Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-92-2021.pdf
PDF · 107.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/92/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 35724803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX S., o zaplatenie 1 047,01 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 622,56 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 10.11.2021 do zaplatenia zamieta.
II. V časti o zaplatenie sumy 424,45 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 10.11.2021 do zaplatenia súd konanie zastavuje.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 047,01 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 970,49 eura od 10.11.2021 do zaplatenia z dôvodu, že mu bola postúpená pohľadávka proti žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 uzavretej s Tatrabankou a.s., ktorá uzatvorila dňa 11.09.2016 so žalovaným zmluvu č. 3016508951, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, pričom žalovaný v stanovených termínoch neplnil splátky a z toho dôvodu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 04.01.2019. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 1 047,01 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 970,49 eura, z riadneho úroku vo výške 59,52 eura, z úroku z omeškania vo výške 1,20 eura a zo sankčných poplatkov vo výške 0,80 eura ako aj z poplatkov vo výške 15 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaný nevykonal žiadnu úhradu na jej splatenie. Pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 424,45 eura s úrokom z omeškania a naďalej si uplatňoval pohľadávku vo výške 622,56 eura s úrokmi z omeškania.
2./ Žalovaný uviedol, že je ochotný pohľadávku splácať v jednom balíku spolu s ďalšími pohľadávkami, ktoré má žalobca voči nemu, nakoľko nie je schopný splácať ju samostatne.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný uzavrel s Tatrabankou a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3016508951 dňa 11.09.2016, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1 200 eur pri úrokovej sadzbe 16,10% ročne a žalovaný sa zaviazal uhrádzať splátky po 24,06 eura mesačne s tým, že splatnosť splátok bola dohodnutá 27 dňa príslušného mesiaca a žalovaný mal uhradiť 84 mesačných splátok. RPMN bola vyčíslená na 19,22 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená na sumu 2 045,04 eura. Podľa čl. VI. bod 1 písm.
a/ zmluvy bol veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ak bol dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky veriteľa alebo jej akejkoľvek časti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa bodu 2 pohľadávka veriteľa sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi.
4./ Výzvou zo dňa 05.12.2018 nazvanou Výzva pred mimoriadnou splatnosťou veriteľ oznámil žalovanému, že eviduje ku dňu 04.12.2018 pohľadávky v omeškaní a medzi nimi aj pohľadávku z predmetného spotrebiteľského úveru vo výške 88,08 eura. Okrem tejto pohľadávky bolo vo výzve uvedených ďalších 9 pohľadávok a veriteľ vyzval dlžníka na ich úhradu bezodkladne najneskôr do 5 kalendárnych dní s upozornením, že ak v stanovenom termíne dlžník pohľadávku neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedených úverových produktov. Ohľadom doručovania tejto výzvy žalobca predložil podací hárok č. EPH 146302773 zo dňa 06.12.2018 s tým, že žalovanému sa zásielka doručovala na adresu Agátová 89, Partizánske. Následne banka listom zo dňa 04.01.2019 nazvaným Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie oznámila žalovanému, že týmto dňom nastalo vyhlásenie splatnosti úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3016508951 a požiadala žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 042,55 eura. Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden doklad o doručovaní oznámenia o vyhlásení splatnosti žalovanému.
5./ Dňa 09.11.2021 uzavrela Tatrabanka a.s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu postúpila pohľadávky uvedené a špecifikované v prílohe, pričom podľa tejto prílohy k zmluve žalobcovi bola postúpená pohľadávka proti žalovanému z titulu bezúčelového spotrebného úveru č. 3016508951 poskytnutého dňa 12.09.2016. Podľa prílohy výška pohľadávky na istine činila 970,49 eura, na úrokoch 59,52 eura, na úrokoch z omeškania 1,20 eura, na sankčných poplatkoch 0,80 eura a na poplatkoch 15 eur. Listom zo dňa 12.11.2021 (č.l. 30) Tatrabanka a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. 3016508951 na žalobcu s tým, že pohľadávku je potrebné uhradiť žalobcovi. Doklad o doručovaní oznámenia však žalobcom predložený nebol a pred podaním žaloby vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie pohľadávky pokusom o zmier zo dňa 07.12.2021 (č.l. 33) s tým, že dlžná suma predstavuje 1 221,63 eura a žalobca predložil podací hárok, podľa ktorého zásielka mala byť podaná na doručovanie dňa 07.12.2021.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20201128> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20201128> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 622,56 eura s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol (v časti o zaplatenie sumy 424,45 eura s úrokom z omeškania zobral žalobca žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním a preto v tejto časti bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP). Je nesporné, že právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 11.09.2016 uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bol bezúčelový spotrebný úver vo výške 1 200 eur, pričom zmluva bola uzavretá v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto súd skúmal, či zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona a taktiež, či pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a následnom postúpení pohľadávky na žalobcu bol dodržaný zákonný postup.
7./ S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľskom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania. Zákonodarca vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konanie. Z tohto pohľadu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP, súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/75/2017 zo dňa 19.04.2018).
