Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5C-21-2018.pdf
PDF · 116.04 KB
Case nature
Subarea
5C/21/2018
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: Ľ. I., P.. XX.X.XXXX, X. Y. Y. XXX, XXX XX Y. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1/2582, 040 11 Košice, IČO: 36 721 981 proti žalovanému: G. I., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. XXX, XXX XX H. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to s výnimkou času počas prevzatia resp. odovzdávania maloletej N. I., nar. XX.X.XXXX, v súvislosti realizáciou styku žalovaného s maloletým dieťaťom v rozsahu stanovenom právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím.
Žalovaný s a s m i e priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní.
Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Y., okres J. P. X. na parcely registra „C“ č. XXX a č. XXX a do domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXX, kde má žalobkyňa evidovaný trvalý pobyt.
Návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 6.6.2018 sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Zároveň aby súd uložil žalovanému, aby nevstupoval na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre Okres: J. P. X., Obec: Y., Katastrálne územie: Y. - pozemok parcela číslo XXX a parcela číslo XXX a do domu súpisné číslo XXX na adrese Y. XXX, kde je evidované miesto trvalého pobytu žalobkyne.
2. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie žalobkyňa odôvodnila tým, že návrh sa rozhodla podať z dôvodu, že má vážnu obavu o svoj život a zdravie od osoby žalovaného, teda bývalého manžela. So žalovaným boli rozvedení rozsudkom Okresného Súdu Vranov nad Topľou číslo 6P/27/2018 - 61 zo dňa 12. apríla 2018. Návrh na rozvod podala z dôvodu, že manželstvo dlhodobo nefungovalo, so žalovaným žili spolu už iba zo zvyku, pričom manžel sa k žalobkyni správal povýšenecky a stále viac nepriateľsky. Často sa jej vysmieval a ponižoval ju. Nezhody vyvrcholili dňa 23.12.2017 keď za pohnutých okolnosti odišla spolu s dcérou zo spoločnej domácnosti k rodičom do Y.. V tento deň sa manžel mimo iného vyhrážal nielen žalobkyni, ale aj jej mame, pričom otca aj fyzicky napadol.
3. Uvedený incident s otcom spomenul žalovaný aj dňa 04.06.2018, keď žalobkyňu navštívil okolo 10.30 hod na pracovisku v V. Š. J. Z., pričom na margo uvedeného uviedol, že tak urobí opäť, keďže za prvé napadnutie zaplatil len pokutu 20 eur. Otec žalobkyne podal v predmetnej veci trestné oznámenie a uvedenú vec riešila polícia. Následne po tomto žalovaný doslova povedal žalobkyni, že ju zabije. Nakoľko žalovaného pozná, v minulosti držal u seba strelnú zbraň a má prudkú povahu, skutočne sa obáva o svoj život. Žalovaný nemá zábrany napádať ľudí, čo potvrdzuje jednak napadnutie otca, alebo predtým napadnutie starostky obce D. M.. N. J., za čo bol žalovaný taktiež trestné stíhaný. Žalovaný bol v minulosti mimo to viackrát trestne stíhaný za rozličnú trestnú činnosť. Žalovaný mi pri návšteve dňa 04.06.2018 na pracovisku ešte povedal, aby sa nesťahovala do J. P. X., lebo podľa jeho slov je to veľmi nebezpečné mesto a skôr alebo neskôr sa jej tam niečo stane. Z dôvodu zmienenej obavy o svoj život a zdravie žalobkyňa ihneď po skončení v práci dňa 04.06.2018 išla na E. H. Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, kde podala trestné oznámenie.
