Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/114/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: X., s.r.o., so sídlom T. X, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: U., s.r.o., so sídlom V. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, Južná trieda 1, 040 01 Košice o vydanie dokladov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/121/2010-283 zo dňa 19.05.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného odovzdať žalobcovi vyúčtovanie plnení spojených s užívaním bytu, vrátane dokladov, z ktorých vychádza vyúčtovanie plnení spojených s užívaním bytu každého vlastníka bytu v bytovom dome na ulici F. XX v X. zapísaného v KN Okresného úradu X. na LV č. XXXX v k.ú. X. za kalendárne roky XXXX až XXXX. Ďalej zaviazal žalovaného odovzdať žalobcovi výpisy z účtu (fond prevádzky údržby a opráv) č. XXXXXXXXXX/XXXX, N. U XXXX XXXX XXXXX XXXX XXXX vedený v L. banka a.s., V. XX, Z., za kalendárne roky XXXX až XXXX, výpisy z účtu (fond plnení) č. XXXXXXXXXX/XXXX, N. SK XX XXXX XX XXXX XXXX XXXX vedený vo P. a.s., T. B. X, X., za kalendárne roky XXXX až XXXX a výpisy z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, N. U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo P. a.s., T. B. X., X., týkajúce sa len finančných prostriedkov vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici F. XX v X., zapísaných KN Okresného úradu X. na LV č. XXXX v k.ú. X. za kalendárne roky XXXX až XXXX. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že počas obdobia od 01.01.2005 do 30.12.2010 bol správcom bytového domu K/X nepochybne žalobca. Skutočnosť, že v priebehu uvedeného obdobia, resp. jeho podstatnej časti, túto svoju zmluvnú povinnosť aj fakticky nevykonával a že táto bola realizovaná fakticky žalovaným, nemení nič na tom, že zákonom ustanovené podmienky pre výkon tejto činnosti spĺňal v uvedenom období práve žalobca. Vo veci je predmetom konania povinnosť žalovaného ako bývalého správcu odovzdať vlastníkom bytov nebytových priestorov v žalobe označené písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia (§ 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Uviedol, že pre správu bytového domu platí princíp neprerušiteľnosti výkonu správy. Počas výkonu správy bytového domu nemôže nastať situácia, kedy by nebola vykonávaná správa v plnom rozsahu. Dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na nového správcu alebo na spoločenstvo. Z § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva povinnosť a súčasne oprávnenie správcu

vykonávať výkon správy majetku vlastníkov samostatne vo vlastnom mene, aj keď na účet vlastníkov. Správca je na základe zákona a zmluvy o výkone správy povinný vykonávať všetky potrebné úkony, vrátane oprávnenia zastupovať vlastníkov vo veciach správy domu pred súdom. Je teda oprávnený podať na súde vlastným menom žalobu na vydanie všetkých písomných materiálov, ktoré súvisia so správou domu, a to proti svojmu predchodcovi. Súd uviedol, že žalovaný namietal, že vysporiadanie sa môže realizovať len ku dňu skončenia správy. Ak má byť realizovaná riadne kontinuita výkonu správy, musí byť novému správcovi umožnené zoznámiť sa s dokladmi, ktoré sú potrebné pre riadny výkon správy domu. V žalobe požadované doklady sú dokladmi ohľadom plnení a vyúčtovanie plnení vlastníkov bytov, preto je v záujme vlastníkov bytov, aby vlastníci bytov mali vždy transparentný prehľad o realizovaných plneniach, aby z uvedených dokladov mohol vychádzať pri vykonávaní správy nový správca. Žalovaný uviedol na margo žalovaného prvého petitu, že vyúčtovaniami nedisponuje, lebo už neexistujú. Súd uviedol, že žalovaný nepochybne uvedené dokumenty musel vo svojom účtovníctve evidovať, pokiaľ by vyúčtovania realizoval. Súd uviedol, že uloženú povinnosť nie je potrebné splniť poskytnutím originálov, splnenie povinnosti nevylučuje poskytnutie rovnopisov, a teda nemôže sa jednať o nerešpektovanie zákona o dani z príjmov a rozhodnutím nad rámec platnej úpravy