Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Cb-8-2022.pdf
PDF · 97.46 KB
Case nature
Subarea
17Cb/8/2022
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: D. S., Z..G.., I. XX, XXX XX Y., IČO: 36 599 361, proti žalovanému: X. V. G.. M.. B.., M. XXXX/XX, XXX XX G., IČO: 45 901 899, v konaní o návrhu žalobcu zo dňa 10.03.2022 na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady líniovú inžiniersku stavbu - optické káblové vedenie vrátane k tomu prislúchajúcich technických zariadení, príslušenstva a súčastí, ktoré sú výlučným vlastníctvom žalovaného, a ktoré sú postavené na podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej sústavy žalobcu v počte 264 ks - po celom vzdušnom vedení distribučnej sústavy žalobcu nachádzajúcej sa v katastrálnom území Obce F. R. v dĺžke XXXX m, a to do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
2. Žalobca v svojom návrhu uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) a svoju činnosť vykonáva na základe príslušného povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXXE XXXX. Súčasťou regionálnej distribučnej sústavy, ktorej je žalobca prevádzkovateľom, je aj elektroenergetické zariadenie - nadzemné distribučné elektrické vedenie Nízkeho napätia (ďalej len „NN“ alebo „NN vedenie“) a jeho súčasti - podperné body v katastrálnom území Obce F. R.. V rámci výkonu činnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy žalobca zistil, že žalovaný neoprávnene umiestnil na podperných bodoch dotknutého nadzemného distribučného elektrického vedenia NN v katastrálnom území obce F. R. - svoju elektronickú komunikačnú sieť - vedenie optického kábla a jeho súčasti (t. j. nepovolené cudzie zariadenie).
3. Dňa XX.XX.XXXX žalobca so žalovaným uzatvoril Nájomnú zmluvu č. XXXX/VSD/XXXX na prenájom podperných bodov, na ktorých sa nepovolené vedenie optického kábla žalovaného nachádza. Súčasťou tejto nájomnej zmluvy č. XXXX/VSD/XXXX bola klauzula, ktorá zaväzovala žalovaného k demontáži vedenia optického kábla po skončení nájomného vzťahu založeného touto nájomnou zmluvou (v Čl. VI. bod 1 a bod 8). Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vypovedal žalovanému Nájomnú zmluvu č. XXXX/VSD/XXXX v súlade s Čl. V, bod 3, písm. b) tejto zmluvy s trojmesačnou výpovednou dobou. Napriek zániku právneho titulu na užívanie podperných bodov nadzemného distribučného elektrického vedenia NN žalobcu, si žalovaný svoju povinnosť demontáže nedovoleného vedenia optického kábla nesplnil a naďalej užíva podperné body nadzemného distribučného elektrického vedenia NN žalobcu bez právneho dôvodu. V prípade nedovoleného umiestnenia a ponechania vedenia
optického kábla žalovaného na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN žalobcu tvoriacich súčasť distribučnej sústavy bez súhlasu a bez vedomia žalobcu dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k distribučnej sústave žalobcu, ktorý má za následok ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy ako aj plynulosti distribúcie a dodávky elektrickej energie koncovým odberateľom elektriny. Neoprávnenými zásahmi žalovaného do distribučnej sústavy žalobcu dochádza zároveň k porušeniu bezpečnostných predpisov o zaobchádzaní s elektrickými zariadeniami, tak ako ich definuje G. XX XXXX, a teda k priamemu a bezprostrednému ohrozovaniu života a zdravia osôb. Podľa tejto normy sa nesmie osoba bez elektrotechnickej kvalifikácie približovať k nekrytým živým častiam elektrického vedenia pod napätím bližšie než 1m, a teda pracovať pri elektrickom zariadení bez toho, aby jej prevádzkovateľ elektrického zariadenia vypol a zaistil pracovisko, a rovnako nesmie bez súhlasu prevádzkovateľa vedenia umiestňovať žiadne iné vedenia pod elektrické vedenie, alebo na jeho stožiare. Nerešpektovaním práv žalobcu, platnej právnej úpravy a príslušných technických noriem - ohrozuje žalovaný vedome a výrazným spôsobom bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejnoprospešného zariadenia, ktorým je NN vedenie ako súčasť regionálnej distribučnej sústavy, a zároveň ohrozuje život a zdravie osôb, ktoré nemajú potrebnú kvalifikáciu na prácu v blízkosti elektrických zariadení a nepostupujú pri týchto prácach v súlade a v koordinácii s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, t. j. so žalobcom. Zároveň zo strany žalovaného dochádza k neoprávnenému užívaniu fyzickej infraštruktúry žalobcu, a teda k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.
