Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/107/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., E. F. XX, zastúpená. Mgr. Richardom Šírom, advokátom so sídlom Bratislava-Staré mesto, Banskobystrická 4, IČO: 47 753 960, proti žalovanej: G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. XX/ XX, zastúpená JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Radničná 4, o zaplatenie 17 870 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. júla 2023 č. k. -194 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami a . Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 17.870 eur ako vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanej vzniknúť tým, že žalobkyňa na jej bankový účet túto sumu viacerými platbami previedla bez toho, že by medzi nimi bol vznikol nejaký právny vzťah, a teda urobila tak bez právneho dôvodu, žalovaná za tento svoj účet nesie zodpovednosť a je povinná tieto prostriedky vydať žalobkyni.

1.2. Z vykonaného dokazovania má súd prvej inštancie za nesporne preukázané (zo správy Tatra banky, a. s. Bratislava o platbách z účtu žalobkyne a výpisu z účtu žalovanej, pričom tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu ani sporné), že žalobkyňa na účet žalovanej previedla celkovo sumu 17.870 eura (dňa 14. 02. 2022 sumu 8400 eur, dňa 11. 03. 2022 sumu 4200 eur, dňa 06. 04. 2022 sumu 2000 eur, dňa 19. 04. 2022 sumu 715 eur, dňa 27. 04. 2022 sumu 1000 eur, dňa 29. 04. 2022 sumu 555 eur a dňa 01. 06. 2022 sumu 1000 eur). Ďalej mal súd, najmä z výpovedí žalobkyne a svedka A., a čiastočne aj z výpovede žalovanej, za nepochybne preukázané, že medzi žalobkyňou a svedkom A. došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobkyňa na účet, ktorý označil A. (a ktorý patril žalovanej a on bol jeho disponentom) previedla finančné sumy, na ktorých zaplatení sa s A. žalobkyňa dohodla, a to v celkovej sume 17.870 eur. Z výpovedí žalovanej a svedka A., ako aj z výpisu z účtu žalovanej vedeného vo VÚB a. s. súd zistil, že s týmto účtom nakladal výlučne svedok A., ktorý v tom čase bol priateľom žalovanej.

1.3. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami sporu nikdy nevznikol žiaden právny vzťah a tiež to, že pokiaľ žalobkyňa na účet žalovanej poslala finančné prostriedky, urobila tak na základe dohody s F. A., že práve na tento účet mu zašle zálohy na cenu diela, na ktorom sa spolu dohodli, resp. iné medzi

nimi dohodnuté platby. Je zrejmé, že nešlo o platby vykonané žalobkyňou na tento účet omylom, ako aj to, že žalovaná nebola účastná právneho vzťahu, ktorý medzi žalobkyňou a F. A. vznikol. Je zrejmé, že žalobkyňa na uvedený účet žalovanej (ale v prospech F. A.) posielala finančné prostriedky najmenej v období od 14. 02. 2022 do 01. 06. 2022, teda počas viac než 3 a pol mesiaca, pričom v tomto období bola s F. A. v kontakte. Už len z uvedeného je zrejmé, že nešlo o platby zaslané omylom a tiež to, že pokiaľ by F. A. nebol tieto žalobkyňou zaslané peniaze mal k dispozícii, nebol by v jej prospech žiadne práce vykonával. Je teda evidentné, že v prípade prostriedkov zaslaných na účet žalovanej išlo o plnenie dohody medzi žalovanou a F. A. a že s týmito prostriedkami A. aj nakladal.