zákona o vlastníctve bytov. Navrhovaný petit a petit, o ktorom súd rozhodol je vykonateľným petitom a obstojí z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti. Z vykonaného dokazovanie plynie, že žalovaný sa bránil odovzdaniu výkonu správy aj napriek výslovnej vôli vlastníkov bytov, ktorá žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom spochybnená nebola. Neodovzdal správu novému správcovi a naďalej pokračoval vo výkone správy navzdor prejavenej vôli vlastníkov bytov. Bod 1 žalovaného výroku kopíruje povinnosť uvedenú v § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a odráža aj samotným žalovaným tvrdenú skutočnosť, že realizoval za kalendárne roky 2004 až 2010 vyúčtovanie plnení spojených s užívaním bytu a neumožnil novému správcovi riadne realizovať výkon správy. Námietka žalovaného, že uvedené vyúčtovanie nemá, je nedôvodná, keďže správca uvedené dokumenty sám vyhotovuje a pre účely výkonu správy sú nevyhnutné. Ďalšiu výhradu žalovaného ohľadom archivovania účtovných dokladov možno vzhľadom na vedomosť o začatom súdnom konaní vnímať ako obštrukčnú a pripísať ju na jeho ťarchu. Ani námietka žalovaného, ktorou rozporoval dĺžku obdobia, po ktorú v žalovanom petite označil žalobca, teda výpisy z účtov do roku 2016 neobstojí, keďže aj na uvedené účty v bodoch 2 až 4 boli preukázateľné zasielané finančné prostriedky vlastníkmi bytov bytového domu K/X, a to aj v období po roku 2010. Pokiaľ sa jedná o výpisy z účtov v bodoch 2 a 3, tieto sú účtami vlastníkov bytov, preto nemožno mať akékoľvek pochybnosti o tom, že povinnosť podľa § 8a ods. 2 zahŕňa aj tieto písomnosti. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa výpisu z účtu pod bodom 4, že sa má jednať o súkromný účet žalovaného, súd poznamenal, že preukázateľne na tento účet boli zasielané a prijímané finančné prostriedky vlastníkov bytov. Preto z hľadiska naplnenia požiadavky ust. § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov je z petitu zreteľné, že výpisy sa majú týkať výlučne len prostriedkov vlastníkov bytov bytového domu K/X. Poukázal na to, že podľa § 8 ods. 2 veta prvá zákona o vlastníctve bytov, akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Námietka premlčania je nedôvodná, premlčujú sa majetkové práva, a to znamená, že v oblasti občianskeho práva premlčaním nepodliehajú iné než majetkové práva. Žalovaný namietal neurčitosť a nevykonateľnosť petitu vo vzťahu k slovám „každého vlastníka bytu“, avšak uvedené je podľa názoru súdu zrozumiteľným a vykonateľným vyjadrením, keďže vychádzajúc z listov vlastníctva, boli vždy zreteľní vlastníci nehnuteľnosti a žalovaný brániac výkonu správy novému správcovi realizoval vyúčtovanie plnení spojených s užívaním bytu každému vlastníkovi bytu. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že skutkový stav a právne závery okresného súdu sú neodôvodnené a arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody. Porušením povinnosti odôvodniť rozhodnutie a nerešpektovaním vyššie uvedených princípov, ktoré uviedol žalovaný, súd porušil základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. S argumentmi, ktoré uvádzal počas konania od roku 2010, sa súd nevysporiadal a neuviedol žiadne argumenty, prečo daný názor neakceptoval alebo akceptoval. V tomto zmysle je celé rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Základnou námietkou je otázka neexistencie žiadaných dokumentov a listín ku dňu rozhodovania súdu. Zopakoval, že predmetné listiny už neexistujú a nedisponuje nimi, keďže boli riadne a zákonným spôsobom zlikvidované alebo zoskartované v súlade s vnútornými predpismi žalovaného. Ani od spoločností, ktoré pre žalovaného zabezpečovali spracovanie vyúčtovaní, nie je možné v súčasnosti zabezpečiť takéto listiny. Ak súd rozhodol tak, že nariadil vydať listiny, ktoré neexistujú ku dňu rozhodnutia súdu, je rozhodnutie právne zmätočné a nevykonateľné s poukazom na neexistenciu podkladov. Nemožno vydať niečo čo neexistuje. Súd v odôvodnení