4. Žalobca vo svojom návrhu poukázal na čl. 17 a 18, 32 a 33 G. XX XXXX, v zmysle ktorých sa osoby bez elektrotechnickej kvalifikácie, ktoré sa pohybujú v blízkosti elektrických zariadení nesmú priblížiť žiadnou časťou tela, odevom či predmetom k nekrytým živým častiam elektrického zariadenia pod napätím na vzdialenosť kratšiu než 1 m, inak je potrebné príslušné časti elektrického zariadenia vypnúť - na základe žiadosti adresovanému príslušnému prevádzkovateľovi elektrického zariadenia. Podľa Prílohy C. k G. XX XXXX je zakázané upevňovať antény, iné vedenia, reklamy, ukazovatele a pod. pod alebo cez elektrické vedenie, v jeho blízkosti alebo dokonca na stožiare vedení bez predchádzajúceho povolenia prevádzkovateľa tohto vedenia.
5. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu, že žalovaný nedodržiava platnú právnu úpravu v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, nakoľko nedisponuje platným územným rozhodnutím na stavbu svojej elektronickej komunikačnej siete, a rovnako nedisponuje ani iným právnym podkladom, ktorý by mu umožňoval prístup k fyzickej infraštruktúre žalobcu. Konanie žalovaného je potrebné vnímať ako samotný zásah vykonaný do majetku a vlastníctva žalobcu. Predstavuje konanie, ktoré zakladá porušovanie bezpečnosti prevádzky elektroenergetického zariadenia, a pôsobí pre žalobcu obmedzujúco pri prevádzkovaní, opravách a údržbe tohto zariadenia, keďže neoprávnene umiestnené vedenie optického kábla obmedzuje prístup žalobcu k svojej vlastnej infraštruktúre. V konečnom dôsledku teda ohrozuje plnenie zákonných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy - citovaných v čl. II. tohto návrhu. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany verejného záujmu na zabezpečení bezpečnej, stabilnej a efektívnej prevádzky distribučnej sústavy. Nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného nad mieru zákonných obmedzení, ktoré je už aj dnes povinný znášať, a ktoré vyplývajú zo zákonných práv a povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca má za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k úprave pomerov medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku čoho podanie žaloby vo veci samej nebude potrebné.
6. Uviedol ďalej, že zo strany žalobcu sú dostatočne osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre vydanie neodkladného opatrenia, a to že došlo k zániku nájomnej zmluvy č. XXXX/VSD/XXXX, neexistuje akýkoľvek právny titul na užívanie podperných bodov nadzemného distribučného elektrického vedenia NN vo vlastníctve žalobcu zo strany žalovaného a napokon žalovaný naďalej bez akéhokoľvek právneho titulu užíva podperné body nadzemného distribučného elektrického vedenia NN. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/44/2020, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/48/2017 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 292/95 (R 59/1996). Podľa žalobcu je zrejmé, že k porušovaniu práv žalobcu zo strany žalovaného dochádza a taktiež je z uvedených dôvodov možné konštatovať hrozbu vzniku škody v podobe ohrozovania ako aj svojvoľných neoprávnených zásahov do podperných bodov nadzemného distribučného elektrického vedenia NN zo strany žalovaného, a to bez vedomia a súhlasu žalobcu ako aj v podobe ohrozenia plynulého poskytovania distribúcie a dodávky elektrickej energie prostredníctvom regionálnej distribučnej sústavy do koncových odberných
miest. Žalovaný absolútne nerešpektuje vlastnícke právo žalobcu k podperným bodom nadzemného distribučného elektrického vedenia NN a do tohto neoprávnene zasahuje. Regionálna distribučná sústava a jej prvky vrátane podperných bodov, požíva ako verejnoprospešné zariadenie zvýšenú ochranu s cieľom zabezpečenia jej spoľahlivej prevádzky a tiež s cieľom zabezpečenia ochrany bezpečnosti, života a zdravia osôb a majetku. Umiestnenie nepovoleného vedenia optického kábla žalovaného na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN so sebou nevyhnutne spája aj pravidelnú údržbu a servisovanie predmetného nepovoleného vedenia optického kábla a nové pripájanie zákazníkov žalovaného zo strany žalovaného a ním určených cudzích osôb, s čím sú nevyhnutne spojené opakované vstupy neoprávnených cudzích osôb, ktoré nie sú dostatočne odborne spôsobilé do blízkosti verejnoprospešného zariadenia žalobcu a zásahy neoprávnených cudzích osôb, ktoré nie sú dostatočne odborne spôsobilé do prvkov verejnoprospešného zariadenia žalobcu. Neoprávnenými zásahmi do prvkov regionálnej distribučnej sústavy žalobcu spočívajúcimi v neoprávnenom umiestnení nepovoleného vedenia optického kábla žalovaného na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN dochádza tiež k zhoršeniu prístupu žalobcu k nadzemným vedeniam a elektroenergetickým zariadeniam tvoriacim súčasť regionálnej distribučnej sústavy žalobcu, umiestneným na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN a k obmedzeniu schopnosti žalobcu plniť si svoje povinnosti v zmysle zákona o energetike vo vzťahu k prevádzke regionálnej distribučnej sústavy, v dôsledku čoho žalobca nedokáže garantovať bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy a jej prvkov. V dôsledku neschopnosti žalobcu plniť si riadne svoje zákonom o energetike stanovené povinnosti spočívajúce v zabezpečení plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy, z dôvodov konania žalovaného, dochádza k ohrozeniu spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy a samotnej distribúcie a dodávky elektriny do koncových odberných miest.
