Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: Ing. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. E. XXX, XXX XX O. K., právne zastúpený: Mgr. M. O., advokát so sídlom J. XX, XXX XX K. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava IČO: 30 807 484, preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. decembra 2021 takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. decembra 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté vo veci jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku odo dňa 14.04.2019. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie ústredia zo dňa 09.08.2021, ktorým bola žiadosť žalobcu zamietnutá.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných starobných a pozostalostných dávkach a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnenou Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011. Okrem toho mal za to, že žalovaný v jeho právnej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na a .

3. Žalobca trval na tom, že ako žiadateľ o priznanie starobného dôchodku splnil podmienky na jeho priznanie ustanovené , a to obidve zákonom stanovené podmienky. Taktiež mal za to, že žalovaný s ním zaobchádza horšie ako s poistencami, ktorí sú dôchodkovo zabezpečení len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a je znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Poukázal na to, že sa svojou žiadosťou domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky tzv. civilnú časť, a to za 12 rokov a 337 dní a doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v hasičskom a záchrannom zbore, ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný podľa Mal za to, že nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj napriek tomu, čo mu bol priznaný výsluhový dôchodok ako príslušníkovi hasičského a záchranného zboru, keďže dovŕšil dôchodkový vek. Zdôraznil, že zhodnotenie doby, ktorá mu bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá žiaden vplyv na výpočet

výšky starobného dôchodku. Zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok dochádza iba k tej skutočnosti, že aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa spĺňa jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia, čo predstavuje minimálne 15 rokov. Žalobca zastal názor, že pri rozhodovaní žalovaný nezohľadnil a nepostupoval podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zaujal v obdobnej veci a nevychádzal z , podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej jeho dĺžke, t.j. bez ohľadu na to, či bolo získané v osobitnom systéme, alebo iba vo všeobecnom systéme poistenia. Ako už uviedol najvyšší súd, až po zohľadnení všetkých dôb poistenia je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Takto žalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , či . Trval na tom, že najmä z rozhodnutia vydaného pod sp. zn. okrem iného vyplýva tiež právny názor, že „ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok prizná navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“

4. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj princíp právnej istoty. Jeho súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Na podporu týchto záverov poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. .

5. Ďalej uviedol, že dňom 01.07.2002 nadobudol účinnosť , ktorý v prechodnom ustanovení ustanovil, že až o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa nepoužijú na policajtov a vojakov (hasičov). Žalobca mal za to, že žalovaný mal v jeho sociálnej veci pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a citovanými zákonmi a tento krátiť primerane k dobe trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku, a nie mu vôbec dôchodok nepriznať či žiadosť zamietnuť. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pritom bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Príslušník tohto zboru (hasič) a jeho zamestnávateľ (služobný úrad) až do 31.12.2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky do príslušných fondov Sociálnej poisťovne v súlade so , ktoré po schválení , ktorým sa mení a dopĺňa a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostalo naďalej v Sociálnej poisťovni, tzn. odvedené poistné nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiku. Žalobca mal za to, že z uvedených skutočností bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný mal na vznik jeho nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia získanú do 31.12.2007 tak, ako to vyplýva aj z , ale aj dobu trvania služobného pomeru.

6. Okrem toho poznamenal, že vo svojej žiadosti sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií , ale z dôvodu, že podľa jeho názoru splnil dobu dôchodkového poistenia ustanovenú v , to znamená, že mal minimálne potrebných 15 rokov doby dôchodkového poistenia a dovŕšil fyzický vek stanovený v tohto zákona.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zopakoval základné dôvody, pre ktoré bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietnutá, keď poukázal na to, že z evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii vyplýva, že doba služobného pomeru žalobcu nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií. Doby výkonu služby hasiča zaradenú do II. a III. pracovnej kategórie žiaden právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. kategóriu funkcií. Žalobca v období trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. alebo II. kategórii funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný. Doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok sa v súlade s a nepovažuje za obdobie dôchodkového

poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok a rovnako tak z dôvodu, že doba služobného pomeru v hasičskom zbore nebola zaradená do I. a II. kategórii funkcií, nevzťahuje sa na žalobcu ani ust.

8. Námietky žalobcu, že bolo potrebné postupovať pri rozhodovaní v jeho právnej veci podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 žalovaný uviedol, že zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určuje aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že v prípade žalobcu zvolil rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, ktorou poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považoval žalovaný za nutné uviesť, že právny názor, ktorý je v týchto rozhodnutiach uvedený, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.

9. V následnom písomnom vyjadrení žalobca zotrval na dôvodoch podanej správnej žaloby, pričom uviedol, že sa domáhal priznania starobného dôchodku za odpracované roky tzv. časť civilnú, t.j. za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby v Hasičskom a záchrannom zbore, ktorá mu nebola zhodnotená pre výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Mal za to, že nebráni vzniku súbehu nárokov na starobný dôchodok a výsluhový dôchodok z osobitného sociálneho poistenia. K dôvodom, pre ktoré žalovaný zamietol jeho žiadosť žalobca uviedol, že má vedomosť, že žalovaný odmieta mnohým bývalým profesionálnym hasičom priznať starobný dôchodok a títo vedú proti nemu spory pred správnymi súdmi. Opakovane zdôraznil, že sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórii funkcií, alebo pracovných kategórií, ale z dôvodu, že splnil dobu dôchodkového poistenia stanovenú v Žalovaný sa následne k tomuto vyjadreniu písomne nevyjadril.

10. Žalovaný sa k veci viac nevyjadril.

11. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci s takýmto postupom výslovne súhlasili, keď správnemu súdu oznámili, že nežiadajú, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.08.2021 o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku tak, že ju zamietla. Žalobca podal žiadosť dňa 17.06.2021 a žiadal priznať starobný dôchodok od 14.04.2019. K zamietnutiu žiadosti žalobcu došlo podľa , , a v znení neskorších predpisov a podľa a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že mu nebola v rámci posudzovania jeho žiadosti zhodnotená základná vojenská služba a doby služby hasiča. Súčasne mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, pričom poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. V odvolacom konaní žalobca trval na tom, že splnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku.

14. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že postup ústredia bol správny a preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 09.08.2021 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave č. A.-U.- XXXXX-X/XXXX-VZ z 11.06.2021 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 01.04.2017 výsluhový dôchodok podľa ust. , , a , v súlade s o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok ako aj aj pre jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1981 do 30.09.1982 v III.

pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.08.1986 do 31.03.2017 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v období od 01.08.1986 do 31.03.2017 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie s prihliadnutím na , nie je možné znížiť dôchodkový vek, pretože v uvedenom období žalobca nevykonával službu v I. a II. pracovnej kategórii.

15. Žalovaný uzavrel, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 14.04.2019 vo veku 62 rokov a 139 dní. Ďalej žalovaný uzavrel, že ku dňu 14.04.2019 žalobca získal 4717 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 337 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zdôraznil, že zamestnanie - funkcia hasič, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii, čo vyplýva aj z evidenčného materiálu žalobcu nachádzajúceho sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že zosúladil svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru zverejneného v Zbierke Nakoľko však žalobca nevykonával službu hasiča vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Taktiež námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku bola žalovaným vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií a preto pri hodnotení doby služby hasiča nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby hasiča nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť.

17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho orgánu poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

18. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho orgánu obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu rozhodnutia správneho orgánu za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 1 tento zákona sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/> vojakov mimoriadnej služby <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/ > (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Správny súd konštatuje, že žalobca dosiahol dňa 14.04.2019 dôchodkový vek, pričom je od 01.04.2017 poberateľom výsluhového dôchodku z osobitného systému poistenia. Pri rozhodovaní a priznaní tejto dávky mu bola Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zohľadnená doba trvania služobného pomeru v rozsahu 31 rokov a 251 dní. Nebolo sporné, že služobný pomer v Hasičskom a záchrannom zbore žalobcu predstavoval prácu v III. pracovnej kategórii.

22. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne vo veci nároku žalobcu na starobný dôchodok, keď žalobca nedosiahol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Konkrétne správne orgány uzavreli, že dosiahol 12 rokov a 337 dní poistenia, čo je menej ako zákonom stanovených min. 15 rokov. Rovnako uviedol, že nebolo možné zohľadniť pre tieto účely dobu výkonu základnej vojenskej služby žalobcu ako aj dobu trvania služobného pomeru, nakoľko tieto boli zohľadnené pre vznik výsluhového dôchodku žalobcu.

23. K uvedenému správny súd v prvom rade uvádza, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového záveru, že na nárok na výsluhový dôchodok bol žalobcovi zohľadnený služobný pomer od 01.08.1986 do 31.03.2017 a výkon základnej vojenskej základnej služby od 01.10.1981 do 30.09.1988. Uvedený záver mal vyplynúť z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o priznaní výsluhového dôchodku. Správny súd zistil, že v administratívnom konaní sa síce nachádza rozhodnutie ministerstva č. p. SPOU-U.-XXXXX-X/XXXX-VZ zo dňa 07.06.2017 avšak bez prílohy, ktorá má tvoriť jeho neoddeliteľnú súčasť a ktorá obsahuje konkrétne údaje o tom, ktorá konkrétna doba bola pre vznik nároku dávku, ako aj výpočet jej výšky zohľadnená. Zo samotného odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je pritom možné takýto údaj zistiť. Ako už bolo uvedené vyššie, v odôvodnení je uvedený len údaj o trvaní doby, ktorá bola zohľadnená a ktorá predstavuje 31 rokov a 251 dní, z toho 27 rokov a 280 dní do 30.04.2013. V odôvodnení rozhodnutia ministerstva je výslovne uvedené, že presný rozpis doby je obsiahnutý v prílohe, ktorá však nie je súčasťou administratívneho spisu. Nie je teda zrejmé, ako žalovaný (a pred ním aj orgán I. stupňa) dospeli k záveru, že konkrétna doba od 01.08.1986 do 31.03.2017 a od 01.10.1981 do 30.09.1988 bola zohľadnená pre účely dávky výsluhového dôchodku. Správnosť tohto záveru nevie správny súd ani verifikovať. Ide pritom o podstatný skutkový záver, ktorý správne orgány použili ako hlavný argument pre zákonnosť svojho postupu, keď žalobcovi práve táto doba nebola zohľadnená ako doba dôchodkového poistenia pre jeho nárok na starobný dôchodok. Uvedené je podľa názoru správneho súdu samé o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie.

