Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobkyne Z.. B.. Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, K. H. N., F. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, IČO: 31959181, Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanému S. U., H.. XX.XX.XXXX, K. H. N., K. XXXX/ XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou ŠIMONOVIČ, s. r. o., Spišská Nová Ves, Duklianska 887/38B, IČO: 52838781, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku - 92 z 11.11.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

I. M e n í rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie 500 eur s prísl. z a m i e t a. II. Žalovanému priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 500,00 eur od 30.09.2019 do zaplatenia a II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 500,- eur s prísl. a náhrady trov konania z dôvodu, že 27.6.2019 uzavrela so žalovaným Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k nehnuteľnosti zapísanej na LV číslo XXXX, v kat. území K. H. N., na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 nachádzajúceho sa na 8. p., vchod 8, obytného domu s. č. 2027, na ulici Lipová 8 v Spišskej Novej Vsi, s priľahlými pozemkami v tam uvedených podieloch, že v predmetnej dohode si strany sporu dojednali podmienky, za ktorých im vznikne pri ich porušení povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur, že žalovaný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. VII ods. 10 Dohody a nenahlásil zmenu vlastníctva nehnuteľností prevádzkovateľovi a dodávateľovi elektrickej energie a plynu, čim porušil svoj záväzok poskytnúť žalobkyni súčinnosť potrebnú k vykonaniu zmeny v osobe odberateľa elektrickej energie a plynu u dodávateľa Východoslovenská energetika a.s., že 24.9.2019 bol vyzvaný, aby bez zbytočného odkladu, najneskôr do 3 pracovných dní, odo dňa doručenia tejto výzvy, do žiadosti o prepis, ktorá mu bola zaslaná v prílohe, doplnil jeho zákaznícke číslo, žiadosť podpísal a túto následne doručil do advokátskej kancelárie žalobkyne. Zároveň bol vyzvaný, aby do 3 dní odo dňa doručenia výzvy, uhradil žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 500,- € s upovedomením, že ak tak neurobí, pohľadávka žalobkyne bude vymáhaná súdnou cestou. Výzva bola žalovanému doručená 26.9.2019. 2.2.Upomínacím súdom bol vydaný 15.1.2020 platobný rozkaz, ktorý určil žalovanému zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 500,- eur od 30.9.2019 a druhým výrokom určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 177,27 eur.

