Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/283/2016

Potvrdené rozhodnutím 6Co/140/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: C. L., narodený XX.X.XXXX, bytom H. A. XX, zastúpený Advokátska kancelária ŠIMONOVIČ, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Duklianska 887/38B, proti žalovanej: N. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. A. XX, zastúpená JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania dymom a popolčekom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/283/2016 zo dňa 31. marca 2022 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/283/2016-173 zo dňa 31. marca 2022. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci žalobcu: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou ŠIMONOVIČ, s.r.o. so sídlom Duklianska 887/38B, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 838 781, proti žalovanej: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, právne zast.: JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., s.r.o. so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania dymom a popolčekom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.11.2016 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu nad mieru primeranú pomerom dymom a popolčekom spôsobovaným komínom žalovanej vysokého 8 metrov na nehnuteľnosti špecifikovanej v petite podanej žaloby.

2. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že on a jeho rodina a žalovaná so svojou rodinou sú susedia, pričom užívajú dva samostatné bytové jednotky nachádzajúce sa v nehnuteľnosti špecifikovanej v petite podanej žaloby, oddelené vchodmi samostatne a nezávisle od seba. Predmetný 8 metrov vysoký komín postavil otec žalovanej, ktorý jej daroval svoj podiel na nehnuteľnosti a to bez príslušného stavebného ohlásenia, resp. vydania povolenia a teda postavil ho protiprávne. Prevádzkou predmetného komína dochádza k vzniku dymu, ktorý preniká do nehnuteľnosti a rovnako dochádza k vzniku popolčeka, ktorý sa hromadí a usádza vo vnútorných priestoroch rodinného domu. Podľa žalobcu pri prevádzke komína vzniká dym, ktorý sa drží pri zemi a viditeľne „zaplavuje“ okolie domu, teda záhradu a rovnako tak aj vnútorné priestory domu. Dym spôsobuje ťažkosti s dýchaním a zápach. Príčinou týchto problémov je podľa žalobcu prevádza komínu žalovanou a jej rodinou, ktorý bol postavený protiprávne a ktorý zrejme nespĺňa stavebné požiadavky na výstavbu komína, najmä je postavený nízko. Žalobca tiež uviedol, že so svojou žiadosťou na zdržanie sa takéhoto konania sa viacnásobne obrátil na žalovanú, jej otca - stavebníka komína ako aj na obec.

3. Spolu s podanou žalobou predložil žalobca súdu:

- Správu Stavebného úradu obce A. z obhliadky predmetného rodinného domu zo dňa 20.08.2014,

- Výzvu na zdržanie sa zásahov do pokojného stavu zo dňa 17.09.2015 adresovanú otcovi žalovanej / predchádzajúcemu vlastníkovi,

4. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že predmetný komín bol vybudovaný v roku 2014, pričom ide o certifikovaný nerezový komín, ktorý v zmysle Potvrdenia o vykonaní preskúšania č. X/X/XXXXXXXXXX zo dňa 04.11.2015 vyhovuje z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Podľa žalovanej uvedený komín vyhovuje slovenským technickým požiadavkám na výrobky, je certifikovaný a podľa vykonanej skúšky oprávnenej osoby zo dňa 04.11.2015 vyhovuje technickým predpisom a normám z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, tak nemožno takýmto výrobkom niekoho obťažovať nad mieru primeranú pomerom. Žalovaná tiež uviedla, že z obsahu celej žaloby nevyplýva fakt, ani v žalobe nie je preukázané, že by žalovaná skutočne žalovaného obťažovala dymom alebo popolčekom nad mieru primeranú pomerom. V závere žalovaná uviedla, že predmetný dom je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom problémom je to, že sa strany na ničom nevedia dohodnúť. Žalobca žalovanej nedovolil, aby svoj kotol napojila na už existujúci komín v dome, ktorý bol vybudovaný spolu s domom. K vyzve žalobcu zo dňa 17.09.2015 adresovanej jej otcovi žalovaná uviedla, že na túto výzvu jej otec reagoval a to listom zo dňa 25.09.2015. Následne bol žalobcovi prezentovaný návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý mal žalobca odmietnuť.