argumentuje záväzným právnym názorom krajského súdu ohľadom správcovstva bloku K/X. Súd však účelovo pozabudol uviesť, že právna a skutková situácia sa zásadným spôsobom v predmetných veciach zmenila a ku dňu podania odvolania sa vedie samostatné konanie o určenie, kto je správcom obytného bloku K/X, a to na Krajskom súde v Prešove. Nie je teda možné, aby súd v tejto veci sám a predbežne určil kto je správcom uvedeného bloku. Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená a je v štádiu dokazovania. Jedná sa o vec pôvodne vedenú pod sp. zn. 1C/362/2005. Rovnako súd pozabudol na to, že súdy preberajú peniaze do úschovy s tým, že nie je zrejmé, kto je správcom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove 9Co/3/2015, ktoré sa týka iného obytného bloku, ale tej istej právnej situácie, uvádza, že nie žalobca, ale žalovaní musia preukazovať tvrdenie, že zmluvu o výkone správy právoplatne vypovedali. Z posledných rozsudkov Krajského súdu v Prešove z rokov 2016 a 2017 jednoznačne vyplýva, že doposiaľ nebolo určené kto je správcom bytového domu. Takže otázka správcovstva je stále nevyriešená. Dôkazy o tom navrhoval žalovaný, ale všetky návrhy súd zamietol. Ak okresný súd konštatoval, že otázka ukončenia správy obytného bloku pre neho nie je spornou a že od roku 2005 je správcom spoločnosť X., s.r.o., potom je potrebné riešiť jednak aktívnu a pasívnu legitimáciu. Ak by bolo pravdivé tvrdenie súdu o ukončení správcovstva k 31.12.2014, potom žalovaný nevykonával správu a nevznikla mu povinnosť niečo odovzdať. Ak bol správcom navrhovateľ ako to tvrdí súd, by bolo jeho zákonnou povinnosťou viesť všetky doklady a predkladať ich vlastníkom na odsúhlasenie. To znamená, že aktívne legitimovaná v danej veci môže byť len osoba vlastníka, nikto iný. Poukázal na nevykonateľnosť rozhodnutia z viacerých ďalších hľadísk, teda napr., že sa požaduje vyúčtovanie plnenia aj za rok 2004, ale tento rok nikdy nebol spochybňovaný. Účet uvedený v bode 2 výroku súdu neexistuje a predmetnými výpismi žalovaný nedisponuje. Je paradoxné, že súd uložil povinnosť predložiť výpisy z účtu, o ktorom tvrdil žalovaný že neexistuje, a súd si to ani neoveroval. Pokiaľ ide o ďalší účet, ten patrí podľa odôvodnenia vlastníkom bytov a hoci súd tvrdí, že nesmie žalovaný zastupovať vlastníkov týchto bytov, zároveň nariadi odovzdať výpisy z účtu, ktorý nepatrí žalovanému. K bodu 3 výroku skonštatoval, že ide o výpisy zo súkromného účtu žalovaného a s výkonom správy vlastníkov nemá žiaden súvis. Súd žiaden súvis a ani prepojenia neskúmal a ani neuviedol, prečo súkromný účet považuje za účet vlastníkov bytov bloku K/X. Ide zjavne o porušenie obchodného tajomstva žalovaného a o cielený útok žalobcu, ktorý sa chce takto s prispením súdu dostať k dôverným informáciám obchodného a podnikateľského charakteru o to viac, že žalobca je konkurenčnou spoločnosťou s rovnakým predmetom činnosti. Žalovaný ďalej tvrdí, že vyporiadaním musí predbehnúť jedine a výlučne ku dňu skončenia správcovstva a o tom sa ešte vedie neprávoplatné konanie. Pokiaľ ide o trovy konania, má za to, že súd rozhodol v rozpore s platnou právnou úpravou a účelovo v prospech navrhovateľa. Návrh bol opakovane a často menený a až na poslednom pojednávaní sa stalo zrejmým, čoho sa navrhovateľ domáha. Nemožno priznať náhradu trov za konania a postupy žalobcu, ktorý pravidelne menil petit a reagoval tak na jednotlivé podania a vyjadrenia žalovaného. Súd priznal náhradu trov konania za úkony, ktoré boli vykonávané úplne zbytočne a nad rámec potreby. Nie je právny a skutkový dôvod na priznanie trov konania v tejto právnej veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil alebo aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz na preukázanie tvrdení uvedených v odvolaní. Poukázal na to, že neexistuje rozsudok okresného ani iného súdu týkajúce sa bytového domu K/4, v ktorom by súd rozhodol meritórne alebo ho predbežne otázke tak, že správcom bytového domu je spoločnosť U., s.r.o..

