Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-146-2017.pdf
PDF · 174.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
E. súd A. N. samosudcom P.. P. M. v právnej veci žalobkyne: G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. XX proti žalovanému: U.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX, právne zastúpený: U.. U. F., advokát, AK A. N., F. XX o zaplatenie X XXX,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
X. žalobu z a m i e t a .
N. súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške XXX %.
odôvodnenie:
X. N. sa svojou žalobou v spojení s upresňujúcim podaním domáhala voči žalovanému (ako žalovanému v 1. rade) a Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX (pôvodnej žalovanej v X.rade) zaplatenia X XXX,- eur s príslušenstvom, titulom vrátenia pôžičiek. F. pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy X XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, avšak v tejto časti žalobkyňa vzala svoju žalobu späť po začatí sporu ako prejav určitého gesta pre pôvodných žalovaných v X.rade a v X.rade.
X. N., aj v procesnom postavení pôvodného žalovaného v X.rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, spochybňoval skutočnosti uvádzané žalobkyňou a opakovane zotrval na postoji, že si od nej nezapožičal žiadne finančné prostriedky.
X. F. žalovaná v X.rade so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť, pretože mala za to, že od žalobkyne si nikdy žiadne peniaze nezapožičala a preto jej nemala vzniknúť povinnosť jej ich vrátiť.
X. Rozsudkom E. súdu A. N. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj citovaný rozsudok) bolo takto rozhodnuté: I. X. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia z a s t a v u j e . II. V zostávajúcej časti súd žalobu voči žalovaným v X.rade a v X.rade z a m i e t a. G.. X. žalovaným v X.rade a v X.rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
X. O odvolaní žalobkyne proti zamietajúcemu výroku citovaného rozsudku (výrok I. o zastavení konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy X XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia odvolaním napadnutý nebol a tým pádom citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť v tejto časti uplynutím odvolacej lehoty stranám) bolo rozhodnuté rozsudkom O. súdu v A. XCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, takto: I. E. súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanej v 2. rade a vo výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade p o t v r d z u j e.
II. H. súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v X. rade do sumy 1 XXX eur p o t v r d z u j e a vo zvyšku zamietajúceho výroku ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. G.. N. v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
X.X F. rozsudku odvolacieho súdu sa ustálil okruh strán tak, že žalobkyňou je G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. XX a jediným žalovaným zostal pôvodný žalovaný v 1. rade U.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX, ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania.
X.X F. rozsudku odvolacieho súdu sa ustálil aj predmet sporu na zaplatenie istiny X XXX,- eur. F. uznesením E. súdu A. N. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola pripustená zmena žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni X XXX,- eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy X XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
X. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov G.. T. O., P. Q., oboznámením svedeckých výpovedí U. M. a P. Q., potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX, výziev na vrátenie peňazí, výpisu z obchodného vestníka, správy o povesti, vyjadrenia G.. P.. Q. O., uznesenia E. súdu O. XPs/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, podacích lístkov, čestného vyhlásenia, objednávok, výdavkového pokladničného dokladu, zmluvy o poskytnutí sociálnych a za opatrovateľských služieb, naliehavej žiadosti o zriadenie záložného práva, pripojeného spisu tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX, pripojených spisov E. súdu O. XXC/XX/XXXX, XPs/XX/XXXX a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
X.X. P. stranami nie je sporné, že sú v príbuzenskom vzťahu, pretože žalobkyňa je sestrou žalovaného. H. nie je medzi stranami sporné ani to, že v minulosti boli vzťahy medzi nimi nadštandardné a to približne do roku XXXX, hoci už aj po roku XXXX tieto vzťahy začali ochladzovať, čo má za následok množstvo sporov, ktorých stranami sú G.. P. M., U.. P. Q., T. O. (všetko súrodenci) a P. Q. (ich matka), alebo niektorí z nich. Na ďalších skutkových okolnostiach sa už strany sporu nezhodli s výnimkou konštatovania, že aktuálne sú vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným zlé.
X.X. K vzťahu medzi žalobkyňou ako veriteľkou na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na druhej strane žalobkyňa pred súdom uviedla množstvo skutočností, podľa ktorých v čase, keď vzťahy medzi nimi boli nadštandardné, niekedy od bližšie nešpecifikovaných dní XX-tych rokov mala postupne v pozícii veriteľa uzatvoriť v ústnej forme so žalovaným ako dlžníkom XX až XX zmlúv o pôžičke, keď žalobkyňa nedokázala uviesť presné dátumy, presné sumy, miesta, prítomnosť iných osôb, kedy a za akých okolností k uzatvoreniu týchto jednotlivých zmlúv o pôžičke malo dôjsť, no zapožičiavané mali byť finančné sumy v rôznych výškach, v rozpätí od X XXX Sk do X XXX Sk a v jednom prípade XX XXX Sk. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa potvrdila, že na ústne uznávacie prejavy žalovaného o tom, že jej finančné prostriedky vráti a za akých okolností, nemá žiadnych svedkov a ani žiaden písomný záznam. F. označila, že k zapožičaniu finančných prostriedkov došlo napríklad v aute žalovaného, v cukrárni v F. a v jednom prípade u ich spoločnej matky P. Q.. N. finančných prostriedkov žalovanému si mala žalobkyňa zapisovať do kalendára, ktorý mal obsahovať aj čiastočné platby z jeho strany, no ktorý však v druhej polovici roka XXXX mala spáliť. J. mala predchádzať jedna udalosť zo dňa XX.XX.XXXX a ktorá sa podľa žalobkyne mala odohrať na dvore bydliska ich matky P. Q. na adrese M. XXX, F. v altánku, za prítomnosti žalobkyne, žalovaného, spoločnej matky P. Q. a neďaleko sa mala nachádzať aj sestra žalobkyne a žalovaného T. O.. V tento deň mal podľa žalobkyne žalovaný vlastnou rukou vypísať potvrdenie, ktorého text sám vymyslel a ktoré písomné potvrdenie bolo súdu predložené.
X.X A. do predloženého potvrdenia bolo zistené súdom, že obsahuje ručne vypísaný text nasledovného znenia: „ F. T. U.. P. Q. týmto potvrdzuje, že ku dňu X. júl XXXX dlhuje p. P. M. sumu XX XXX Sk, t.j. 2 XXX B. - (slovom dvetisíc, XXX B.). F. XX.XX.XXXX“. V poslednom riadku sa nachádza rukou vypísaný text „ svedkovia: „ a tri ručné podpisy, z ktorých je čitateľný len jeden a to „Q.“. V ľavej hornej časti potvrdenia sa nachádza ešte číslo „ XX XXX,-„ a v pravej hornej časti potvrdenia sa nachádza text „ účet XXXXXXXXXX eur sporiteľňa“.