1.4. Je nepochybne preukázané, že vôľou žalobkyne a F. A. bolo uzavrieť zmluvu o dielo, na základe ktorej mal F. A. vykonať dielo a na základe ktorej žalobkyňa na ním uvedený bankový účet (ktorého číslo jej oznámil on, inak o jeho existencii nemohla mať ani vedomosť) previedla cenu diela, resp. zálohy naň. Bolo teda vôľou zmluvných strán zmluvy o dielo, aby cena diela bola uhradená práve na tento účet, hoci patriaci žalovanej. Zmluvný (a tým aj právny vzťah) vznikol teda výlučne medzi žalobkyňou, ktorá cenu diela uhradila F. A. na ním zvolený účet, nie však medzi žalobkyňou a žalovanou. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ žalobkyňa na základe dohody s F. A. platila na ním zvolený účet (hoci patriaci žalovanej), išlo iba o voľbu platobného miesta bez toho, že by žalovaná bola účastníkom hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a F. A. (ako vykonávateľom diela). Uvedený účet bol v tomto prípade iba platobným miestom, na ktoré v súlade s dohodou s F. A. žalobkyňa poslala finančné prostriedky na základe jej právneho vzťahu (zmluvy o dielo) s touto osobou. Na strane žalovanej nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, nakoľko s týmito prostriedkami preukázateľne vôbec nedisponovala, navyše, pokiaľ by s nimi aj bola disponovala a použila ich trebárs aj pre svoju potrebu, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by žalobkyni mohol vzniknúť iba voči F. A., v prospech ktorého žalobkyňa plnila na základe zmluvy o vykonanie diela. Žalovaná tak v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná. Je tomu tak preto, že nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje žalovaná nie je. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by sa žalovaná na jej úkor bola obohatila, čím neuniesla svoje dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že žalovaná s peniazmi, ktoré na jej bankový účet žalobkyňa poukázala, vôbec nenakladala, nedisponovala nimi a nevznikol jej teda na úkor žalobkyne žiaden majetkový prospech. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne o tom, že A. predmetný účet používal na podnikanie, čo nie je v poriadku, ako aj o tom, že ako podnikateľ mal povinnosť používať svoj vlastný účet, tieto nie sú pre rozhodnutie súdu v tejto veci relevantné, nakoľko sa netýkajú žalovanej a prípadné porušenie zákonných povinností F. A. nemá na rozhodnutie súdu v tejto veci žiaden vplyv. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa jej názoru v konaní uniesla dôkazné bremeno o vzniku bezdôvodného obohatenia, pretože svoje peniaze poslala na bankový účet žalovanej, pričom na takéto konanie nebol žiadny právny dôvod, pretože so žalovanou nemali nikdy medzi sebou uzatvorenú žiadnu zmluvu. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. V konaní bolo preukázané, že žalovaná sa obohatila o jej majetok, pretože na jej bankový účet boli prevedené jej peňažné prostriedky. Tiež uviedla, že v konaní preukázala, že od zmluvy so svedkom A. odstúpila a súd sa s týmto vôbec nevyporiadal. Takže, pokiaľ ako tvrdí súd, plnila F. A. na základe ich zmluvy, tak táto zmluva bola odstúpením zrušená a takýto záväzkovo-právny vzťah zanikol. Ďalej uviedla, že sudca na pojednávaní dňa 16. 06. 2023 neumožnil jej právnemu zástupcovi ďalej klásť svedkovi F. A. ďalšie otázky, a tým zasiahol do rovnosti sporových strán a znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Podľa jej názoru sa sudca v konaní riadil zásadou materiálnej pravdy, čo je podľa neprípustné, pretože sudca sám vyhľadával dôkazy, a to v jej neprospech. Napriek tomu, že sporové strany nenavrhli vypočuť v konaní žalovanú alebo svedka F. A., tak súd sám bez akéhokoľvek návrhu sporovej strany rozhodol, že chce v konaní vypočuť žalovanú a svedka A.. Z tohto dôvodu aj odročil pojednávanie a tým postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti, pretože bez zavinenia sporových strán zapríčinil, že sa súdne konanie natiahlo a sporové strany sa museli znovu dostaviť na súdne pojednávanie, ktoré nebolo potrebné na rozhodnutie vo veci. Ďalej žalobkyňa namietala, že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tento odvolací dôvod vzhliadla v tom, že súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťami a dôkazmi, ktoré uviedla vo svojom podaní zo dňa 15. 05. 