Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-83-2020.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: S. B., narodený 4. augusta XXXX, trvalým pobytom v T., R. trieda XX/XX, zastúpenej Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom v Nitre, Farská 40, proti žalovanému: O.. D. T., narodený 5. marca XXXX, trvalým pobytom v T., P. námestie XXXX/XXA, adresa na doručovanie v Q., R. U. XXA, U., o zaplatenie 50 000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 800 eur z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 49 200 eur s úrokom vo výške 5 000 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50 000 eur od 24. januára 2019 do 19. novembra 2021, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20. novembra 2021 do 27. decembra 2021, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49 200 eur od 28. decembra 2021 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,03 % zo sumy pôžičky, s ktorej vrátením je žalovaný v omeškaní, a to za každý deň omeškania až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 18. júna 2019, viackrát opravovanou a doplňovanou, a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III 12. augusta 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu (i) sumu istiny 50 000 eur, (ii) 10 % zmluvný úrok za poskytnutie pôžičky vo výške 5 000 eur, (iii) úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50 000 eur od 24. januára 2019 do zaplatenia a (iv) zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % za každý deň omeškania zo sumy 50 000 eur až do zaplatenia z titulu nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke z 23. novembra 2018. Žalobca nesúhlasil s možnosťou splácať dlh žalovaného v splátkach.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe existenciu svojho dlhu voči žalobcovi potvrdil a uviedol, že by mu chcel tento dlh postupne a čo najskôr splácať.
3. Žalobca podaním doručeným súdu 25. marca 2022 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 800 eur späť z dôvodu, že žalovaný mu po podaní žaloby platbou prijatou 19. novembra 2021 vo výške 500 eur a platbou prijatou 27. decembra 2021 vo výške 300 eur žalobou uplatnenú pohľadávku v časti 800 eur zaplatil. Navrhol, aby súd konanie v uvedenej časti zastavil.
4.1. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 4.2. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 4.3. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. So zreteľom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým svoju žalobu vzal v časti o zaplatenie 800 eur späť, súd podľa citovaných zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil. Súd s odkazom na zásadu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nevyzýval žalovaného na vyjadrenie súhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby, pretože v predmetnom konaní došlo k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby ešte pred začatím pojednávania, a tak aj jeho prípadný nesúhlas by podľa § 146 ods. 1 CSP nebol účinný.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 31. marca 2022, na ktorom sa zúčastnili obe sporové strany. Účasť žalovaného na pojednávaní bola realizovaná v súlade s § 175 ods. 2 CSP prostredníctvom hlasitého telefonického hovoru uskutočneného tak, že žalovaný zdržiavajúci sa v U. zatelefonoval svojmu splnomocnenému zástupcovi, ktorý sa osobne pojednávania zúčastnil, na jeho mobilný telefón, ktorý dal na hlasitý hovor. Žalovaný s takouto formou svojej účasti na pojednávaní výslovne súhlasil a bol tak prostredníctvom diaľkových komunikačných technológií účastný celého pojednávania.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke z 23. novembra 2018, dokladom o prevode požičanej sumy na účet žalovaného, predžalobnou výzvou, mailom žalovaného z 12. mája 2019 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
8.1. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 23. novembra 2018 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 50 000 eur a žalovaný sa zaviazal mu ju vrátiť „najneskôr do 2 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy“ (porov. čl. I bod 4 tejto zmluvy). 8.2. Zmluvné strany sa zároveň dohodli na zmluvnom úroku „za poskytnutie pôžičky, a to vo výške 10 % p. a. z požičanej sumy,“ avšak s tým, že „v prípade ak dlžník vráti poskytnutú pôžičku v celej výške pred nastaním splatnosti pôžičky, dojednanie podľa ods. 2 tohto zmluvného bodu [dojednanie o zmluvnou úroku - pozn. súdu] nenadobudne účinnosť, t. j. nie je povinný platiť veriteľovi žiaden zmluvný úrok“ (porov. čl. I bod 2 a 3 tejto zmluvy). 8.3. Zmluvné strany si zároveň dohodli pre prípad omeškania žalovaného s vrátením pôžičky zmluvnú pokutu, a to tak, že „v prípade ak sa dlžník dostane do omeškania s vrátením poskytnutej pôžičky, je povinný veriteľovi zaplatiť (platiť) zmluvnú pokutu vo výške 0,03 % denne (za každý deň začatý omeškania) zo sumy pôžičky, s ktorej vrátením bude v omeškaní“ (porov. čl. I bod 5 tejto zmluvy). 8.4. Žalobca poskytol sumu pôžičky 50 000 eur na bankový účet žalovaného uvedený v záhlaví predmetnej zmluvy platbou vykonanou 23. novembra 2018. 8.5. Žalovaný z poskytnutej sumy pôžičky veriteľovi vrátil len sumu vo výške 800 eur prostredníctvom dvoch zrealizovaných platieb, a to platbou vo výške 500 eur pripísanou na účet žalobcu 19. novembra 2021 a platbou vo výške 300 eur pripísanou na účet žalobcu 27. decembra 2021. Zvyšok pôžičky doposiaľ nevrátil.