X.X N. k predloženému potvrdeniu dodala, že všetok text bol vypísaný žalovaným, s výnimkou textu v ľavej hornej časti a v pravej hornej časti, čo vypísala sama žalobkyňa z dôvodu, ktorý nedokázala
súdu vysvetliť a v prípade podpisov spresnila, že tieto predstavujú vlastnoručné podpisy matky P. Q., ďalej žalobkyne a napokon žalovaného. E. sumy X XXX,- eur žalobkyňa ešte dodala, že mala mať so žalovaným ústnu dohodu, že uvedená suma jej bude vrátená na jej požiadanie a najneskôr bude zaplatená s pozostalosti po matkinej smrti.
X.X N. zaujal vo veci postoj, ktorý je diametrálne odlišný od postoja žalobkyne. Q. vyššie uvedené skutočnosti a tvrdenia žalobkyne uvedené v bodoch X.X a X.X odôvodnenia tohto rozsudku žalovaný považoval za jedno veľké klamstvo s cieľom dosiahnuť rozpad jeho manželstva s pôvodnou žalovanou v X.rade. Q., výpoveď a stanoviská žalobkyne vnímal tak, že bol vykreslený do pozície akéhosi podvodníka, ktorý si mal sústavne požičiavať finančné prostriedky, čo považuje za klamstvo a spresnil, že svojho času mal slušný príjem a dostatok finančných prostriedkov z predaja bytu v D., z predaja chaty v S. a pokiaľ by aj mal nejaké problémy, tak by ich neriešil u svojej sestry. Má mať celkom iné starosti, pretože s manželkou, teda pôvodnou žalovanou v X.rade majú mať v sústavnej opatere manželkinu matku a aj svoju matku P. Q., ktorá je vo veku prevyšujúcom XX rokov. N. sa vyjadril aj k potvrdeniu zo dňa XX.XX.XXXX tak, že ho považuje celé za sfalšované žalobkyňou, prípadne jej dcérou a zaťom. A. v konaní vzniesol námietku premlčania.
X.X.X X. U. M. vo veci odpovedal písomne podľa § 196 ods. X C.s.p. U. sa o manžela žalobkyne, ktorý v podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si je vedomý, že musí vypovedať pravdu, nič nezamlčovať a že následky nepravdivej výpovede môžu byť považované za trestný čin. F., že má vedomosť o zapožičiavaní finančných prostriedkov žalovaným od žalobkyne vo viacerých prípadoch, pretože žalovaný so svojou manželkou, pôvodnou žalovanou v X.rade mali mať finančné problémy. O požičaných peniazoch si jeho manželka, teda žalobkyňa mala viesť evidenciu v kalendári bežného roku, ktorý bol dostupný a mohol si ho kedykoľvek pozrieť a tak sa dozvedieť o zapožičiavaných peňazí; občas ho o tom informovala aj manželka, ktorá mala mať dostatok finančných prostriedkov, s ktorými si hospodárila podľa vlastnej úvahy. F. zo dňa XX.XX.XXXX svedok videl, z jeho pohľadu dokladuje dlžnú sumu X XXX,- eur, potvrdenie mal vyhotoviť žalovaný. V jednom prípade svedok osobne videl, ako si žalovaný osobne prevzal od žalobkyne vyššiu sumu peňazí, v čase keď žalovaný sedel vo svojom aute pred domom svedka, žalobkyňa mala žalovanému priniesť peniaze, ktoré si prepočítal a prevzal. X. v tom čase sa mal nachádzať vo svojom dome a všetko vidieť.
X.X.X X. P. Q. najskôr zaslala písomné stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že o prejednávanej veci nič nevie, lebo nevidela žiadne požičiavanie peňazí od P. M. synovi svedkyne a jeho manželke, a preto o tom nemohla podpísať žiadne potvrdenie. T. P. M. má týrať celú rodinu. R. chcela svedkyňu obrať o majetok, zbaviť ju svojprávnosti a nemá mať záujem sa o svedkyňu starať takmer X rokov. X. si nevie vysvetliť takú zlobu a zákernosť od P. M..
X.X.X V priebehu konania žalobkyňa predložila súdu čestné prehlásenie G.. T. O. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyhlásila, že má vedomosť o tom, že žalovaný si požičal od žalobkyne približne X XXX,- eur. W. pri spísaní potvrdenia o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X XXX,- eur. T. si pamätala, pretože sa jej v ten deň narodil vnuk, pri spísaní potvrdenia bola osobne prítomná a dokonca bola zobrať v dome čistý hárok papiera a pero. D. bola spísaná na dvore ich matky P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 9, F., ktorá toto potvrdenie mala podpísať. H. tak potvrdenie mal podpísať aj žalovaný, ktorý zároveň mal vlastnoručne napísať aj jeho text. P. podpisujúcimi boli ich matka P. Q. a žalobkyňa. G.. T. O. listinu nepodpisovala.
X.X.X Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá ako svedkyňa G.. T. O., ktorá je súrodencom strán, aktuálne so žalobkyňou vychádza dobre a so žalovaným veľmi zle. V plnej miere sa pridržiavala svojho čestného prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je uvedené v bode X.X.X odôvodnenia tohto rozsudku. N., že dňa XX.XX.XXXX na dvore jej matky P. Q. a tam sa nachádzajúcej markízy sa mali nachádzať strany, ich matka a svedkyňa G.. O.. N. sa pri tejto príležitosti mala ústne spýtať žalovaného, kedy jej vráti požičané peniaze X XXX,- eur pozostávajúce zo sumy X XXX,- eur a X XXX,- eur, na čo jej mal žalovaný oznámiť, že jej peniaze vráti z finančných prostriedkov nadobudnutých z dedičstva alebo ktoré vysúdi od Q.; požiadavka žalobkyne nemala byť vtedy spochybňovaná. T. žalovaný mal vyzvať svedkyňu, aby zašla do rodičovského domu a priniesla papier a pero, čo vykonala. Za prítomnosti označených X osôb mal žalovaný vypísať text potvrdenia a aj ho podpísať. F. sa mala aj spoločná matka P. Q. a žalobkyňa. Na druhej strane svedkyňa v konaní uviedla, že sama nezažila situáciu pri ktorej by videla, že by žalobkyňa zapožičiavala žalovanému nejakú finančnú hotovosť; o
týchto záležitostiach má poznatky len z počutia. X. sa vyjadrila aj k svojmu vzťahu k matke tak, že sa mala intenzívne spolupodieľať na starostlivosti o ňu so žalovaným do XX.XX.XXXX, kedy z rodičovského domu mala byť vyhodená žalovaným. Do tej doby dobre vychádzala aj so žalovaným.
