Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cob-29-2022.pdf
PDF · 127.59 KB
Case nature
Subarea
3Cob/29/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: Východoslovenská distribučná, a. s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému: CONET ISP, s. r. o., IČO: 45 901 899, so sídlom Rastislavova 1138/30, 069 01 Snina, o návrhu žalobkyne z 10. marca 2022 na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. 17Cb/8/2022-32 zo 4. apríla 2022 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a nepriznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným mu 17. marca 2022 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť líniovú inžiniersku stavbu - optické káblové vedenie vrátane k tomu prislúchajúcich technických zariadení, príslušenstva a súčastí, ktoré sú výlučným vlastníctvom žalovaného, a ktoré sú postavené na podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej sústavy žalobkyne v počte 264 kusov - po celom vzdušnom vedení distribučnej sústavy žalobkyne nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. R. v dĺžke 8976 m, a to do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
3. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je prevádzkovateľkou regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) a svoju činnosť vykonáva na základe príslušného povolenia vydaného jej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257. Súčasťou regionálnej distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľkou, je aj elektroenergetické zariadenie - nadzemné distribučné elektrické vedenie Nízkeho napätia (ďalej len „NN“ alebo „NN vedenie“) a jeho súčasti
- podperné body v katastrálnom území F. V rámci výkonu činnosti prevádzkovateľky distribučnej sústavy zistila, že žalovaný neoprávnene umiestnil na podperných bodoch dotknutého nadzemného distribučného elektrického vedenia NN v katastrálnom území obce F. svoju elektronickú komunikačnú sieť - vedenie optického kábla a jeho súčasti (t. j. nepovolené cudzie zariadenie). So žalovaným 23. augusta 2021 uzatvorila nájomnú zmluvu č. 1312/VSD/2021 (ďalej len „nájomná zmluva“) na prenájom podperných bodov, na ktorých sa nepovolené vedenie optického kábla žalovaného nachádza. Súčasťou tejto nájomnej zmluvy bola klauzula, ktorá zaväzovala žalovaného k demontáži vedenia optického kábla po skončení nájomného vzťahu založeného touto nájomnou zmluvou (článok VI. bod 1. a bod 8.). Listom z 22. septembra 2021 žalovanému nájomnú zmluvu v súlade s článkom V. bod 3. písm.
b) tejto zmluvy vypovedala s trojmesačnou výpovednou dobou. Napriek zániku právneho titulu na užívanie jej podperných bodov nadzemného distribučného elektrického vedenia NN, si žalovaný svoju povinnosť demontáže nedovoleného vedenia optického kábla nesplnil a naďalej užíva jej podperné body nadzemného distribučného elektrického vedenia NN bez právneho dôvodu. V prípade nedovoleného umiestnenia a ponechania vedenia optického kábla žalovaného na jej podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN tvoriacich súčasť distribučnej sústavy bez jej súhlasu a bez jej vedomia dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva k distribučnej sústave, ktorý má za následok ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy, ako aj plynulosti distribúcie a dodávky elektrickej energie koncovým odberateľom elektriny. Neoprávnenými zásahmi žalovaného do jej distribučnej sústavy zároveň dochádza k porušeniu bezpečnostných predpisov o zaobchádzaní s elektrickými zariadeniami tak, ako ich definuje STN 34 3108, a teda k priamemu a bezprostrednému ohrozovaniu života a zdravia osôb. Podľa tejto normy sa nesmie osoba bez elektrotechnickej kvalifikácie približovať k nekrytým živým častiam elektrického vedenia pod napätím bližšie než jeden meter, a teda pracovať pri elektrickom zariadení bez toho, aby jej prevádzkovateľ elektrického zariadenia vypol a zaistil pracovisko a rovnako nesmie bez súhlasu prevádzkovateľa vedenia umiestňovať žiadne iné vedenia pod elektrické vedenie, alebo na jeho stožiare. Nerešpektovaním jej práv, platnej právnej úpravy a príslušných technických noriem žalovaný vedome a výrazným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejnoprospešného zariadenia, ktorým je NN vedenie ako súčasť regionálnej distribučnej sústavy a zároveň ohrozuje život a zdravie osôb, ktoré nemajú potrebnú kvalifikáciu na prácu v blízkosti elektrických zariadení a nepostupujú pri týchto prácach v súlade a v koordinácii s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, t. j. s ňou. Zároveň zo strany žalovaného dochádza k neoprávnenému užívaniu jej fyzickej infraštruktúry, a teda k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva. Poukazuje na články 17, 18, 32 a 33 STN 34 3108, v zmysle ktorých sa osoby bez elektrotechnickej kvalifikácie, ktoré sa pohybujú v blízkosti elektrických zariadení nesmú priblížiť žiadnou časťou tela, odevom či predmetom k nekrytým živým častiam elektrického zariadenia pod napätím na vzdialenosť kratšiu než jeden meter, inak je potrebné príslušné časti elektrického zariadenia vypnúť - na základe žiadosti adresovanej príslušnému prevádzkovateľovi elektrického zariadenia. Podľa Prílohy P5 k STN 34 3108 je zakázané upevňovať antény, iné vedenia, reklamy, ukazovatele a pod. pod alebo cez elektrické vedenie, v jeho blízkosti alebo dokonca na stožiare vedení bez predchádzajúceho povolenia prevádzkovateľa tohto vedenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že žalovaný nedodržiava platnú právnu úpravu v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, nakoľko nedisponuje platným územným rozhodnutím na stavbu svojej elektronickej komunikačnej siete a rovnako nedisponuje ani iným právnym podkladom, ktorý by mu umožňoval prístup k jej fyzickej infraštruktúre. Konanie žalovaného je potrebné vnímať ako samotný zásah vykonaný do jej majetku a vlastníctva. Jeho konanie predstavuje konanie, ktoré zakladá porušovanie bezpečnosti prevádzky elektroenergetického zariadenia a spôsobuje jej obmedzenia pri prevádzkovaní, opravách a údržbe tohto zariadenia, keďže neoprávnene umiestnené vedenie optického kábla obmedzuje jej prístup k vlastnej infraštruktúre. V konečnom dôsledku teda ohrozuje plnenie jej zákonných povinností ako prevádzkovateľky distribučnej sústavy. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany verejného záujmu na zabezpečení bezpečnej, stabilnej a efektívnej prevádzky distribučnej sústavy. Nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného nad mieru zákonných obmedzení, ktoré je už aj dnes povinný znášať, a ktoré vyplývajú zo zákonných práv a povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Má za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k úprave pomerov medzi ňou a žalovaným, v dôsledku čoho podanie žaloby vo veci samej nebude potrebné. Z jej strany sú dostatočne osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to že došlo k zániku nájomnej zmluvy, neexistuje akýkoľvek právny titul na užívanie podperných bodov nadzemného distribučného elektrického vedenia NN v jej vlastníctve zo strany žalovaného a napokon žalovaný naďalej bez akéhokoľvek právneho titulu užíva podperné body nadzemného distribučného elektrického vedenia NN. Podľa nej je zrejmé, že k porušovaniu jej práv zo strany žalovaného dochádza a taktiež je z uvedených dôvodov možné konštatovať hrozbu vzniku škody v podobe ohrozovania ako aj svojvoľných neoprávnených zásahov do podperných bodov nadzemného distribučného elektrického vedenia NN zo strany žalovaného, a to bez jej vedomia a súhlasu, ako aj v podobe ohrozenia plynulého poskytovania distribúcie a dodávky elektrickej energie prostredníctvom regionálnej distribučnej sústavy do koncových odberných miest. Žalovaný absolútne nerešpektuje jej vlastnícke právo k podperným bodom nadzemného distribučného elektrického vedenia NN a do tohto neoprávnene zasahuje. Regionálna distribučná sústava a jej prvky vrátane podperných bodov požíva ako verejnoprospešné zariadenie zvýšenú ochranu s cieľom zabezpečenia jej spoľahlivej prevádzky a tiež s cieľom zabezpečenia ochrany bezpečnosti, života