2.3.Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor, navrhoval ho zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo nebol vyzvaný žalobkyňou na poskytnutie súčinnosti pre nahlásenie zmeny vlastníctva nehnuteľností. Ak by žalobkyňa bdela nad svojimi právami, a SMS správou by v lehote 45 dní odo dňa podpisu uvedenej dohody zaslala SMS správu o termíne stretnutia u určeného dodávateľa energií, žalovaný by sa v daný deň bol pod hrozbou zmluvnej pokuty povinný dostaviť a poskytnúť súčinnosť pri nahlásení zmeny vlastníctva nehnuteľností podľa uvedenej dohody, že žalobkyňou bol až 2.10.2019, tzn. 97 dní odo dňa podpísania uvedenej dohody vyzvaný na vykonanie zmeny u dodávateľa energií. Z uvedeného konania žalobkyne nevyplýva záujem o čo najskoršie nahlásenie zmeny vlastníctva predmetu kúpy uvedenej v dohode. Ak žalobkyňa nahlasovala zmenu až 97 dní odo dňa podpísania uvedenej dohody, porušila tak sama preukázateľne ustanovenie o zmluvnej pokute. Aj z uvedeného dôvodu, keďže žalovaný porušenie povinnosti nezavinil, nie je dôvod na strane žalobkyne na uplatnenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. V odôvodnení odporu žalovaný ďalej uviedol, že z gramatického hľadiska možno pojem „súčinný" vykladať ako ten, ktorý spolupracuje, ktorý svojou činnosťou prispieva k spoločnému cieľu. Pojem súčinný, tak nemôže zakladať povinnosť žalovaného byt' aktívnejší než žalobkyňa, ktorá nadobudla predmet kúpy podľa uvedenej dohody do výlučného vlastníctva. Práve žalobkyňa bola v prípade formulácie zmluvnej pokuty ten, ktorá mala aktivovať proces zmeny nahlásenia vlastníctva predmetu kúpy uvedeného v dohode u dodávateľov služieb spojených s užívaním predmetu kúpy. Ak by bol proces v lehote 45 dní odo dňa podpísania uvedenej dohody smerom k žalovanému aktivovaný, a žalovaný by v lehote 45 dní zostal pasívny a nebol by súčinný pri nahlásení zmieri, vznikol by žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Formulácia zmluvnej pokuty v bode 10 článku VII. uvedenej dohody, nevyžaduje, aby žalovaný ako podielový spoluvlastník v I. rade aktivoval ako prvý proces nahlásenia zmeny vlastníctva predmetu kúpy, ale aby poskytol potrebnú súčinnosť. Z uvedeného dôvodu nemožno žalovaného zaviazať na úhradu zmluvnej pokuty už len z dôvodu, že jej formulácia v bode 10 článku VII uvedenej dohody je nejasná a neformuluje konkrétne porušenie povinnosti žalovaného. Nakoniec v bode 10 článku VII uvedenej dohody sa uvádza, že „v prípade neposkytnutia vzájomnej súčinnosti je strana, ktorá túto súčinnosť neposkytla, povinná uhradiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 500 eur a to do troch dní odo dňa doručenia výzvy strane, ktorá súčinnosť neposkytla." Zároveň žalovaný tvrdil, že výzva žalobkyne z 24.09.2019 (t.j. 89 dni odo dňa podpisu uvedenej dohody) už v prílohe obsahuje tlačivo „Žiadosť o prepis" a je spôsobilá aktivizovať konanie na strane žalovaného. V závere odôvodnenia odporu žalovaný uviedol, že prejav vôle a úmysel oboch konajúcich strán bol vyjadrený jednoznačným spôsobom, a to pristúpiť k spolupráci pri nahlasovaní zmien vlastníctva predmetu kúpy uvedenom v dohode. Zo samotných príloh žaloby je zrejmé, že žalobkyňa nepristúpila k tejto spolupráci v lehote, ktorej nedodržanie je sankcionované zmluvnou pokutou. Formulácia zmluvnej pokuty uvedená v dohode nie je spôsobilá pre jej nejasnú formuláciu založiť' nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na strane žalobkyne. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 2.4.Súd uviedol, aké dokazovanie vykonal, čo z neho zistil a prejednávanú vec právne posúdil podľa ,, a konštatoval, že z vykonaného dokazovania považoval za nesporné tvrdenie žalobkyne, že súčasťou dohody o vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - k bytu zapísanému na LV č. XXXX v kat. území K. H. N., bolo dojednanie o zmluvnej pokute v prípade neposkytnutia vzájomnej súčinnosti, z textu ktorej vyplýva, že ak jedna strana neposkytne súčinnosť druhej zmluvnej strane, je jej povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur. Nebolo sporné tvrdenie žalobkyne, že žalovaný na jej výzvu, ktorej súčasťou bolo aj tlačivo - žiadosť o prepis končiaceho zákazníka nereagoval. K podpisu tejto žiadosti pristúpil až po emailovej komunikácii žalobkyne so spoločnosťou VSE, a. s. zo 2.10.2019. Z dokazovania je zrejmé a žalovaný tieto skutočnosti žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi nepoprel, že predmetnú žiadosť o ukončení odberu elektriny z odberného miesta bytu na ul. Lipová 8, doručil žalovanej až 3.10.2019. Takýto postup žalovaného je v rozpore s textom dojednania predmetnej dohody o zmluvnej pokute, kde sa jasne a zrozumiteľne uvádza, že zmluvné strany, teda ako žalobca, tak aj žalovaný, bez zbytočného odkladu, a to najneskôr do 45 dní od podpísania dohody, teda do 11.8.2019 sa zaviazali nahlásiť zmenu vlastníctva všetkým prevádzkovateľom, teda aj dodávateľovi elektrickej energie. Nakoľko žalovaný tak do uvedenej lehoty neurobil a neučinil tak ani na základe výzvy žalobkyne, ktorá mu bola doručená 26.9.2019 je zrejmé a zrozumiteľné, že žalovaný porušil predmetné dojednanie, následkom čoho v zmysle porušil svoju zmluvnú povinnosť, a teda je povinný žalobkyni zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu. 2.5.Tvrdenie žalovaného, že tak, ako žalovaný aj žalobkyňa nepristúpila k spolupráci tak, ako bolo písomne dojednané medzi stranami sporu je pre posúdenie danej veci absolútne účelové a tendenčné. Žalovaný sa snaží takýmto výkladom preniesť svoju povinnosť a zodpovednosť, ktorú porušil, na žalobkyňu, čo je však v rozpore s výsledkami dokazovania v tomto konaní. Žalobkyňa jasne vysvetlila