X.X.X X. P. Q. bola vo veci vypočutá na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. U. sa o spoločnú matku strán, ako aj G.. T. O.. X. v prvom rade podotkla, že strany sporu sú jej deti, v minulosti spolu všetci vychádzali výborne, no postupne sa vzťahy zhoršili. Z jej pohľadu zmena nastala pred XX rokmi, kedy sa u nej prejavili náhle zdravotné komplikácie vyžadujúce si opateru. N. starostlivosť mala odmietnuť s odôvodnením, že sa stará o svojho manžela, žalovaný jej prisľúbil pomoc v rámci svojich možností a dcéra G.. T. O. jej pomoc prisľúbila, no nie zadarmo, pretože to mala podmieňovať prepisom majetku na ňu, teda domu a aj finančných prostriedkov z účtu, resp. vkladnej knižky, s čím svedkyňa nakoniec aj mala súhlasiť. Na druhej strane svedkyňa podotkla, že G.. O. sa o ňu do roku XXXX starala. X. napokon k úrovni vzťahov ešte doplnila, že žalobkyňa, ale aj druhá dcéra na ňu zavolali políciu, aby ju vypratali z domu, žalobkyňa na ňu mala podať žalobu o obmedzenie svojprávnosti a výsledkom týchto udalostí je, že svedkyňa sa so svojimi dcérami nestretáva. N. na postoji obsiahnutom v písomnom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX a vymedzenom v bode X.X.X odôvodnenia tohto rozsudku. W. jej predložené potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, k čomu svedkyňa P. Q. vyslovila názor, že podpis na tomto potvrdením nie je jej vlastnoručným podpisom a bola si tým istá, pričom pamäť jej dobre slúži. Na druhej strane potvrdila, že v minulosti sa na dvore jej rodinného domu v altánku stretávala so svojimi deťmi ako s rodinou a pri tom sa bavili o bežných rodinných záležitostiach. V jednom prípade v presne neurčenom čase sa ako rodina mali rozprávať o nejakých finančných prostriedkoch, no či sa jednalo o peniaze žalovaného pre žalobkyňu alebo naopak, tak k tomu sa vyjadriť nedokázala. N. svedkyňa peniaze nepožičiavala, pretože mal mať finančné prostriedky z predaja X-izbového bytu v W.. Na zhoršení vzťahov medzi ňou a žalobkyňou sa prejavila skutočnosť, že žalobkyňu vydedila. X. nikdy nevidela, že by žalobkyňa zapožičiavala finančné prostriedky žalovanému, pričom mala na mysli väčšie množstvo presahujúce XX,- eur. V minulosti sa stalo, že sa jej žalobkyňa posťažovala, pretože mala zapožičať nejaké finančné prostriedky žalovanému, no rovnako tak sa jej mal posťažovať aj žalovaný, že aj on žalobkyni požičal nejaké finančné prostriedky tak, aby to nevidel manžel žalobkyne.
X.X D. bez uvedenia dátumu žalobkyňa vyzvala žalovaného o vrátenie peňazí vo výške XX XXX,-, keď mena uvedená nebola. P. listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vyzvala pôvodných žalovaných v X.rade a v X.rade na vrátenie peňazí, ktoré si mal požičať žalovaný a to XX XXX - X XXX,- eur a XX XXX Sk, teda X XXX,- eur do XX dní s upozornením, že v opačnom prípade bude vec riešená súdnou cestou. Q. zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie sumy XX XXX - X XXX,- eur a sumy XX XXXSk, teda X XXX,- eur do troch dní. A. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa oznámila pôvodnej žalovanej v X.rade, že na predošlé listy jej nereagovala a zároveň mala byť aj vyzvaná na vrátenie peňazí ústne na pošte, kde sa mali stretnúť; pôvodná žalovaná v X.rade mala povedať, že si myslela, že peniaze sú už vrátené, na čo mala byť žalobkyňou upozornená, že tomu tak nie je. V tejto výzve bola pôvodná žalovaná v X.rade upozornená žalobkyňou, že bola manželom oklamaná o údajnom vrátení peňazí a preto bola vyzvaná na vrátenie celkovej sumy X XXX,- eur, do troch dní. K uvedeným výzvam boli pripojené aj dve doručenky a dva podacie lístky. F. doručenka obsahuje adresáta pôvodnú žalovanú v X.rade, dátum prijatia písomnosti XX.XX.XXXX a podpis adresáta, druhá doručenka obsahuje adresáta žalovaného, dátum prijatia písomnosti XX.XX.XXXX a podpis príjemcu tejto písomnosti. V prípade podacích lístkov je zrejmé, že oba boli podané dňa XX.XX.XXXX na F. S. a v oboch prípadoch sa jednalo o doporučený list prvej triedy.
X.X.X J. E. súdu O. XPs/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim uznesením O. súdu v A. XCoP/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX v právnej veci navrhovateľky G.. P. M., bytom F., W. XX o jej návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony P. Q., nar. XXXX, bytom F., Hlavná 9, bolo konanie zastavené s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania a najmä s poukazom na závery znaleckého posudku, ako aj plynulý prejav vyšetrovanej mal súd za to, že vyšetrovaná po duševnej stránke je plne spôsobilá na právne úkony a preto s poukazom na ustanovenie § 247 ods. X C.m.p. bolo potrebné konania zastaviť (pripojený spis E. súdu O. XPs/XX/XXXX).
X.X.X H. E. súdu O. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom O. súdu v A. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX, v právnej veci žalobkyne P. Q., nar. XXXX, bytom M. 9, F. proti žalovanej G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, F. o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom, bol návrh žalovanej na prerušenie konania zamietnutý, žaloba
bola zamietnutá a napokon žalovanej sa nepriznala náhrada trov konania (pripojený spis E. súdu O. XXC/XX/XXXX).
X.X.X H. E. súdu A. N. XXC XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky Y. Q. a odporcu U.. P. Q., ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa XX.XX.XXXX zrušené za trvania manželstva (pripojený spis tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX).
