Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/151/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Alivent, s.r.o., so sídlom Košická 52/ A, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 417 738, v konaní zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka, s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101155273/2020 zo dňa 9.7.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Žalovaný rozhodnutím číslo: 101155273/2020 zo dňa 9.7.2020 v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len ako správca dane) č. 10067125/2020 zo dňa 12.3.2020, ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 8 552,15 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018.

2.

V kontrolovanom zdaňovacom období november 2018 si žalobca ako daňový subjekt okrem iného uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 6 781,95 eur zo sporných faktúr vystavených dodávateľom

- obchodnou spoločnosťou AMALTHEIA, s.r.o. ako aj odpočítanie dane v celkovej výške 1 770,20 eur zo sporných faktúr vystavených dodávateľom - obchodnou spoločnosťou K.O.V. DCA spol. s r.o. (od 4.12.2018 je táto obchodná spoločnosť v likvidácii) správcom dane boli skonštatované dôvodné pochybnosti o dodávkach tovaru, o nadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník s následným vznikom nároku na odpočítanie od dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), a preto žalobcovi ako daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v celkovej výške 8 552,15 eur.

3.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100424282/2019 zo dňa 11.2.2019

s dňom začatia 12.3.2019, pričom o výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 102451706/2019 zo dňa 28.10.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v Protokole č. 102458155/2019 zo dňa 29.10.2019 doručený žalobcovi dňa 19.11.2019. Týmto dňom bola daňová kontrola aj ukončená, pričom nasledujúci deň po ukončení daňovej kontroly, t.j. dňa 20.11.2019 v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku správca dane začal vyrubovacie konanie. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov prijatých daňovým subjektom od dodávateľa AMALTHEIA, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období správca dane vykonal dňa 17.4.2019 miestne zisťovanie na adrese prevádzky tohto dodávateľa (Odborov 245/9, Považská Bystrica) za prítomnosti konateľa dodávateľa pána X., ktorý sa k sporným faktúram vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt vyjadril tak, že ich vystavil a teda tovar bol dodaný, pričom prepravu tovaru pre žalobcu zabezpečoval dodávateľ - obchodná spoločnosť AMALTHEIA, s.r.o. vlastnými vozidlami, keď tovar sa nakladal v sklade v Považskej Bystrici a viezol sa do skladu obchodnej spoločnosti PIMA, s.r.o. v Trenčíne. Tento tovar bol nadobudnutý od spoločnosti ENGELTECH, s.r.o., keď prepravu od tejto spoločnosti zabezpečil dodávateľ.

4.

Taktiež aj v súvislosti preverovaním zdaniteľných obchodov prijatých žalobcom od dodávateľa - obchodnej spoločnosti K.O.V. DCA spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období správca dane vykonal dňa 10.4.2019 miestne zisťovanie na adrese zapísanej v obchodnom registri SR, v sídlo tejto spoločnosti, ktorá bola v likvidácii odo dňa 14.11.2018, pričom likvidátorom bola spoločnosť HOME MANAGEMENT, LLC, George St. 5091, Valejo, California, Spojené štáty americké. Dodávateľskej spoločnosti (K.O.V. DCA spol. s r.o. v likvidácii) správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov č. 100862858/2019 zo dňa 11.4.2019, avšak zásielka sa vrátila správcovi dane späť s označením na obálke „adresát je neznámy“.

5.

Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu č. 101397824/2019 zo dňa 7.6.2019 na predloženie dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na sporných faktúrach vystavených dodávateľmi - obchodnou spoločnosťou AMALTHEIA, s.r.o. a K.O.V. DCA spol. s r.o., z ktorých si v kontrolovanom zdaňovacom období november 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane. Zo strany správcu dane bolo zistené, že priamy dodávatelia, v mene ktorých konali p. Ošlejšek ako konateľ dodávateľa AMALTHEIA, s.r.o. a p. Piller ako splnomocnený zástupca dodávateľa K.O.V. DCA spol. s r.o. správcovi dane nepredložili relevantné dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu. V tejto súvislosti bolo žalovaným konštatované, že tovar dodaný žalobcovi dodávateľom AMALTHEIA, s.r.o. mal byť týmto dodávateľom nadobudnutý od spoločnosti ENGELTECH, s.r.o., ktorej konateľom bol p. Piller, ktorý sa vyjadril, že nemá žiadne nadobúdacie doklady k tomuto tovaru a ako splnomocnený zástupca dodávateľa K.O.V. DCA spol. s r.o. tiež uviedol, že nevie, odkiaľ tovar dodaný žalobcovi tento nadobudol, pričom obe spoločnosti (ENGELTECH, s.r.o. a K.O.V. DCA spol. s r.o.) cez p. Mgr. K. vstúpili do likvidácie. Znamená to, že tvrdenia daňového subjektu nebolo možné verifikovať u priamych dodávateľov deklarovaných na faktúrach, čo znamená, že tvrdenia žalobcu nie sú založené na overiteľných skutočnostiach. Za tohto stavu preto žalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt nadobudnutie tovarov deklaroval len formálne, čo postačuje na prijatie záveru, že daňové doklady, ktorými daňový subjekt preukazuje vznik nároku na odpočet dane na vstupe, postrádajú reálny základ v osobe označeného dodávateľa tovaru. Nie je preto možné v danom prípade uplatnený nárok uznať za oprávnený v zmysle podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k svojim tvrdeniam ohľadom uplatnených nárokov voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a), c) daňového poriadku).

6.

K námietkam žalobcu týkajúcich sa prenosu dôkazného bremena s odkazom na právny výklad a judikatúru, žalovaný uviedol, že dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane nebola účasť alebo vedomosť daňového subjektu na podvodnom konaní, ani zneužívajúce konanie daňového subjektu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný ako aj správca dane na judikatúru Súdneho dvora EÚ ako aj Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň, ktorá je uvedená na faktúre vystavenej dodávateľom v prípade, ak sa preukáže, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený deklarovaným dodávateľom.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

7.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101155273/2020 zo dňa 9.7.2020 ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 10067125/2020 zo dňa 12.3.2020, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že jediným argumentom nepriznania nároku na odpočítanie dane je správcom dane tvrdená skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar uvedený na predmetných faktúrach bol nadobudnutý od deklarovaných dodávateľov, alebo že ide o ten istý tovar, ktorý bol predmetom fakturácie deklarovaným dodávateľom. V tejto súvislosti uviedol, že správca dane svoje rozhodnutie, v ktorom vyslovuje pochybnosť o dodaní tovaru od dodávateľov uvedených na faktúrach odôvodňuje na základe rozporu svedeckých výpovedí v tom kedy bol tovar navážaný (pondelok - streda vs. štvrtok - nedeľa), kto a kde tento nakladal, skutočnosti, že p. Piller sa o internetovom obchode, odkiaľ mal kúpiť jeden z tovarov, ktorý nakúpil nikdy nezmienil, vyjadrenie p. Pillera o Dome kultúry v Novej Dubnici. Ďalej namietal, že pokiaľ správca dane konštatoval, že daňový subjekt nadobudnutie tovarov deklaroval len formálne, tak správca dane pri preverovaní skutočností uvedených v písomných podkladov preukázateľne nespochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, resp. takéto pochybnosti vzniesol na základe chýb, ktoré sám v konaní spôsobil (chyby v zápisniciach), ktoré mohli byť pri tom jednoducho odstránené. Samotnú skutočnosť o dodávaní tovaru konečnému odberateľovi - spoločnosti PIMA s.r.o. potvrdil aj samotný konateľ spoločnosti p. Ďatko. Ďalej namietal, že správca dane pri nezrovnalostiach nerozlišoval nakladanie a navážanie do skladu dodávateľa spoločnosti AMALTHEIA, s.r.o. v Považskej Bystrici a nakladanie a navážanie tovaru do skladu u konečného odberateľa - spoločnosti PIMA, s.r.o. Na základe tohto vznikla správcom dane tvrdená nezrovnalosť, na základe ktorej vyslovil svoju pochybnosť. Je zrejmé, že táto celkom zjavná nesprávnosť zápisu svedeckých výpovedí vzišla zo zlúčenia dvoch rozličných skutočností, a to dodanie tovaru od dodávateľa a dodanie tovaru odberateľovi. Samotné dodanie tovaru odberateľovi - spoločnosti PIMA, s.r.o. však správca dane nespochybnil. Ďalšou skutočnosťou, na základe ktorej správca dane vyslovil pochybnosť je, že žalobca uviedol, že p. Piller sa vie dobre pohybovať v internetovom obchode, ktoré malo byť v rozpore s vyjadrením p. Pillera, že nevie odkiaľ pochádza tovar dodaný žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že prevádzkovateľ internetovej stránky často nie je rovnaký ako dodávateľ, nehovoriac o súkromnej inzercii, kedy kupujúci nedostane ani daňový doklad. Pokiaľ sa p. Piller k týmto skutočnostiam nevyjadril, a to aj z dôvodu, že v tomto smere nebola zo strany správcu dane mu takáto otázka položená, pričom takýto nedostatok nemôže viesť k záveru o rozpore v tvrdeniach žalobcu a vo výpovediach svedkov. Taktiež namietal, že skutočnosti zistené správcom dane vo veci nekontaktnosti obchodných partnerov žalobcu, ktoré nastali v nasledujúcom období po kontrolovanom období nemôže byť na ťarchu žalobcu. Uvedené konštatuje aj jeho rozsiahla ustálená judikatúra ( napr. rozhodnutie KS v Trenčíne č.k. zo dňa 8.11.2017). Správca dane a následne žalovaný tiež nevyslovil, že by bol žalobca účastný na nejakom daňovom podvode, keďže by sa v tomto prípade dôkazné bremeno prenieslo aj na správcu dane.

8.

K tvrdeniu správcu dane ako aj žalovaného, že daňový subjekt ako zdaniteľná osoba neurobil dostatočné opatrenia pri výbere svojich dodávateľov, nezaujímal sa, či spoločnosti ako možnosti dodávateľa tovaru majú s obchodovaním predmetného tovaru skúsenosti atď. Poukázal na to, že správca dane opomenul žalobcom uvádzanú skutočnosť, o ktorej mal navyše správca dane aj vedomosť z iných prebiehajúcich daňových kontrol formou nahliadania, že žalobca dlhoročne bezproblémovo spolupracuje s dodávateľom tovaru a takisto s odberateľom tovaru. Okrem toho z vykonaného dokazovania v daňovej kontrole odberateľa - obchodnej spoločnosti PIMA, s.r.o. za mesiac september 2018 bolo zistené, že tento daňový subjekt si splnil všetky povinnosti vyplývajúcemu zo zákona o DPH, tovar mu bol v zmysle predložených dokladov riadne dodaný zo strany žalobcu. Za tohto stavu preto považoval za nezmyselné, aby správca dane a žalovaný totožné obchodné transakcie posudzovali rozdielne.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

9.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.12.2020 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je založené na čiastkových nesprávne uvedených skutočnostiach, ktoré sú následkom chybného postupu

prvostupňového správneho orgánu v písaní svedeckých výpovedí. Z administratívneho spisu vyplýva, že vyjadrenia zúčastnených osôb zneli jasne a zrozumiteľne, ako aj vyjadrenia žalobcu v jeho písomných podaniach. Pokiaľ ide o rozpory vo vyjadreniach tak tieto sa vyskytli v nasledovných skutočnostiach. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu uviedol, že tovar od dodávateľa

- obchodnej spoločnosti AMALTHEIA, s.r.o. bol uskladnený v skladových priestoroch v Považskej Bystrici a následne sa navážal do skladových priestorov spoločnosti PIMA, s.r.o. od pondelka do stredy na dodávke vo vlastníctve dodávateľa - obchodnej spoločnosti AMALTHEIA, s.r.o. Tovar bol spoločne prevážaný s p. Pillerom a prvostupňový správny orgán podľa žalobcu nesprávne uviedol, že tovar nakladal p. O. (štatutárny orgán žalobcu). Uvedené je však v rozpore s vyjadrením samotného žalobcu, ktorý v doplňujúcom vyjadrení, evidovanom pod č. 110180/2020, okrem iného uviedol, že tovar nakladal do dodávky p. S. O. spolu s konateľom dodávateľa AMALTHEIA, s.r.o. p. X.. Ďalším rozporom je tvrdenie žalobcu, že tovar sa navážal od pondelka do stredy, pričom p. X. sa vyjadril v rámci zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100903931/2019 zo dňa 17.4.2019, že tovar sa navážal od štvrtka do nedele. Taktiež tvrdenie žalobcu v tomto doplňujúcom vyjadrení v súvislosti s tovarom nadobudnutím od dodávateľa

- obchodnej spoločnosti K.O.V. DCA spol. s r.o., že mu bol ponúknutý predaj tovaru, ktorý podľa p. Pillera je spoločnosťou nakúpený prostredníctvom internetového obchodu a p. Piller sa vie dobre pohybovať v tomto internetovom obchode na rôznych predajných internetových portáloch, je v rozpore s vyjadrením p. Pillera (viď zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101334896/2019 zo dňa 13.6.2019), ktorý pred prvostupňovým správnym orgánom okrem iného uviedol, že nevie, že odkiaľ tovar dodaný žalobcovi nadobudol, pričom o internetovom obchode sa vôbec nezmienil. Z predloženého administratívneho spisu okrem iného vyplýva, že p. Piller uviedol, v súvislosti s dodaním tovaru spoločnosťou ENGELTECH, s.r.o. pre spoločnosť AMALTHEIA, s.r.o., že niekedy bol prítomný pri vykládke tovaru s p. X. v spoločnosti PIMA, s.r.o. nie priamo v skladoch, tovar sa nakladal v Dome kultúry. Pokiaľ ide o ústne výpovede a písomné vyjadrenia, tak tieto nie sú bez ďalšieho preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako bolo deklarované. Tieto tvrdenia musia byť pravdivé a v rovnakých tvrdených skutočnostiach sa musia zhodovať. Takéto vyjadrenia, ktoré majú len povahu všeobecných tvrdení, pričom nie sú podložené ďalšími dôkazmi, nepreukazujú uskutočnenie dodania tovaru tak ako to deklarujú faktúry. Ďalej poukázal na to, že v oboch prípadoch dodávateľov tovaru AMALTHEIA, s.r.o. (tovar nadobudnutý od spoločnosti ENGELTECH, s.r.o.) a K.O.V. DCA spol. s r.o. vystupuje za dodávateľa p. Piller, ktorý doklady preukazujúce nákup tovaru nepredložil, spoločnosti K.O.V. DCA spol. s r.o. a ENGELTECH, s.r.o. predal spoločnosti BANKROT, s.r.o., pričom p. Piller nevedel odpovedať na konkrétne otázky týkajúce sa nadobudnutia tovaru a svoje neurčité tvrdenia nevedel ničím preukázať. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci dodanie tovaru nebolo spochybnené, ale nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia. Pre správne určenie dane bolo rozhodujúcou skutočnosťou, či fakturované zdaniteľné obchody boli reálne dodané dodávateľmi uvedenými na faktúre. Táto skutočnosť bola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená a pochybnosť nebola žalobcom vyvrátená. Dokazovaním boli preverované okolnosti, za ktorých by mali byť zdaniteľné obchody realizované, t.j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávatelia uvedení na faktúrach mohli, resp. nemohli fakturovaný tovar skutočne dodať, pričom správne orgány vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že v danom prípade išlo o podvodné konanie žalobcu. Žalovaný taktiež nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že nesprávnosť zápisu svedeckých výpovedí vzišla zo zlúčenia dvoch rozličných skutočností, a to dodanie tovaru od dodávateľa a dodanie tovaru odberateľovi, nakoľko uvedené tvrdenie nie je pravdivé. V tejto súvislosti poukázal na to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vykonaním dokazovaním bolo preukázané dodanie tovaru odberateľovi žalobcom, čoho dôkazom, ako uvádza aj samotný žalobca, sú zistenia v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie september 2018 vykonávanej Daňovým úrad Trenčín u odberateľa - obchodnej spoločnosti PIMA, s.r.o., pri ktorej bolo zistené, že tento odberateľ si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o DPH a tovar mu zo strany žalobcu bol riadne dodaný. Túto skutočnosť žalovaný ani prvostupňový správny orgán nespochybnili, avšak je potrebné podotknúť, že ide o splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH odberateľom PIMA, s.r.o., nie splnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázaním nadobudnutia tovaru od deklarovaných dodávateľov nesplnil podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane.

10.

V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca vo svojom podaní zo dňa 22.2.2021 zopakoval argumentáciu uvádzanú už v podanej žalobe. Zdôraznil, že samotná nekontaktnosť obchodných partnerov žalobcu, ktoré nastali v nasledujúcom období po kontrolovanom období, nemôže byť na ťarchu žalobcu, keď

žalobca si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o DPH, a teda dôkazné bremeno sa prenieslo na správcu dane.

IV. Relevantná právna úprava

11.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) vety po bodkočiarku zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

12.

Správny súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy ako aj správcu dane, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vec prejednal postupom podľa bez nariadenia pojednávania, pričom na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

13.

V prvom rade správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého sa správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľné hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, pripadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Daňový doklade je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V danom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené v predložených faktúrach. Závery prijaté správcom dane vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Zo strany daňových orgánov nejde ani o nezákonné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa tretích subjektov, ktoré nemal možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil, a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. V kontrolovanom zdaňovacom období november 2018 si žalobca ako daňový subjekt okrem iného uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 6 781,95 eur zo sporných faktúr vystavených dodávateľom - obchodnou spoločnosťou AMALTHEIA, s.r.o. ako aj odpočítanie dane v celkovej výške 1 770,20 eur zo sporných faktúr vystavených dodávateľom - obchodnou spoločnosťou K.O.V. DCA spol. s r.o. (od 4.12.2018 je táto obchodná spoločnosť v likvidácii) správcom dane boli skonštatované dôvodné pochybnosti o dodávkach tovaru, o nadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník s následným vznikom nároku na odpočítanie od dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), a preto žalobcovi ako daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v celkovej výške 8 552,15 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100424282/2019 zo dňa 11.2.2019 s dňom začatia 12.3.2019, pričom o výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 102451706/2019 zo dňa 28.10.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v Protokole č. 102458155/2019 zo dňa 29.10.2019 doručený žalobcovi dňa 19.11.2019. Týmto dňom bola daňová kontrola aj ukončená, pričom nasledujúci deň po ukončení daňovej kontroly, t.j. dňa 20.11.2019 v zmysle daňového poriadku správca dane začal vyrubovacie konanie. Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov prijatých daňovým subjektom od dodávateľa AMALTHEIA, s.r.o. v