5. Spolu s vyjadrením žalovaná predložila súdu:

- Potvrdenie o vykonaní preskúšania komína zo dňa 04.11.2015,

- Certifikát stavebného výrobku - Montovaný trojvrstvový komín TK1 a komínová vložka JK1 z nehrdzavejúcej ocele,

- Odpoveď zo dňa 25.09.2015 na výzvu žalobcu zo dňa 17.09.2015,

- Pozvánka Stavebného úradu obce A. zo dňa 22.10.2015. 6. Na pojednávaní dňa 01.06.2017 súd vykonal dokazovania a to výsluchom strán sporu, pričom obe strany zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v písomných podaniach, pričom ich výpovede zachytené v zápisnici na č.l. 33 až 39 smerovali k ozrejmeniu vlastníckych pomerov predmetnej nehnuteľnosti a vzniku susedských sporov, pričom skutočnosť, či dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom dymom a popolčekom spôsobovaným komínom žalovanej nebolo možné z výpovedí bez pochybností preukázať, alebo vyvrátiť. Žalobca preto navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie, pričom súd pojednávanie odročil a to za účelom spresnenia návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania.

7. Dňa 21.06.2017 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie znaleckého dokazovania. Súd za účelom vykonania znaleckého dokazovania ustanovil znalca v odbore: Ochrana životného prostredia, odvetvie: čistota ovzdušia - doc. Mgr. Ing. Bc. D. M., PhD., avšak z prípisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2020 súd zistil, že uvedený znalec bol v správnom konaní vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2020, t.j. od tohto dátumu nie je znalec oprávnený vykonávať znaleckú činnosť. Z uvedeného dôvodu súd vylúčil uvedeného znalca z vykonania znaleckého úkonu a vyzval žalobcu, či na vykonaní znaleckého dokazovania trvá. V podaní zo dňa 13.03.2020 žalobca zotrval na svojom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, pričom nemožnosť vykonania súkromného znaleckého posudku odôvodnil tým, že takýto postup nie je objektívne možný z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľnosti nie je výlučne sám žalobca. Z uvedeného dôvodu by tak podľa neho mohlo dôjsť k zmareniu vykonania súkromného znaleckého posudku zo strany žalovanej. Skutočnosť, že by žalovaná akýmkoľvek spôsobom mala takéto dokazovanie zmariť však žalobca okrem svojho subjektívneho tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 28.09.2020, pričom na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na doterajších tvrdeniach a ďalej uviedol, že budú žiadať Regionálny úrad verejného zdravotníctva Spišská Nová Ves a príslušný odbor Okresného úradu Spišská Nová Ves o posúdenie tvrdení uvedených v žalobe. Právny zástupca žalovanej tiež zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, žiadal žalobu zamietnuť, nemal žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie. K potrebe vypracovania znaleckého posudku uviedol, že je nepotrebné a neúčelné preto, lebo komín spĺňa všetky normy, prešiel revíziami o čom súdu predložil Potvrdenie o vykonaní preskúšania komína revízneho technika komínov zo dňa 15.09.2020, podľa ktorej komín a dymovody z hľadiska ich bezpečnosti a spoľahlivej prevádzky vyhovujú.

9. Podaním zo dňa 13.10.2020 žalobca preukázal súdu splnenia povinnosti mu uloženej uznesením na predchádzajúcom pojednávaní a to, že požiadal Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie ako aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi o posúdenie tvrdení uvedených v žalobe.

10. Dňa 12.01.2021 doručila žalovaná súdu Odpoveď obce A. na žiadosť právneho zástupcu žalobcu o mieste zistenie emisií, na základe ktorej súd zistil, že v dňoch 7 a 9.12.2020 bolo uskutočnené pozorovanie rodinného domu súpisné číslo XX so zameraním na tvorbu dymu vychádzajúceho z komína, ktorý prevádzkuje žalovaná. Zo správy vyplýva, že počas pozorovania nebola zistená nadmerná tvorba dymu. Dňa 11.12.2020 bola vykonaná neohlásená miesta obhliadka zameraná na kontrolu komína, vykurovacieho telesa s tvorbu dymu a popolčeka v uvedenej nehnuteľnosti. Pri miestnej obhliadke bola prítomná žalovaná a zástupcovia obce. Ku obhliadke bola predložená projektová dokumentácia na rekonštrukciu rodinného domu, ktorej súčasťou bola i výstavba predmetného komína a na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Taktiež bolo predložené i posledné potvrdenie o vykonaní preskúšania komína oprávnenou organizáciou 15.09.2020. Zo správy ďalej vyplýva, že počas miestnej obhliadky bol komín v plnej prevádzke a po celú dobu obhliadky nebola zaznamenaná nadmerná tvorba dymu ani tvorba popolčeka. Všetky priľahlé plochy, biele parapetné dosky, chodníky a strechy boli čisté a bez popolčeka. Komín je nerezový, okolie komína je čisté a bez viditeľnej tvorby dechtu. Hodnota emisií nebola zisťovaná, nakoľko obec na to nedisponuje prostriedkami. Zo záveru podanej správy vyplýva, že miestnou obhliadkou nebola preukázaná skutočnosť o tvorbe viditeľného, zapáchajúceho dymu a popolčeka, ktorá by žalobcovi znemožňovala a znepríjemňovala výkon vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Spolu s podanou správou bola súdu predložená aj prezenčná listina zo dňa 11.12.2020, ktorá bola podpísaná žalovanou, veliteľom miestneho dobrovoľníckeho hasičského zboru a zástupcom obce.