X.X.X F. rozsudkom E. súdu W. I, č. konania 5T X/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný U.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., M. XX podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora E. prokuratúry W. I zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. X Pv XXX/XX-XXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. X Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že XX.XX.XXXX zaslal O. prezidenta SR na Q. ul. v W. list, doručený O. prezidenta SR XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol o U.. F. H., sudcovi E. súdu F., že: 1. „... sa z televízneho vysielania relácie H. /X XX.XX.XXXX/ dozvedeli, že táto osoba sa stalo sudcom E. súdu v F..2. Z internetovej stránky KP sa možno dozvedieť, že k tomuto aktu došlo dňa XX. P. XXXX. F. mienky občanov ide o nehoráznosť a hanebný akt, ktorého ospravedlnením z Q. hľadiska môže byť iba fakt, že U.. F. H. zatajil podstatné fakty.“2. „ U.. F. H. desať rokov až do vymenovania za sudcu sa aktívne podieľal na tunelovaní už od samotného začiatku, keď pravdepodobne sumou X mil. SK za kúpu XX akcií skorumpoval svojho strýka, predsedu C. SR.“ 3. „Y. vojak základnej služby riadil telefonicky ozbrojený prepad rodinného domu konateľa spoločnosti J. S., s.r.o.“ 4. „Vo vyšetrovaní je aj prípad neoprávneného používania ochrannej známky B., ktorá má podľa znaleckého posudku hodnotu XX mil. SK. F. v tejto súvislosti U.. F. H. dostal od B. Q. do daru chatu v W. pri vodnom diele L., ktorú vzápätí predal druhému zástupcovi správcu konkurznej podstaty za XXX.XXX,- Sk. Aj toto prispelo k tomu, že nový sudca má v F. okázalý dom
- kaštieľ.“ 5. „U. je isté - U.. F. H. je vydierateľný človek a za sudcu sa prihlásil iba preto, aby získal, ako si to on myslí - imunitu pred vyšetrovaním.“, a to i napriek tomu, že si bol vedomý nepravdivosti uvedených tvrdení, pričom oznámenie uvedených tvrdení mohlo pošk. U.. F. H. spôsobiť vážnu ujmu na jeho dobrej povesti sudcu a zdiskreditovať ho v očiach jeho kolegov a priateľov, pretože skutok nie je trestným činom (uvedený rozsudok).
X.XX F. výpisu z E. vestníka číslo XXX/XXXX vydaného dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím E. súdu A. XXOdK/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka U.. P. Q., nar. XXXX, bytom F., M. XX, ustanovený bol správca G.. P.. Q. O., so sídlom A., U. O. XXX, a oddlžil dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. D. zo dňa XX.XX.XXXX G.. P.. Q. O., správca so sídlom A., Za M. XX oznámil tunajšiemu súdu, že dňa XX.XX.XXXX mu bola doručená žiadosť E. súdu A. N. o poskytnutie súčinnosti spočívajúcej v oznámení, či veriteľ G.. P. M., nar. XXXX, bytom W. XX, F. ako veriteľ bola alebo nebola písomne upovedomená, že na majetok dlžníka - U.. P. Q. bol vyhlásený konkurz. V týchto súvislostiach správca dal na vedomie, že ihneď po vyhlásení konkurzu preskúmal návrh na vyhlásenie konkurzu a priložený zoznam veriteľov, ktorý však neobsahoval meno veriteľa G.. P. M. a v dôsledku toho menovaná zo strany správcu nebola upovedomená o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
X.XX V priebehu sporu žalobkyňa predložila súdu X listy, ktoré adresovala svojej matke P. Q., z čoho jeden list mal byť odoslaný obyčajnou zásielkou a dve zásielky s podacími lístkami, avšak ani v jednom prípade sa žalobkyňa odpovede nedočkala. X.XX N. predložila súdu aj zmluvu o poskytovaní sociálnych a zaopatrovateľských služieb, faktúry a objednávky.
X.XX.X T. XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o poskytovaní sociálnych a zaopatrovateľských služieb medzi poskytovateľom M7 business, M. XXX/XX, F., G.: XX XXX XXX a prijímateľom P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., M. 9. N. obsahuje XI článkov: I. zmluvné strany, II. predmet zmluvy, G.. druh poskytovaných služieb, IV. miesto a deň začatia poskytovania služieb, V. vecný rozsah a forma poskytovaných služieb, VI. úhrada za služby a spôsob ich určenia, Q.. spôsob platenia za poskytovanú sociálnu službu, Q.. povinnosti poskytovateľa, IX. práva a povinnosti prijímateľa, X. osobitné ustanovenia, XI. záverečné ustanovenia.
X.XX.X Na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX boli vystavené objednávky objednávateľa P. Q. adresované poskytovateľovi za podmienok v nich uvedených.
X.XX.X N. napokon predložila výdavkový pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý obsahuje označenie faktúry, sumu k úhrade, označenie poskytovateľa a podpisy.
X.XX N. predložila do spisu aj ďalšiu listinu a to listinu evidovanú v konaní tunajšieho súdu XXC/XX/ XXXX, ktorou P. Q., nar. XX.XX.XXXX, M. 9, F. naliehavo žiadala o zriadenie záložného práva podľa § 343 ods. X,X C.s.p. na majetok žalovanej alebo alternatívne žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 3X5 ods. 2 psím. c) C.s.p., keď žalovanou bola G.. T. O., M. XXX/XX, F., voči ktorej iniciovala začatie sporu na tunajšom súdu na základe žaloby s predmetom konania X XXX,- eur a vec mala byť vedená pod spisovou značkou XXC/XX/XXXX.
X.X F. § 657 E. zákonníka (ďalej aj OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
X.X F. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. F. premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
X.X F. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
F. § 564 OZ ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
XX. F. ustálenej právne teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. S. procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. G. o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ X32 ods. 1 C.s.p.). F. ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. N. na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. X., ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. S. následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu. N. určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. T. toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
XX.X.X N. o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. F. náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. F. zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. F. náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. C. vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.
XX.X.X J. dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. S. právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasledujúce OZ) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani
jeho výšku. T., ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. J. dlhu je akcesorickým právnym úkonom (zmluvou) vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. J. dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. K uznaniu dlhu je potrebná existencia platného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. F. uznanie dlhu je charakteristické, že: a) nevzniká nový záväzkový právny vzťah, b) nemení sa právny dôvod uznaného záväzku, c) nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. E. vyhlásenia dlžníka v listine o uznaní dlhu je prísľub dlžníka, že dlh vyrovná (zaplatí). F. uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. J. možno tak splatný, ako aj ešte nesplatný dlh. T. splatnosti dlhu nemusí byť v listine o uznaní dlhu uvedená. F. uznania môžu byť ako peňažné, tak aj nepeňažné dlhy, ktoré musia byť v písomnom prejave vôle dostatočne identifikované; údaje o dlhu musia byť uvedené v písomnej listine o uznaní dlhu alebo musia aspoň z nej nepochybne vyplývať. Q. prísľubu dlh zaplatiť je esenciálnou náležitosťou iba uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ. Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je, že vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 OZ nenastane. Na to, aby bolo uznanie dlhu platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je aj potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. J. možno aj premlčaný dlh. J. prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. XX.X.X J. § 563 OZ sa týka tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym zo zákonných spôsobov, teda v zmluve alebo právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu F. určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. T. je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi. Ak sa však v zmluve čas plnenia ponechal na vôľu účastníka, môže sa stať, že splnenie dlhu bude bezdôvodne odkladať. V takom prípade toto ustanovenie poskytuje veriteľovi potrebnú právnu ochranu a umožňuje mu podať návrh na súd, aby čas splnenia určil svojím rozhodnutím súd podľa § 564 OZ.
