Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/62/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.02.2024 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.05.2024 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa a tak, že odmietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. . Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený podaním zo dňa 28.03.2024, v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Vo svojej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie je neodôvodnené a súd sa s jeho návrhom nijako nevysporiadal. Ďalej poukazuje na to, že návrh bol formulovaný v zmysle a 5 SR. Uvádza, že úniové právo zabezpečuje existenciu opravných prostriedkov proti všetkému a pokiaľ členské štáty nedisponujú týmito prostriedkami, tak porušujú právo únie. Poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-895/19. To znamená, že daný súd nenaplnil požiadavku prieskumu súdneho rozhodnutia a tým porušil právo navrhovateľa, nielen čl. 47 Charty, ale aj jeho právo na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru vrátane najlepšieho záujmu dieťaťa alebo Dohovor o právach dieťaťa. V zmysle nálezu sudca v takýchto prípadoch má povinnosť právo členského štátu neuplatniť, ale vykladať čo najpresnejšie s úniovým právom (body 38, 39, 40, 41, 43). Poukazuje na to, že skutočnosti skôr neznáme boli jasne vysvetlené a odvodené z viacerých rozhodnutí ESĽP, ktorý jasne deklaruje, v akých prípadoch by mal byť rozsudok a uznesenie otvorený. Namieta, že ak súd konal v neprítomnosti odsúdeného dochádza k porušeniu smernice EP a Rady a tiež čl. 47 Charty, ktorý garantuje účinnosť opravných prostriedkov a tiež umožňuje prítomnosť na procese, ktorý inicioval odsúdený. Prítomnosť na pojednávaní odvodzuje aj zo smernice 2016/343/EÚ ale aj v zmysle štatútu Medzinárodného trestného súdu. Uvádza, že čl. 47 Charty ponúka viac možností, proti ktorým vnútroštátne právo nepripúšťa žiadne opravné prostriedky. Napadnuté uznesenie vykazuje zásadné vady a preto musí byť zrušené a vec vrátená na opätovne prejednanie, v prítomnosti odsúdeného a rozhodnutie. Tiež je potrebné vysvetliť, z akého dôvodu sa súd odmieta riadiť a 5 SR. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil aj prostredníctvom svojej obhajkyne, a to podaním zo dňa 04.04.2024, ktorá v podaní uviedla nasledovné (skrátene).

Rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné a nesprávne. Prvostupňový súd mal odsúdeného vypočuť, iniciovať prejudiciálne konanie, oboznámiť sa s novými dôkazmi a až potom rozhodnúť o povolení, či nepovolení obnovy konania v danej veci. Poukazuje na to, že v návrhu na obnovu konania uviedol dôvody, nové skutočnosti, poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd priznáva judikatúre ESĽP normatívne pôsobenie pričom zároveň navrhol, aby súd inicioval prejudiciálne konanie za účelom vyloženia obsahu a rozsahu práva na účinný prostriedok nápravy, teda posúdenia súladu vnútroštátnej zákonnej interpretácie práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom v , , - či je možné vykladať právo garantované článkom 47 ods. 1 Charty reštriktívnym spôsobom vzhľadom k rozsahu rozhodnutí, voči ktorým sa právo na účinný prostriedok nápravy priznáva, alebo je potrebné uplatňovať extenzívny výklad (ktorý zastáva), ktorý zabezpečí právo využiť účinný prostriedok nápravy voči každému rozhodnutiu štátneho orgánu, ktoré zasahuje do základných práv subjektu. Trvá na tom, že v tejto veci, týkajúcej sa obnovy konania je rozhodnutie Súdneho dvoru nevyhnutné. Má za to, že prvostupňový súd bol povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. Trvá na tom, že sú splnené podmienky pre obnovu konania. Uvádza, že v čase keď bol odsúdený Krajským súdom Nitra rozsudkom zo dňa 31.10.2002 sp. zn. , právoplatným dňa 31.10.2002 pre trestný čin vraždy podľa účinného do 31.12.2005 v trvaní jedenásť (11) rokov a šesť (6) mesiacov nebol ženatý a nemal chorého syna. V čase keď rozhodoval Okresný súd Trnava v konaní o tom, že sa neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky 9 mesiacov a 7 dní vykoná boli už jeho pomery iné. Bol ženatý, živiteľ rodiny a vychoval chorého syna, ktorý bol na neho odkázaný výživou. Manželka sa nemohla zamestnať, musela sa starať o chorého syna. Tie skutočnosti boli súdu neznáme. Zdravotný stav syna je možné zistiť zo zdravotných záznamov, ktoré boli súdu neznáme. Neznáme bolo súdu aj to, že syn si vyžaduje celodennú starostlivosť a zvýšené výdavky. Syn trpí psychickými poruchami, má hyperkinetickú poruchu správania (ADHD), resp. podľa MKCH-1 O F90.1, pre ktorú nemohol navštevovať materskú školu, rovnako tak vyžaduje individuálnu návštevu základnej školy s asistentom. Tým, že vyšli najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie nastala situácia na povolenie obnovy konania. Pri rozhodovaní o tom, či sa v skúšobnej dobe osvedčil alebo nie, by súd rozhodol inak, ak by mal dôkazy o jeho pomeroch. Ak aj ako odsúdený v skúšobnej dobe nevyhovel uloženým podmienkam, lebo bol za iný trestný čin odsúdený, môže súd vzhľadom k okolnostiam prípadu a osobu odsúdeného rozhodnúť aj inak. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnuté uznesenie a nariadil Okresnému súdu Trnava, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obhajkyňa odsúdeného doplnila odôvodnenie sťažnosti podaním zo dňa 05.04.2024, v ktorom uviedla nasledovné (skrátene). Poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bod 25, 26, 27 a 33 a bod 38, 39, 40, 41 a 43 a má za to, že sú dôležité i pre jeho prípad. Ďalej poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojenej veci C-585/18, C-624/18 a C-625/18 E.: E.:F.:XXXX:XXX body 157-161 a Rozsudok SDEÚ C-573/17 E.: E.:F.:XXXX:XXX bod 53- 58, pretože sú v jeho veci významné. Namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, absentuje v ňom odôvodnenie súdu, prečo neprerušil konanie a nepredložil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. Má za to, že súd bol povinný prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku. Následne zopakoval znenie prejudiciálnej otázky ako v predchádzajúcom podaní. Prvostupňový súd mal povinnosť rozhodnúť namietaným spôsobom aj preto, že existoval rozumný pomer proporcionality medzi verejným záujmom a obmedzením jeho ústavných práv. Prvostupňový súd pochybil, keď hneď jeho návrh na obnovu konania odmietol. Má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je v súlade s ustanovením Pretože v súčasnosti došlo k ďalším novým skutočnostiam, pokiaľ ide o jeho syna G. B. nar. XX.XX.XXXX, navrhuje, aby boli do spisu vyžiadané zdravotné záznamy syna z Fakultnej nemocnice v Nitre, ktorý sa nachádza na detskom psychiatrickom oddelení a aby bola vypočutá jeho manželka G. B. nar. X.X.XXXX. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnuté uznesenie a nariadil Okresnému súdu Trnava , aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania doručeného prvostupňovému súdu dňa 07.07.2023. V odôvodnení napadnutého uznesenia po zrekapitulovaní návrhu odsúdeného skonštatoval, že návrh odsúdeného smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, proti ktorému návrh na obnovu konania nie je prípustný. Týmto rozhodnutím je uznesenie Okresného súdu Trnava z 25.07.2017, sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil, a preto vykoná zvyšok trestu. Sú prvého stupňa dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie súdu nie je rozhodnutím taxatívne vymenovaným v ustanovení až 3 , s poukazom na čo návrh odsúdeného odmietol. Z dôvodu nenaplnenia formálnej podmienky ďalej neskúmal dôvody uvádzané v návrhu odsúdeného týkajúce sa primeranosti trestu, prípadne jeho individualizácie, ako aj osobných a rodinných pomerov odsúdeného. Ďalej uvádza, že nevzhliadol žiadny dôvod, na základe ktorého by v danej veci prichádzalo do úvahy podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom z dôvodu rozporu všeobecne záväzného právneho predpisu s alebo s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a teda rovnako nevzhliadol dôvod pre procesný postup podľa per analogiam. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo v súlade so zákonom. Prvostupňový súd správne na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nariadil a vykonal neverejné zasadnutie, na ktorom o tomto návrhu odsúdeného aj rozhodol. Sťažnostný súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Prvostupňový súd správne postupoval pokiaľ obnovu konania v uvedenej trestnej veci zamietol v zmysle . Pokiaľ teda súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že návrh smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustný, sú jeho závery správne. Pre zvýraznenie správnosti úvah prvostupňového súdu, sťažnostný súd konštatuje, že obnova konania je prípustná iba vo vzťahu k rozhodnutiam uvedeným v až 3 , tzn. podmienkou obnovy konania je existencia právoplatného rozsudku alebo trestného rozkazu, prípadne právoplatného uznesenia súdu (alebo prokurátora) o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2017, sp. zn. , právoplatným dňa 14.