Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., S. XXXX/X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom 841 05 Bratislava, Majerníkova 3/A, IČO: 42 185 190, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. - 108 zo dňa 13. októbra 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a výroku o trovách konania (V.) p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o určenie, že zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná ( výrok I.). Určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná ( výrok II.). Ďalším výrokom III. určil, že Úverová zmluva pod číslom 8405401445 zo dňa 11.5.2015 je bezúročná a bez poplatkov. Výrokom IV. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % ( výrok V.). 1.2. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , ,, o spotrebiteľských úveroch, , , ,, , , , , , a Súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby žalobkyne a po vykonanom dokazovaní podanej žalobe po čiastočnom späťvzatí v celom rozsahu vyhovel. Vo výroku II. rozsudku určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo zmluvy XXXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.5.2015 na samostatnej listine. Podľa názoru súdu vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a podľa Obč. zák. neplatné. V čase uzatváranie Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a tiež nie je zrejmé presne označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že v Dohode o zrážkach zo mzdy je neurčité aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok v rozsahu,

v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. V tomto smere poukázal na článok II. , v ktorom sa uvádza, že dlžník súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne aj vyššiu čiastku ako sumu 98 eur mesačne a to až do zákonom stanovej hranice pre výkon zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly. V neposlednom rade súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 11.5.2015, pretože predložila súdu žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy k číslu zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2017, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobkyne - Ministerstvu obrany SR dňa 27.12.2017. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. 1.3. Následne sa súd zaoberal skúmaním náležitostí predmetnej úverovej zmluvy vzhľadom na to, že žalobkyňa požadovala určiť, že úverová zmluva pod číslom XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 je bezúročná a bez poplatkov. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vyplýva, že bola uzavretá na obdobie jedného roka a na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 600 eur s tým, že spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov, ako aj úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 576 eur, t.j. zaplatiť celkovú čistku 1.176 eur . Súd prvej inštancie poukázal na to, že priemerná výška úrokovej sadzby pri totožnom type úveru v uvedenom období poskytovanom bankami predstavovala 6,68%, avšak úroková sadzba, ktorá je uvedená v zmluve je až vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru, čo je viac ako desať násobok priemernej sadzby poskytovanej bankami. Súd považoval za smerodajné priemerné úrokové miery z úverov , ktoré boli poskytované pri nových obchodoch v mesiaci máj v roku 2015 pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti a tie ktoré mali byť splatené do jedného roka. Skutočnosť, že bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami úrok vo výške viac ako desaťnásobku priemernej sadzby poskytovanej bankami má za následok, že zmluva je neplatná minimálne v časti výšky úroku pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v zmluve uvedená RPMN je nepochybne nesprávna , nakoľko táto nemôže byť vo výške 28 %, keď celkové náklady , ktoré mala žalobkyňa zaplatiť boli vo výške 96 %. Iba úrok medzi zmluvnými stranami predstavoval 68 %, a preto nemôže byť RPMN nižšia ako bola dohodnutá úroková sadzba , pretože výška úroku by sa mala premietnuť do celkovej výšky ročnej percentuálnej mieri nákladov. Aj z tohto dôvodu, nesprávne uvedenej RPMN súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd dodal, že v zmluve nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN tak, ako to zakotvuje ustanovenie Absencia tejto náležitosti má taktiež za následok, že úver a považuje za bezúročný a bez poplatkov. 1.4. V podanej žalobe si žalobkyňa uplatnila od žalovaného aj finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur , pričom súd žalobe aj v tejto časti vyhovel. Nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva priamo zo zákona, a to ust. o ochrane spotrebiteľa ( účinného od 1.1.2015 do 31.10.2015 ). Keďže súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 je neplatná a tiež určil, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu pod číslom XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 je bezúročná a bez poplatkov mal za to, že veriteľ porušil práva žalobkyne ustanovenej predpismi o ochrane spotrebiteľa, pričom za takéto porušenie zodpovedá žalovaný. Súd považoval finančné zadosťučinenie uplatňované žalobkyňou vo výške 300 eur za primeranú sumu, pretože žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 600 eur, pričom celkove mala žalobkyňa zaplatiť sumu vo výške 1.176 eur. Ku dňu rozhodnutia súdom zaplatila žalobkyňa žalovanému 967 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur je primerané , pretože práve žalovaný spôsobil žalobkyni ujmu porušením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď súd vyslovil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo strany žalovaného došlo k takému porušenie spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov. V dôsledku toho žalobkyňa nemohla disponovať finančnými prostriedkami , ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale aj jej rodiny. Súd dodal, že výška primeraného finančného zadosťučinenia pre žalobkyňu predstavuje sumu 300 eur, ktorá suma je nižšia , o ktorú sa chcel žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne , ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je tiež aj sankciou postihujúcou žalovaného , ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Súd uzavrel, že v danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva a boli splnené všetky zákonne predpoklady na priznanie finančného zadosťučinenia.