XX.X.X T. úpis nie je súčasťou inštitucionalizovaného (typového) prejavu vôle dlžníka, ktorý pozná zákon (ako napr. samotné uznanie dlhu), teda, že zákon s ním spája nejaké dôsledky (napr. prerušenia, pretrhnutia premlčania a začiatok plynutia novej desaťročnej premlčacej doby a pod.). T. úpis je často v praxi účastníkov právnych vzťahov zamieňaný so samotným uznaním dlhu. T. úpis tak ako ho judikatórne vymedzil A. súd SR (sp. zn. XCdo XX/XX) teda nie je bez ďalšieho uznaním dlhu podľa § 558 OZ, čo nevylučuje, že nemôže byť jeho súčasťou. A. tomu nemožno prehliadnuť, že v procese dokazovania môže a aj plní funkciu dôkazného prostriedku, ktorý svedčí o skutočnosti, ktorá je v ňom dlžníkom vyjadrená. V procese dokazovania stavia veriteľa do výhodnejšej pozície hodnoverného preukázania existencie dlhu dlžníka voči veriteľovi, pokiaľ žalovaný riadnym spôsobom a z relevantného dôvodu tento prejav „nezhodnoverní“.
XX.X.X F. ustanovenia § 657 E. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. F. náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). O. táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. T. k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok A. súdu SR z XX. 6. XXXX, sp. zn. X I. XXX/XXXX).
XX.X.X k platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. K tomu treba dodať, že ak viacerí dlžníci majú voči veriteľovi
niekoľko dlhov a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemožno považovať len vyjadrenie viacerých dlžníkov v tom zmysle, že prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili a že zvyšok v dohľadnej dobe vrátia (rozsudok A. súdu SR z XX. októbra XXXX, sp. zn. X I J. dlhu podľa § 558 E. zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. F. vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § X5 ods. X E. zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (rozsudok A. súdu SR, sp. zn. 3 I. XX/XXXX). J. dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. J. dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. N. sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. N. to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. F. dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Q. má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. S. skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky (H. A. súdu SR X I. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky (§ 558 E. zákonníka). E. znakom uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu (pod následkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu. F. dôvod dlhu (titul jeho vzniku) musí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva. Na druhej strane, identifikácia právneho titulu dlhu je nejasná, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú viaceré práva či povinnosti. F. v dohode o uznaní dlhu sa žalovaná zaviazala zaplatiť peňažnú sumu na podklade záväzkovo právneho vzťahu (zmluvy), bez toho, aby konkretizovala právnu skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho predmetu) nemožno považovať za určitý. Z týchto dôvodov dovolací súd považuje závery odvolacieho súdu o neplatnosti právneho úkonu (dohody o uznaní dlhu) za správne (uznesenie A. súdu SR X I. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
XX.X.X F. predstavuje reálny kontrakt a ako záväzkovo-právny vzťah vzniká reálnym odovzdaním finančných prostriedkov. M. listina, ktorá je označená ako zmluva o pôžičke, ktorú žalobca predložil na preukázanie svojho nároku, nie je zmluvou o pôžičke, je potrebné posúdiť ju podľa obsahu, keď od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. S. úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené aj účinky uznania dlhu. U. existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka (rozsudok NS SR sp.zn. XCdo/XX/XX uverejnený v N. pod č. XX/XXXX). T. úpisom sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa (R XX/XXXX).
XX. I. sporové konanie v súdenej veci prebehlo podľa I. sporového poriadku, pričom pre dokazovanie platí, keďže ide o štandardný spor strán, že súd vykoná len tie dôkazy, prípadne časť dôkazov, ktoré stranami boli navrhnuté (§ X85 ods. 1 C.s.p.). J. výnimky sú obsiahnuté v § 185 ods. X,X C.s.p., no to sú dôkazy, ktoré vyplývajú z registrov a zoznamov a dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. Q. z toho a z postoja strán súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, teda žalobkyne, žalovaného, oboznámením písomných výpovedí svedkov U. M. a P. Q. podľa § 196 ods. X C.s.p., výsluchom svedkov G.. T. O. a P. Q., ako aj oboznámením listín uvedených v bode 7. odôvodnenia tohto rozsudku. Je pravdou, že pôvodne boli navrhnuté aj iné návrhy na dokazovanie, napríklad dokazovanie výsluchom svedkov B. O., U.. T. H., U.. F. H., P. H., no na pojednávaní dňa XX.XX.R. sa prítomné strany jednoznačne vyjadrili k výzve súdu, či majú návrhy na ďalšie dokazovanie, a ak áno aké, nasledovne. N. výslovne prehlásila, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie a zároveň žiadala, aby už nebolo vykonané vôbec ďalšie dokazovanie, pretože všetky dôkazy už boli vykonané. N. prostredníctvom svojho právneho zástupcu prehlásil, že sa zrieka vykonania všetkých ním navrhnutých dôkazov s výnimkou navrhovaného dôkazu výsluchom svedka U. M., ktorého vypočutie ponechal na úvahe súdu. T. výsluchom svedka U. M. vykonané nebolo, pretože, odhliadnuc od toho, že sa jedná o manžela žalobkyne, sa jedná o