kontrolovanom zdaňovacom období správca dane vykonal dňa 17.4.2019 miestne zisťovanie na adrese prevádzky tohto dodávateľa (Odborov 245/9, Považská Bystrica) za prítomnosti konateľa dodávateľa pána X., ktorý sa k sporným faktúram vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt vyjadril tak, že ich vystavil a teda tovar bol dodaný, pričom prepravu tovaru pre žalobcu zabezpečoval dodávateľ - obchodná spoločnosť AMALTHEIA, s.r.o. vlastnými vozidlami, keď tovar sa nakladal v sklade v Považskej Bystrici a viezol sa do skladu obchodnej spoločnosti PIMA, s.r.o. v Trenčíne. Tento tovar bol nadobudnutý od spoločnosti ENGELTECH, s.r.o., keď prepravu od tejto spoločnosti zabezpečil dodávateľ. Taktiež aj v súvislosti preverovaním zdaniteľných obchodov prijatých žalobcom od dodávateľa - obchodnej spoločnosti K.O.V. DCA spol. s r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období správca dane vykonal dňa 10.4.2019 miestne zisťovanie na adrese zapísanej v obchodnom registri SR, v sídlo tejto spoločnosti, ktorá bola v likvidácii odo dňa 14.11.2018, pričom likvidátorom bola spoločnosť HOME MANAGEMENT, LLC, George St. 5091, Valejo, California, Spojené štáty americké. Dodávateľskej spoločnosti (K.O.V. DCA spol. s r.o. v likvidácii) správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov č. 100862858/2019 zo dňa 11.4.2019, avšak zásielka sa vrátila správcovi dane späť s označením na obálke „adresát je neznámy“.

14.

Treba konštatovať, že správca dane od žalobcu oprávnene vyžadoval v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone o DPH a doloženie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane. Správny súd podotýka, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp. zn. z 28.04.2011, podľa ktorého „Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. z 21.09.2011, podľa ktorého „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný...“

15.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva právny záver: „...dôkazné bremeno je na daňovom subjekte

- žalobcovi ( v spojení s a ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“. Ďalej kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“

16.

Správny súd dáva do pozornosti taktiež právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. , v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne zásadným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, t.z. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. oprávnené“. Z vykonaného dokazovania realizovaného správcom dane vyplýva, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že k uskutočneniu dodania tovarov nedošlo tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, pričom ani v jednom prípade nebol preukázaný pôvod tovaru. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že spoločnosť ENGELTECH, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady, p. Piller ako konateľ spoločnosti nevedel uviesť dodávateľa. Okrem toho v oboch prípadoch AMALTHEIA, s.r.o. (tovar nadobudnutý od ENGELTECH, s.r.o.) a K.O.V. DCA spol. s r.o. vystupuje za zmiznutého dodávateľa p. Piller, ktorý nepredložil doklady preukazujúce nákup tovaru a okrem toho jeho tvrdenia boli v tomto smere neurčité. Za tohto stavu preto možno konštatovať, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní tovaru týmito spoločnosťami. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa skôr hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci, čo však správne orgány v danom prípade nekonštatovali.

17.

V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok, čo platí aj v predmetnej veci. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Taktiež nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie spoločnosti, resp. daňového subjektu, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa, a preto výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. V danom prípade žalobca v konaní pred správcom dane nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami.

18.

V predmetnej veci správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom, pričom nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania, čo správca dane a žalovaný zrealizovali v dostatočnom rozsahu.

19.

Dôvodom neuznania odpočítanie dane v danom prípade nebolo síce spochybnenie existencie tovaru ani reálna výška výdavkov žalobcu za dodaný tovar, ale skutočnosť, že nebolo preukázané, že tovar bol

dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ, t.j. dodanie tovaru platcom DPH. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené.

20.

Správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo opísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne aj so všetkými námietkami žalobcu.

21.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd považoval podanú žalobu za nedôvodnú, uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Podľa názoru správneho súdu žalobca v predmetnej veci neuniesol tak v daňovom ako aj v súdnom konaní dôkazné bremeno a neuviedol také skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný relevantným spôsobom nevysporiadal. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa , keď žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.