1.5. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré doručil tunajšiemu súdu dňa 17.6.2020 vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa v tomto konaní nežiadala vydať bezdôvodné obohatenie. O trovách konania rozhodol súd podľa . Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nároku , ktorý sformulovala do štyroch výrokov. Vo výroku č. I. bolo konanie zastavené, pričom žaloba v tejto časti bola podaná nedôvodne, pretože žalobkyňa sa nemôže domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy a súčasne aj určenia, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Vo výrokoch II. III. IV, bola žaloba podaná dôvodne. Žalobkyňa mala úspešnosť v rozsahu 75 % a neúspešnosť v rozsahu 25 %, a preto v percentuálnom vyjadrení bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 50 % ( 75 % - 25% = 50 % ).

2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov II., III., IV., zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie na nové rozhodnutie. Uviedol, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. V zmluve o spotrebiteľskom úvere na prednej strane jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (600,- eur + 168,- eur + 408,- eur = jedna splátka vo výške 1.176,- eur). Pokiaľ ide o posúdenie Dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto bola uzavretá platne podľa a v súlade s právnymi predpismi. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, zároveň je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu. Poukázal na skutočnosť, že v Dohode bol uvedený rozsah vykonávaných zrážok vo výške 98 EUR. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia . Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná. Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. 2.2. Pokiaľ ide o priznané finančné zadosťučinenie, žalovaný považoval vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu požadovanú výšku finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a výklade práva. Žalovaný mal za to, že konajúci súd je povinný na skutkový prípad aplikovať ust. v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vo vyššie uvedenom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o žalobcovom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia netvrdil, že žalovaný mu spôsobil nejakú nemajetkovú ujmu. Žalobca taktiež netvrdil, že predmetný úver práve neuvedením chýbajúceho údaju bol preňho neprijateľným. V danom prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia ani z toho dôvodu, že žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch už niekoľko rokov konštatovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku nepoužíva. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia, t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobcovi priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. Žalobca odôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia len s poukazom na výšku bezdôvodného obohatenia, a teda s prihliadnutím na spôsobenú materiálnu ujmu. Uvedené len nasvedčuje absolútne nepochopenie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorým sa má kompenzovať vzniknutá nemateriálna ujma. Dodal, že žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval v čom spočívala nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie zadosťučinenia vo výške 300 EUR, teda nie je zrejmé aká ujma bola spotrebiteľovi spôsobená (nemôže byť totožná so vzniknutým bezdôvodným obohatením, ktoré je majetkovou ujmou). Záverom uviedol, že je toho názoru, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote.

3. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol správne a preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolanie žalovaného považovala za zmätočné. Naďalej zotrvala na tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., ako aj vo výroku o trovách konania (V.) podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 07.04.2020 domáhala , aby súd určil , že Dohoda o zrážkach zo mzdy číslo zmluvy XXXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, že zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve. Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur . Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2015. Žalobkyňa zároveň žiadala vydať neodkladné opatrenie, pretože žalovaný už vyzval jej zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaný naplní zásah do majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila.

7.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.4.2020 pod sp.zn. -19 vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zaviazal žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.05.2015, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne: Ministerstvo obrany SR - VÚ 2207, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 30 845 572, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a to ihneď po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalovanému, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2020.

8. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného z hľadiska zisteného skutkového stavu preskúmal napadnutý rozsudok, konanie, ktoré mu predchádzalo, a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie , podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.1.Žalovaný namietal posúdenie Dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatného právneho úkonu. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie a iba na ne poukazuje ( odôvodnenie v bodoch 79 - 84). Po preskúmaní dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dospel aj odvolací súd k záveru, že dohoda o zrážkach zo zmluvy je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods.1 Obč.zák, pretože tento úkon je neurčitý v tom, aká pohľadávka má byť zabezpečená, nie je zrejmá jej výška, žalobkyni nie je známa ani výška prípadných pohľadávok obsiahnutých v bode I. dohody. Bod I. dohody požaduje od žalobkyni plnenia, o ktorých nebola pred uzatvorením dohody a

ani po nej informovaná a žalobkyňa by bola v právnej neistote ohľadne výšky pohľadávky, nemala by prehľad čo všetko zo zrazenej mzdy uhradila a aký je jej skutočný dlh. 9.2. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne uviedol, že z Dohody o zrážkach zo mzdy vôbec nie je zrejmé, v akej výške sa budú vykonávať zrážky zo mzdy, keď na jednej strane sa uvádza splátka v sume 98 eur a na druhej strane sa v Dohode uvádza, že dlžník súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne aj vyššiu čiastku a to až do zákonom stanovenej hranice. Údaj o výške splátky 98 eur je potom zavádzajúci pre spotrebiteľa, lebo veriteľ nakoniec žiada vždy čo najrýchlejšie vymoženie dlhu, teda vo vyšších splátkach. Samotný žalovaný v odvolaní uvádza, že obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. Tento údaj však v Dohode nebol jednoznačne uvedený, keď okrem splátok v sume 98 eur pripúšťa aj vyššie splátky v presne neuvedenej výške. Rovnako odvolací súd súhlasí aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že z Dohody nie je zrejmé čo zabezpečuje, nakoľko z nej vyplýva, že veriteľ má právo po splatení istiny a úverov aj na iné príslušenstvo pohľadávky ako úrokov, úrokov z omeškania zmluvných pokút a iných zmluvných sankcií.

10. Pokiaľ ide o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný v odvolaní iba všeobecne poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a tiež na to, že v zmluve je riadne uvedená obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov. Dôvodom vyhovenia tejto časti petitu nebolo neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o úvere, ako to namietal žalovaný vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie vôbec neuvádzal absenciu tejto náležitosti, preto tento odvolací dôvod súd považoval za neopodstatnený. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uvádzal celkom iné dôvody spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť danej zmluvy a tým je predovšetkým chybné uvedenie výšky RPMN , ktorá bola uvedená vo výške 28 %, pričom celkové, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť boli vo výške 96 %. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že iba úrok medzi zmluvnými stranami predstavoval 68 % (408 eur) a ďalšia „odplata“ bola uvedená vo výške 168 eur, čo predstavovalo celkové náklady úveru vo výške 576 eur pri istine úveru 600 eur. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v úverovej zmluve bola nesprávne uvedená výška RPMN, keďže táto nemôže byť nižšia ako dohodnutá úroková sadzba. Už samotná skutočnosť, že úverová zmluva neobsahovala správnu výšku RPMN, teda žalovaný v ňom neuviedol správne náležitosť podľa spôsobuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa

11. Žalovaný namietal v odvolaní aj priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur dôvodiac, že v prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia, a keďže v danom prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je čo kompenzovať. Ani táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Žalovanému zrejme uniklo, že žalobkyňa nežiadala priznanie bezdôvodného obohatenia, napriek tomu, že uhradila žalovanému 967 eur, teda o 367 eur viac nad poskytnutú istinu 600 eur. Rovnako nie je správne tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nijakým spôsobom nešpecifikovala v čom spočívala nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie zadosťučinenia vo výške 300 eur. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľka nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa mohla vzniknúť , pričom sa úspešne domáhala ochrany svojich práv. Odvolací súd zastáva názor, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Z ustanovenia vyplýva, že prípadný nárok na primerané finančné zadosťučinenie má ten spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zákonov na ochranu spotrebiteľa. V danom konaní súd vyhovel žalobkyni a správne konštatoval, že došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že pokiaľ ide o priznané finančné zadosťučinenie v sume 300 eur, toto je neprimerane prísne. Ako správne uviedol súd prvej inštancie táto suma nie je ani vo výške bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne. V ďalšom sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie.

12. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalovaného

za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a výroku o trovách konania (V.) ako vecne správny podľa potvrdil.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej z toho dôvodu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania ( ). Odvolací súd preto rozhodol ( ), že žalobkyni priznáva nárok na náhradu odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).