2023. Žalovaná sama potvrdila, že je majiteľkou bankového účtu a ako majiteľka je za tento účet plnohodnotne zodpovedná, to znamená, že pokiaľ umožnila disponovať so svojím bankovým účtom tretím osobám, v tomto prípade bývalému priateľovi, tak ju tu nijakým spôsobom nezbavuje zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčí iba žalovanej, pretože ona ako žalobkyňa posielala žalovanú sumu na účet žalovanej a nikdy neposlala peniaze na účet, ktorý by vlastnil F. A.. Žalovaná ako majiteľka bankového účtu nesie plnú zodpovednosť za osoby, ktorým umožnila disponovať so svojím účtom, a preto nie je pravdou, že by z poskytnutého plnenia žalobkyne nemala žiaden prospech, pretože peniaze prišli na jej účet a žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, že žalovaná umožnila so svojím bankovým účtom disponovať tretím osobám. Taktiež je toho názoru, že súd rozhodol iba na základe tvrdení žalovanej a vôbec sa nezaoberal jej tvrdeniami, či už v samotnej žalobe, vyjadrení alebo záverečnej reči jej právneho zástupcu. Tiež namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že z výpovedí žalobkyne a svedka A., a čiastočne aj z výpovede žalovanej má nepochybne preukázané, že medzi žalobkyňou a svedkom A. došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobkyňa na účet, ktorý označil A. (a ktorý patril žalovanej a on bol jeho disponentom) previedla finančné sumy, na ktorých zaplatení sa s A. žalobkyňa dohodla, a to v celkovej sume 17.870 eur. Súd nesprávne vyhodnotil, že vôľou žalobkyne a F. A. bolo uzavrieť zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobkyňa na ním uvedený bankový účet previedla cenu diela. Ona nemala vedomosť o tom, komu účet patrí a už vôbec nie o tom, že s týmto účtom mohol disponovať F. A.. Súd nesprávne vyhodnotil, že jediný hmotnoprávny vzťah vznikol iba medzi ňou a F. A. a bankový účet žalovanej mal slúžiť iba ako voľba platobného miesta. Je v rozpore so zákonom, pokiaľ súd tvrdí, že žalovaná mohla používať jej peniaze bez akéhokoľvek právneho dôvodu, teda z toho dôvodu, že tieto peniaze skončili na jej bankovom účte. Súd týmto popiera ochranu jej vlastníckeho práva, pretože umožňuje žalovanej spotrebúvať peniaze bez akýchkoľvek následkov pre ňu a bez povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré nenadobudla zákonným spôsobom. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že F. A. mal za tieto finančné výbery nakupovať nejaký stavebný materiál pre ňu, pričom ona od pána F. A. neobdŕžala žiaden materiál alebo akékoľvek vecné plnenie a nemá vedomosť o tom, ako pán A. ďalej použil takto nakúpené veci. Napokon žalobkyňa namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd nesprávne posúdil právny stav veci, pretože rozhodol, že žalovaná nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu, že nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a že medzi ňou a žalovanou nevznikol žiadny právny vzťah, teda bezdôvodné obohatenie. Bankový účet, na ktorý poslala peniaze, je účtom žalovanej, ktorá to v konaní sama potvrdila, a práve preto jej v tomto spore svedčí pasívna vecná legitimácia, pretože ona je povinná si pýtať svoje peniaze od majiteľa bankového účtu, a nie od disponenta, tak ako to tvrdí súd. Bankový účet v banke žalovanej bol zriadený iba na jedného majiteľa účtu a podľa všeobecných obchodných podmienok slúži výlučne pre jeho osobnú potrebu. Súd svojím rozhodnutím vytvoril nebezpečný precedens, pretože podľa jeho záveru sa vlastník účtu zbaví svojej zodpovednosti tým, že na svojom účte zriadi dispozičné právo pre tretiu osobu alebo tretie osoby. Je toho názoru, že iba vlastník účtu je zodpovedný za svoj bankový účet, a pokiaľ mu na tento účet prídu peniaze od tretích osôb, bez akéhokoľvek právneho dôvodu, tak iba vlastník je povinný tieto peniaze vydať, a pokiaľ vlastník dá tretej osobe právo disponovať so svojím účtom, tak nesie plnú zodpovednosť za konanie svojho disponenta. Napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny, nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie. Súd prvej inštancie sa dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z toho dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, tak tým nesplnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, resp. ho zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, udávajúc, že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné, založené na skreslených, neúplných a účelových tvrdeniach. Žalobkyňa vo svojom odvolaní vôbec neprihliada na fakty a skutočnosti, ktoré boli v súdnom konaní jednoznačne preukázané a vo svojom odvolaní opakovane poukazuje na už skôr uvádzané tvrdenia, ktoré sú však bez akejkoľvek relevancie a majú jediný cieľ, aby žalobkyňa nemusela uplatňovať svoje nároky voči F. A.. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom a v dostatočnej miere zistil skutočný stav veci, jeho rozhodnutie je