žalovanému, že bez jeho osobnej účasti, alebo podpisu na žiadosti o ukončení odberu elektrickej energie nemohla ona, ako výlučná vlastníčka bytu tento prepis odberu ukončiť. Pokiaľ žalovaný svoje stanovisko opiera o taký výklad obchodných podmienok, konkrétne ods.2 piatej časti čl. XII., že práve žalobkyňa ako nová vlastníčka mala ako prvá požiadať o prepis odberateľa elektriky, táto argumentácia je v rozpore so stanoviskom a postupom pobočky VSE v Spišskej Novej Vsi, ktorá opakovane v zmysle ods.1 citovaného čl. XII. obchodných podmienok trvala na preukázaní ukončenia odberu elektriky zo strany žalovaného z dôvodu zmeny vlastníctva k bytu. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že žalobkyňa bez súčinnosti žalovaného nebola schopná tento prepis zmeny vlastníka zrealizovať, čo bolo dokazovaním v konaní jasne preukázané. 2.6.O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Nakoľko žalovaný k zaplateniu zmluvnej pokuty nepristúpil ani napriek predžalobnej výzve, ktorá mu bola doručená 26.9.2019 s dobou splatnosti do 3 dní, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto súd priznal žalobkyni ňou požadovaný zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, teda od 30.9.2019. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. 2.7.O trovách konania rozhodol podľa 255 ods.1, , a keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, požadovala náhradu trov konania, preto súd jej priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 110 - 113) v celom rozsahu, z dôvodov podľa a lebo za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú právnu vec s ohľadom na argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, ktorá sa týkala formulácie zmluvnej pokuty uvedenej v dohode, z dôvodu, že samotná formulácia ustanovenia o zmluvnej pokute nie je spôsobilá pre jej nejasnú formuláciu (neurčitosť) založiť povinnosť žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. 3.2.Citoval znenie ,, a poukázal na ustanovenie bodu 10 článku VII. Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 27.06.2019, že „bez zbytočného odkladu, najneskôr do 45 dní odo dňa podpísania tejto dohody, sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia elektrickej energie, plynu a pod.). Z tohto dôvodu je podielový spoluvlastník v rade II. poskytnúť podielovému spoluvlastníkovi v rade I. potrebnú súčinnosť". 3.3.Žalovaný ako pôvodný spoluvlastník predmetu kúpy podľa vyššie uvedenej dohody nebol vyzvaný žalobkyňou na poskytnutie súčinnosti pre nahlásenie zmeny vlastníctva nehnuteľností v lehote 45 dní odo dňa podpísania zmluvy. Formulácia zmluvnej pokuty v bode 10 článku VII uvedenej dohody nevyžaduje, aby žalovaný ako podielový spoluvlastník v I. rade aktivoval ako prvý proces nahlásenia zmeny vlastníctva predmetu kúpy, ale aby poskytol potrebnú súčinnosť. Formulácia zmluvnej pokuty neodkazuje na porušenie ustanovení VOP VSE, a neposkytnutie súčinnosti neznamená porušenie povinnosti podľa dohody, ak ku konaniu sa zaviazali obidve zmluvné strany. Žalobkyňa tak v lehote 45 dní odo dňa podpísania dohody neuskutočnila žiadnu snahu k prepisu energií, aby žalovaný mohol poskytnúť súčinnosť k prepisu energií podľa dohody. Slovné spojenia uvádzané v ustanovení o zmluvnej pokute „...sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia elektrickej energie, plynu a pod.).", signalizujú neurčitý okruh porušení, ktoré sú označené len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neurčitosť porušenia, tej ktorej povinnosti. 3.4.Z uvedeného dôvodu nemožno žalovaného zaviazať na úhradu zmluvnej pokuty už len z dôvodu, že jej formulácia v bode 10 článku VII uvedenej dohody je nejasná a neformuluje konkrétne porušenie povinnosti žalovaného. 3.5.Zmluvné strany podpisom Dohody súhlasili s formuláciou ustanovenia o zmluvnej pokute bez toho, aby mali vedomosť o postupe pri prepise energií v konaní pred jednotlivým dodávateľom. V samotnom ustanovení o zmluvnej pokute si nevymedzili vykonanie konkrétnych povinností podľa uzatvorenej zmluvy s VSE a platnými všeobecnými obchodnými podmienkami. Práve všeobecné obchodné podmienky VSE majú jednoznačne a bez pochybností založiť postup odberateľov pri samotnom prepise energií. Súd v odôvodnení rozsudku nepreukázal, či konanie žalobkyne alebo žalovaného bolo v súlade s všeobecnými obchodnými podmienkami VSE. Súd deklaroval správnosť postupu žalobkyne bez toho, aby odkázal na konkrétne ustanovenie, podľa ktorého žalobkyňa postupovala správne. Žalobkyňa vyzvala žalovaného po uplynutí lehoty podľa bodu 10 článku VII Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo 27.06.2019.