osobu, ktorá aj zo zhodného postoja strán v spore nebola osobne prítomná pri spisovaní a podpisovaní potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX a teda o tejto podstatnej skutočnosti nemá žiadne bezprostredné poznatky. F. vykonávaní dokazovania tak súd vychádzal zo stanovísk strán vykonaných na jednotlivých pojednávaniach. V prípade tvrdenia žalobkyne, že so žalovaným od konca XX-tych rokov postupne uzatvárala XX-XX ústnych zmlúv o pôžičke a že o tom pôvodná žalovaná v X.rade, ako manželka žalovaného musela mať vedomosť, dôkazné bremeno niesla žalobkyňa. F. náležitosti zmluvy o pôžičke, ktorá bezpochyby pre svoju platnosť nepotrebuje písomnú formu, sú uvedené v bodoch XX.X.X a XX.X.X odôvodnenia tohto rozsudku. D. v stručnosti sa zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt a k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, čo v súdenej veci znamená odovzdanie peňazí žalobkyňou žalovanému. T. k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že so žalovaným postupne uzatvorila platné, v ústnej forme, zmluvy o pôžičke. U. totiž potvrdila, že sa to malo odohrávať len za prítomnosti ich dvoch, teda bez prítomnosti akýchkoľvek svedkov, nedokázala jednotlivé pôžičky vymedziť z hľadiska časového, z hľadiska skutkového, za ktorých k ich uzatvoreniu malo dôjsť a ani z hľadiska presného uvedenia výšky jednotlivých zapožičaných súm v tom ktorom prípade. F. je aj to, že žalobkyňa spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti nepreukázala, napríklad výpoveďou nestranného svedka, listinnými dôkazmi o pravdivosti ktorých nemožno mať pochýb, ako je napríklad potvrdenie o prevzatí peňazí, prevodný príkaz, že žalovanému reálne zapožičala a odovzdala určité peňažné čiastky a v akej výške. N. z vykonaných dôkazov tieto skutočnosti nepotvrdzujú a písomná výpoveď svedka U. M. v tomto smere nie je možné považovať za úplne objektívnu, pretože jednak samotná žalobkyňa potvrdila, že pri zapožičaní finančných prostriedkov žalovanému žiadne iné osoby, vrátane U. M., ani v jednom prípade prítomné neboli, a pretože U. M. je zároveň manželom žalobkyne. N. existenciu zmlúv o pôžičke odmietal, považoval ich za vykonštruované. Q. svedkýň G.. T. O. ( vrátane jej čestného prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX ) a P. Q., ktoré sú vo vzťahu k spísaniu a podpisovaniu potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX diametrálne odlišné, súd vyhodnotil ako nedôveryhodné. Q. pritom z toho, že aktuálne je svedkyňa G.. T. O. so žalobkyňou v dobrom priateľskom vzťahu, naproti tomu so žalovaným vychádza veľmi zle od XX.XX.XXXX, kedy medzi nimi malo prísť k svedkyňou uvádzanému incidentu. X. P. Q. naproti tomu so žalovaným vychádza dobre, no veľmi zlý vzťah však pretrváva medzi ňou a žalobkyňou. S. okolnosti sú v konečnom dôsledku bližšie vymedzené v bodoch X.X.X a X.X.X odôvodnenia tohto rozsudku a výsledkom toho je úvaha súdu, že výpovede svedkýň G.. T. O., ktorá jednoznačne potvrdila skutočnosti uvádzané žalobkyňou a P. Q., ktorá bez akýchkoľvek pochybností potvrdila názory prezentované žalovaným, nie je možné považovať za objektívne a pre súdenú vec nemajú výpovednú hodnotu. F. však je to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobkyňu, ktoré v končenom dôsledku neuniesla a výsledkom toho je záver súdu, že žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu platne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, respektíve platne uzatvorených zmlúv o pôžičke so žalovaným. P. dôkazy, a to listiny uvedené v bodoch X.X.X, X.X.X, X.X.X, X.X.X, X.XX, X.XX.X až X.XX.X s prejednávanou vecou vôbec nesúvisia a neobsahujú žiadne podstatné a právne významné skutočnosti. A. ani listiny uvádzané v bodoch X.X a X.XX odôvodnenia tohto rozsudku nepreukazujú existenciu zmluvy, resp. zmlúv o pôžičke, pri ktorej, resp. ktorých by veriteľom bola žalobkyňa a dlžníkom žalovaný.
XX. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne, teda k istine vo výške X XXX,- eur bola k žalobe pripojená listina s ručne vypísaným textom a označená ako potvrdenie, ktorého podrobná špecifikácia je uvedená v bode X.X odôvodnenia tohto rozsudku. N. predložila aj originál tejto listiny, ku ktorej sa žalovaný vyjadril odmietavo a s konštatovaním, že ide o listinu sfalšovanú; návrh na vykonanie znaleckého dokazovania však prednesený žiadnou zo strán nebol.
XX. E. súd zaujal v tejto veci nasledovné právne záväzné stanovisko: „ X. a právne závery prvoinštančného súdu, ohľadne potvrdenia zo dňa XX. XX. XXXX, sa teda ustálili na tom závere, že okrem slovných spojení „XX XXX, účet XXXXXXXXXX eur sporiteľňa“ a podpisu „Q.“ bola zostávajúca časť potvrdenia vlastnoručne vypísaná žalovaným v 1. rade. F. je obsah tejto listiny, ktorým žalovaný v 1. rade potvrdzuje, že ku dňu XX. XX. XXXX dlhuje P. M. XX XXX Sk, to je X XXX eur. V ďalšom obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku prvoinštančný súd posúdil listinu, ako listinu možno nesúci prejav vôle žalovaného, ktorým bolo uznanie dlhu. N. testom platnosti (náležitostí) uznania dlhu podľa § 558 OZ ale dospel k záveru, že uvedená listina nespĺňa náležitosti uznania dlhu so zákonnými dôsledkami. V časti absencie náležitostí uznania dlhu odvolací súd dáva prvoinštančnému súdu za pravdu, pretože potvrdenie neobsahuje právny dôvod plnenia, ktorý zákon pre uznanie dlhu vyžaduje. F. ucelený pohľad na správny postup súdu v procese dokazovania dáva odvolací súd prvoinštančnému súdu do pozornosti
žalobkyňou predložené potvrdenie, ktoré, ako už bolo konštatované vyššie, bolo vyhodnocované len z pohľadu perfektnosti právneho úkonu - „uznania dlhu“. X. prvej inštancie uvedené potvrdenie nevyhodnocoval ako dôkazný prostriedok, ktorý bol stranou v konaní produkovaný na preukázanie tvrdenej skutočnosti o existencii zmluvy a poskytnutí pôžičky. N. iura novit curia totiž neznamená len, že súd pozná právo, ale že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (A. ÚS SR I. ÚS XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX). Ak prvoinštančný súd zistil, a to sú slová odvolacieho súdu, že potvrdenie existuje, má svoj obsah a žalobkyňa naň odkazuje v rámci svojich prednesov prostriedkov procesného útoku, nebolo možné prísť k obyčajnému záveru o neexistencii náležitostí „uznania dlhu“ bez toho, aby sa súd nezaoberal predmetným potvrdením, ako dôkazom, ktorý má preukázať žalobkyňou tvrdené skutočnosti. J. potvrdenie teda z pohľadu odvolacieho súdu je dôkazným prostriedkom, ktorý prvoinštančný súd zákonným postupom nevyhodnocoval “.