11. Dňa 15.01.2021 žalobca doručil súdu rovnakú správu Obce A. ako žalovaná. Žalobca tiež doručil súdu 2ks listov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi o postúpení jeho podnetu z dôvodu, že RÚVZ nie je vecne príslušný na vybavenie jeho podania.

12. Podaním zo dňa 13.04.2021 oznámil žalobca súdu na základe výzvy, aby predložil súdu správy od úradov, od ktorých žiadal prešetrenie znečistenia ovzdušia to, že dňa 15.01.2021 už boli súdu predložené všetky výsledky šetrenia príslušných úradov. Žalobca tiež uviedol že nedisponuje žiadnymi inými výsledkami šetrenia príslušných orgánov.

13. Na pojednávaní dňa 24.05.2021 sa žalobca cestou právneho zástupcu vyjadril k správe Obce A., pričom poukázal na to, že hodnota emisií nebola zisťovaná, nakoľko obec nemá na to prostriedky. Žalobca preto navrhol, aby nebolo upustené od znaleckého dokazovania, pričom súdu predložil výpis zo stránky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia znalci a to s menom znalca: doc. RNDr. Ing. F. F., PhD.. Žalobca sám znalca nekontaktoval, o vykonanie súkromného znaleckého posudku ho nepožiadal. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na závery vyplývajúce z predloženej správy, z ktorých vyplýva, že nebola zistená nadmerná tvorba dymu ani tvorba popolčeka. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca aj naďalej trval na vykonaní znaleckého dokazovania súd odročil pojednávanie na neurčito a to za účelom poskytnutia lehoty 3 mesiacov žalobcovi na predloženie súkromného znaleckého posudku. 14. Dňa 24.06.2021 bolo zo strany žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené podanie, v ktorom uviedol:

„Právny zástupca žalobcu v lehote určenej súdom predkladá súdu identifikačné údaje znalca, ktorý vyhotoví znalecký posudok v uvedenej právnej veci a za tým účelom uskutoční potrebné merania. Znalec vyhotoví posudok počas vykurovacej sezóny s tým, že žalobca požiada súd samostatným návrhom o vydanie uznesenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť, aby poskytol súčinnosť a sprístupnil nehnuteľnosť uvedenému znalcovi, podal mu potrebné vysvetlenia, dal mu k dispozícii všetky podklady, ktoré bude potrebovať na podanie znaleckého posudku a znášal všetko, čo je na podanie znaleckého posudku potrebné. Vzhľadom k tomu, že vyhotovenie znaleckého posudku je možné len vo vykurovacej sezóne, žiadame súd, aby poskytol znalcovi lehotu na vyhotovenie znaleckého posudku najneskôr do 31.01.2022.“

15. Spolu s podaním predložil žalobca súdu:

- Údaje znalca, ktorý mal vyhotoviť súkromný znalecký posudok,

- E-mail zo dňa 23.06.2021 preukazujúci zadanie vypracovania súkromného znaleckého posudku.

16. Súd prípisom zo dňa 13.07.2021 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že akceptuje skutočnosť, že znalecké dokazovanie je potrebné vykonať počas vykurovacej sezóny, za však súd stranou určenú lehotu do 31.1.2022 považoval za neprimerane dlhú a požadoval predloženie posudku najneskôr do 15.12.2021.

17. Prípisom zo dňa 22.12.2021 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 15 dní oznámil súdu stav znaleckého dokazovania, resp. predložil vypracovaný znalecký posudok.