3.6.V bode 31 rozsudku súd odôvodňuje, že žalobkyňa jasne vysvetlila žalovanému, že bez jeho osobnej účasti, alebo podpisu na žiadosti o ukončení odberu elektrickej energie nemohla ona, ako výlučná vlastníčka bytu tento prepis odberu ukončiť. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa v lehote 45 dní odo dňa podpisu uvedenej Dohody požiadala o súčinnosť žalovaného pri prepise energií. Súd neskúmal ako mali účastníci správne postupovať pri prepise energií v ich prípade, teda kedy žalobkyňa a žalovaný odmietli v lehote 45 dní medzi sebou komunikovať. 3.7.Na konanie žalovaného, preto nie je možné aplikovať ustanovenie piatej časti článku XII. bod 2 VOP VSE. Ustanovenie piatej časti článku XII bod 1 VOP VSE sa vzťahuje na situáciu kedy zaniká zmluva medzi dodávateľom a odberateľom k určitému dátumu. 3.8.Na konanie účastníkov uvedenej dohody sa vzťahuje článok XII bod 2 VOP VSE. Taktiež je zrejmé, že počas odberu elektriny bola žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom určitý čas pred podpísaním samotnej dohody. 3.9.Súd v bode 31 rozsudku uvádza, že argumentácia žalovaného je v rozpore so stanoviskom a postupom pobočky VSE v Spišskej Novej Vsi, ktorá opakovane v zmysle ods.1 citovaného článku XII. VOP VSE trvala na preukázaní ukončenia odberu elektriny zo strany žalovaného z dôvodu zmeny vlastníctva k bytu. Z uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, že súd mal za preukázané, že žalobkyňa postupovala správne na základe inštrukcií VSE bez toho, aby sám skúmal, či konanie žalobkyne bolo v súlade alebo v rozpore s VOP VSE. Súd tak poňal za správne tvrdenie žalobkyne bez preukázania a zdôvodnenia žalobkyne akýmkoľvek dôkazom, že žalobkyňa až následne po prvej aktivite žalovaného (po lehote v ustanovení o zmluvnej pokute) mohla ukončiť prepis energií na VSE. Uvedené tvrdenie a konanie žalobkyne a tvrdenie súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia VOP VSE. Ak mal teda žalovaný poskytnúť súčinnosť, ktorú podľa uvedenej argumentácie súdu aktivovala správne žalobkyňa, prečo tak neurobila v lehote 45 dní odo dňa podpisu dohody? Poskytnutie súčinnosti z ustanovenia o zmluvnej pokute nenadväzuje na konkrétne porušenie povinnosti žalovaného podľa VOP VSE a konkrétne nespája jeho konanie s jeho aktivitou alebo pasivitou pred jednotlivým odberateľom. 3.10.Ustanovenie o zmluvnej pokute tak v zmysle § a , nenapĺňa zákonné podmienky o riadnom určení porušenia zmluvnej povinnosti a určitosti spôsobu jej určenia. 3.11.Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, podal proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 11.11.2020 odvolanie a žiada odvolací súd, aby po prejednaní veci napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodol vo veci sám, a to tak, že žalobu zamieta a žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa (č. l. 135 - 136), ktorá citovala z obsahu čl. VII ods. 10 Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva: „Bez zbytočného odkladu, najneskôr do 45 dní odo dňa podpísania tejto dohody, sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia elektrickej energie, plynu a pod.). Z tohto dôvodu je podielový spoluvlastník v rade II. povinný poskytnúť podielovému spoluvlastníkovi v rade I. potrebnú súčinnosť. V prípade neposkytnutia vzájomnej súčinnosti je strana, ktorá túto súčinnosť neposkytla, povinná uhradiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 500 eur a to do 3 dní odo dňa doručenia výzvy (ktorýmkoľvek spôsobom: list, e- mail, sms) strane, ktorá súčinnosť neposkytla." a je toho názoru, že priamo z dohody vyplýva povinnosť oboch zmluvných strán nahlásiť zmenu vlastníctva všetkým dotknutím subjektom. 4.2.Žalobkyňa ďalej citovala z vyjadrení žalovaného: „Ja som čakal, že ona ma bude kontaktovať", že „žalobkyňa mala bdieť nad svojimi právami a vyzývať žalovaného k stretnutiu u dodávateľa", sú nelogické. Povinnosť žalobkyne vyzývať žalovaného k plneniu povinností z obsahu tohto dojednania nevyplýva; táto obrana je špekulatívna. Povinnosť žalovaného konať - nahlásiť zmenu vlastníctva, nie je podmienená konaním žalobkyne - vyzývaním k plneniu. 4.3.Žalovanému boli dôvody, pre ktoré žalobkyňa trvala na dojednaní zmluvnej pokuty známe, nakoľko boli predmetom rokovaní týkajúcich sa podmienok vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 4.4.Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol byt s príslušenstvom. Prevádzkovatelia a dodávatelia služieb spojených s bývaním a s užívaním bytu boli žalovanému ako spoluvlastníkovi a zároveň zmluvnému odberateľovi známi, slovné spojenia uvádzané v ustanovení o zmluvnej pokute: ...sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia elektrickej energie, plynu a pod.). „signalizujú presný okruh porušení", t. j. vzhľadom na charakter a obsah dohody sú