7. Na záver žalobca uviedol, že jediná možnosť ako rýchlo a účinne zabrániť vzniku škôd zapríčinených účelovým konaním žalovaného je nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré žalovanému nariadi odstrániť neoprávnené vedenia optického kábla, čím zabráni ohrozovaniu spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy. Žalobca upozornil na to, že vzhľadom na naliehavosť a akútnosť skutkového stavu a závažnosť následkov ohrozenia spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy a s tým spojených hroziacich škôd na majetku, ale aj zdraví a živote osôb v dôsledku konania žalovaného, riadne súdne konanie trvajúce niekoľko rokov, počas ktorých bude žalobca musieť ticho rešpektovať svojvôľu žalovaného a s tým spojené rozsiahle následky ohrozenia spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy ako aj aj plynulosti samotnej distribúcie a dodávok elektriny koncovým odberateľom elektriny, nepredstavuje pre žalobcu efektívny spôsob ochrany jeho práv a rovnako ani práv koncovým odberateľom elektriny.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. Podľa písmena d) neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
11. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
13. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Inštitút
neodkladného potrenia je výnimočným ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav.
15. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie je dôvodný.
16. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd vychádzal z toho, že nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania.
17. V danom prípade súd existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi nemal za osvedčenú. Navrhovaným neodkladným opatrením žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému na vlastné náklady odstrániť líniovú inžiniersku stavbu - optické káblové vedenie, ktoré sú postavené na podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej sústavy žalobcu, a to bez jeho súhlasu, resp. povolenia. Podľa tvrdení žalobcu, v prípade nedovoleného umiestnenia a ponechania vedenia optického kábla žalovaného na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN žalobcu tvoriacich súčasť distribučnej sústavy bez súhlasu a bez vedomia žalobcu dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k distribučnej sústave žalobcu, ktorý má za následok ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy ako aj plynulosti distribúcie a dodávky elektrickej energie koncovým odberateľom elektriny.
18. Rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.
19. V súvislosti s predmetným návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že navrhovaným výrokom o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi zmluvnými, a teda aj sporovými stranami. Žalobca má iné možnosti právnej ochrany na dosiahnutie želaného právneho stavu, avšak súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť voči stranám sporu. Je však potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu č. XXXX/VSD/XXXX o prenájme podperných bodov NN vedenia dňa XX.XX.XXXX a následne hneď dňa XX.XX.XXXX túto zmluvu vypovedal, a to dokonca bez uvedenia dôvodu.
20. Aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 3Cob/44/2020 zo dňa 25.06.2020 konštatoval, že: „Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.
Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že nesprávny je aj názor žalobcu, podľa ktorého nariadenie neodkladného opatrenia je cieľom na dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keďže práve spomínaná žaloba je cieľom na dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.“
21. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení v porovnaní s dôsledkami, ktoré by spôsobilo jeho nariadenie, považuje súd za neprimerané. Ak by súd nariadil neodkladné opatrenie, poskytol by právnu ochranu len žalobcovi, v dôsledku čoho by mohla žalovanému vzniknúť vážna ujma. V tomto rozhodnutí o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprislúcha
poučovacia povinnosť o možných prostriedkoch právnej ochrany, resp. procesného útoku a procesnej obrany, avšak zdôrazňujúc, že navrhovaným výrokom o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi zmluvnými, a teda aj sporovými stranami, súd konštatuje, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a ani to, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, teda neosvedčil okolnosti, ktoré sú potrebné na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
22. Zamietnutie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená, že žalobca sa nebude môcť opätovne domáhať vydania neodkladného opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností, ktoré osvedčia naliehavú potreby úpravy pomer medzi stranami sporu.
23. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, v konaní mal úspech žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania. Keďže žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu nebol ani doručený), súd rozhodol, že mu vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).