Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-134-2017.pdf
PDF · 106.26 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/134/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, H. XXX XX, v konaní zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky:, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.05.2017, č. k. 12C/105/2016 - 49 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.216 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1216 eur od 03.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806301605 zo dňa 14. 5. 2015 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 667,90 eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná a žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ustanovenia § 39, § 52 ods. 1,3 a 4, § 53 ods. 1 až 4, § 53 ods. 5, a § 451 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
3. V danej právnej veci súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.05.2014 zistené, že predmetom dojednania bolo poskytnutie na základe žiadosti spotrebiteľa pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere v hotovosti v sume 1.400 eur, pričom spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.216 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 2.616 eur. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy posúdil predmetný zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ. Podľa bodu 2. zmluvy o úvere, sa žalobkyňa zaviazala v prospech žalovaného uhradiť úrok vo výške 39,15 % ročne, čo
predstavuje sumu 548,10 eur a administratívny poplatok na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, t.j. vo výške 667,90 eur. Dospel k záveru, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, prevyšujú obvyklú mieru podstatným spôsobom, keďže boli dojednané vo výške 3,4 násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (11,58 %). Súd prvej inštancie ďalej posudzoval zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok. Uviedol, že zo zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalovaného základnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom, pričom miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže tento zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne 2- násobku sumy dojednaného úroku. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá z toho, že banky za správu úveru inkasujú cca 3 až 5 eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu, preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto sa predmetný úver podľa § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanej vzniká iba povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov. Z predložených listinných dôkazov, ktoré žalovaný nenamietal a zmluvy o úvere pre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 1.400 eur, pričom táto v jeho prospech realizovala úhrady vo výške 2.616 eur, teda s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových prostriedkov, čo predstavuje sumu 1.216 eur.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyni, ktorá bola úspešná v plnom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Obsah odvolania
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Trval na názore, že nedošlo k naplneniu dôvodov, aby bolo možné danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle dohody o splátkach sa dlžník zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 218 eur, vždy k 22. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 22.06.2014. Z uvedeného logicky vyplýva, že termíny splátok sú 22.06.2014; 22.07.2014; 22.08.2014; 22.09.2014; 22.10.2014; 22.11.2014; 22.12.2014; 22.01.2015; 22.02.2015; 22.03.2015; 22.04.2015 a 22.05.2015; Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ vzal podpisom zmluvy na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania Zmluvy je vo výške 44,79 %. RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška priemernej RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere. Žalobkyňa uzatvorila zmluvu o úvere slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014 a obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Uplatnený nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 2, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalovaný za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri
poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Pokiaľ ide o poplatok vo výške 667,90 eur, ten predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V čase uzatvorenia zmluvy o uver žalobkyni poplatok vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Pokiaľ po podpise zmluvy žalobkyňa nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tvrdeniam súdu prvej inštancie poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Napokon žalovaný mal za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, keďže v danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože žalobkyňa uhradila záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Vzhľadom na uvedené nie je možné plnenia od žalobkyne považovať za bezdôvodné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
7. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.
8. Rozsudok je odôvodnený riadne, v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe čiastočne vyhovel. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.
9. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 14.05.2014 zmluvu o úvere č. 806301605, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.400 eur, ktorý sa zaviazal splatiť spolu s úrokom v sume 548,10 eur a administratívnym poplatkom vo výške 667,90 eur, teda celkovo 2616 eur, a to jednou splátkou. Túto sumu mal zaplatiť do 22.05.2015. Hodnota RPMN bola v tejto zmluve uvedená vo výške 86,86 %, úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 548,10 eur. V ten istý deň bola podpísaná dohoda o plnení v splátkach, kde však bolo uvedené, že celkovú čiastku vo výške 2616 eur je dlžník povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 218 eur, pričom RPMN bola už uvedená vo výške 258,62 %.
10. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 806301605 zo dňa 14.05.2014 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie správne ustálil, že na zmluvu zo dňa 14.05.2014 sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
11. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
12. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j) je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 14.05.2014 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
14. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ustanovenie § 11 odsek 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“.
15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosti, že posudzoval bonitu klienta, správne uviedol a vypočítal RPMN a ako aj uviedol výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o úvere a dohode o splátkach, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru pre absencii uvedených náležitosti, resp. postupu veriteľa.
16. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny.
17. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2014 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa ovplyvniť nemohla. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Pokiaľ ide o výšku úroku, odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V predmetnom prípade odplata za úver predstavuje 39,15 % ročne, čo takmer štvornásobné prevyšuje obvyklú mieru úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere (11,58 % v zmysle údajov zverejnených NBS). Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške odplaty ako neprijateľnú a absolútne neplatnú.
19. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
20. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 39,15 % ročne je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.
21. Ak žalovaný namieta, že pre posúdenie primeranosti odplaty sa má prihliadať na odplatu požadovanú nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu, tak odvolací súd dáva do pozornosti údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok roku 2014 (zverejnené na internetovej stránke Ministerstva financií SR), podľa ktorých pri úveroch od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane s dobou splatnosti od 6 do 12 mesiacov je výška RPMN 27,26 % (subjektmi zaradenými do spracovania týchto súhrnných údajov sú banky ako aj nebankové spoločnosti poskytujúce úvery) a hodnota RPMN za 1. štvrťrok 2014, teda obdobie pred poskytnutím úveru, bola vo výške 19,99 %. Z dohody o plnení v splátkach zo dňa 14.05.2014 (č.l. 6 súdneho spisu) jasne vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver s RPMN vo výške 258,62 %!
22. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
23. V zmysle zmluvy sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť úrok vo výške 39,15 % ročne a administratívny poplatok vo výške 667, 90 eur. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.
24. Odvolací súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok dosahujúci takmer 50 % sumy poskytnutého úveru (1400 Eur) sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené, za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo výške 667,90 Eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, jeho podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dojednanie o administratívnom poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť ho ako neprijateľné a absolútne neplatné. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, túto
odráža úrok z úveru, preto súdu nič nebráni skúmať predmetnú zmluvnú podmienku z hľadiska jej ne/ prijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
25. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Preto táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
26. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a dojednanie o administratívnom poplatku je neplatné, žalobkyni na základe zmluvy vznikla povinnosť vrátiť žalovanému iba sumu zodpovedajúcu poskytnutému úveru, t.j. 1400 eur. Žalobkyňa však žalovanému uhradila 2.616 eur (istina 1400 eur, administratívny poplatok 667,90 eur, úrok 548,10 eur). Na strane žalovaného tak prijatím plnenia (plnenie bez právneho dôvodu) vo výške presahujúcej 1.400 eur došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 1.216 eur, ktoré je povinný vydať žalobkyni (§ 451 Občianskeho zákonníka).
27. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie a výroku o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p).
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).