18. Podaním zo dňa 21.01.2022 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť znalecký posudok v lehote určenej súdom. Znalec nebude schopný vypracovať požadovaný znalecký posudok. Na základe uvedenej skutočnosti žiadal súd, aby vykonal dôkaz obhliadky konajúcim sudcom na mieste samom.

19. Súd následne vyzval právneho zástupcu žalovanej na vyjadrenie sa k navrhovanému dokazovaniu a to prostredníctvom obhliadky konajúcim sudcom na mieste samom, pričom právny zástupca v podaní zo dňa 08.02.2022 vyjadril s týmto dokazovaním svoj nesúhlas. Právny zástupca tiež poukázal na to, že žalobca v stanovenej lehote súdu nepredložil súkromný znalecký posudok a tiež poukázal na to, že obhliadka na mieste samom konajúcim sudcom nemôže zodpovedať odborné otázky, ktoré by zodpovedal znalec. Podľa právneho zástupcu možno miesto nanajvýš pozorovaním ohliadnuť tak, ako to už uskutočnila Obec A..

20. Súd tiež vyzval právneho zástupcu žalobcu na špecifikáciu akého účelu, resp. čoho preukázanie sa má navrhovanou obhliadkou pri jej vykonaní preukázať v prípade, ak by súd návrhu na vykonanie takéhoto dôkazu vyhovel, avšak zo strany právneho zástupcu nebola súdu doručená žiadna odpoveď.

21. Na pojednávaní dňa 31.03.2022 súd zamietol návrhu žalobcu na vykonanie obhliadky miesta ako nedôvodný a nehospodárny. Súd rovnako zamietol aj opakovaný návrh žalobcu na vykonanie obhliadky vykonaný na pojednávaní. Súd tiež poskytol priestor stranám na realizáciu ich prednesov, resp. záverečných prednesov strán, pričom ich obsah je zaznamenaný v zápisnici z pojednávania vedenej v súdnom spise na č.l. 169 až 171.

22. Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

23. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

24. S poukázaním na vyššie citované ustanovenie , a to súd poukazuje na to, že jednou z foriem zasahovania do vlastníckeho práva sú imisie. Podľa tejto právnej úpravy vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami. Ochrana sa vlastníkovi veci poskytuje len vtedy, ak sa jedná o zásah nad mieru primeranú pomerom. Vychádza sa pritom z miestnych pomerov, dennej doby, ročného obdobia a pod..

25. Obťažovanie iného nesmie presiahnuť mieru primeranú pomerom. Musí ísť o taký zásah, ktorý nie je spojený s bežným užívaním veci. Zásahy spojené s bežným užívaním nehnuteľných, resp. hnuteľných vecí sú susedia povinní strpieť. Pojem „nad mieru primeranú pomerom“ treba vykladať tak, že určuje

hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru), a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a podobne. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Rôzny stupeň intenzity bude mať prenikanie hydiny, štekot psov, hluk a zápach na vidieku a iný stupeň intenzity v mestách. Vzhľadom na to je potrebné zvážiť, aká je miera primeraná pomerom v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít, napríklad či ide o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a podobne (pozri uznesenie NS SR z 27. septembra 2012, sp. zn. ).

26. Po tom, čo sa súd v prvom rade vysporiadal s otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie subjektov v konaní a s prihliadnutím na skutočnosť, že tak žalobca ako aj žalovaná sú vlastníkmi nehnuteľnosti - bytov, ako aj spoluvlastníkmi spoločných priestorov, ktoré sú v bezprostrednom susedstve boli splnené podmienky na podanie žaloby, t.j. aktívna legitimácia žalobcu, ako aj smerovanie žaloby proti žalovanej ako osoby, ktorá má svojim konaním zasahovať do práv vlastníka, sa súd v prejednávanej veci zaoberal aktuálnosťou zodpovedania otázok nastolených samotným žalobcom v žalobnom návrhu, t.j. či prevádzkou komína zo strany žalovanej dochádza k vzniku dymu, ktorý preniká do časti nehnuteľnosti patriacej žalobcovi a rovnako či dochádza k vzniku popolčeka, ktorý sa hromadí a usádza vo vnútorných priestoroch rodinného domu tak ako tvrdí žalobca v podanej žalobe, nakoľko podľa jeho tvrdenia v bode 2.4 pri prevádzke tohto komína má vznikať dym, ktorý sa drží pri zemi a viditeľne „zaplavuje“ okolie domu, teda záhradu a rovnako tak aj vnútorné priestory jeho časti domu, pričom dym má spôsobovať ťažkosti s dýchaním jemu a jeho rodine a tiež zápach. Súčasne sa súd tiež zaoberal otázkou, či užívanie komína spojené s vykurovaním časti nehnuteľnosti žalovanou pevným palivom spôsobuje také obťažovanie žalobcu, ktoré je nad mieru primeranú pomerom v lokalite, v ktorej obe strany sporu žijú.

27. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to na základe obsahu podanej žaloby, písomných vyjadrení strán sporu, predložených listín ako aj výpovedí žalobcu a žalovanej, pričom dospel k záveru, že žalobca žalobcu je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol a to z dôvodu, že v konaní žiadnym spôsobom nebolo nielenže preukázaná tvorba popolčeku a tiež obťažovanie dymom, pričom však ak by aj žalobca uniesol dôkazné bremeno, ktoré kladie zákonná úprava na jeho ťarchu, t.j. preukázal by určitú mieru tvorby popolčeka, resp. dymu ešte samotná len táto skutočnosť by nezakladala úspech žalobcu v spore a vytvorenie podmienok pre vyhovenie žalobnému návrhu, nakoľko zákonná úprava ako aj právny názor konštantne vyslovovaný v judikatúre súdov vyšších autorít na území Slovenskej republiky je v tomto smere určitý a jednoznačný, t.j. že v prípade obťažovania dymom, či popolčekom musí byť tento zásah takej intenzity, že napĺňa zákonodarcom stanovenú podmienku uvedenú v . t.j. nadmieru primeranú pomerom, ktorý pojem určuje tzv. hranicu dovoleného a zákonom tolerovaného správania, ktorých výkon vlastníckeho práva je povinný každý vlastník strpieť a naopak až nad takto stanovenú mieru je povinný zásah spôsobujúci vlastník svoj výkon vlastníckeho práva obmedziť, zároveň musí ísť teda o taký zásah, ktorý nie je spojený s bežným užívaním veci. Žalobca svojou procesnou aktivitou, ako aj prípadnými navrhovanými dôkazmi, (ktoré súd zamietol a vyhodnotil ako neaktuálne, resp. nespôsobilé privodiť zmenu vo výsledku sporu) žiadnym spôsobom nepreukazoval prípustnú mieru z konkrétnych pomerov v danom mieste a čase. Aj napriek skutočnosti, že v citovanom ustanovení sú upravené dve skutkové podstaty a to obťažovanie iného a za druhé vážne ohrozenie výkonu práv. Je nutné si uvedomiť, že práve pri obťažovaní tak ako to súd uviedol je právne významné takéto obťažovanie len v prípade, že toto je „nad mieru primeranú pomerom“, zatiaľ čo v prípade pokiaľ by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckych práv, bola by otázka miery primeraných pomerov bez významu, ktorá situácia ako aj žalobný petit takejto druhej skutkovej podstate nesvedčí. Pokiaľ by žalobca sa domáhal ochrany na základe tejto argumentácie, kedy by nebol povinný preukazovať prekročenie miery primeraných pomerov žalovanou, išlo by o žalobu podľa . V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je potrebné si uvedomiť, že žalobou podľa sa možno brániť len vtedy, ak nastal škodlivý účinok, prípadne pretrváva, t.j. jedná sa o represívnu žalobu a nie preventívnu.

28. Súd pri rozhodnutí danej veci vzal na zreteľ aj tú skutočnosť, že si uvedomuje, že je výlučne vecou súdu posúdiť otázku obťažovania nadmieru primeraných pomerov v rámci, ktorej úvahy by bol povinný riešiť, resp. podať odpoveď na otázky, či obťažovanie a dané imisie zodpovedajú pomerom v danej lokalite alebo nie v širšej súvislosti, avšak vzhľadom na okolnosť nepreukázania vôbec akéhokoľvek rozsahu tvorby popolčeka a tiež zadymovania vnútorných spoločných priestorov a priestorov, tzv.

ohraničeného vlastníctva žalobcu - bytovej jednotky, hoc táto nehnuteľnosť ako aj bytová jednotka žalovanej je v podielovom spoluvlastníctve oboch, súd nemal možnosť pristúpiť k tejto úvahe, s ktorou by mohli a nemuseli strany sporu súhlasiť a súd by túto mal povinnosť čo najpresnejšie odôvodniť.