8./ Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“
9./ Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo/92/2018 z 20.11.2019, sp.zn. 7Cdo/26/2017 z 28.03.2018 a sp.zn. 1Cdo/136/2019 zo dňa 26.02.2020 podrobne sa zaoberajúcimi splnením podmienok pre platné postúpenie pohľadávky banky uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a následnej absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ). Napokon špeciálna úprava v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V zmysle § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
10./ Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým je banka, je nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom, na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. Je zrejmé, že banka pri spotrebiteľskom úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale pred postúpením buď musí vyčkať konečný termín splatnosti dlhu (s rizikom vystavenia sa možnému premlčaniu jednotlivých splátok) alebo urobiť jednostranný právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie niektorej splátky za vyššie uvedených podmienok.
11./ V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Ako je uvedené vyššie, podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď
má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Občiansky zákonník je v ustanovení § 565 v porovnaní s ustanovením § 53 ods. 9 nejednoznačný, pretože posledná veta § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky, je v rozpore s uzákonenou 3-mesačnou lehotou v § 53 ods. 9. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené tie podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
12./ V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že veriteľ - dodávateľ
- uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. V konaní bolo preukázané, že banka výzvou zo dňa 05.12.2018 (č.l. 28) oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním viacerých pohľadávok, medzi ktorými bola uvedená aj pohľadávka zo spotrebiteľského úveru s identifikačným údajom LD1625600025 vo výške 88,08 eura (malo by ísť o pohľadávku zo zmluvy č. 30168508951), avšak v tejto výzve nie je žiadnym spôsobom špecifikované, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a okrem toho bolo vo výzve uvedených ďalších 9 úverov bez bližšej špecifikácie omeškaných splátok. Výzva obsahovala upozornenie, že v prípade neuhradenia pohľadávky pristúpi banka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedených úverových produktov. Keďže v tejto svojej výzve banka nešpecifikovala, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a od akej doby, tak nebolo možné objektívne zistiť, či od omeškania so zaplatením splátky uplynula doba najmenej troch mesiacov. Okrem toho žalobca predložil iba podací hárok zo dňa 06.12.2018, podľa ktorého uvedená výzva mala byť doručovaná žalovanému, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa v skutočnosti dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Následne listom zo dňa 04.01.2019 (č.l. 26) banka oznámila žalovanému vyhlásenie splatnosti úveru, avšak neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru (§ 37 ods. 1 OZ). Keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplatenie konkrétnej splátky v dohodnutej lehote so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu, tak je potrebné skúmať, či oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ dostatočne určité a teda či je platným právnym úkonom a je potrebné skúmať aj predchádzajúci proces týkajúci sa upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Okrem toho žalobca nepredložil žiaden doklad o doručovaní oznámenia o vyhlásení splatnosti žalovanému, i keď zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. VI bod 2) vyplýva, že pohľadávka sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi.
13./ Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou avšak predmetom postúpenia môžu byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 OZ. Na rozpor postúpenia pohľadávka banky voči spotrebiteľovi s ustanovením § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky (uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný preukázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Z toho vyplýva, že žalobca pre preukázanie platného postúpenia pohľadávky musí preukázať, že jeho výzva sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca však v tomto súdnom konaní nepredložil žiadnu výzvu adresovanú žalovanej pred postúpením pohľadávky a ani doklad o doručovaní takejto výzvy.
14./ V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe toho bolo nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto veci nebol aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nebol nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovanej. Na zdôraznenie svojho stanoviska súd opätovne poukazuje na obsah výzvy banky zo dňa 05.12.2018, z ktorej nie je zrejmé, s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní a od akého dátumu a či potom na uplatnenie práva v zmysle § 53 ods. 9 OZ došlo k uplynutiu trojmesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky. Okrem toho žalobca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že uvedená výzva bola žalovanému doručená. Následné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.01.2019 nemožno považovať za platný právny úkon pre jeho neurčitosť, nakoľko tiež z neho nie je zrejmé, v dôsledku čoho došlo zo strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V samotnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa však neuvádza, s ktorou splátkou a odkedy bol žalovaný v omeškaní a teda z obsahu oznámenia nie je možné zistiť, či zo strany banky boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a preto tento právny úkon je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný a súd teda nemal preukázané, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby tento dlh následne mohol byť platne postúpený žalobcovi. Okrem toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení splatnosti žalovanému, čo bolo podľa zmluvy podmienkou k tomu, aby došlo k splatnosti celej pohľadávky. Keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu (§ 39 a § 525 ods. 2 OZ) a okrem toho žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručovaní výzvy na zaplatenie pred postúpením pohľadávky a v tom prípade žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 622,56 eura s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. Na záver súd považuje za potrebné ešte uviesť, že pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.01.2022 uvádzal, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 27.12.2018, tak uvedené tvrdenie nemá žiadnu logiku, nakoľko k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo podaním zo dňa 04.01.2019 a teda v tom prípade by veriteľ nemohol vyzvať dlžníka na zaplatenie omeškanej splátky výzvou zo dňa 05.12.2018, čiže ešte pred splatnosťou samotnej splátky, pre ktorú mala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru a okrem toho by nedošlo k dodržaniu lehôt uvedených v § 53 ods. 9 OZ.
15./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, i keď tento mal plný úspech v časti konania o zaplatenie sumy 622,56 eura a žaloba proti nemu bola vzatá späť v časti o zaplatenie sumy 424,45 eura bez uvedenia dôvodu a teda v zásade by žalovaný mal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, avšak žalovaný náhradu trov konania nepožadoval a v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).