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

5. V sporovom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 , ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 . Okrem odvolacích dôvodov prihliadne odvolací súd vždy na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 . Odvolací súd je viazaný aj zisteným skutkovým stavom (§ 383 . Ustanovenie § 384 upravuje, kedy odvolací súd vykonáva dôkazy - z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací súd v zásade nevykonáva dôkazy pokiaľ strana nenavrhla tieto dôkazy vykonať pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla. Nedostatky v zistení skutkového stavu potom negatívne postihujú tú stranu, ktorá opomenula svoju dôkaznú povinnosť. Odvolateľ musí v odvolaní uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva nepochybne nesprávnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Ak takéto skutočnosti neuvedie a neexistujú ani procesné vady spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dôkazy správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, na akých skutkových a právnych záveroch založil svoje rozhodnutie, rozhodne rozhodnutie je plne preskúmateľné. Súd sa vysporiadal aj s otázkou neexistencie dokladov a listín, ktorých vydania sa žalobca domáha, keď poukázal na to, že žalovaný tieto dokumenty musel mať k dispozícii, čo napokon nepopiera ani žalovaný. Obrana žalovaného, že neexistuje listina, ktorú má vydať žalobcovi, je žalobcom v podstate nevyvratiteľná, ale žalovaný o nej ani nepredložil žiadne dôkazy, a preto na ňu nemožno prihliadať. Je pravda ako to uvádza vo vyjadrení žalobca, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tvrdeniach uvedených v odvolaní. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva, že žalovaný uvedené doklady k dispozícii nemá, žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukazoval, pričom túto skutočnosť mohol preukázať jedine žalovaný tým spôsobom, že by označil konkrétny spôsob, na základe ktorého boli dokumenty zlikvidované alebo skartované. Nič také žalovaný neurobil, preto je odôvodnený záver súdu prvej inštancie, že možno uložiť žalovanému tieto dokumenty vydať, pretože tieto súvisia so správou domu. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že od 01.01.2005 je správcom bytového domu žalobca, ale žalovaný napriek tomu, že správcom nie je, reálne úkony správcu vykonával. Aj keď žalovaný reálne správcom nebol, možno mu uložiť povinnosť vydať všetky doklady súvisiace so správou bytu, pokiaľ fakticky túto správu vykonával a týmto spôsobom sa len zosúlaďuje skutkový a právny stav ohľadom správcovstva bytového domu. Skutočnosť, že žalovaný v rozpore s právom vykonával funkciu správcu, mu nemôže byť na prospech v tomto spore. Nebolo preukázané, že sa vedie samostatné konanie o určenie kto je správcom obytného bloku K/X. Práve naopak z predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia v tejto právnej veci, a to z uznesenia zo dňa 30.04.2013 (č.l. 149 spisu) vyplýva, že základ nároku je preukázaný a rozsudok bol zrušený len z toho dôvodu, že bol nedostatočne vymedzený predmet konania. Bez ohľadu na to či účet uvedený v bode 2 exituje alebo neexistuje, žalovanému sa ukladá povinnosť predložiť výpisy z účtu. Nie je teda potrebné, aby účet ako taký existoval. Pokiaľ sa žalobca stal správcom od 01.01.2015, potrebuje na vypracovanie vyúčtovaní aj údaje z roku 2014, minimálne aby vedel o nedoplatkoch alebo preplatkoch. Preto je správne rozhodnutie, pokiaľ uložilo žalovanému predložiť dokumenty týkajúce sa aj roku 2004. Čo sa týka výroku, ktorým súd uložil žalovanému predložiť výpisy z jeho vlastného účtu, odvolací súd poukazuje na to, čo uviedol aj súd prvej inštancie, že tieto výpisy sa majú týkať len finančných prostriedkov vlastníkov bytov v obytnom dome na ulici F. XX v X., keď z predtým vykonaného dokazovania vyplýva, že na tento účet boli poukazované niektoré preddavky vlastníkov bytov. Žalovaný teda môže výpis z účtu predložiť tak, aby z neho boli zrejmé len plnenia vlastníkov bytov, nie ostatné obraty, a tým nemôže dôjsť k porušeniu obchodného tajomstva žalovaného. Čo sa týka výroku o trovách konania, súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania a správne rozhodol o tom, že žalobca má nárok na trovy konania. Otázkou účelnosti jednotlivých úkonov právnej pomoci sa bude súd prvej inštancie zaoberať až pri vyčíslovaní výšky trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca má preto proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.