Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. a 2/ F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., zastúpených Občianskym združením Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, o zaplatenie 24.457,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. mája 2021, č.k. -140, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 24.457,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6,59 % ročne zo sumy 23.456,06 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, najviac však so zmluvným úrokom v celkovej výške 27.959,83 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 23.456,06 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Trovy konania sú žalovaní 1/ a 2/ povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne a o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyhovel v plnom rozsahu žalobe a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh zo stavebného úveru 24.457,09 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6,59 % ročne zo sumy 23.456,06 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.457,09 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu posúdil súd prvej inštancie podľa , pričom zároveň konštatoval charakter spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa okrem ustanovenia zákona o stavebnom sporení vzťahujú aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia a nasl. .

3. Uzavretá zmluva bola súdom prvej inštancie posúdená ako zrozumiteľná, jasná, konkrétna a dostatočne určitá. Vyplýva z nej, že žalobca poskytol žalovaným stavebný medziúver vo výške 25.000,- eur. Tento sa žalovaní zaviazali splácať spolu s úrokmi v celkovej výške 34.221,97 eur. Žalovaní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy prestali plniť a dostali sa do omeškania s úhradou splátok splatných od októbra 2016. Žalobca ku dňu 20.04.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Súd prvej inštancie zistil, že dlžná suma medziúveru po započítaní nasporenej sumy stavebného sporenia bola ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 24.457,09 eur. Tvrdenia žalovaných, že na úhradu svojho záväzku zaplatili minimálne sumu 12.915,12 eur nevyplývajú podľa súdu prvej inštancie zo žiadneho predloženého dôkazu.

4. Súd prvej inštancie súčasne skúmal, či táto zmluva má všetky náležitosti, ktoré citovaný zákon ukladá v , až z) a rovnako tak, či má všetky náležitosti zmluvy o stavebnom úvere podľa o stavebnom sporení. Konštatoval, že zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalobca jasne uviedol, z akých položiek pozostáva žalovaná suma, pričom tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané predloženými výpismi z účtu stavebného sporenia aj výpisom z účtu medziúveru. Rovnako tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje žiadne podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a ktoré by z tohto dôvodu boli neplatnými zmluvnými dojednaniami. Spotrebitelia boli jasne a zrozumiteľne informovaní o tom, v akom poradí sa budú splátky započítavať, jednak ustanoveniami zmluvy a jednak tieto skutočnosti vyplývali z amortizačnej tabuľky, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal aj splnenie povinnosti preskúmania bonity žalovaných, a to predložením výstupu z databázy údajov o spotrebiteľoch oboch žalovaných za účelom posudzovania ich schopnosti splácania úveru. Preskúmaním zmluvy nezistil súd prvej inštancie v konaní žiaden dôvod na to, aby predmetnú zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako tak žalobca preukázal doručenie upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj výzvy na zaplatenie dlhu.

5. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania a uviedol, že k mimoriadnemu zosplatneniu záväzku došlo kvôli splátke splatnej za mesiac marec 2017 a, odo dňa 16.03.2017 tak začala plynúť v súlade s premlčacia doba celého dlhu. Tá uplynula 16.03.2020 a podal žalobu dňa 20.09.2019, teda včas.

6. Ohľadom zmluvných úrokov, ktoré súd prvej inštancie priznal až do zaplatenia dlhu a nie do dňa mimoriadneho zosplatnenia úveru, ako požadovali žalovaní, súd prvej inštancie uviedol, že nepriznaním zmluvného úroku po zosplatnení by sa veriteľ dostal do horšieho postavenia, pritom k zosplatneniu dochádza pre porušenie zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa súdu prvej inštancie nemôže porušenie zmluvy zo strany dlžníka mať za dôsledok jeho výhodnejšie postavenie, keď by dlžník po zosplatnení nemusel ďalej veriteľovi plniť zmluvné úroky, v tomto prípade 6,59 % ročne, ale už len úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Spolu s istinou a zmluvným úrokom priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úrok z omeškania 5 % ročne 24.457,09 eur, a to na základe .