9.1. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 9.2. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 9.3. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 9.4. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9.5. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel so žalobcom ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalobca 23. novembra 2018 poskytol finančné prostriedky v dohodnutej výške 50 000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do dvoch mesiacov od ich poskytnutia, t. j. do 23. januára 2019. Žalovaný túto pôžičku riadne a včas nevrátil a následne po podaní žaloby vykonal v prospech žalobcu len dve čiastočné úhrady svojho dlhu v súhrnnej výške 800 eur. Z tohto dôvodu súd žalobe v časti istiny, ktorá zostala predmetom konania po jej čiastočnom späťvzatí, t. j. v časti o zaplatenie istiny vo výške 49 200 eur ako dôvodnej vyhovel.
11. Súčasťou uzavretej peňažnej pôžičky medzi stranami sporu bolo aj dohodnutie úrokov „vo výške 10 % p. a. z požičanej sumy“, t. j. vo výške 10 % ročne (per annum) zo sumy 50 000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť. Zmluvné strany sa však dohodli, že právne následky tohto úkonu (tejto dohody o úrokoch) nastanú len v tom prípade, ak sa žalovaný dostane s vrátením pôžičky do omeškania. Keďže táto odkladacia podmienka - ako sa neskôr ukázalo - bola splnená a žalovaný sa skutočne dostal s vrátením pôžičky do omeškania, žalobcovi tak vznikol nárok požadovať od neho aj zmluvné úroky (t. j. úroky z pôžičky), ktoré mu súd priznal v ním požadovanej a vyčíslenej výške 5 000 eur (porov. podanie žalobcu z 23. marca 2022 založené v spise na č. l. 138).
12. Povinnosť dlžníka splniť dlh sa stáva splatnou v čase, ktorý bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý (porov. § 563 Občianskeho zákonníka). V rozhodovanom spore bolo zistené, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi pôžičku do dvoch mesiacov od jej poskytnutia (od 23. novembra 2018), čiže v lehote splatnosti do 23. januára 2019. Žalovaný tento peňažný nárok žalobcovi v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň 24. januára 2019 s jeho plnením dostal do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy pôžičky, ktorá je postupne znižovaná v závislosti od vykonania jednotlivých úhrad istiny žalovaným v období nasledujúcom po podaní žaloby (porov. bod 8.5. tohto rozsudku), a to dobu omeškania od prvého dňa po jej splatnosti až do zaplatenia. Tento nárok súd však priznal len v zákonom stanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania 24. januáru 2019, ktorá bola vo výške 5 % ročne, a nie 5,05 % ročne, ako si to žalobca v žalobe nesprávne uplatnil; žalobu preto v tejto prevyšujúcej časti úrokov z omeškania pre rozpor s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako nedôvodnú zamietol.
13.1. Sporové strany si v zmluve o pôžičke zabezpečili povinnosť dlžníka (žalovaného) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas zmluvnou pokutou „vo výške 0,03 % denne (za každý deň začatý omeškania) zo sumy pôžičky, s ktorej vrátením bude v omeškaní“. So zreteľom na to, že žalovaný sa s vrátením pôžičky skutočne dostal do omeškania (nevrátil ju v celom rozsahu v dohodnutej lehote splatnosti do 23. januára 2019), naplnila sa skutková podstata písomne dohodnutej zmluvnej pokuty (hypotéza právnej normy), a tak mu vznikla popri povinnosti vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku i povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu v určenej výške. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je čo do svojho základu dôvodný, avšak súd ho priznal len vo výške preukázanej predmetnou zmluvou o pôžičke, a to vo výške 0,03 % denne zo „sumy pôžičky, z ktorej vrátením bude [žalovaný ako dlžník] v omeškaní“, a nie z pevne vyčíslenej sumy 50 000 eur po celú dobu omeškania žalovaného s vrátením pôžičky. 13.2. Požadovať zmluvnú pokutu z pevne stanovenej sumy 50 000 eur za celú dobu omeškania dlžníka jednak nebolo v konaní preukázané (čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby), pretože zmluvné strany si v zmluve o pôžičke dohodli zmluvnú pokutu len z omeškanej sumy (t. j. zo sumy, s ktorou je dlžník aktuálne v omeškaní), a jednak zmluvná pokuta z pevne stanovenej sumy 50 000 eur za celú dobu omeškania dlžníka by bola neprimerane prísna (vysoká) k zabezpečovanej povinnosti (porov. § 545a Občianskeho zákonníka), pretože popri povinnosti žalovaného zaplatiť úroky a úroky z omeškania sa nejaví ako primerané, aby platil zmluvnú pokutu 0,03 % denne stále z fixne určenej sumy 50 000 eur, a to aj vtedy, ak postupne bude sumu pôžičky (istiny) splácať a jeho dlh na istine sa bude zmenšovať. Primeraným sa súdu javí to, aby žalovaný zaplatil zmluvnú pokutu len z takej sumy pôžičky, s ktorej vrátením bude aktuálne (t. j. v ten-ktorý deň) v omeškaní. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v prevyšujúcej časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.
13.3. K uvedenému súd ešte považuje za potrebné dodať, že je síce pravdou, že žalovaný žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel (ide predovšetkým o tvrdenia o výške zmluvnej pokuty), ale to bez ďalšieho neznamená, že súd je povinný vyhovieť akémukoľvek žalobou uplatnenému nároku. Aj z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť strany sporu tvrdiť (bremeno tvrdiť, onus dicendi) a svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi (dôkazné bremeno, onus probandi) má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu podľa čl. 8 CSP (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019). Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu len v takej výške, ktorú sám súdu predloženými listinami (predmetnou zmluvou o pôžičke, čl. I bod 5 in fine) preukázal.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní s výnimkou nepatrnej časti žaloby čo do úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.