29. Pokiaľ ide o vykonanie znaleckého dokazovania v tomto konaní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že znalca na základe návrhu žalobcu v konaní ustanovil, tento bol však na základe rozhodnutia v správnom konaní zo zoznamu znalcov vyškrtnutý. Následne súd ponechal dostatočný časový priestor žalobcovi na vykonanie súkromného znaleckého posudku tak, ako to žalobca žiadal, avšak aj napriek tomu, že súd počkal až na vykurovacie obdobie tak, aby bolo toto dokazovanie dostatočne objektívne, žalobca súkromný znalecký posudok v tomto konaní nezabezpečil. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd na mieste samom vykonal obhliadku, súd považoval vykonanie takéhoto úkonu za nehospodárne a duplicitné, nakoľko k obhliadke miesta samého v konaní došlo.

30. Súd preto ďalej poukazuje na to, že k obhliadke miesta samého došlo na základe podnetu samotného žalobcu, ktorý bol postúpený Obci A., pričom na základe predloženej správy súd zistil, že počas miestnej obhliadky bol komín v plnej prevádzke a po celú dobu obhliadky nebola zaznamenaná nadmerná tvorba dymu ani tvorba popolčeka. Všetky priľahlé plochy, biele parapetné dosky, chodníky a strechy boli čisté a bez popolčeka. Komín je nerezový, okolie komína je čisté a bez viditeľnej tvorby dechtu. Zo záveru podanej správy vyplýva, že miestnou obhliadkou nebola preukázaná skutočnosť o tvorbe viditeľného, zapáchajúceho dymu a popolčeka, ktorá by žalobcovi znemožňovala a znepríjemňovala výkon vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

31. Podľa názoru súdu vykonaná obhliadka obcou Rudňany, resp. jej zamestnancami na mieste samom dostatočne a preukázateľne vyvrátila všetky tvrdenia žalobcu uvedené v podanej žalobe.

32. Pokiaľ ide o návrhu žalobcu, aby súd prostredníctvom znalca zabezpečil meranie emisií považuje súd takýto postup za nehospodárny a nevedúci k preukázaniu tvrdení žalobcu, ktoré boli tak ako už súd uviedol vyvrátené vykonaním miestnej obhliadky. Navyše je potrebné vziať do úvahy, že nehnuteľnosť, v ktorej obe strany sporu bývajú sa nenachádza na samote ale v obci, v ktorej je vykurovanie domácností pevným palivom bežné, v lokalite, poznačenej rozsiahlou banskou činnosťou a spracovaním vyťaženej rudy, kde je so zníženou kvalitou bývania nevyhnutné počítať.

33. Súd na záver uvádza, že je síce právom žalobcu domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak súčasne je jeho povinnosťou všetky svoje tvrdenia náležite preukázať predloženými dôkaznými prostriedkami. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca okrem svojich tvrdení za celý čas konania nepredložil súdu jediný dôkaz preukazujúci tieto jeho tvrdenia. Práve naopak, bola to práve žalovaná, ktorá viacnásobne súdu preukázala, že v prípade sporného komínu ide o certifikovaný továrensky vyrobený výrobok, ktorý je nezávadný, udržiavaný v zmysle platných právnych predpisov. Navyše podľa podanej správy bol komín postavený podľa projektovej dokumentácie pri rekonštrukcii rodinného domu, k jeho výstavbe bolo dané stavebné povolenie. Zasahovanie zo strany žalovanej užívaním predmetného komína do vlastníckeho práva žalobcu nad mieru primeranú pomerom tak v tomto konaní preukázané nebolo a možno zopakujúc, avšak na dôvažok bežné obťažovanie je imisiou nepodstatnou, voči ktorej nie je možné priznať súdnu ochranu, nakoľko nejde o imisiu prekračujúci zákonom definovanú objektívnu kategóriu, ktorou je imisia nad mieru primeraných pomerov, ktorému záveru a právnemu názoru súdu svedčí aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ZSR 1994 č. 72, podľa ktorého pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa treba pojem nad mieru primeranú pomerov vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním ( od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. S poukazom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože bol žalobca v tomto konaní neúspešný, nakoľko súd zamietol jeho žalobu v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. ( , /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.