24. Správny súd však považuje za podstatné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca už v konaní pred správnym orgánom poukazoval na to, že bol do konca roka 2007 (počas služobného pomeru hasiča) dôchodkovo poistený v Sociálnej poisťovni, teda vo všeobecnom a nie osobitnom systéme poistenia. Odvádzal teda poistné do všeobecného systému a preto by mu mala byť minimálne táto doba zohľadnená pre nárok z tohto systému. K uvedenej konkrétnej námietke sa žalovaný osobitne nevyjadril. Jeho odôvodnenie spočíva najmä v konštatácii doby služobného pomeru, ktorá mala byť žalobcovi zohľadnená pre vznik a výšku výsluhového dôchodku (ktorá dobu v skutočnosti nie je možné riadne zistiť z obsahu administratívneho spisu, tak ako bolo uvedené vyššie) a v závere o tom, že žalobca vykonával len prácu zaradenú do III. kategórie funkcii a následného záveru, že sa na jeho vec nedá aplikovať zovšeobecnený názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na túto konkrétnu odvolaciu námietku žalobcu však nedal jasnú odpoveď. Nie je ani zrejmé, či tento odvolací dôvod prehliadol alebo jednoducho jeho odôvodnenie (tak ako bolo uvedené vyššie) považoval bez ďalšieho za odpoveď na všetky odvolacie námietky. Uvedený postup považuje správny súd za neprípustný, takéto odôvodnenie nespĺňa kritéria, ktoré na neho kladie zákon.

25. Uvedená neurčitosť odôvodnenia sa pritom prejavila aj v tej časti odôvodnenia, v ktorej sa žalovaný vysporiadaval s rozhodnutiami najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalobca. Správny súd má za to, že žalovaný uzavrel, že je pre neho relevantné len rozhodnutie, ktoré bolo ako uviedol „ zovšeobecnené“. K rozhodnutiam sp. zn. a uviedol, že týkali veci, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcii v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodok. K rozhodnutiu sp. zn. zo dňa 15.8.2012 uviedol, že s ním zosúladil svoju rozhodovaciu prax , avšak vo veci žalobcu nie je možné podľa neho postupovať, nakoľko nevykonával prácu vo zvýhodnenej kategórii funkcii. Poukázal pri tom na to, že pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok účastníka konania možno v zmysle čl. ods.2 postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Správny súd má za to, že posledným vyššie uvedeným záverom v podstate žalovaný konštatoval, že pre neho rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu nie je podstatná, ale je viazaný iba „ právnou úpravou“ .

26. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že žalovaný má za to, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazoval sa týkajú len osôb, ktoré vykonávali službu zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcii. S uvedeným správny súd čiastočne súhlasí, keď najvyšší súd vo väčšine rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalobca skutočne posudzoval nároky osôb, ktorí vykonávali

službu zaradenú do zvýhodnenej kategórie. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že najvyšší súd opakovane vo viacerých rozhodnutiach, a to nielen v konaní sp. zn. vzniesol všeobecnú požiadavku rovnakého zaobchádzania s osobami, ktoré získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia napríklad oproti osobám, ktoré boli poistené v zahraničných systémoch poistenia. Táto požiadavka bola opakovane formulovaná v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu pričom je zrejmé, že sa nevzťahovala výlučne na osoby, ktoré vykonávali službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ale na osoby, ktoré sú poberateľmi dávky dôchodkového zabezpečenia z iného systému sociálneho poistenia. Nie je pritom zrejmé, ako bola táto požiadavka splnená v danom prípade.

27. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní žalovaný zabezpečí prílohu k rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci priznania výsluhového dôchodku žalobcu, riadne sa vysporiada so všetkými žalobnými dôvodmi žalobcu, vrátane požiadavky zaobchádzania s poistencom min. na takej úrovni ako by bol poistený aj v zahraničnom systéme poistenia.

28. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalobca bol v konaní úspešný a preto mu podľa bola priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).