Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: V.. R. C., bytom T.

- G. mesto, C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Marekom Belkom, advokátom, Čadca, Fr. Mojtu 1504, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 02. 2018 č. KRPZ-NR-KDI-4/2018-SK, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd návrh žalobcu na sankčnú moderáciu zamieta.

Krajský súd žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie argumentov žalobcu k podanej žalobe

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 03. 05. 2018 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 02. 2018 č. KRPZ-NR-KDI-4/2018-SK a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu (Okresné riaditeľstvo PZ Nitra) č. ORPZ-NR-ODI2-P-1057/2017-Pr zo dňa 06. 12. 2017, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , a o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to na tom skutkovom základe, že dňa 27. 09. 2017 o 9:02 hodine viedla osobné motorové vozidlo zn. Z. Z ev.č. NR XXX JH v I. T. po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na R. ulicu v smere na O. C. pri rampe sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávke, následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. C. XXX, ev.č. NR XXX HB, ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave V.. Y. H.. Následne vodička V.. C. pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo a opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Dychová skúška u vodičky Ing. C. vykonaná nebola, pretože z miesta dopravnej nehody odišla preč. D. V.. C. si po dopravnej nehode nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú nehodu spôsobila V.. R. C.. Týmto svojim konaním porušila ustanovenie , , , , (s poukazom na - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo

spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupok a podľa zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. 12. 2017, a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a na základe voľného hodnotenia dôkazov po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dospel k meritórnemu rozhodnutiu. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a s konštatovaním žalovaného sa nestotožnil, pretože odvolací správny orgán sa nevyrovnal so všetkými námietkami uvádzanými v odvolaní. Ponechal tak v platnosti aj hmotnoprávnu kvalifikáciu všetkých údajných porušení ustanovenia , a zákona o priestupkoch ale aj porušenie pravidiel cestnej premávky podľa ustanovenia , , , , s konštatovaním, že žalobca závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy v priestupkovom konaní. Pri obstarávaní podkladov na rozhodnutie mal prvostupňový správny orgán k dispozícii aj videonahrávku, ktorej použitie obvinená pripustila a z jej rozsahu vyplýva, že táto dňa 27. 02. 2017 o 9:02 po prejdení rampy zastavila a skontrolovaná svoje vozidlo, opätovne nasadla do vozidla a odišla preč. Obvinená nepredpokladala poškodenie cudzieho vozidla, ale vlastného, a preto do neho nasadla a odišla za klientom a nezotrvala na mieste. Z nahrávky tiež vyplýva, že nie sú vidieť u obvinenej žiadne problémy s motorikou, teda nemohla byť pod vplyvom alkoholu, hoci to bez relevantných zistení z hmotnoprávnej kvalifikácie priestupku prvostupňového správneho orgánu vyplýva. Taktiež považovala, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie zákona o priestupkoch, s odkazom na porušenie , , , , hoci protiprávne konania uvedené v ustanovení a sú zároveň obsahom ustanovenia zákona o priestupkoch, podľa ktorého jej bola uložená sankcia. V podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu namietala tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán jej uložil neprimeranú sankciu a aj vzhľadom k tomu, že ešte v priebehu objasňovania bola škoda spôsobená ňou uhradená a v čase objasňovala a celého konania spolupracovala s ODI. Sankcia, ktorá jej bola uložená, a to zákaz viesť motorové vozidlo v dĺžke trvania 12 mesiacov je pre ňu likvidačná, pretože vozidlo potrebuje na svoje podnikanie a v tom prípade by bola nútená požiadať o prerušenie oprávnenia vykonávať živnosť. Uloženie pokuty vo výške 500,- euro je pri disk rečnom rozpätí od 300,- - 1.300,- eur takisto neprimeranou, vzhľadom k tomu, že obvinená pred týmto porušením dopravných predpisov mala uloženú len blokovú pokutu vo výške 30,- eur Mestskou políciou v Nitre za porušenie ustanovenia zákona o priestupkoch. Má za to, že pri uložení sankcie nebola dodržaná zásada primeranosti trestu a zásada individualizácie trestu v súlade s ustanovením zákona o priestupkoch, ale bola uplatnená len subsumačná zásada podľa ustanovenia zákona o priestupkoch podľa najprísnejšie postihnuteľného priestupku. Sankcia bola uložená mechanicky, bez zohľadnenia všetkých zvláštnosti prípadu a individuality osoby páchateľky priestupku, čo je v rozpore s nálezom pléna Ústavného súdu SR sp.zn. . Žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, prípadne ponechania platnosti oboch rozhodnutí, povolí sankčnú moderáciu a zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že samotné prejednanie priestupku postačuje k náprave páchateľa priestupku.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2018 potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-1057/2017- Pr zo dňa 06. 12. 2017, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov, pričom zákaz začne plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.

3. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, podľa ktorého obvinená Ing. Pilátová viedla dňa 27. 09. 2017 o 9:02 hodine osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, ev.č. NR XXX JH v I. T. po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na R. ulicu v smere na O. C. pri rampe sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávke, následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. Peugeot XXX, ev.č.

T. ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave V.. Y. H.. Následne vodička V.. C. pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo a opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Dychová skúška u vodičky V.. C. vykonaná nebola, pretože z miesta dopravnej nehody odišla preč. Vodička V.. C. si po dopravnej nehode nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú nehodu spôsobila V.. R. C.. Týmto svojim konaním porušila ustanovenie , , , , (s poukazom na - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupok a podľa zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podala voči vydanému rozhodnutiu I. stupňové správneho orgánu odvolanie, v ktorom poukazovala okrem iného na vybrané ustanovenia zo o cestnej premávke. Ďalej v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že na mieste udalosti zhodnotila, že na poškodenom aute nebude škoda väčšieho rozsahu a preto nekontaktovala policajnú hliadku a naviac vedela, že na mieste sa nachádza kamerový systém, ktorý zachytil priebeh škodovej udalosti. Ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že mala dohodnuté stretnutie s klientom a nemala ako zistiť majiteľa poškodeného vozidla, preto sa spoliehala na kamerový záznam. Taktiež mala námietky voči uloženej sankcii, poukázala na skutočnosť, že v jej registri trestov sa nenachádza žiaden záznam o spáchaní priestupku a ani v karte vodiča nemá žiaden záznam. Z toho považovala uložené sankcie za neprimerane prísne a tvrdé. Pri škodovej udalosti nemožno uložiť tak prísnu sankciu ako je zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, keď pri objasňovaní spolupracovala, priznala sa ku skutku, tento oľutovala.

5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR- KDI-4/2018-SK zo dňa 27. 02. 2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za správne, pretože správny orgán sa zaoberal vecou a pri rozhodovaní správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, mal dostatočne preukázanie spáchanie ako aj zavinenie priestupku žalobcom a svojim konaním mu neodoprel žiadne procesné práva účastníka konania a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho poriadku.

6. K odvolaniu žalobcu správny orgán uviedol, že žalobca ako účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v o cestnej premávke.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu cestnej premávke.

Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke je zrejmé, že účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a/ - ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, písm. d/ -zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody, písm. e/ - zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, písm. i/ - bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom policajného zboru.

Týmto svojim konaním účastníčka konania porušila ustanovenia , , , o priestupkoch, z ktorého vyplýva písm. b/, že priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí, alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; písm. g/ - priestupku sa dopustí ten, kto poruší všeobecne

záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda; písm. k/ - priestupku sa dopustí ten, k to iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

K námietke žalobcu, že svojim konaním neporušila ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona o cestnej premávke žalovaný správny orgán uviedol, že zákon o cestnej premávke vo svojich ustanoveniach podrobne vysvetľuje pojmy škodová udalosť, resp. dopravná nehoda, pričom zákon jednoznačne uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa ustanovenia § 66 ods. 6 o cestnej premávke.

Podľa tohto ustanovenia je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo, zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.

V danom prípade tieto povinnosti zo strany účastníčky konania splnené neboli, taktiež nebola bezodkladne upovedomená osoba, ktorej bola spôsobená škoda.