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby a rozsudok žiadali zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zotrvali na všetkých svojich tvrdeniach prezentovaný v rámci svojej obrany pred súdom prvej inštancie a tieto v odvolaní zopakovali. Namietali tak nedoručenie žalobcom tvrdených výziev súvisiacich s ich omeškaním, a to najmä neprípustnosť doručovania fikciou. Ďalej namietali neprijateľné zmluvné podmienky, a absenciu náležitostí podľa o spotrebiteľských úveroch a podľa zákona o stavebnom sporení. Poplatky podľa zmluvy považovali žalovaní za netransparentnú zmluvnú podmienku zakladajúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej žalovaní nepovažovali za oprávnené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože takéto oprávnenie nebolo podľa nich dohodnuté a nespĺňalo ani podmienky ust. a ust. . Podmienky zosplatnenia mali byť podľa žalovaných dohodnuté priamo v zmluve a ich jednostranné uvedenie v obchodných podmienkach bolo podľa žalovaných nedostatočné. Na druhú stranu však žalovaní zastávali názor, že zosplatnením úveru zmluva zanikla, čím zanikol aj nárok na bežné úroky. Dôsledkom zániku zmluvy bola podľa žalovaných aj zmena právneho dôvodu vrátenia peňazí na bezdôvodné obohatenie, a preto malo

byť premlčanie uplatneného práva právne posúdené podľa tomu zodpovedajúcich ustanovení ( ) a žaloba zamietnutá pre premlčanie práva v dvojročnej premlčacej dobe. K otázke zmluvných úrokov po zosplatnení úveru poukázali žalovaní na rozhodnutie Ústavného súdu SR a rozhodnutie NS SR , podľa ktorých by zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľovi patriť nemal. Zmluvný úrok považovali tiež za rozporný s dobrými mravmi pre jeho výšku. Napokon žalovaní nesúhlasili ani s rozhodnutím o trovách konania.

9. Vo vyjadrení k odvolaniu považoval žalobca odvolanie žalovaných za nedôvodné. S odkazom na viaceré súdne rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré je podľa neho dôvodné priznať veriteľovi zmluvný úrok aj po zosplatnení úveru a napadnuté rozhodnutie preto považoval za vecne správne a navrhol jeho potvrdenie.

10. Žalovaní v replike zotrvali na dôvodoch svojho odvolania a poukázali na to, že žalobca vymáha nárok aj cestou realizácie záložného práva, proti ktorému sa bránia súdnou cestou. Napokon boli ich nehnuteľnosti vydražené 24.11.2021. Opätovne odôvodnili, prečo žalobcovi nepatria zmluvné úroky po zosplatnení a uviedli viaceré súdne rozhodnutia s týmto záverom.

11. Žalobca v duplike uviedol, že realizácia záložného práva, na ktorú poukazujú žalovaní sa týka iného zmluvného vzťahu ako je predmetom konania. Žalovaní totiž so žalobcom uzavreli dve rôzne úverové zmluvy, z ktorých jedna bola zabezpečená záložným právom. Nie je to však zmluvný vzťah, ktorý je predmetom tohto konania.

12. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a nasl. (ďalej ako „“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v čiastočne zmeniť podľa a vo zvyšku potvrdiť podľa a .

13. Odvolacie námietky žalovaných sú v prevažnej časti zopakovaním tvrdení ich obrany prezentovaných pred súdom prvej inštancie. Opodstatnené sú však čiastočne iba v otázke nároku veriteľa na zmluvný úrok za obdobie po zosplatnení, kde súd prvej inštancie neprijal záver úplne zodpovedajúci aktuálnej a ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR. V ostatných otázkach namietaných v odvolaní sú však závery súdu prvej inštancie úplne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje a odkazuje na ne. Pre zdôraznenie ich správnosti uvádza, že v tomto konaní posudzovaná zmluva predstavuje úplne štandardnú zmluvu na produkty stavebného sporenia, ktoré boli v istom období intenzívne a výhodne sporiteľmi využívané. Rovnako ako súd prvej inštancie nenachádza ani odvolací súd žiadne nedostatky uzavretej zmluvy tvrdené žalovanými, ktoré by mali mať za dôsledok nedôvodnosť žalovaného plnenia. Rovnako správne súd prvej inštancie prijal záver o oprávnení žalobcu zosplatniť úver pre nedodržanie splátkového kalendára a správne posúdil aj otázku premlčania uplatneného práva, keď konštatoval, že premlčané nie je. Nie je správny názor žalovaných, že zosplatnením úveru úverový vzťah zaniká a vzniká už len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zosplatnenie úveru predstavuje iba zmenu záväzkového právneho vzťahu v otázke splatnosti dlhu a na existenciu záväzku zo zmluvy nemá vplyv. Právo uplatnené v tomto konaní žalobcom bolo preto právom zo zmluvy a nebol dôvod posudzovať jeho premlčanie podľa týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia.