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.11.2017, sp. zn. sa totiž nerozhodovalo ani o vine odsúdeného, odsúdenému sa ani neukladal trest a ani sa nerozhodovalo ani o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania a ani o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Hoci predmetným uznesením bol odsúdenému nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody, z ktorého bol odsúdený podmienečne prepustený, tento mu predmetným uznesením nebol uložený, pretože trest odňatia slobody bol odsúdenému uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2002, sp. zn. , právoplatným dňa 31.10.2002 za spáchanie trestného činu vraždy podľa účinného do 31.12.2005, a to vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na jeho výkon do III. NVS (nápravnovýchovnej skupiny). Sťažnostný súd pripomína, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok znamená prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Preto zákonodarca celkom zámerne v ustanoveniach , , a vymedzil druhy rozhodnutí, proti ktorým možno návrh na povolenie obnovy konania podať, a teda proti žiadnym iným, ako aj vymedzil typ konania, t.j. trestné stíhanie, nie však vykonávacie konanie. Ani prípadné použitie analógie v prospech odsúdeného nie je v tomto prípade namieste, pretože znenie dotknutých ustanovení je jednoznačné a štandardnými metódami výkladu možno bez väčších problémov dospieť k tomu záveru, že právna norma implicitne vylučuje povolenie obnovy konania v iných prípadoch - vo vzťahu k iným druhom rozhodnutí. Nejde tu totiž o demonštratívny (otvorený) výpočet takýchto rozhodnutí, ale o výpočet uzavretý (taxatívny), ktorého rozsah je pre súd záväzný. Z vyššie uvedeného je celkom zrejmé, že obnova konanie voči uzneseniu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v zmysle ustanovení Trestného

poriadku možná. Uvedené skonštatoval aj prvostupňový súd v napadnutom uznesení, s čím sa sťažnostný súd v plnej miere stotožňuje. Pokiaľ ide o výhradu odsúdeného, že prvostupňový súd mal o návrhu na povolenie obnovy konania rozhodnúť na verejnom zasadnutí, za prítomnosti odsúdeného, sťažnostný súd poukazuje na prvú vetu ustanovenia , podľa ktorej odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v môže aj na neverejnom zasadnutí. Keďže prvostupňový súd návrh na povolenie obnovy konania odmietol z dôvodu podľa , mohol tak urobiť na neverejnom zasadnutí, a preto táto námietka odsúdeného nie je dôvodná. Pokiaľ ide o sťažnosť odsúdeného, ani sťažnostný súd nevzhliadol žiadny dôvod, na základe ktorého by v danej veci prichádzalo do úvahy iniciovanie prejudiciálneho konania v zmysle návrhu odsúdeného a jeho obhajkyne. Odsúdený nebol v základnom konaní ukrátený na svojich právach tým, že nemal možnosť podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu (uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2017, sp. zn. ), ktoré je v súčasnosti predmetom obnovy konania. Voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku, a to sťažnosti, čo odsúdený aj využil a opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu podal. O jeho sťažnosti rozhodol nadriadený súd, ktorý po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu dospel k záveru, že toto je v súlade so zákonom a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.11.2017, sp. zn. ). Právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie negarantuje zároveň aj právo na úspech podľa predstáv odsúdeného, v podstate čoho sa odsúdený v prejednávanej veci domáha. Je zároveň potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces teda negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. Pretože právna a ostatná argumentácia odsúdeného je rovnaká alebo podobná ako tá, ktorú použil vo svojich predchádzajúcich návrhoch a podaniach vo vzťahu k prieskumu správnosti uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2017, sp. zn. , a ku ktorej zaujal stanovisko v predchádzajúcich konaniach ako Okresný súd Trnava (sp. zn. , ), tak aj Krajský súd v Trnave (sp. zn. , ), ale aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. a sp. zn. ), sťažnostný súd v záujme hospodárnosti ,,opakovaním už povedaného“ si dovoľuje ďalej v plnom rozsahu odkázať na tieto predchádzajúce rozhodnutia súdov. Sťažnostný súd nevidí žiadny právne relevantný dôvod na odchýlenie sa od skôr prezentovaných právnych názorov, pri prieskumnej povinnosti nezistil ani žiadne porušenie ustanovení v postupe prvostupňového súdu pri prerokovávaní návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, pričom napadnuté uznesenie je aj riadne odôvodnené, a preto odsúdeným vytýkané „nedostatky“ považuje iba za formu jeho obrany. Na základe vyššie uvedeného rozhodol sťažnostný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.