Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/57/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Dany Kálnayovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/X, B., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.135,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. - 33 z 18. júna 2020 v znení (opravného) uznesenia Okresného súdu Levice č. k. - 79 z 30. augusta 2021 , takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. - 33 z 18. júna 2020 v znení (opravného) uznesenia Okresného súdu Levice č. k. - 79 z 30. augusta 2021 potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví (v znení tam uvedeného opravného uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2021) rozhodol, že exekúciu zastavuje (I. výrok) a oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní od doručenia uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil v I. výroku na ustanovení v nadväznosti na o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a v II. výroku na o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil v I. výroku v podstate tým, že po doplnení návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uzavrel, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa 20.09.2012, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný ako fyzická osoba nekonal pri uzatvorení zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda má postavenie spotrebiteľa. Oprávnený ako veriteľ uvedeným konaním porušil ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase vystavenia zmenky. V nadväznosti na I. výrok rozhodol v II. výroku o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi podľa Exekučného poriadku trovy exekúcie, ktoré vyčíslil v sume 39,83 eura.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Oprávnený s povinným uzatvorili zmluvu o úvere, v ktorej povinný uviedol, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na účel zamestnania. Vzhľadom na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, vymedzujúceho kto je spotrebiteľom, účelové poskytnutie úveru v danej veci (t. j. jeho poskytnutie na účel zamestnania, čo povinný vyhlásil) vylučuje na predmetný právny vzťah aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom bez významu, na čo bol aj skutočne použitý. Súčasne je potrebné chrániť dobrú vieru oprávneného, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní oprávnený v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si oprávnený uplatnil akcesorický nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný.

7. Povinný vo vyjadrení v podstate uviedol, že o predmetný úver požiadal z dôvodu finančnej tiesne a obavy, že vlastník bytu ho vysťahuje. Úver nebol povinnému poskytnutý ani na zamestnanie, ani na podnikanie. S podaným odvolaním nesúhlasil. Povinný mal naviac za to, že spĺňa podmienku zastavenia exekúcie podľa právnej úpravy účinnej od januára 2020.

8. Oprávnený v odvolacej replike naďalej zotrval na doterajších podaniach.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že sú splnené podmienky vecného prejednania odvolania ( a contrario ), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnuté uznesenie, a to v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( , a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

10. Odvolací súd k naplneniu procesných podmienok tohto odvolacieho konania (a v rámci nich osobitnej procesnej podmienky trvania exekúcie tak v čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ako aj rozhodovania odvolacieho súdu) bližšie osobitne uvádza, že v danej veci nedošlo k zastaveniu exekúcie ex lege zo o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej aj len „zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“ alebo „ZoUNEK“). Predmetné exekučné konanie a aj exekúcia v rámci neho vedená, v tejto veci začali pred 01.04.2017 (exekučné konanie bolo na návrh oprávneného začaté dňa 20.10.2014 a exekúcia bola následne začatá dňa 01.12.2014, kedy súd prvej inštancie ako exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie [ veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017]), a preto sa podľa prechodného ustanovenia vety prvej Exekučného poriadku vedú podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Exekučné konanie a v rámci neho vedená exekúcia spadajú teda do rozsahu osobitného zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ( ZoUNEK). Exekúcia je v danej veci však vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava, číslo konania SR 01900/13 zo 07.01.2014, ktorý je obsahom súdneho spisu a z ktorého vyplýva, že sa ním priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Táto exekúcia bola preto dňa 23.12.2015, kedy nadobudlo účinnosť prechodné ustanovenie Exekučného poriadku, ex lege podľa v nadväznosti na v spojení s Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) odložená. Z ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní pritom vyplýva, že exekúcia, ktorá je síce vedená a spadá do rozsahu pôsobnosti zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, nemôže byť ex lege týmto zákonom zastavená skôr, ako 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby skončenia odloženia exekúcie. Keďže v prejednávanej veci k skončeniu odloženia exekúcie (v intenciách prejednávanej veci právoplatným rozhodnutím exekučného súdu podľa Exekučného o pokračovaní exekúcie) pred rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo, je vylúčené jej zastavenie ex lege podľa zákona o ukončení niektorých exekučných konaní pred týmto rozhodovaním odvolacieho súdu.