Ďalšej námietke, že nevolala hliadku z dôvodu, že podľa jej názoru, na poškodenom vozidle nebola škoda väčšieho rozsahu a mala vedomosť, že na mieste škodovej udalosti sa nachádza kamerový systém, ktorý to zachytil. Podľa žalovaného táto skutočnosť účastníčku konania neospravedlňuje, že sa spoliehala na kamerový systém, aby si nesplnila povinnosti účastníčky dopravnej nehody. Z predmetného záznamu je zrejmé, že účastníčka konania si bola vedomá kontaktov vozidiel aj prípadne spôsobenej škody na cudzom vozidle.

Taktiež námietka účastníčky konania o výške uloženej sankcie je právne irelevantná, pretože v konaní nevystupuje v postavení, aby mohla posudzovať výšku sankcie, ktorá by postačovala na jej vlastnú prevýchovu, resp. nápravu. Jej právo ako účastníčky konania je iba navrhovať skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom prispeli k objasneniu predmetnej veci a zoslabovali alebo vyvracali obvinenia vznesené voči jej osobe.

7. Podľa o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Z ustanovenia ods. 2 citovaného paragrafu, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť ak ho možno uložiť za niektorých z týchto priestupkov. Za uvedené priestupky, ktorých sa účastníčka konania dopustila, je možno v súlade s § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, uložiť pokutu od 300,- do 1.300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do 5 rokov.

Pričom žalovaný správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa účastníčka konania dopustila v súlade so zákonom o priestupkoch, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s ustanovením § 12 citovaného zákona prihliadal na všetky okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv. Žalovaný ju považuje sa opodstatnenú a adekvátnu. V čase, keď sa účastníčka konania dopustila priestupku, mohla vedieť, že v prípade ak bude jej priestupok zistený, môže byť zaň postihnutá pokutou, prípadne zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku spôsob spáchania jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný ako aj na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na závažnosť priestupku na mieru zavinenia na osobu páchateľa, na jeho spôsob spáchania a výšku a druh sankcie odvolací orgán považuje za opodstatnenú, adekvátnu, ktorá je uložená v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Odvolací orgán má za to,

že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následkom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca nerešpektoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

III.

Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

8. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 13. 07. 2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol.

9. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi I. stupňového správneho orgánu a žalobca mal možnosť v dvoj inštančnom správnom konaní uplatniť svoje námietky. Žalovaný vysvetlil vo svojom rozhodnutí jasne ako dospel k záveru, na základe akých skutočností rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. V dostatočnej miere vykonaným dokazovaním bolo preukázané v I. st. správnom konaní, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku a tým aj bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na základe úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti (). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ( , , ). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti ( správneho poriadku).

10. Žalovaný považuje námietky uvedené v podanej žalobe za účelové so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok.

11. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej veci má za to, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (aj subjektívnej) a že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a rozsiahle dokazovanie (záznamy z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadne z miesta dopravnej nehody, náčrtok, plánik, fotodokumentácia miesta, záznamy o podaní vysvetlenia, kamerový záznam z miesta dopravnej nehody, úradný záznam zo dňa 14. 11. 2017, záznamy o podaní vysvetlenia), ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobkyňa spôsobila dopravnú nehodu, nesplnila si svoje povinnosti a dopustila sa tým priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona o priestupkoch.

12. Žalovaný sa zaoberal každou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní, pričom po preskúmaní spisového materiálu mal za to, že prvostupňovým správnym orgánom bolo v danej veci dokazovanie vykonané procesne legálnymi dôkazmi, ako to vyplýva zo spisového materiálu, čím skutkový stav veci po vyhodnotení týchto dôkazov bol riadne a spoľahlivo zistený a preukázaný, na základe ktorého sa dospelo k záveru, že skutok, ktorý bol kladený za vinu žalobkyni sa skutočne stal a oprávnene bola teda zákonne uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

13. Krajský súd rozsudkom č. -74 zo dňa 17. 12. 2018 zamietol žalobu ako nedôvodnú.

14. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zo strany správneho súdu. Poukázala najmä na to, že z rozsudku nie je zrejmé aké stanovisko súd zaujal v žiadosti o sankčnú moderáciu, a taktiež uviedla, že má za to, že samotné prejednanie priestupku postačuje k náprave, že uložené sankcie sú pre ňu likvidačné, pretože pred týmto porušením zaplatila pokutu mestskej polícii vo výške 30,- euro. Navrhovala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie.

15. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných dôvodov uplatňovaných sťažovateľkou, spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

16. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru zhodne so správnym súdom, že správne orgán y oboch stupňov náležite zistili a ustálili skutkový stav (bod 2) v posudzovanom prípade. Ani žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti nespochybňovala zistený skutkový stav.

17. Žalobkyňa v danej veci už v podanej žalobe však poukazovala na to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán podľa jej názoru vykonali nesprávnu hmotnoprávnu kvalifikáciu skutku a aplikovali nesprávne ustanovenia na posudzovaný skutok. Taktiež vzniesla námietky k výške sankcie, ktorá jej bola uložená, pričom z dôvodu jej likvidačného charakteru (zákaz činnosti) ako aj z dôvodu, že prejednanie priestupku postačuje k jej náprave, žiadala súd o sankčnú moderáciu tak, že bude od uloženia sankcie upustené.

18. Kasačný súd poukazuje na to, že odôvodnenie je časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu, preto zákon ustanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa /1990 Zb. SR (ďalej len ako „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ( , , ). Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutia vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Georgiadis v. Grécko z 29. mája 1997, č. sťažnosti 21522/93, bod 42, Recuelil III/1997).

19. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Uvádzal iba všeobecné odôvodnenie bez toho, aby sa vyporiadal akýmikoľvek argumentami žalobkyne. Nereagoval na konkrétne námietky žalobkyne, že správne orgány podľa jej presvedčenia vykonali nesprávnu hmotnoprávnu kvalifikáciu skutku a na tieto námietky žalobkyne správny súd nereagoval.

20. Za najdôležitejšie pochybenie zo strany súd kasačný súd považoval to, že správny súd sa vôbec nevysporiadal ani s návrhom žalobkyne na sankčnú moderáciu.

21. Ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR zaoberajúcou sa možnosťou uplatnenia sankčnej moderácie kasačným súdom bol prijatý záver, že kasačný súd nie je ani v konaní o kasačnej sťažnosti v rámci prieskumu rozsudku krajského súdu oprávnený nahradiť súdnu úvahu krajského súdu o moderácii výšky pokuty. Vo vzťahu k diskrécii krajského súdu môže hodnotiť len skutočnosť, či krajský súd neprekročil zákonom stanovené medze správneho uváženia, či z nich nevybočil, alebo voľné uváženie nezneužil, či je jeho súdna úvaha preskúmateľná.

22. Správny súd v posudzovanom prípade na návrh žalobkyne o sankčnú moderáciu vôbec nereagoval a ani zmienkou sa s týmto návrhom nevysporiadal. Jednou z elementárnych zásad trestného konania je zásada zákonného trestného procesu, ktorú je potrebné aplikovať aj na správne trestanie. Táto zásada v prípade súdneho prieskumu, v rámci správneho trestania, sa prejavuje práve v možnosti plnej jurisdikcie správneho súdu a súčasne možnosti sankčnej moderácie správneho súdu rozhodovať v samotnej administratívnej veci. Právo sankčnej moderácie je teda prejavom aplikácie zásady zákonného trestného procesu, a teda aj realizáciou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vzhľadom na tento aspekt sankčnej moderácie bolo povinnosťou správneho súdu sa s návrhom žalobkyne riadne vysporiadať a svoje rozhodnutie aj v časti jej návrhu na sankčnú moderáciu zdôvodniť.

23. Správny súd sa tiež nevysporiadal s tvrdením žalobkyne v žalobe, že uložená sankcia zákaz činnosti, má pre ňu likvidačný charakter. Žiadala, aby súd upustil od potrestania, pretože podľa jej názoru účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci, pričom poukazovala na spôsob spáchania skutku, úhradu škody, či osobu žalobkyne a s týmito návrhmi sa správny súd nevysporiadal.

24. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný bez pojednávania podľa opätovne dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

25. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 27. 09. 2017 o 9:02 hodine viedla osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, ev.č. T. v Meste Nitra po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na R. ulicu v smere na O. C. pri rampe sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávke, následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. Peugeot 206, ev.č. NR XXX HB, ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave Ing. Y. H.. Následne vodička Ing. C. pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo a opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Dychová skúška u vodičky V.. C. vykonaná nebola, pretože z miesta dopravnej nehody odišla preč. Vodička Ing. C. si po dopravnej nehode nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú nehodu spôsobila Ing. R. C.. Týmto svojim konaním porušila ustanovenie , , , , (s poukazom na - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupok a podľa zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom ja zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin.

Podľa , , , o priestupkoch, z ktorého vyplýva písm. b/, že priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí, alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; písm. g/ - priestupku sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda; písm. k/ - priestupku sa dopustí ten, a to iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.

Za priestupok podľa ods. 1 sa podľa ods. 2 písm. a/ až písm. c/ uloží pokuta od 300,- do 1.300,- eur a zákaz činnosti od jedného do piatich rokov.

Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie, alebo vyššiu výmeru sankcie, než je uvedená v zákone.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu cestnej premávke.

Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke je zrejmé, že účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a/ - ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, písm. d/ -zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody, písm. e/ - zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, písm. i/ - bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom policajného zboru.

27. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.

Podľa žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.

Podľa , správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie.

Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

28. Z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály bolo preukázané, že žalobca ako vodič motorového vozidla bol účastníkom škodovej udalosti, ktorá sa jednoznačne považuje za dopravnú nehodu v zmysle zákona o cestnej premávke, pričom si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody po strete, resp. kontakte, so zaparkovaným vozidlom značky Peugeot 206, ev.č. NR XXX HB, následne pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala si svoje vozidlo a opätovne nastúpila do svojho vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v o cestnej premávke a svojim konaním tak porušila ustanovenie , , , , o cestnej premávke.

29. Žalovaný správny orgán sa zaoberal každou relevantnou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní a považoval zistený skutkový stav za spoľahlivo zistený a preukázaný. Skutkový stav bol podľa správneho súdu orgánmi verejnej správy zistený v rozsahu zodpovedajúcom na riadne posúdenie veci, boli dodržané lehoty na vydanie zodpovednosti za správny delikt uvedené v ustanovení o priestupkoch, ako boli dodržané aj zásady trestného konania podľa ako aj zásady ukladania trestov podľa . Orgány verejnej správy preskúmateľným a dostatočným spôsobom zdôvodnili aj výšku uloženej sankcie zohľadniac kritériá podľa zákona o priestupkoch, orgán verejnej správy uložil úhrnne sankciu za dva priestupky, pričom uložil sankciu za priestupok, ktorý je prísnejšie postihnuteľný.

30. Námietka žalobkyne voči výške uloženej sankcii je irelevantná, pretože v správnom konaní vystupovala v takom postavení, ktoré jej neoprávňovalo riadiť, alebo rozhodovať v procese objasňovania alebo konania o priestupku a posudzovať výšku sankcie, ktorá by postačovala na jej vlastnú nápravu. Správny súd má za to, že správny orgán pri určení výšky uloženej sankcie prihliadol najmä na charakter protiprávneho konania závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

31. K námietke žalobkyne, ktorú uvádza v žalobe, že bola použitá orgánom verejnej správy nesprávna aplikáciu ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k/ o priestupkoch s odkazom na porušenie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona o cestnej premávke správny súd uvádza, že z ustanovenia § 66 ods. 2 o cestnej premávke vyplýva, že účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a/ ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, písm. d/ zo trvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa

na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, písm. e/ z držať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel a písm. i/ bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť svoje osobné údaje; ak to nie je možné upovedomenie alebo oznámenie, zabezpečiť prostredníctvom policajného zboru. K jej námietke, že nešlo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, správny súd uvádza, že zákon o cestnej premávke v jednotlivých ustanoveniach konkrétne vysvetľuje pojmy škodová udalosť, resp. dopravná nehoda, pričom zákon jednoznačne uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa ustanovenia § 66 ods. 6, teda účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu neodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. V danom prípade tieto povinnosti zo strany žalobkyne úplne absentovali, ako to vyplýva aj z jej vyjadrenia.