14. Dôvodná nie je ani námietka žalovaných o duplicitnom vymáhaní nároku aj formou realizácie záložného práva. Ako správne uviedol žalobca, jedná sa o odlišnú úverovú zmluvu. V tomto konaní bol uplatnený nárok zo zmluvy č. 0055443220 z 19.06.2013, pričom z listín doložených samotnými žalovanými vyplýva, že nimi tvrdené záložné právo bolo realizované na úhradu dlhu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0097176319 a č. 0097176618 zo dňa 12.08.2011. Nároku uplatneného v tomto konaní sa tak realizácia záložného práva v inom úverovom vzťahu strán sporu zjavne netýka.

15. Čiastočne dôvodne bola žalovanými namietaná otázka nároku úverového veriteľa na úrok z úveru v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Táto otázka bola dlhodobo rozhodovacou praxou súdov SR riešená rozdielne a boli pri jej riešení prijímané v početných súdnych rozhodnutiach závery citované tak žalovanými ako aj žalobcom. Napokon k tejto otázke prijal Najvyšší súd SR záver až vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16.06.2020, v ktorom uviedol, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností

dlžník zaplatil ako cenu peňazí. K tomuto záveru sa dovolací súd priklonil aj vo svojej ďalšej rozhodovacej praxi.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedeným záverom Najvyššieho súdu SR. Súdom prvej inštancie priznaný zmluvný úrok 6,59 % ročne tak mal byť v súlade s uvedeným záverom limitovaný sumou zmluvného úroku, ktorú by žalovaní pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Aplikujúc uvedené na posudzovaný prípad potom zo zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že celková výška zmluvného úroku bola dohodnutá na sumu 34.221,97 eur (č.l. 17). Zo strany žalovaných ako úverových dlžníkov bolo na zmluvnom úroku preukázateľne zaplatené 5.351,11 eur a zmluvné úroky 911,03 eur priznal súd prvej inštancie žalobcovi v rámci istiny (24.457,09 eur). Z uvedené je zrejmé, že na zmluvnom úroku môže žalobcovi patriť najviac ešte 27.959,83 eur (34.221,97 - 5.351,11 - 911,03). Sumou 27.959,83 eur preto odvolací súd limitoval zmluvný úrok priznaný súdom prvej inštancie inak správne až do zaplatenia dlhu. Len v tejto otázke spočíva zmena napadnutého rozhodnutia týkajúca sa zmluvného úroku.

17. Zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie je čiastočne dotknutý aj súdom prvej inštancie priznaný úrok z omeškania, kde súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania z celej sumy 24.457,09 eur, teda nielen z dlžnej istiny úveru 23.456,06 eur, ale aj z kapitalizovaného zmluvného úroku 911,03. Úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky ( ) však veriteľovi patrí iba z istiny a nie aj z úroku, ktorý rovnako ako úrok z omeškania predstavuje príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvo z príslušenstva (tzv. anatocizmus) zákon nepriznáva, preto odvolací súd aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu ohľadom tejto časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

18. V ostatnom bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a len pre lepšiu zrozumiteľnosť výroku formuloval odvolací súd svoje rozhodnutie ako zmeňujúce, hoci sa vo svojej podstate jednalo po obsahovej stránke v zásadnom rozsahu o rozhodnutie potvrdzujúce.

19. Rozsah odvolacím súdom prijatej faktickej zmeny napadnutého rozhodnutia bol tak nepatrný, že nepredstavuje ani celý jeden percentuálny bod úspechu žalovaných, a preto odvolací súd nanovo rozhodol o trovách konania tak, že v konaní len nepatrne neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a a .

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).