4. Žalovaný v inkriminovaný deň v obci Z. dňa 04.06.2018 spomínal aj to, že zo spoločného majetku nič nedostane. Žalobkyňa predpokladá, že prevzal list od právneho zástupcu, kde mu tento navrhuje vyporiadanie nášho spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené delenie BSM totiž žalovaný spomínal aj v sobotu dňa 02.06.2018, keď prišla do spoločného domu v obci D. spolu s dcérou za účelom stretávania žalovaného s maloletou dcérou, tak ako to ukladá rozhodnutie, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Po nadávkach a vyhrážkach zo strany žalovaného však spoločný dom v tento deň ihneď opustila aj spolu s dcérou o čom následne urobila aj oznámenie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Konanie o vyporiadanie BSM bude podľa všetkého dlhé a emocionálne náročné, teda môže byť spúšťačom ďalších excesov zo strany žalovaného, nakoľko žalovaný sa vyjadril, že zo spoločného majetku nechce vyplatiť nič, pričom ako zistila v minulosti okrem iného bez jej vedomia a podpisu svojvoľne vymenil žalobkyňu ako konateľku spoločnosti V. H.. H. Z..A.. za svoju osobu a povyberal z účtov tejto spoločnosti peniaze. Neodkladná úprava pomerov v danom prípade je nepochybne nutná minimálne do času poskytnutia ochrany normami procesného práva ako ulitima ratio, a to aj s ohľadom na osobu žalovaného, keď tento je, ako to vyplýva aj z navrhovaných dôkazov agresívnejšieho razenia, čo koniec koncov dosvedčuje tá skutočnosť, že bol v minulosti opakovane tresne a priestupkovo stíhaný a postihovaný za násilnú trestnú činnosť. Nakoľko aj po medializovaných prípadoch z minulosti je zrejmé, že polícia nie vždy dokáže včas ochrániť obete trestných činov, máme za to, že minimálne do času ukončenia trestného stíhania je potrebné zvýšiť ochranu žalobkyne aj prostredníctvom noriem civilného práva, keď tieto dokážu efektívne pôsobiť aj počas trestného stíhania. Najmä rôzne zákazy a obmedzenia pod hrozbou sankcie sú spôsobilé zabrániť vznikaniu konfliktných situácií. A uvedené platí o to skôr, že neodkladné opatrenie, o ktorého vydanie týmto žiada žalobkyňa, nemôže spôsobiť žiadnu vážnu ujmu žalovanému, či akúkoľvek finančne vyjadriteľnú škodu, respektíve obmedziť jeho práva, nakoľko len zdôrazňuje iné z právneho poriadku vyplývajúce povinnosti. Nehnuteľnosť označená v požadovanom petite, kde by navrhujem aby sa žalovanému zakázal vstup patrí do vlastníctva brata žalobkyne X. Y. ktorý s uvedeným postupom vyjadril súhlas, a teda žalovaný k nej nemá žiadne práva, čiže by na ňu aj tak nemal bez súhlasu vlastníka vstupovať. A zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni taktiež nemôže žalovanému spôsobovať obmedzenia v jeho každodennom živote, pokiaľ jeho skutočným motívom konania nie je znepríjemňovanie jej život. Požadované neodkladné opatrenie má na dôvažok chrániť právo žalobkyne na jej nedotknuteľnosť podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, pričom tomuto právu musí ustúpiť „slabšie“ právo žalovaného na slobodu pohybu a pobytu podľa článku 23 Ústavy SR. Nie nepodstatnou skutočnosťou je aj fakt, že požadovaným neodkladným opatrením pravdepodobne bude možné dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami a nebude nutné konať vo veci samej, nakoľko konanie by viedlo k totožnému usporiadaniu vzťahov medzi procesnými stranami. Taktiež z predložených dôkazov je nepochybné, že
žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a je vo veci možné prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku.
5. Z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. Y. vyplýva, že vlastníkom pozemku parcela číslo XXX a parcela číslo XXX a domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele č. XXX je X. Y..
6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.6.2018 D.. X. Y. oznámil súdu, že súhlasí, aby súd vo vzťahu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve na LV č. XXX k.ú. Y. rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by uložil žalovanému nevstupovať na tieto nehnuteľnosti a do domu súpisného čísla XXX.