11. Odvolaním napadnutým uznesením je uznesenie súdu prvej inštancie ako exekučného súdu, ktorým podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodoval potom, ako súdny exekútor postúpil súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 (do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

18. Podľa , a (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (dňa 20.04.2011 - ďalej len „v čase uzavretia zmluvy o úvere“), (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, (1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

26. Podľa čl. I. . ods. 1 zmenkového a šekového (ďalej len „“) v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

27. Podľa čl. I. § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

28. Odvolací súd po meritórnom prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací súd napokon na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej podľa veta posledná dopĺňa nasledovné.

29. Podľa právnej úpravy zavedenej (novelizačným) , platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení Exekučného poriadku sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením a zmenkového a šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

30. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Odo dňa 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v už prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali do 22.12.2015 (a to bez ohľadu na to, či v nich už bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie), pretože aj v týchto exekučných konaniach exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku).

31. Oprávnený v odvolaní namietal, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Táto odvolacia námietka oprávneného nie je ale dôvodná. Odvolací súd totiž dospel k záveru o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 20.04.2011 je spotrebiteľskou zmluvou podľa a súčasne aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa , a to z dôvodov uvedených v nasledujúcich bodoch.

32. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná od 01.01.2008 v ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

33. Ustanovenia a nasl. sa teda vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

34. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj dočasné poskytovanie peňažných prostriedkov za odplatu, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa podľa () a za veriteľa podľa (). Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena a priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu, adresy prechodného pobytu a čísla občianskeho preukazu.

35. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia a rovnako aj v zmysle , obe v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, považuje fyzická osoba, ktorej pri uzatváraní (teda pri ponúknutí úveru) a plnení (teda pri samotnom poskytnutí úveru) zmluvy bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

36. Povinný v zmluve o úvere uviedol, že finančné prostriedky sú mu oprávneným poskytované na výkon zamestnania a z uvedeného prehlásenia povinného by teda mohli vyvstať pochybnosti o tom, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo nespotrebiteľskú a v nadväznosti na to, či ide aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a či je teda v danom právnom vzťahu v postavení spotrebiteľa. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak je pre tento záver rozhodujúce, či je dlžník spotrebiteľom, je ale dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy - plynúceho z preukázaného postavenia dlžníka ako nespotrebiteľa - na dodávateľovi (veriteľovi) (v tomto exekučnom konaní v procesnom postavení oprávneného). Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, príp. vylúčenie záveru o tom, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa , plynúca z preukázaného postavenia dlžníka ako nespotrebiteľa (keď pre posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy podľa a aj ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa je primárne významné to, či dlžník má v danom zmluvnom vzťahu práve postavenie spotrebiteľa) musí byť totiž preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie alebo predmet podnikania odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie je súd povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, na oprávnenom (ako veriteľovi - dodávateľovi) a jednak, že v prípade

dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter a či je alebo nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský charakter má a je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, plynúci zo záveru, že dlžník, voči ktorému oprávnený nepreukázal účel, na ktorý mu mali byť finančné prostriedky poskytnuté, má postavenie spotrebiteľa.

37. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil v konaní (osobitne k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci ktorého práve bezpečné preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere má veľký právny význam, keďže následne exekučný súd aj na základe tohto doplnenia návrhu rozhoduje o pokračovaní alebo zastavení exekúcie, pričom záver o tom, že nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je kľúčovým, keďže ide o primárnu podmienku zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku) žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali bezpečne opak - teda, že povinný mal v danom zmluvnom vzťahu postavenie nespotrebiteľa, ktorá skutočnosť by bez ďalšieho mala za následok, že uzavretá zmluva o úvere nie je ani spotrebiteľskou zmluvou podľa a ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa . Ako už odvolací súd uviedol vyššie, samotné vyznačenie účelu použitia úveru bez toho, aby k tomuto pristúpili skutočnosti (uvedené príkladmo v predchádzajúcom bode), nie je preto ani právne významnou skutočnosťou, na ktorú by bolo možné prihliadať pri vyhodnocovaní toho, či dlžník mal alebo nemal v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa podľa a a ktorá by svedčila o tom, že povinný nie je v danom záväzkovo-právnom vzťahu spotrebiteľom podľa a ani podľa . Okrem toho rovnako nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené len tie údaje povinného, ktoré sa uvádzajú v prípade, ak tieto zmluvy uzatvárajú fyzické osoby - spotrebitelia (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a pod.).

38. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že oprávnený v odvolaní uviedol po prvýkrát v priebehu exekučného konania skutkové tvrdenie o tom, že dňa 20.04.2011 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere) mal povinný podpísať aj dodatok k nej, obsahom ktorého malo byť vyhlásenie povinného, že oprávneným ako veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- eur použije na „náklady na reklamu“. Na uvedené skutkové tvrdenie oprávneného, naviac dôkazom nepreukázaného (keď tento dodatok nepredložil počas celého exekučného konania, osobitne k podanému doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a ani k odvolaniu, v ktorom naň prvý krát odkazuje), odvolací súd podľa (a contrario) neprihliadal, a preto naň ani nijakým spôsobom neakcentoval pri vyvodzovaní v predchádzajúcich odsekoch konštatovaných skutkových a právnych záveroch a vychádzal zo stavu, akoby toto skutkové tvrdenie nebolo v konaní uplatnené. Uvádzanie skutkových tvrdení, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré sú jedným z prostriedkov procesného útoku ( ), možno v odvolacom konaní uplatniť len za podmienky ustanovenej v , upravujúceho inštitút novôt v odvolacom konaní. Keďže tento prostriedok procesného útoku (predmetné skutkové tvrdenie) nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie a netýka sa skutočností vymedzených v až c) (keďže nemá byť ním preukázané, že v konaní došlo k tzv. „inej vade konania“, a rovnako sa netýkajú procesných podmienok či vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu), je v odvolacom konaní prípustný len za naplnenia podmienok stanovených v - teda ak ich odvolateľ nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (teda pred vydaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie). Oprávnený v podanom odvolaní netvrdil a ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, pre ktoré uvedený prostriedok procesného útoku (predmetné skutkové tvrdenie) nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (v čase pred vydaním napadnutého uznesenia, a tým ovplyvniť rozhodovanie súdu). Ak chcel oprávnený predmetné skutkové tvrdenie ako prostriedok procesného útoku uplatniť v odvolacom konaní, bolo jeho povinnosťou taktiež tvrdiť a aj preukázať odvolaciemu súdu, že tento dôkazný návrh nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Naviac, v prejednávanej veci samotná povaha daného skutkového tvrdenia, podľa ktorého mal byť ešte dňa 20.04.2011 podpísaný dodatok k zmluve o úvere, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, nenasvedčuje žiadnym skutočnostiam, pre ktoré by oprávnený tento dôkaz, ktorý mal vzniknúť ešte 20.04.2011 za účasti oprávneného (ktorý bol zmluvnou stranou zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bol uzavretý dodatok, ktorý je opäť dvojstranným právnym úkonom urobeným za účasti zmluvných strán zmluvy) pri dodržaní zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) nemohol bez svojej viny uplatniť ešte v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanej veci tak nebola splnená žiadna z podmienok ustanovených v , výlučne za naplnenia ktorej možno v odvolaní použiť (nové) skutkové tvrdenia (a dôkazy ich preukazujúce) ako

jeden z prostriedkov procesného útoku oprávneného. Keďže tieto podmienky v prejednávanej veci neboli splnené, odvolací súd na predmetné skutkové tvrdenie o konkrétnom účele, na ktorý povinný vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky použije, ani nemohol akokoľvek prihliadať.

39. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 20.04.2011 je nielen spotrebiteľskou zmluvou (podľa a nasl. ), ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa . Ako už bolo totiž uvedené vyššie, oprávnený napĺňa všetky znaky definície veriteľa podľa . Predmetom zmluvy o úvere z 20.04.2011 bolo poskytnutie úveru veriteľom (oprávneným) dlžníkovi (povinnému), ktorý bol spotrebiteľom podľa a súčasne aj podľa . Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere inter alia vo forme úveru ( ), teda vo forme, v akej aj v prejednávanej veci dočasne veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky, čím úver poskytnutý oprávneným povinnému v prejednávanej veci napĺňa znaky spotrebiteľského úveru a zmluva o úvere je potom podľa obsahu práve zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Samotná skutočnosť, že zmluva o úvere nie je v prejednávanej veci výslovne označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere nič nemení na tom, že takouto zmluvou je, keďže každý právny úkon sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie jeho formálneho označenia.

40. Ďalej je tiež potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú.

41. Keďže právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere z 20.04.2011, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je súčasne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je nutné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (najmä príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a ), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (ktorým je podľa aj zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere, o aký ide aj v prejednávanej veci). Tieto (kogentné) ustanovenia (spotrebiteľského práva) je však treba aplikovať aj na všetky právne úkony a vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, ktorými právnymi úkonmi sú v prejednávanej veci aj rozhodcovská zmluva (uzavretá v deň uzavretia zmluvy o úvere, ktorá obsahovala dohodu o riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere) a dohoda o vyplnení zmeniek, ktorá bola inkorporovaná do čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dohoda o vyplnení zmeniek bola v prejednávanej veci uzavretá ako zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinného zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto, aj keď v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok (ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom), bol uplatnený nárok zo zmenky, ktorá však bola len zabezpečovacím inštitútom záväzku povinného splatiť svoj záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a keď rozhodcovské konanie bolo vedené na základe rozhodcovskej zmluvy (ktorá bola uzavretá na základe a v priamej súvislosti so zmluvou o úvere, bez ktorej by nemala právne opodstatnenie, keďže jej predmetom je práve dohoda zmluvných strán zmluvy o úvere na riešení sporov vzniknutých z tejto zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou), je potrebné posudzovať aj tieto právne úkony aj podľa noriem spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu (t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu či subjektov záväzkového vzťahu a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie.

42. V tomto exekučnom konaní vymáhaným nárokom je nárok zo zmenky vystavenej dňa 20.04.2011, zabezpečujúcej povinnosť povinného splatiť svoj dlh vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (obsiahnutej v listine označenej ako zmluva o úvere, z 20.04.2011), ktorý nárok si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom na podklade ktorého je v prejednávanej veci vedená exekúcia. Nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní teda vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (o spotrebiteľskom úvere),

keďže práve na jej podklade bola vystavená predmetná zabezpečujúca zmenka, z ktorej nárok bol uplatnený v rozhodcovskom konaní. Uvedená zabezpečujúca zmenka bola pritom vyplnená v rozpore s ustanovením v znení účinnom ku dňu jej vystavenia, keďže toto ustanovenie nepripúšťalo splnenie dlhu alebo zabezpečenie jeho splnenia v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Použitie zmenky bolo teda podľa v danom záväzkovo-právnom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere neprípustné, pričom na toto neprípustné použitie zmenky nebolo v rozhodcovskom konaní, v ktorom oprávnený uplatňoval práve nárok z uvedenej zmenky, prihliadnuté. Rovnako v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky (medzi inými neplatnosť dohody o vyplnení zmeniek).

43. V nadväznosti na uvedené možno pre úplnosť doplniť, že rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, keďže povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ, ktorý záver bol však v tomto exekučnom konaní (vrátane tohto odvolacieho konania) vyvrátený.