práva a povinnosti pôvodného (končiaceho) vlastníka a odberateľa vo vzťahu k prevádzkovateľom a dodávateľom služieb presne dané, známe. 4.5.Z obsahu dojednania o zmluvnej pokute je zrejmé, kto, komu, v akej výške a za akých podmienok je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty je určité, jasné a zrozumiteľné. 4.6.Strany sporu mali v čase podpisu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vedomosť o postupe pri prepise energií. Toto tvrdenie platí o to viac pre žalovaného, ktorý prepis odberateľa na VSE, ako podielový spoluvlastník a odberateľ osobne absolvoval pri kúpe bytu. Navyše žalovaný ako „BDELÝ a ZNALÝ spoluvlastník a odberateľ el. energie" ktorý mal s VSE uzatvorenú zmluvu o dodávke, si bol vedomý, bez ohľadu na dojednania obsiahnuté v dohode, že v zmysle čl. XII ods. 1 Obchodných podmienok pre zmluvy o združenej dodávke elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti účinné od 1. januára 2015, ktoré sú prílohou každej zmluvy o združenej dodávke, z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (vklad vlastníckeho práva z titulu dohody bol povolený dňa 18.7.2019), bol povinný požiadať VSE ako dodávateľa elektriny o ukončenie zmluvy o dodávke. Splnenie tejto povinnosti vyplýva žalovanému priamo zo zmluvy, bez potreby vyzývania. 4.7.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si dobrovoľne svoju povinnosť nahlásiť zmenu vlastníctva nesplnil vo vzťahu ku žiadnemu prevádzkovateľovi a dodávateľovi služieb spojených u užívaním bytu; že túto povinnosť si splnila jedine žalobkyňa; že zmenu odberateľa el. energie nebolo možné, bez súčinnosti žalovaného, vykonať; že žalovaný si túto povinnosť nesplnil ani v dodatočnej lehote 3 pracovných dní o doručenia výzvy, t. j. od 26.9.2019 (dodatočná lehota uplynula dňa 1.10.2019); že žiadosť o prepis bol zo strany žalovaného podpísaný až 2.10.2019. 4.8.Z vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaný poskytol žalobkyni potrebnú súčinnosť po uplynutí dojednanej lehoty, čím žalovaný porušil povinnosť dojednanú v čl. VII ods. 10 dohody v dôsledku čoho žalobkyni vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Žalobkyňa vyslovuje presvedčenie, že túto povinnosť by si žalovaný dobrovoľne, nebyť výzvy na plnenie a výzvy na úhradu zmluvnej pokuty, nesplnil dodnes. 4.9.Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne, riadne odôvodnené, že súd správne vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a postupnosti, má za to, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež má za to, že žalovaným uvádzaný odvolací dôvod - súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je daný. 4.10.Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

5.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( v spojení s ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ) a po nariadenom pojednávaní 17.2.2022 v zmysle , v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( ) rozsudku, ani na jeho zrušenie ( ), preto ho, podľa , zmenil tak, žalobu o zaplatenie 500 eur s prísl. zamietol.

6.1.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) ale aj alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania

( ), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. , napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s a p.. 6.2.Žalovaný v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

7.1.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 7.3.Uplatnený odvolací dôvod je daný.

