe. Jednak rozhodnutie o tom, či príslušníkovi finančnej správy patrí alebo nepatrí služobné voľno s nárokom na služobný plat, patrí podľa do kompetencie žalovaného. Ak príslušník finančnej správy s rozhodnutím žalovaného o ním uplatňovanom nároku nesúhlasí, môže sa takéto rozhodnutie stať predmetom súdneho prieskumu správnym súdom na základe včas podanej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca v žalobe tiež namietal, že podľa jeho názoru bolo riadne začaté konanie vo veciach služobného pomeru tým, že podal elektronickú žiadosť o služobné voľno s náhradou služobného platu a žalovaný v konaní riadne neukončil, keď mu služobné voľno s náhradou služobného platu neposkytol a súčasne ani nevydal riadne odôvodnené rozhodnutie. Takáto argumentácia je mimo predmet súdneho prieskumu o nezákonný zásah. Pokiaľ by mal byť spor o to, či začalo alebo nezačalo riadne administratívne konanie, je možné domáhať sa ochrany pred nezákonným postupom v riadne začatom administratívnom konaní prostredníctvom správnej žaloby o nečinnosť.

48. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd sa ďalšími námietkami uplatnenými vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného už nemohol zaoberať, nakoľko žalobné dôvody je potrebné a možné uplatniť najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy dozvedela.

49. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a preto ju podľa zamietol.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario podľa ktorého právo na náhradu trov konania má len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo s časti úspešný. V tomto konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa.