Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/105/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom v Českej republike, Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, IČO: 649 48 242, organizačná zložka v SR UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36 708 771 proti žalovanej: S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v Košiciach, N. XXX/X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o určenie neúčinnosti právneho úkonu odporovateľného podľa , o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -116 zo dňa 29. apríla 2021

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd určuje, že právny úkon - Kúpna zmluva, podľa ktorej bol dňa 7.9.2017 Okresným úradom Košice, katastrálny odbor povolený vklad vlastníckeho práva pod č. vkladu C.-XXXX/XXXX, uzatvorená medzi Š. T., rod. T., rodné číslo XXXXXX/XXXX, dátum narodenia XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX J. - R. S., štátna príslušnosť SR, ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučným vlastníkom pozemkov vedených Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: Košice - okolie, obec A. N. H., katastrálne územie T., zapísané na LV č. XXXX, a to k pozemku s parc. č. XXX/XX (parcela registra „C“) o výmere 674 m2, druh pozemku orná pôda, a parc. č. XXX/XX (parcela registra „C“) o výmere 387 m2, druh pozemku orná pôda, je voči žalobcovi právne neúčinný. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol na základe žaloby, ktorej súd vyhovel v navrhovanom znení z dôvodu, že žalobca dňa 30.5.2016 uzatvoril so spoločnosťou Konkast, so sídlom v Bratislave, Riazanská 675/2, IČO: 36 601 128, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 17459/V (ďalej len „Dlžník“) ako klientom zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 120.000,00 eur v prospech dlžníka ako klienta tak, že na ťarchu ním zriadeného bežného účtu č. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je dlžník ako klient, vykoná po dohodnutú dobu až do výšky úverového limitu príkazy klienta na platby, aj keď na to klient nemá na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Klient sa za podmienok uvedených v zmluve zaviazal dať platiť a zúčtovať v prospech kontokorentného účtu svoje príjmy a poskytnuté peňažné prostriedky (istina) vrátiť

(splatiť úver) tak, aby v deň splatnosti istiny úveru nebol na kontokorentnom účte vykázaný debetný zostatok účtu, zaplatiť úroky a dojednané odplaty (poplatky) a náhrady, poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť súvisiace záväzky. Dňa 30.5.2016 bola uzatvorená dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky č. XXXXXXB/CORP/XXXX medzi dlžníkom ako vystaviteľom zmenky a Š. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX J. - R. S. ako zmenečným ručiteľom a žalobcom ako veriteľom (ďalej len „Dohoda“), predmetom ktorej je zabezpečenie záväzku dlžníka za podmienok uvedených v zmluve vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom v prospech dlžníka na základe zmluvy do sumy 120.000,00 eur, ako aj na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania a zaplatenie dojednaných poplatkov, prípadne iných dlžných súm podľa zmluvy, vrátane prípadu predčasnej splatnosti istiny z dôvodov uvedených v zmluve, ako aj pri odstúpení od zabezpečenej zmluvy alebo jej vypovedaní alebo vypovedaní poskytnutia úveru alebo jej časti, a to záväzky, ktoré v čase podpisu tejto dohody už boli vzniknuté alebo ešte len vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, a to aj v prípade zmeny zabezpečenej zmluvy, najmä pri predĺžení splatnosti záväzku alebo pri zvýšení sumy úveru až do výšky 250.000,00 eur, ako aj v prípade akejkoľvek zmeny záväzkového vzťahu medzi veriteľom a vystaviteľom zmenky alebo nahradenia záväzku novým záväzkom. V zmysle čl. III. Základne dojednania, bod 3.5. Dohody, zmenečný ručiteľ podpisom tejto dohody vyhlásil, že ak vystaviteľ nesplní ktorýkoľvek svoj záväzok, na ktorý sa vzťahuje táto dohoda a neuspokojí pohľadávku veriteľa, uspokojí veriteľa ako ručiteľ až do výšky zmenkovej sumy podľa tejto dohody. Na zabezpečenie záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky a dlžníka v jednej osobe a pohľadávky žalobcu, dlžník vystavil dňa 30.5.2016 zmenku podpísanú za podmienok uvedených v dohode, ktorej zaplatenie je na nej zaručené zmenečným ručením zmenečného ručiteľa, ktorá bola pri vydaní neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený vyplniť jej majiteľ podľa podmienok uvedených v dohode, ak zabezpečená pohľadávka nebude splnená riadne a včas. Dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve, a to že viac ako tri pracovné dni trvá omeškanie dlžníka s platením splatnej sumy istiny alebo čo aj len jednej splátky istiny alebo splatnej sumy úrokov podľa zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom, žalobca dňa 17.8.2017 pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 21.8.2017 a písomne vyzval dlžníka na zaplatenie celého zostatku nesplateného úveru s príslušenstvom, ktoré bol dlžník povinný splatiť v lehote 3 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na úhradu celého zostatku úveru bolo dňa 4.9.2017 doručené aj zmenkovému ručiteľovi. V zmysle čl. III. Dohody žalobca ako majiteľ zmenky z dôvodu neplnenia úveru riadne a včas zo strany dlžníka, vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovne: zmenková suma vo výške 116.476,54 eur a dátum splatnosti zmenky: 30.8.2017. Žalobca s účinnosťou od 31.8.2017 stanovil pre úver sadzbu úrokov vo výške 6 % p.a.. Dňa 30.8.2017 žalobca písomne vyzval dlžníka ako aj zmenečného ručiteľa na zaplatenie splatného záväzku s príslušenstvom, t.j. zmenkovej sumy vrátane úrokov vo výške 6 % p.a. z celého zostatku zmenkovej sumy, a to od 31.8.2017 až do zaplatenia. Dlžník ani zmenkový ručiteľ neuhradili svoj peňažný záväzok. Zmenečný ručiteľ bol spoločníkom a konateľom dlžníka od dňa 21.12.2005 do dňa 8.9.2017. Zmenečný ručiteľ v nedávnom období (august 2017) uskutočnil dispozíciu so svojim bonitným majetkom, a to na základe nasledovných právach úkonov: Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi zmenečným ručiteľom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva (podiel 1/1) k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres Košice - okolie, obec A. N. H., katastrálne územie T., zapísané na LV č. XXXX, a to k pozemku s parc. č. XXX/XX (parcela registra „C“) o výmere 674 m2, druh pozemku orná pôda, a parc. č. XXX/XX (parcela registra „C“) o výmere 387 m2, druh pozemku orná pôda. Táto kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností zapísaná vkladom C.-XXXX/XXXX zo dňa 7.9.2017 - 98/17 (ďalej len „Kúpna zmluva“). Žalobca má za to, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle kúpnej zmluvy došlo s úmyslom zmenečného ručiteľa ukrátiť žalobcu ako veriteľa. V čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle kúpnej zmluvy na žalovanú zmenečný ručiteľ musel vedieť o záväzkoch dlžníka a o svojich záväzkoch voči žalobcovi a o tom, že v dôsledku neplnenia povinností zo strany dlžníka a zo svojej strany vyplývajúcich zo zmluvy sa stane kontokorentný úver splatný a že žalobca vyplní blankozmenku za podmienok uvedených v dohode a svoju pohľadávku bude vymáhať súdnou cestou tak od dlžníka ako aj od zmenkového ručiteľa. Preto zmenkový ručiteľ v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle kúpnej zmluvy na žalovanú. Zároveň žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že s účinnosťou od 9.9.2017 došlo k zmene spoločníka dlžníka, k zmene konateľa dlžníka ako aj k zmene obchodného mena. Jediným spoločníkom dlžníka sa stala spoločnosť Simple Pay, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 930 079, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 120241/B. Po preverení spoločníkov spoločnosti Simple Pay, s.r.o. bolo zistené, že ide o osoby, ktoré vystupujú v mnohých ďalších slovenských spoločnostiach, v ktorých Sociálna poisťovňa alebo Finančná správa

eviduje dlhy a daňový nedoplatok ku dňu vo výške 2.500,00 eur. Žalobca má za to, že zmenečný ručiteľ ako jediný spoločník a konateľ dlžníka úmyselne dlžníka ako spoločnosť predal s cieľom vyhnúť sa svojim dlhom, ktoré má aj voči žalobcovi.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keďže neboli naplnené zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe, nakoľko podmienkou úspechu odporovacej žaloby je preukázanie vedomostí žalovanej.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia (viď body 5.-12. odôvodnenia napadnutého rozsudku), súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle , (ďalej len „“), , , OZ a dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Súd prvej inštancie v tomto konaní dospel k záveru, že žalobca má aktívnu legitimáciu v predmetnom spore, keďže žalobca je v predmetnom spore veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j. pohľadávka je splatná, čím má voči dlžníkovi exekučný titul. Rovnako je daná aj pasívna vecná legitimácia v spore, nakoľko žalovaná je kupujúca z kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2017.

6. Čo sa týka preukázania ukrátenia uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa mal súd za to, že žalobca v predmetnom konaní preukázal zmenšenie majetku zmenečného ručiteľa Š. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol v tom čase spoločníkom a konateľom dlžníka, ako to vyplýva aj z predložených dôkazov a je zrejmé, že tesne v čase predaja sporných nehnuteľností došlo s účinnosťou dňa 9.9.2017 k prevodu spoločnosti Konkast, s.r.o, so sídlom Riazanská 675/2, 831 03 Bratislava, IČO: 36 601 128 novému spoločníkovi spoločnosti Simple Pay, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 930 079. Rovnako Š. T., nar. XX.X.XXXX, ako zmenečný ručiteľ dlžníka, previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2017 a následným urýchleným vkladom do katastra nehnuteľnosti dňa 7.9.2017 sporné nehnuteľnosti na žalovanú, ktorá nadobudla k sporným pozemkov vlastnícke právo. Na základe uvedených dôkazov žalobcom má súd za to, že došlo k zmenšeniu majetku zmenečného ručiteľa a bola naplnená jedna zo základných podmienok pre podanie odporovacej žaloby. Vo vzťahu k vedomosti žalovanej o prípadnom úmysle zmenečného ručiteľa, poukazoval na časovú chronológiu jednotlivých úkonov (uzavretie kúpnej zmluvy predchádzalo k prevodu spoločnosti Konkast, s.r.o., novému spoločníkovi spoločnosti Simple Pay, s.r.o. v čase, keď bol zmenečný ručiteľ spoločníkom a konateľom dlžníka), pričom súd skúmal, či v danom prípade išlo o prevod bezodplatný, kde by bolo možno uvedené očakávať existenciu prípadnej vedomosti žalovanej o úmysle zmenečného ručiteľa ukrátiť žalobcu ako veriteľa.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania bolo medzi sporovými stranami sporné, či išlo o bezplatný prevod alebo či bola zaplatená kúpna cena titulom uzavretej kúpnej zmluvy vo výške 65.000,00 eur ako to vyplýva z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2017. Žalovaná ale v priebehu konania súdu nepreukázala žiadny dôkaz (doklad, potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny), ktorý by jednoznačne preukazoval zaplatenie kúpnej ceny a preto mal za to, že žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny nebolo to preukázané ani formou vystavenej zmenky, ani postupný výber z banky rok, dva predtým pred uzatvorením kúpnej zmluvy a čo sa týka výberu hotovosti zrealizovaného žalovanou dňa 12.12.2014 vo výške 50.000,00 eur z podnikateľského účtu, ktorého majiteľom bola spoločnosti JKAC s.r.o., tento dôkaz súd považoval za nevierohodný vzhľadom na časový rozdiel medzi samotným výberom hotovosti dňa 12.12.2014 a uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 6.9.2017, pričom aj výška sumy bola v rozpore s tvrdeniami žalovanej v priebehu konania a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle s odkazom na vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v tomto konaní.

8. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaná. Uplatnila odvolací dôvod podľa a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila so záverom súdu, že došlo k zmenšeniu majetku zmenečného ručiteľa a ani nebola preukázaná vedomosť žalovanej o úmysle zmenečného ručiteľa ukrátiť veriteľa vychádzajúc z toho, že p. Š. T. previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Konkast s.r.o. na obchodnú spoločnosť Simple Pay s.r.o., a rovnako previedol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2017 nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, kat. úz. T.. Mala za to, že k úhrade kúpnej ceny reálne došlo, čo

preukázala svojou výpoveďou, ako aj výpoveďou p. T., keďže z účtu svojej obchodnej spoločnosti vybrala hotovosť vo výške 50.000,00 eur. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, že k ukráteniu veriteľa došlo prevodom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti kúpnou zmluvou zo dňa 6.9.2017, čo s vecou nijako nesúvisí a prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, pretože ekvivalentné právne úkony nie je bez ďalšieho možné považovať za ukracujúce veriteľa. To, že právnym úkonom dlžníka došlo ku skutočnému faktickému ukráteniu veriteľa je povinný ale v konaní preukazovať žalobca a nie žalovaná, čo súd nesprávne uviedol, žalobca v tomto smere dôkaz nepredložil, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. o naplnení zákonných predpokladov a preto súd nemohol ani dospieť k časovej chronológii jednotlivých úkonov, t.j. že uzavretie kúpnej zmluvy predchádzalo prevodu spoločnosti Konkast, s.r.o. novému spoločníkovi spoločnosti Simple Pay s.r.o. v čase, keď bol zmenečný ručiteľ spoločníkom a konateľom dlžníka. Preto navrhovala zmeniť rozsudok tak, že súd žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa s podaným odvolaním nestotožnil v celom rozsahu a považoval ho za nedôvodné. Mal za to, že žalobca na podklade predložených dôkazov preukázal v predmetnom súdnom konaní zmenšenie majetku zmenkového ručiteľa - p. Š. T., keď v tesnej časovej súvislosti s účinnosťou od 9.9.2017 došlo k prevodu spoločnosti Konkast s.r.o., so sídlom Riazanská 675/2, 831 03 Bratislava, IČO: 36 601 128 (ďalej len „Konkast s.r.o.“) novému spoločníkovi spoločnosti Simple Pay s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10/A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 930 079 (ďalej len „Simple Pay s.r.o.“), pričom spoločníkom a konateľom spoločnosti Konkast s.r.o. bol Š.T. T.. V tom čase dňa 6.9.2017 bola medzi Š. T. a žalovaným uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti s urýchleným následným vkladom do katastra nehnuteľností dňa 7.9.2017. Uvedeným mal súd prvej inštancie za preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku zmenkového ručiteľa a bola naplnená jedna z podmienok pre podanie odporovacej žaloby. Zmenšenie majetku zmenkového ručiteľa potom nespočívalo len v prevode spoločnosti Konkast s.r.o. na spoločnosť Simple Pay s.r.o., ale aj v prevode nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy na žalovaného, nakoľko odplatnosť nebola v konaní zo strany žalovaného riadne preukázaná. Pokiaľ žalovaný uvedenú skutočnosť tvrdil, bol povinný to aj hodnoverným spôsobom preukázať. Poukazoval na bod 25. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa stotožňoval a mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania riadnej úhrady kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy, čím ide o bezodplatný právny úkon a uvádzanými skutočnosťami bolo preukázanie zmenšenie majetku zmenkového ručiteľa, čím je odvolanie nedôvodné, dávajúc do pozornosti aj ďalšie body odôvodnenia napadnutého rozsudku, t.j. 23. a 24. Preto navrhoval potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny a priznať žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na ňou uvádzaných skutočnostiach a tvrdila, že žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval hodnotu obchodného podielu spoločnosti Konkast s.r.o., nepreukázal, za akú hodnotu p. T. obchodný podiel previedol a ani to, že nedošlo k úhrade tejto ceny, pričom ona z účtu svojej obchodnej spoločnosti vybrala hotovosť vo výške 50.000,00 eur.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na podaných vyjadreniach a uviedol, že na ďalšie vyjadrenia žalovanej nemožno prihliadať s odkazom na ust. a a uplynutie odvolacej lehoty. Žalobca sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to s ním uvádzanou prvou podmienkou zmenšenia majetku Š. T., k čomu došlo jednak prevodom spoločnosti Konkast s.r.o. na spoločnosť Simple Pay s.r.o. a tiež prevodom nehnuteľností bonitného majetku Š. T. v zmysle kúpnej zmluvy, k čomu došlo v tesnej časovej súvislosti, čo preukazuje úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaného o tomto úmysle Š. T., čo nebolo vyvrátené zo strany žalovanej žiadnym hodnoverným dôkazom s poukazom na zdôvodnenie v tomto smere učinené súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

12. Žalovaná sa k tomuto vyjadreniu vyjadrila v tom smere, že nemala žiadnu vedomosť o prevode obchodného podielu a zaplatenie sumy preukázala titulom uzavretej kúpnej zmluvy.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. a

v znení uplatnených odvolacích námietok podľa a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2022 o 10,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 24.3.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

15. Žalovaná ako odvolateľka podaným odvolaním uplatnila odvolacie dôvody podľa a .

16. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa .

19. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru o naplnení zákonných predpokladov v zmysle . Nakoľko v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, odvolací súd na skutkové zistenia a právne posúdenie, ktoré použil súd prvej inštancie, poukazuje a to v zmysle ust. .

20. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Vecne správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje ( ) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd považuje za potrebné dodať:

21. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený (1). Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (2). Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (3). Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (4). Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti (5).

23. Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou (1). Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (2). Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (3). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (4).

24. V danom prípade je predmetom konania žalobný návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu

- kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2017, na základe ktorej Š. T., nar. XX.X.XXXX ako zmenečný ručiteľ a predávajúci previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, katastrálne územie T., zapísané na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/XX o výmere 674 m2, druh pozemku orná pôda, a parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc č. XXX/XX o výmere 387 m2, druh pozemku orná pôda na žalovanú ako kupujúcu.

25. Účelom inštitútu odporovateľnosti upraveného v ustanoveniach § a 42b (v čase urobenia posudzovaného právneho úkonu v ustanovení ) je zabezpečiť

občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka za predpokladu, že tieto právne úkony vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu či k obmedzeniu možnosti, aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil (tzv. ukrátenie veriteľa). Právna podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon, ktorý je platným právnym úkonom, stráca na základe právoplatného rozhodnutia súdu v stanovených prípadoch účinnosť iba voči osobe oprávnenej na uplatnenie odporovateľnosti, t.j. voči veriteľovi (relatívna bezúčinnosť).

26. Zmyslom žaloby podľa (odporovacej žaloby) je - z pohľadu žalujúceho veriteľa - dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, môže sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, poprípade vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.

27. Kým citované ustanovenie v platnom znení vymedzuje podmienky odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, odsek 1 tohto ustanovenia upravuje aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby (pasívnu legitimáciu upravuje citované ustanovenie a . Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorému dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Je preto potrebné rozlišovať medzi subjektívnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu vyplývajúcou z , ktorou je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (t.j. svojím právnym úkonom úmyselne nastoliť taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku) a ktorá musí byť daná v čase uskutočnenia právneho úkonu, a požiadavkou vymedzujúcou aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby, ktorou je ukrátenie veriteľa uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o odporovacej žalobe, t.j. pre posúdenie, či žalobca je nositeľom práva odporovateľnosti, je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu v zmysle ustanovenia . Ak by v čase rozhodovania súdu pohľadávka veriteľa ešte nebola alebo už nebola vymáhateľná, nebola by daná jeho aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby. Rovnako tak by táto aktívna legitimácia nebola daná ani v prípade, ak by právny úkon dlžníka urobený v úmysle ukrátiť veriteľa neukracoval v čase rozhodovania súdu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by tu bol dostatok iného majetku umožňujúceho uspokojenie veriteľa. Otázka, či dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou. Jej posúdenie vyžaduje zistenie majetku dlžníka z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, a to, z už uvedených dôvodov, podľa stavu v čase rozhodovania súdu. Ak by uvedená právna otázka vymedzujúca aktívnu legitimáciu žalobcu mala byť posudzovaná podľa stavu majetku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, bolo by to v rozpore s ustanovením a nebol by zabezpečený ani účel inštitútu odporovateľnosti, t.j. občianskoprávna ochrana veriteľa. V čase uskutočnenia právneho úkonu dlžníka, urobeného v úmysle ukrátiť veriteľa, veriteľ totiž ešte nemusí mať vymáhateľnú pohľadávku a nemusí mať ani vedomosť o právnom úkone dlžníka, o ktorom sa obvykle dozvie až následne. Nemusí mať teda reálnu možnosť, domáhať sa už v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu uspokojenia svojej pohľadávky z ostatného majetku dlžníka (viď uznesenie Ústavného súdu SR -9 zo dňa 5.10.2005).

28. S poukazom na hore citované rozhodnutie Ústavného súdu SR odvolací súd apeluje na to, že súdna prax i právna teória sú jednotné v tom, že odporovacia žaloba v zmysle , nemôže byť úspešná, ak dlžník aj napriek odporovateľnému úkonu a ďalším svojim dlhom - vlastnil taký majetok, ktorý postačoval na uspokojenie svojich veriteľov a preto pre rozhodnutie o aktívnej vecnej legitimácii v spore a o tom, či právny úkon dlžníka bol urobený v úmysle ukrátiť veriteľa musí byť daný v čase rozhodovania súdu s odkazom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa titulom nedostatku iného majetku umožňujúceho uspokojenie veriteľa s tým, že dlžníkov právny úkon ukrátenia uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je vždy otázkou právnou, ktorá vyžaduje zistenie majetku dlžníka z

hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, podľa stavu v čase rozhodovania súdu, čo má vplyv aj na vymedzenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

29. V danom prípade odvolacia námietka odvolateľky vychádzala zo skutočností nepreukázania naplnenia zákonných predpokladov v zmysle titulom ukrátenia uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky uzatvorením právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy zo dňa 7.9.2017, ktorá by mala byť voči žalobcovi právne neúčinná, nakoľko dlžník dňa 30.5.2016 uzatvoril so spoločnosťou Konkast s.r.o., so sídlom v Bratislave, Riazanská 375/2 ako klientom zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 120.000,00 eur v prospech dlžníka ako klienta a to s následným uzatvorením dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky na sumu 120.000,00 eur s príslušenstvom s tým, že dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok v dohodnutej zmluve a napriek tomu, že žalobca dňa 17.8.2017 pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo aj oznámil dlžníkovi, ktorý tak o hore uvedených úkonoch mal vedomosť, nakoľko mu boli doručené, zmenečný ručiteľ kúpnou zmluvou zo dňa 6.9.2017 previedol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na žalovanú, ktorá v konaní nevedela hodnoverne a presvedčivo vyvrátiť tvrdenie žalobcu o nezaplatení kúpnej ceny s tým, že s účinnosťou od 9.9.2017 aj došlo k zmene spoločníka dlžníka, t.j. k zmene konateľa dlžníka, ako aj k zmene obchodného mena, pričom jediným spoločníkom dlžníka sa stala spoločnosť Simple Pay s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 10/A, čím aj podľa odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva časová súvislosť vykonaných úkonov, ako aj úmysel dlžníka žalobcu ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaná v konaní hodnoverne nespochybnila, že z jej strany bola zaplatená kúpna cena, nakoľko doba od výberu hotovosti vo výške 50.000,00 eur dňa 12.12.2014 a uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 6.9.2017 to spochybňuje s tým, že v konaní ani nebolo preukázané, aby dlžník okrem tohto majetku vlastnil aj iný majetok, ktorý by postačoval na úhradu jeho dlhu žalobcovi.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, tak podľa odvolacieho súdu boli v spore naplnené zákonné podmienky titulom odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. , keďže z krokov žalovanej a ich časovej súvislosti nebol preukázaný v konaní opak, čím sú odvolacie námietky zo strany žalovanej nedôvodné a právne irelevantné.

31. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle s odkazom na ust. .

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).