XX.X. E. listinu súd posúdil z dvoch hľadísk. F. hľadiskom sú všeobecné požiadavky kladené na uznanie dlhu podľa § 558 OZ. N. v konaní nepreukázala jednoznačne a bez pochýb, že medzi ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke, respektíve platných zmlúv o pôžičke, kedy a za akých okolností. T. sú uvedené vyššie a súd v tejto súvislosti spomína absenciu presvedčivých dôkazov, ktoré by toto tvrdenie žalobkyne preukazovali; T. je aj zistenie, že žalobkyňa nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno o reálnom odovzdaní finančných súm žalovanému za účelom ich zapožičania. F. zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a preto na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky, respektíve z pôžičiek vôbec nevznikol. E. toho odvolací súd vyslovil právne záväzný názor, že uvedená listina nespĺňa náležitosti uznania dlhu so zákonnými dôsledkami, pretože potvrdenie neobsahuje právny dôvod plnenia, ktorý zákon pre uznanie dlhu vyžaduje.
XX.X T. hľadiskom je posúdenie listiny ako dôkazného prostriedku. X. je presvedčený, a to aj s poukazom na právne záväzný názor odvolacieho súdu uvedený v bode XX.X odôvodnenia tohto rozsudku, že dôkazné bremeno o tom, či listina bola alebo nebola vypísaná žalovaným, či obsahuje aj jeho vlastnoručný podpis zaťažuje žalovaného. Y. už bolo uvedené vyššie, súd môže vykonať dokazovanie len z dôkazov, ktoré boli navrhnuté stranami a preto, ak žalovaný potvrdenie spochybňuje, no v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie na odstránenie jeho spornosti, súd vychádza z tých skutočností, ktoré uviedla žalobkyňa, a teda, že okrem slovných spojení „ XX XXX,- účet XXXXXXXXXX eur sporiteľňa“ a podpisu „Q.“ bola zostávajúca časť potvrdenia vlastnoručne vypísaná žalovaným. F. je obsah tejto listiny, ktorým žalovaný potvrdzuje, že ku dňu XX.XX.XXXX dlhuje P. M. XX XXX Sk, to je X XXX,- eur. F. obsahu je možné potvrdenie z pohľadu ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov považovať za dlžobný úpis. S. inštitút je vymedzený v bodoch XX.X.X a XX.X.X odôvodnenia tohto rozsudku a podstata spočíva v tom, že v procese dokazovania môže a aj plní funkciu dôkazného prostriedku, ktorý svedčí o skutočnosti, ktorá je v ňom dlžníkom vyjadrená, stavia veriteľa do výhodnejšej pozície hodnoverného preukázania existencie dlhu dlžníka voči veriteľovi, pokiaľ žalovaný riadnym spôsobom a z relevantného dôvodu tento prejav nezhodnoverní. Q. týchto úvah je záver, že žalobkyňa, ako veriteľka potvrdením zo dňa XX.XX.XXXX preukázala existenciu dlžobného úpisu žalovaného ako dlžníka, a to vo výške XX XXX,- Sk, teda X XXX,- eur. V celom konaní žalovaný ani len nespomenul, že by žalobkyni poukázal čo i len čiastočné plnenie. Q. toho je konštatovanie, že žalobkyňa citovaným potvrdením, ako dôkazným prostriedkom preukázala existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému vo výške X XXX,- eur ku dňu XX.XX.XXXX a ktorá pohľadávka nebola žalovaným doteraz uhradená a to ani len sčasti. A. tomu však žalobe vyhovené nebolo, pretože žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považuje za dôvodnú.
XX.X F. § X00 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
F. § X01 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
F. § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo
do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
XX.X F., ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá. V ustanovení § 110 OZ je normovaný inštitút tzv. prerušenia premlčacej lehoty. O prerušení premlčacej lehoty hovoríme vtedy, ak v dôsledku definovanej právnej skutočnosti sa pôvodná premlčacia lehota nahrádza premlčacou lehotou novou, a to objektívnou desaťročnou premlčacou lehotou. Na premlčaciu lehotu, ktorá prípadne plynula pôvodne, sa od momentu takejto právnej skutočnosti neprihliada, a to bez ohľadu na to, koľko z nej už uplynulo. N. v podstate rozlišuje dve právne skutočnosti spôsobujúce prerušenie premlčacej lehoty: i) rozhodnutie súdu či iného orgánu dotovaného decíznou právomocou, ii) uznanie práva písomným právnym úkonom dlžníka. F. plynutia premlčacej lehoty spôsobuje i tzv. uznanie práva veriteľa zo strany dlžníka. A. legálnemu pojmu „uznanie práva“ možno oprávnene prijať záver, že ide o inštitút uznania dlhu podľa § 558 OZ. J. dlhu predstavuje obligatórne písomný a obligatórne kauzálny právny úkon dlžníka adresovaný svojmu veriteľovi, v ktorom uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu i výšky (v podrobnostiach porovnaj komentár k § 558 OZ). J. dlhu spôsobuje vznik novej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty vo vzťahu k právu veriteľa aj v tom prípade, ak dlžník uznáva dlh už premlčaný. J. možno aj dlh priznaný súdnym rozhodnutím, prípadne i niekoľkokrát za sebou.
XX.X R. právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. R. vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. S. inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). A. premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. G. tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. A. priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania (uznesenie A. súdu SR z XX. júla XXXX, sp. zn. X M I. X/XXXX). F. premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. A. oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným (rozsudok A. súdu ČR z XX. novembra XXXX, sp. zn. XX I. XXXX/XXXX).
XX.X N. strany sa nie vždy dohodnú na splatnosti záväzku. E. splatnosti práva na plnenie má pritom rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata, pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (§ 101 E. zákonníka) a pre začiatok omeškania dlžníka (§ 517 E. zákonníka). Už v judikáte R XX/XXXX bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax, napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. X I. XX/ XXXX, ktoré bolo neskôr publikované v N. stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov X. republiky ako judikát R XX/XXXX, zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 E. zákonníka). T. je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. F.
účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. H. je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. J. právny názor bol zastávaný už v staršej právnej teórii (porovnaj napríklad publikáciu Q. D.: X. všeobecné súkromné právo. X zväzok, W.: O. F. jednoty XXXX, str. XXX, v ktorej sa uvádza, že plynutie času pri premlčaní začína v prípade relatívnych právnych nárokov, t.j. aj práva obligačného vtedy, ak sa stali splniteľnými, t.j. actio nata; „ak ale splatnosť závisí od vypovedania pohľadávky veriteľom, potom začne premlčanie od okamžiku vzniku pohľadávky“; obdobne viď publikáciu Q. D.: E. nárok, W.: F. štúdie XXXX, str. XXX). G. právny názor sa prezentuje aj v novšej právnej teórii (porovnaj napríklad C., I.: E. zákonník X. Q. O., W.: B. XXXX, str. XXX). Na rovnakom právnom názore spočívajú aj viaceré rozhodnutia A. súdu X. republiky (okrem sp. zn. X I. XX/XXXX viď sp. zn. 1 I. XXX/XXXX a sp. zn. X I. XX/XXXX), ako aj rozsudok A. súdu X. republiky z XX. novembra XXXX sp. zn. X I. XXX/XXXX. Z hľadiska právnej komparatistiky a identity (dávnej) alebo blízkosti (niekdajšej) právnej úpravy v C. republike sa poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu A. súdu C. republiky sp. zn. XX I. XXXX/XXXX, v ktorom konštatoval, že „ aj v neskoršej dobe nie je daný dôvod na zmenu záverov obsiahnutých v R XX/XXXX“. Za správny, výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedajúci treba považovať záver odvolacieho súdu, že obsahom listu zástupcu žalovaného (tiež aj zástupcu spoločnosti V., spol. s.r.o.) z XX. decembra XXXX adresovaného žalobcovi, nie je prejav vôle žalovaného smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom uplatnenej žaloby v zmysle § 558 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd správne uviedol, že k platnosti takéhoto právneho úkonu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Za správny treba následne považovať aj právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého tento úkon nemohol mať za následok prerušenie behu premlčacej doby v zmysle § X10 ods. 1 OZ a že právo žalobcu sa premlčalo, lebo nebolo uplatnené na súde v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). F. určení začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd vychádzal správne zo záveru, že žalobca mohol právo po prvý raz vykonať nasledujúci deň po splatnosti dlhu určenej v zmluve ( rozsudok A. súdu SR XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ). F. splatnej pohľadávky, odvíjajúcej sa od práva veriteľa takúto splatnosť určiť, predchádza jeho právo na uskutočnenie tejto výzvy. S. ako každé iné právo, okrem zákonom definovaných výnimiek, ide o právo premlčateľné ( uznesenie A. súdu SR, sp. zn. X E./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
XX. O. v tejto veci bolo začaté dňa XX.XX.XXXX, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu. F. pripojené žalobkyňou k žalobe je zo dňa XX.X.XXXX, jeho obsah je vymedzený v bode X.X odôvodnenia tohto rozsudku. X. bolo potvrdenie vyhodnotené ako dlžobný úpis z dôvodov uvedených vyššie a ktoré neobsahuje lehotu na plnenie žalovaným. F. z hľadiska premlčania je, že potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX nespĺňa náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ a tým pádom neprichádza do úvahy ani aplikácia XX ročne premlčacej doby uvedenej v § X10 ods. 1 OZ. V bode XX.X odôvodnenia tohto rozsudku sa súd vyjadril, kedy prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 110 OZ, pričom v prípade uznania práva ide o inštitút uznania dlhu podľa § 558 OZ. Za tejto situácie bolo súdom ustálené, že potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX síce obsahuje finančný záväzok dlžníka - žalovaného voči veriteľovi - žalobkyni vo výške X XXX,- eur, no bez lehoty na plnenie a tým pádom bolo vyhodnotené, že čas plnenia nie je dohodnutý podľa § 563 OZ; vykonaným dokazovaním pritom nebolo preukázané, že by čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka podľa § 564 OZ. X. ďalej vychádzal z právnych záverov obsiahnutých v judikatúre uvedenej v bode XX.X odôvodnenia tohto rozsudku, na ktoré poukazuje ako na svoje vlastné. D. v stručnosti opakuje, že z judikátu R XX/XXXX vyplýva, že ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak stanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. H. názor bol vyslovený aj v rozhodnutí A. súdu SR XCdoXX/XXXX, ktorý bol neskôr publikovaný ako R XX/XXXX a aj ďalšie rozhodnutia, ktoré sú uvedené v bode XX.X odôvodnenia tohto rozsudku a od ktorých záverov súd nemá najmenší dôvod sa odkloniť. A., za tejto situácie súd konštatuje, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná, pretože potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX v sebe zahŕňa dlžobný úpis bez lehoty na plnenie, pri ktorom plynie všeobecná X ročná premlčacia doba podľa § 101 OZ a ktorej začiatok je určený dňom po vzniku dlhu, teda v súdenej veci X ročná premlčacia doba začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX. O. bolo začaté až dňa XX.XX.XXXX, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. XX. X. sa záverom vyjadruje k procesným záležitostiam nasledovne. F. konania bolo ďalej zistené, že na majetok žalovaného v X.rade bol vyhlásený konkurz oddĺžením tak ako je to presne vymedzené v bode X.XX odôvodnenia tohto rozsudku. J. skutočnosť súd skúmal z hľadiska § X66 a nasledujúce, zákona číslo X/XXXX Z.z o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Z ustanovenia § 166c ods. 1 písm. a) vyplýva, že oddlžením nie je dotknutá pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol
postúpením, prevodom alebo prechodom z výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenia § X66b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté. X. konkurznej podstaty dlžníka U.. P. Q., ktorým je G.. P.. Q. O. listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil súdu, že zoznam veriteľov dlžníka U.. P. Q. neobsahoval meno veriteľa G.. P. M., teda žalobkyne a z toho dôvodu menovaná nebola zo strany správcu upovedomená o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. J. má za následok, že vo veci bolo možné pokračovať voči žalovanému.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X C.s.p. k § 255 ods. X C.s.p. a k § 256 ods. X C.s.p. a žalovanému plne úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške XXX %. F. žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny X XXX,- eur s príslušenstvom. H. E. súdu A. N. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo konanie právoplatne zastavené v časti o zaplatenie celého príslušenstva, teda úroku z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia zavinením žalobkyne, ktorá v tejto časti vzala svoju žalobu späť bez vážneho dôvodu a zároveň bola žaloba voči žalovanému právoplatne zamietnutá aj v časti istiny X 095,- eur, čím sa predmet sporu v časti istiny ustálil na žalovaných 2 188,- eur, o ktorom súd rozhodoval týmto zamietajúcim rozsudkom.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.