44. K už uvedenému záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek odvolací súd uvádza, že oprávnený ako veriteľ a remitent uzatvoril s povinným ako dlžníkom a vystaviteľom zmenky Dohodu o vyplnení zmeniek - teda zmenkovú dohodu s obsahom, že povinný ako dlžník vystaví v prospech oprávneného dve blankozmenky (ktoré teda v čase vystavenia úplnými zmenkami ešte neboli, keďže zmenkou sa blankozmenka stane až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), ktoré veriteľ ako remitent môže vyplniť vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Túto dohodu teda uzatvoril oprávnený s povinným napriek tomu, že v znení účinnom ku dňu jej vystavenia (a uzavretia dohody o vyplnení zmeniek, inkorporovanej do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere) nepripúšťal možnosť uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy alebo jej zabezpečenie zmenkou. Takáto dohoda o vyplnení zmeniek je nielen pre rozpor s , ale aj pre rozpor s čl. I. zákona zmenkového a šekového podľa absolútne neplatná. Oprávnený preto nemohol na základe uvedenej zmenkovej dohody blankozmenku vyplniť, v dôsledku čoho sa blankozmenka vlastnou zmenkou ani nikdy nestala.

45. Z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý je súčasťou spisu, odvolací súd zistil, že z neho vyplýva, že rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadol na to, že zmenka zabezpečovala návratnosť spotrebiteľského úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter, bol založený spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (označenej ako zmluva o úvere) z 20.04.2011, ktorý právny vzťah upravujú aj kogentné ustanovenia . Rozhodcovský súd predovšetkým neprihliadol na ustanovenie , ktoré nepripúšťalo zabezpečenie návratnosti spotrebiteľského úveru zmenkou. Odvolací súd rovnako zistil, že rozhodcovský súd neprihliadol následne ani na neprijateľné zmluvné podmienky (a nevyvodil z nich právne následky) (napr. neskúmal, či neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je samotná dohoda o vyplnení zmenky, ktorá, ako odvolací súd uviedol vyššie, je v danej veci absolútne neplatná podľa pre rozpor so zákonom).

46. V tomto exekučnom konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom pri vydaní exekučného titulu rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v uvedenej spotrebiteľskej zmluve (označenej ako „zmluva o úvere“), uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 20.04.2011 (napr. na neplatnú dohodu o vyplnení zmeniek), ale najmä na to, že použitie zmenky bolo v danej veci podľa neprípustné, a že oprávnený zmenku vyplnil v rozpore s týmto zákazom. V dôsledku neprihliadnutia na uvedené skutočnosti vydal rozhodcovský súd exekučný titul v rozsahu, v akom sa ho oprávnený domáhal. Týmto sú v danej veci splnené všetky podmienky ustanovené v Exekučného poriadku, za ktorých je exekučný súd v spojení s Exekučného poriadku povinný exekúciu zastaviť.

47. Keďže súd prvej inštancie ako exekučný súd za uvedeného skutkového a právneho stavu exekúciu I. výrokom odvolaním napadnutého uznesenia z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil, je jeho rozhodnutie vecne správne.

48. Keďže odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti I. výroku odvolaním napadnutého uznesenia, čím je naplnený dôvod na jeho potvrdenie podľa , a vo vzťahu k na ňom závislému akcesorickému II. výroku o náhrade trov exekúcie nielenže oprávnený neuviedol v odvolaní žiadny odvolací dôvod, na základe ktorého by bolo možné odvolanie v danom výroku vecne preskúmať (keďže týmito dôvodmi je odvolací súd v zásade viazaný - ) (z čoho súčasne možno usudzovať, že II. výrok oprávnený napadol odvolaním práve len z dôvodu, že tento je výrokom závislým na hlavnom I. výroku, bez ktorého existencie nemôže obstáť), ale rozhodnutie o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku je aj vylúčené z vecného odvolacieho prieskumu ( v spojení s Exekučného poriadku e silentio), bol bez ďalšieho (t. j. bez uskutočnenia vecného prieskumu) naplnený aj dôvod potvrdenia II. výroku odvolaním napadnutého uznesenia podľa ako vecne správneho.

49. Odvolací súd z týchto dôvodov odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil podľa ako vecne správne.

50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

51. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

52. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné ( Exekučného poriadku v znení v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -15 z 12. apríla 2018).