7. Z lustrácie Registra priestupkov súd zistil, že žalovaný okrem priestupkov týkajúcich sa porušenia pravidiel cestnej premávky, dopustil sa dňa 20.6.2013 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vulgárne nadávanie konkrétnej osobe, dňa 20.6.2013 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vulgárne nadávanie konkrétnej osobe, dňa 20.6.2013 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vulgárne nadávanie konkrétnej osobe, dňa 20.6.2013 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vulgárne nadávanie konkrétnej osobe, dňa 17.11.2014 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vulgárne nadávanie konkrétnej osobe, dňa 4.11.2014 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - vyhrážanie sa fyzickým napadnutím konkrétnej osobe.
8. Podľa odpisu z registra trestov bol žalovaný trikrát trestne stíhaný za majetkovú trestnú činnosť.
9. Podľa žalobkyňou predloženej zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 4.6.2018 spísanej na PS Soľ OO PZ Vranov n.T. dňa 04.06.2018 v čase medzi 10.30 hod a 11.00 hod došiel za žalobkyňou do práce na dvor V. Š. J. Z., okr. J. P..X.. bývalý manžel žalovaný, pričom uviedol, že žalovaná nič nedostane, zrejme obdŕžal papier od právnika vo veci rozdelenia majetku. Vravel, že on nebude ten, kto bude plakať, načo mu žalobkyňa povedala, aby odišiel preč. Nato žalovaný uviedol, že keď „rozjebal“ otca žalobkyne Ľ. Y. raz, tak to urobí opäť, kedže za prvé napadnutie zaplatil len 20 eur pokutu. Následne žalobkyni povedal, že ju zabije, pričom doslovne povedal „že ťa zabijem“. Potom žalobkyni povedal, aby sa nesťahovala do mesta J. P..X.., nakoľko je to veľmi nebezpečné mesto a skôr či neskôr sa jej niečo stane. Dňa 02.06.2018 okolo 10.15 hod prišla s dcérou N. na dvor rodinného domu v obci D. bez pop. č., nakoľko je rozhodnuté súdom, že každú párnu sobotu má žalovaný stretnutie s dcérou za prítomnosti matky. Po vzniknutej hádke sa žalobkyňa zamkla v aute a po dohode s právnikom odišla preč, o uvedenom následne telefonicky vyrozumela políciu. Okolo 20.30 hod. sa vracala domov do Y. z J. P. X., pričom v obci H. si všimla, že za ňou ide na svojom aute Ford Ranger žalovaný. Keď dorazila domov, žalovaný prešiel popred dom na zastávke sa otočil a vrátil sa pred dom, kde zastavil. Asi do pol hodiny začali žalobkyni vyzváňať cudzie telefónne čísla, ktoré nedvíhala. Dňa 3.6.2018 okolo 18.00 hod. prišiel žalovaný pred dom v Y., kde z auta pustil nahlas hudbu, aby upriamil pozornosť na seba. Z auta pozoroval, čo sa deje v dome , na dvore, či sa auto nachádza doma, prenasledoval a kontroloval žalobkyňu. Dňa 30.5.2018 v čase o 17.50 hod. našiel žalovaný odstavené auto žalobkyne, keď bola na návšteve u kamarátky a poslal jej SMS- „to nemyslíš vážne, že budeme susedia aspoň nebudem mať ďaleko na kávu. Dňa 23.12.2018 sa telefonicky žalobkyni vyhrážal, že jej rozbije auto.
10. Z potvrdenia o podaní trestného oznámenia zo dňa 16.1.2018 vyplýva, že Ľ. Y. urobila ústne oznámenie na OO PZ v H. U. o schválnostiach.
11. Z potvrdenia o podaní trestného oznámenia zo dňa 16.1.2018 vyplýva, že Ľ. Y. urobil ústne oznámenie na OO PZ v H. U. o fyzickom napadnutí.