zákonné a vecne správne a rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu žiadnych procesných práv a princípov na úkor žalobkyne. Vo svojich podaniach navrhla vypočuť nielen seba, ale aj svedka F. A., a preto súd v tomto smere nemohol svojim konaním porušiť procesné práva žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom výsluchu potvrdila, že vedela o tom, komu, v akej výške a z akého dôvodu poukazuje finančné prostriedky, jej účet bol len platobným miestom, preto tvrdenie žalobkyne, že nevedela, komu účet patrí, nie je pravdivé. S týmto účtom nakladal F. A. ako disponent. Žalobkyňa vo svojom odvolaní žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by mal byť rozsudok súdu prvej inštancie nezákonný, neuvádza, odvolanie je založené na nepravdivých, skreslených a účelových tvrdeniach. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne ( a ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Predmetom konania je žalobkyňou podaná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.870 eura spolu s úrokom z omeškania, ktorého plnenia sa domáhala na tom skutkovom základe, že žalovanej túto sumu v období od 14. 02. 2022 do 01. 06. 2022 poslala v čiastkových plneniach na jej bankový účet, pričom s ňou nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu alebo akýkoľvek právny úkon, na základe ktorého by bola povinná plniť na bankový účet žalovanej.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení ), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo.

10. Preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a vymedzených dôvodov podaného odvolania žalobkyne, dospel odvolací súd k záveru, že takto podané odvolanie žalobkyne nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľky. Odvolanie podané žalobkyňou vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, a vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia potvrdil.

11. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sám, bez návrhu sporovej strany, vypočul v konaní žalovanú, ako i svedka A., odvolací súd dospel k záveru, že tieto tvrdenia žalobkyne je síce dôvodné vyhodnotiť ako pravdivé, avšak v okolnostiach danej veci, podľa názoru odvolacieho súdu išlo o také pochybenie, ktorého intenzita nevedie k zrušeniu napadnutého rozhodnutia pre porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces.

12. Skúmajúc obsah spisu v prejednávanej veci, je zrejmé, že žalovaná v rámci odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, uviedla, že F. A. ako svedok taktiež na prípadnom pojednávaní potvrdí prevzatie prostriedkov. Analyzujúc obsah tohto podania žalovanej v rozsahu uvedeného vyjadrenia, spracovaného jej právnou zástupkyňou, mal odvolací súd za to, že nemožno hovoriť o návrhu žalovanej na uskutočnenie výsluchu svedka F. A. v tomto konaní, keď navyše pri podaní vyhotovenom advokátkou sa očakáva a predpokladá jasnosť jeho obsahu (ktorá je v ďalších jeho častiach jednoznačne zachovaná), pričom toto podanie neobsahuje návrh žalovanej na výsluch svedka, ale len konštatovanie, že ak bude vypočutý, potvrdí prevzatie prostriedkov.

13. V kontexte uvedeného, vychádzajúc ďalej z obsahu spisu, je zrejmé, že sudca súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 17. 05. 2023, v rámci svojho predbežného právneho posúdenia veci a toho, ktoré dôkazy vykoná, uviedol, že uskutoční výsluch žalovanej a svedka A. (čo bolo pre odvolací súd zrejmé zo zvukového záznamu z tohto pojednávania), a to bez toho, že by takýto návrh stranami sporu bol podaný, za ktorým účelom odročil pojednávanie na 16. 06. 2023. V zásade platí, že všeobecný súd by v sporovom konaní nemal iniciatívne vyhľadávať dôkazné prostriedky, a tým nahrádzať dôkaznú aktivitu tej-ktorej procesnej strany. Je treba však uviesť, že i ÚS SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. uzavrel, že nie každý nezákonný postup všeobecného súdu v rámci ním vykonaného dokazovania možno hodnotiť ako taký, ktorý by odôvodňoval požadovaný zásah z pozície ústavného súdu. Je to predovšetkým vtedy, keď nemožno zmysluplne očakávať, že by sťažovateľom požadovaný výsledok konania pred ústavným súdom priniesol preň iný meritórny výsledok v konaní pred všeobecným súdom. Ústavný súd uviedol, že všetky ústavnoprávne relevantné vady týkajúce sa procesu zisťovania skutkového stavu veci musia byť vždy posudzované s ohľadom na mieru významu niektorého z namietaných pochybení, čo sa týka prípadného ospravedlnenia jeho následku do vyvodenia konečných záverov v merite veci. Inými slovami, nie vždy musí určitý procesný nedostatok realizácie dôkazného konania viesť k zrušeniu ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia.

14. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú právnu vec, mal odvolací súd za to, že ak aj súd prvej inštancie v danej veci procesne pochybil v rámci zákonných pravidiel zisťovania skutkového stavu v sporovom súdnom konaní, tak z praktického hľadiska si možno predstaviť situáciu, že strana, v prospech ktorej bol dôkaz súdom vykonaný, by neskôr napríklad po zrušení rozhodnutia tento dôkaz navrhla vykonať a následne vykonala. Preto, aj keď možno uzavrieť, že v okolnostiach danej veci bol súd prvej inštancie pri vyhľadávaní a vykonávaní dôkazov príliš aktívny, išlo o pochybenie, ktorého intenzita v okolnostiach danej veci nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Navyše, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie ustálil ním prijaté závery správnym vyhodnotením všetkých v konaní vykonaných dôkazov, teda nielen žalobkyňou namietaných, ale i listinných dôkazov, a tak nemožno konštatovať, že by súd prvej inštancie konal v prospech jednej procesnej strany, keď naviac v čase pred vykonaním dôkazných prostriedkov nebolo ani zrejmé, aký bude obsah výpovede vypočutého svedka, a teda, či tento potvrdí alebo vyvráti skutkovú verziu žalovanej.

15. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že sudca súdu prvej inštancie neumožnil jej právnemu zástupcovi na pojednávaní dňa 16. 06. 2023 klásť svedkovi A. ďalšie otázky a tým zasiahol do rovnosti sporových strán, s takouto argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje. Zo zvukového záznamu z pojednávania, v časti výsluchu svedka A. a následne kladených otázok právnym zástupcom žalobkyne je jednoznačné, že právnemu zástupcovi žalobkyne nebolo znemožnené klásť svedkovi otázky v tom ponímaní ako prezentuje žalobkyňa, a síce, že by mu súd prvej inštancie neumožnil výkon tohto práva, keď zo zvukového záznamu z uvedeného pojednávania je zrejmé to, že sudca vyhodnotil položenú otázku právnym zástupcom žalobkyne na svedka ako takú, ktorá s predmetom tohto konania nesúvisí a postupoval tak v súlade s ustanovením , keď takúto otázku neumožnil svedkovi položiť, pričom následne právny zástupca žalobkyne ďalšie otázky na svedka nemal.

16. Pokiaľ ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nie je v tomto spore pasívne legitimovaným subjektom, keď nebolo preukázané, že táto by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade prostriedkov zaslaných na účet žalovanej zo strany žalobkyne išlo o plnenie dohody, pričom je zrejmé, že jednak dohody medzi žalobkyňou a svedkom A. o poukázaní prostriedkov za dielo na ním uvedený bankový účet (bankový účet žalovanej), ako i dohody medzi žalovanou a svedkom A., že s takto poukázanými prostriedkami bude nakladať svedok A., ktorý mal k bankovému účtu žalovanej dispozičné právo a reálne s týmito prostriedkami výlučne

nakladal on. To, kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z . Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo, u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Pre právne posúdenie tejto veci neboli rozhodujúce tie tvrdenia žalobkyne, že táto od zmluvy so svedkom A. odstúpila, ako ani jej tvrdenie, že žalovaná ako majiteľka bankového účtu a plnohodnotne zodpovedná osoba za účet v zmysle VOP banky sa bezdôvodne obohatila len s ohľadom na skutočnosť, že na tento účet boli poukázané finančné prostriedky žalobkyňou. Pokiaľ tieto tvrdenia žalobkyňa prezentovala i v jej písomnom podaní zo dňa 15. 05. 2023, z hľadiska právneho posúdenia veci toto jej podanie nemohlo mať vplyv na výsledok sporu. Podstatnou, s ohľadom na to, čo je zásadné pre vznik bezdôvodného obohatenia, bola preukázaná skutočnosť, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatila, keďže peňažné prostriedky vo výške žalovanej istiny vybral z účtu žalovanej výlučne svedok A., ktorý nimi následne disponoval. Potom nie je možné uzavrieť, že by sa majetok žalovanej na úkor žalobkyne zväčšil, a to i napriek tomu, že táto bola majiteľkou predmetného bankového účtu, tak ako na uvedené, v spojení s VOP banky poukazovala žalobkyňa, pretože u žalovanej nedošlo k objektívne vzniknutému stavu obohatenia, keď po tom, ako žalobkyňa na základe dohody so svedkom A. dobrovoľne poukázala peňažné prostriedky na svedkom označený účet, tieto prostriedky boli svedkom následne z tohto účtu vybraté a použité. Pokiaľ potom súd prvej inštancie konštatoval, že v rámci uzatvorenej dohody žalobkyne so svedkom A. ako zhotoviteľom diela pre žalobkyňu sa tak jednalo o voľbu platobného miesta, a to na účet patriaci žalovanej, s takýmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd taktiež stotožňuje. To, či žalobkyňa mala, resp. nemala mať vedomosť, komu predmetný bankový účet patrí, z hľadiska rozhodnutia tejto veci rovnako nie je zásadné, pričom je však preukázané, že účet žalovanej slúžil ako platobné miesto v zmysle dojednania žalobkyne so svedkom A..

17. Pokiaľ ďalej žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne, ani s takouto odvolacou argumentáciou žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené, keď súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti.

18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

19. Prihliadajúc na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle , a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovanej k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe), súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. V danej veci tak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z čoho vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Jeho rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, a to, že vyznelo v neprospech žalobkyne, neznamená, že by v danej veci došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

20. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vyhodnotiac odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% ( ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia v zákonnej lehote ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).