32. Z vykonaného dokazovania správnym orgánom, najmä zo spisového materiálu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise, bolo správnemu súdu dostatočne preukázané, že boli naplnené všetky skutkové znaky priestupku a z rozsiahleho dokazovania (záznamu z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta, náčrtok, plánik, fotodokumentácia miesta, záznamy o podaní vysvetlenia, kamerový záznam z miesta dopravnej nehody, úradný záznam zo dňa 14. 11. 2017 ako aj záznamy o podaní vysvetlenia) je dostatočne preukázané, že žalobkyňa spôsobila dopravnú nehodu - škodovú udalosť, nesplnila si svoje povinnosti, ktoré ukladá zákon o cestnej premávke, a tým sa dopustila priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona o priestupkoch. Uloženie sankcie v zákonom stanovenom ustanovení § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, možno uložiť pokutu od 300-1.300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá od 1 roka do 5 rokov, správny orgán realizuje, v rámci úvahy, ide o zákonom dovolený rozhodovací proces, v ktorom orgán verejnej správy v zákonom stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určuje výšku sankcie na základe správnej úvahy.

33. V súlade s ustanovením , správny súd potom preskúmava iba to, či rozhodnutie, ktoré vydal orgán verejnej správy, vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, správny súd v tomto smere žiadne pochybenia nezistil.

34. Námietku žalobkyne o neprimeranej sankcii vo vzťahu k povahe skutku považoval za právne irelevantnú. Orgány verejnej správy v obidvoch stupňoch správne prihliadli na účel uloženej sankcie, ktorou je jej represívna zložka ako aj úloha individuálnej a generálnej prevencie. Uložená sankcia bude na žalobkyňu dostatočne výchovne pôsobiť a viesť ju k náprave a zároveň uložená sankcia má pôsobiť na predchádzanie protiprávneho konania a primerane chrániť spoločnosť.

35. Žalobkyňa v správnej žalobe alternatívne správnemu súdu navrhla sankčnú moderáciu. Poukázala na to, že sa zúčastnil ústneho prejednania priestupku a samotné prejednanie priestupku považuje za postačujúce k náprave obvinenej, a taktiež uloženie zákazu činnosti by bolo pre ňu likvidačné.

36. Podľa , správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom

a/ zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku, alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b/ upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

37. Podľa , správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak ak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

38. Žalobkyňa v správnej žalobe navrhovala správnemu súdu sankčnú moderáciu z dôvodu, že uloženú sankciu považovala za neprimerane vysokú a trest zákazu činnosti bol pre ňu likvidačný, pretože pracuje ako SZČO účtovníctvo a za svojimi klientami, ktorých navštevuje, nevyhnutne potrebuje vozidlo.

39. Žalobkyňa nijako konkrétne neviedla, že zaplatenie uloženej sankcie 500,- euro by malo likvidačný dopad v tom smere, že by musela ukončiť podnikateľskú činnosť, tak isto aj trest zákazu činnosti podobu jedného roka. V tejto súvislosti správny súd má za to, že zaplatením sankcie 500,- euro by nebola žalobkyňa finančne zlikvidovaná, a taktiež žalobkyni by nebolo znemožnené realizovanie jej podnikateľskej činnosti, pretože po dobu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, si môže svoju podnikateľskú činnosť - stretávanie sa s klientami, ktorým vedie účtovníctvo, zabezpečiť iným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd návrh na sankčnú moderáciu obsiahnutý v správnej žalobe zamietol.

40. Pri rozhodovaní o merite veci správny súd zistil, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní so základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti, z ktorej vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgán u musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorá je zakotvená v ustanoveniach správneho poriadku v , , , .

41. Preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a príslušné správne orgány vychádzali pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a toto rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti, správny súd nezistil dôvody v rozsahu podanej žaloby na jeho zrušenie podľa . Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa zamietol.

42. Námietky, ktoré uvádzala v žalobkyňa v žalobe sú totožné s námietkami uvádzanými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, a týmito sa žalovaný riadne vysporiadal, tieto námietky súd považuje zo strany žalobkyne za účelové so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok a jeho následky.

43. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému správnemu orgánu nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.