12. Zo správy OO PZ Vranov n.T. zo dňa 14.6.2018 vyplýva, že na Obvodnom oddelení Policajného zboru Vranov nad Topľou je vedené trestné konanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1. ods.2 písm. b) pod č.k. ČVS: ORP-274/VT-VT-2018. z ktorého skutku je podozrivý G. I.. P.. XX.XX.XXXX, trv. bytom H., XXX. V danej trestnej veci bolo dňa 04.06.2018 na 00 PZ Vranov nad Topľou prijaté trestné oznámenie oznamovateľky Ľ. I.. P.. XX.XX.XXXX. trv. bytom Y. Č.. XXX a bol predvolaný svedok G. I. P. I.Ň. XX.XX.XXXX. Iné úkony doposiaľ neboli vykonané. Ľ. I. a G. I. boli šetrení v súvislosti so spáchaním trestného činu pod č.k. ČVS: 143/VT- VT-2018- prečin krádež podľa § 212 ods. 3 písm. a), ORP-12/1-VYS-2018 - prečin krádež podľa § 212
ods. 1, ods. 4 písm. a) a ČVS: ORP-274/VT-VT-2018 - prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1. ods. 2 písm. b). ktorý je v štádiu šetrenia.
13. Z úradného záznamu zo dňa 3.7.2018 vyplýva, že dňa 21.6.2018 vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania vedenej na OO PZ Vranov n.T. pod č.k.ČVS:ORP-274/VT-VT-2018 sa žalovaný dostavil na predvolanie na výsluch, pričom odmietol vypovedať.
14. Z úradného záznamu zo dňa 6.7.2018 vyplýva, že dňa 4.7.2018 bolo uznesením povereného príslušníka začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona vo veci vedenej na OO PZ Vranov n.T. pod č.k.ČVS:ORP-274/VT-VT-2018.
15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
20. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
21. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
24. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
25. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
26. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
27. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
28. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobkyňa musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.
29. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
30. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
31. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)
32. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu.
33. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
34. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku.
35. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.
36. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.
37. Žalobkyňa a žalovaný boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/27/2018-61 zo dňa 12.4.2018. Vzájomný vzťah v poslednom období je medzi nimi vyhrotený, napätý, dochádza medzi nimi ku konfliktom, ktorý naposledy vyvrcholil podaním trestného oznámenia žalobkyne na žalovaného. Listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, popísanými vyššie, bolo pre potreby nariadenia tohto neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené (i keď nie nepochybne preukázané), že následkom narušeného vzťahu účastníkov je žalobkyňa (už len z dôvodu fyzickej prevahy žalovaného) ohrozená, aktuálna vyhrotená situácia vo vzťahu medzi stranami v súvislosti s ich nedoriešenými vzťahovými záležitosťami a prebiehajúcimi súdnymi konaniami, podľa všetkého zrejme neumožňuje pokojné, spolunažívanie, ktoré by mohlo viesť k opakovaným a vyhrocujúcim sa konfliktom ohrozujúcim obe strany i spoločné dieťa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že bolo osvedčené, že žalovaný je podozrivý z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 , ods. 2 písm. b) Trestného zákona voči žalobkyni, aj že telesná alebo duševná integrita žalobkyne môže byť nadväzovaním komunikácie žalovaného a žalobkyne a približovaním sa žalovaného k žalobkyni ohrozená. Dňa 4.7.2018 bolo uznesením povereného príslušníka začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona vo veci vedenej na OO PZ Vranov n.T. pod č.k.ČVS:ORP-274/VT-VT-2018.
38. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP.
39. Súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu na adrese Y. XXX, nakoľko tam býva žalobkyňa, ktorej telesnú a duševnú integritu žalovaný ohrozuje. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného na žalobkyňu, ktorý je vzhľadom na žalobkyňou opísané doterajšie správanie sa jej bývalého manžela možné očakávať. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie. V danom prípade žalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností, do ktorých mu súd uložil povinnosť nevstupovať, napriek tomu bolo z doposiaľ predložených dôkazov osvedčené, že do predmetnej nehnuteľnosti žalovaný vstúpil a dokonca fyzicky napadol otca žalobkyne.
40. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, prípadne prichádza do úvahy jeho zrušenie i podľa § 335 CSP. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený princíp proporcionality.
41. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu na ochranu života, zdravia, ako aj osobnej integrity žalobkyne, potrebu nedotknuteľnosti osoby a súkromia žalobkyne, ako aj slobody jej pohybu a pobytu, a to s odkazom na čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, a to žalovaného, za účelom ochrany telesnej integrity a vlastného súkromia žalobkyne, ktoré jednoznačne konaním žalovaného je ohrozené.
42. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je zatiaľ v rovine podozrenia, vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sú bývalými manželmi, ktorých vzťahy sa po rozvode vyhrocujú, je zo strany súdu nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi bývalými manželmi.
43. Pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia súd nemohol prehliadnuť ani výpis z trestného registra žalovaného, napriek tomu, že sa jednalo o majetkovú trestnú činnosť. Taktiež súd prihliadol na register priestupkov a žalovaným spáchané priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, a to vulgárne nadávky ako aj vyhrážanie sa fyzický napadnutím konkrétnej osobe. Vyššie uvedené prispieva k osvedčeniu skutočností (nie k nepochybnému preukázaniu), že následkom narušeného vzťahu účastníkov je žalobkyňa ohrozená, pričom dotvárajú celkovú charakteristiku správania sa žalovaného (aj vo vzťahu k iným osobám) a sú dôležité aj pre posúdenie miery pravdepodobnosti možnej realizácie vyhrážok adresovaných žalobkyni zo strany žalobcu.
44. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia žalovanému nevznikne neprimeraná ujma. Neprimeranou ujmou je totiž iba taká ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa nariadením neodkladného opatrenia dostane druhej strane.
45. V predmetnej veci žalovaný žiadne vecné právo k nehnuteľnosti, do ktorej mu súd uložil povinnosť nevstupovať, nemá. Zároveň pokiaľ ide o povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určenú vzdialenosť, túto súd obmedzil primerane okolnostiam a situácii medzi stranami.
46. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.
47. Zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni je viazaný na osobu žalobkyne a vzťahuje sa na akékoľvek miesta, na ktorých sa zdržiava. Z dôvodu prípadného ďalšieho konania medzi stranami sporu, súd tiež vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nevzťahuje na prítomnosť žalovaného na procesných úkonoch vykonávaných pred súdom (napr. pojednávanie), resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov považoval súd za dostačujúcu, aby zabránil prípadnému fyzickému kontaktu žalovaného so žalobkyňou.
48. Súd teda určil, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
49. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že nemohol vydať neodkladné opatrenie v takom rozsahu ako to žiadala žalobkyňa, nakoľko by uvedené bránilo realizácii styku žalovaného s maloletou dcérou v zmysle výroku rozsudku tunajšieho súdu č. 6P/27/2018-61 zo dňa 12.4.2018. V tomto prípade sa nedá v žiadanom rozsahu obmedziť a zakázať priblížiť sa žalovanému k žalobkyni. Preto súd v tomto prípade realizácie odovzdávania maloletého dieťaťa v súvislosti s úpravou styku otca t.j. žalovaného s maloletým dieťaťom, tento zákaz obmedzil tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t.j. v čase odovzdávania a preberania dieťaťa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k problémom pri samotnej realizácii styku žalovaného so svojím dieťaťom, ktorý bol ustanovený súdom. V tejto časti preto súd návrh žalobkyne zamietol.
50. Súd vo výroku uznesenia neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, lebo v danom prípade je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V súčasnej dobe navyše nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
51. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.
52. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
54. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, pričom neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd bol zároveň povinný rozhodnúť aj o trovách konania.
57. Prípadné obmedzenia neodkladným opatrením uloženej povinnosti súd nemohol vyhodnotiť ako neúspech žalobkyne, nakoľko žalobkyňa osvedčila dôvodnosť svojho nároku a obmedzenia slúžia iba na spresnenie uloženej povinnosti v prípade vzniku konkrétnych situácií, ktoré je možné očakávať vzhľadom na zistený skutkový stav a právoplatné rozhodnutia existujúce medzi stranami sporu.
58. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, pretože súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené jej patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).