8.1.Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 8.2.Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

9.Podľa ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

10.Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2008 sp. zn. ).

11.Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej pokuty (R 14/1999).

12.1.V predmetnej dohode si strany sporu dojednali podmienky, za ktorých im vznikne pri ich porušení povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur. 12.2.Podľa čl. VII. ods. 10 dohody „Bez zbytočného odkladu, najneskôr do 45 dní odo dňa podpísania tejto dohody, sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým

prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia elektrickej energie, plynu a pod.). Z tohto dôvodu je podielový spoluvlastník v rade II. povinný poskytnúť podielovému spoluvlastníkovi v rade I. potrebnú súčinnosť. V prípade neposkytnutia vzájomnej súčinnosti je strana, ktorá túto súčinnosť neposkytla, povinná uhradiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 500 eur a to do 3 dní odo dňa doručenia výzvy (ktorýmkoľvek spôsobom: list, e-mail, sms) strane, ktorá súčinnosť neposkytla.“

13.V posudzovanej veci je hlavným záväzkom, záväzok strán, bez zbytočného odkladu, najneskôr do 45 dní odo dňa podpísania tejto dohody nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu.

14.1.Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 14.2.Podľa právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

15.1.Právny úkon sa musí urobiť, o. i., určito. Ide o náležitosti prejavu, ktoré je potrebné skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti. 15.2.Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. 15.3.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. 15.4.Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť plnenia), lebo neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností v zmysle § 575). 15.5.Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne alebo s nemožným predmetom plnenia, je absolútne neplatný. 15.6.Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické , že

- pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,

- nastáva priamo zo zákona,

- sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),

- ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje,

- nie je časovo obmedzená,

- zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

16.1.V posudzovanej veci samotný hlavný záväzok, (záväzok strán, bez zbytočného odkladu, najneskôr do 45 dní odo dňa podpísania tejto dohody nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu) je nejasný, neurčitý a javí sa aj nemožným. 16.2.Logickým výkladom hlavného záväzku, nie je možné určiť, či nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu majú strany sporu spoločne, či má tak konať sama žalobkyňa alebo sám žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že strany si pred podpisom dohody nezistili u dodávateľoch jednotlivých médií podmienky prevodu (prepisu) na nového odberateľa, nie je možné zistiť ani, či zmluvnú povinnosť môže plniť len jedna strana alebo naopak, či je potrebné, aby pri zmene odberateľa boli, prítomné (súčinné) obe strany. 16.3.Navyše časové určenie povinnosti je tiež nejasné, keď sa má táto splniť bez zbytočného odkladu (t. j. ihneď) najneskôr do 45 dní od podpisu. 16.4.Vychádzajúc z uvedeného, ak samotný hlavný záväzok je neplatný právny úkon, tak potom vzhľadom na akcesorický charakter dohody o zmluvnej pokute, je neplatná aj takáto dohoda, vychádzajúca z neplatného hlavného záväzku.

17.1.Nad rámec uvedeného aj samotná dohoda o zmluvnej pokute je nejasná a neurčitá. Nie je zrejmé, v čom má spočívať súčinnosť strán, ani to, či niektorá zo strán má na súčinnosť druhú stranu vyzvať a v akej lehote, pričom ani jedna strana v stanovenej lehote pri prepise zmluvy o dodávke elektriny a plynu nekonala v lehote 45 dní.

17.2.Neurčitosť spočíva aj v tom, že nie je zrejmé, či neposkytnutie súčinnosti spôsobí nemožnosť vykonať hlavný záväzok (prehlásiť dodávateľa služieb), pričom z piatej časti čl. XII. bodu 2 Obchodných podmienok je zrejmé, že mohla sama žalobkyňa, ako nový vlastník, požiadať o uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny.

18.Žalovaný neplatnosť dohody o zmluvnej pokute namietal už v podanom odpore, v priebehu vedeného konania, ale aj v podanom odvolaní.

19.Žalobkyňa naopak tvrdila, že Dohoda je prejavom vôle oboch účastníkov dohody, že žalovaný aj z osobných skúseností vedel ako má postupovať.

20.Nakoľko odvolací súd vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute ako neplatný právny úkon, ktorého existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok, ktorý vyhodnotil tiež ako neplatný právny úkon, tak nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, preto zmenil prvoinštančné rozhodnutie a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21.1.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 21.2.Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

22.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.1.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23.2.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24.Žalovaný bol úspešný v konaní, preto mu bola proti žalobkyni priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).