a zdravia osôb a majetku. Umiestnenie nepovoleného vedenia optického kábla žalovaného na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN so sebou nevyhnutne spája aj pravidelnú údržbu a servisovanie predmetného nepovoleného vedenia optického kábla a nové pripájanie zákazníkov žalovaného zo strany žalovaného a ním určených cudzích osôb, s čím sú nevyhnutne spojené opakované vstupy neoprávnených cudzích osôb, ktoré nie sú dostatočne odborne spôsobilé do blízkosti jej verejnoprospešného zariadenia a zásahy neoprávnených cudzích osôb, ktoré nie sú dostatočne odborne spôsobilé do prvkov jej verejnoprospešného zariadenia. Neoprávnenými zásahmi do prvkov jej regionálnej distribučnej sústavy spočívajúcimi v neoprávnenom umiestnení nepovoleného vedenia optického kábla žalovaného na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN dochádza tiež k zhoršeniu jej prístupu k nadzemným vedeniam a elektroenergetickým zariadeniam tvoriacim súčasť jej regionálnej distribučnej sústavy umiestneným na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN a k obmedzeniu jej schopnosti plniť si svoje povinnosti v zmysle zákona o energetike vo vzťahu k prevádzke regionálnej distribučnej sústavy, v dôsledku čoho nedokáže garantovať bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy a jej prvkov. V dôsledku jej neschopnosti plniť si riadne svoje zákonom o energetike stanovené povinnosti spočívajúce v zabezpečení plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy, z dôvodov konania žalovaného, dochádza k ohrozeniu spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy a samotnej distribúcie a dodávky elektriny do koncových odberných miest. Jediná možnosť ako rýchlo a účinne zabrániť vzniku škôd zapríčinených účelovým konaním žalovaného je nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré žalovanému nariadi odstrániť neoprávnené vedenia optického kábla, čím zabráni ohrozovaniu spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy.Upozorňuje na to, že vzhľadom na naliehavosť a akútnosť skutkového stavu a závažnosť následkov ohrozenia spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy a s tým spojených hroziacich škôd na majetku, ale aj zdraví a živote osôb v dôsledku konania žalovaného, riadne súdne konanie trvajúce niekoľko rokov, počas ktorých bude musieť ticho rešpektovať svojvôľu žalovaného a s tým spojené rozsiahle následky ohrozenia spoľahlivosti, plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy, ako aj plynulosti samotnej distribúcie a dodávok elektriny koncovým odberateľom elektriny, nepredstavuje pre ňu efektívny spôsob ochrany jej práv a rovnako ani práv koncových odberateľov elektriny.
4. Súd prvej inštancie oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými žalobkyňou a k nemu priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pričom vychádzal z toho, že nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Okrem toho súd nemal za osvedčenú existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyni. Navrhovaným neodkladným opatrením žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému na vlastné náklady odstrániť líniovú inžiniersku stavbu - optické káblové vedenie, ktoré sú postavené na jej podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej sústavy, a to bez jej súhlasu, resp. povolenia. Podľa tvrdení žalobkyne v prípade nedovoleného umiestnenia a ponechania vedenia optického kábla žalovaného na podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN tvoriacich súčasť distribučnej sústavy bez jej súhlasu a bez jej vedomia dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva k distribučnej sústave, ktorý má za následok ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy, ako aj plynulosti distribúcie a dodávky elektrickej energie koncovým odberateľom elektriny.
5. V súvislosti s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovaným výrokom o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi zmluvnými, a teda aj sporovými stranami. Žalobkyňa má iné možnosti právnej ochrany na dosiahnutie želaného právneho stavu, avšak súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť voči stranám sporu. Potrebné je však prihliadať aj na skutočnosť, že žalobkyňa 23. augusta 2021 uzatvorilanájomnú zmluvu o prenájme podperných bodov NN vedenia a hneď 22. septembra 2021 túto zmluvu vypovedala, dokonca bez uvedenia dôvodu. Aj Krajský súd v Prešove v uznesení, sp. zn. 3Cob/44/2020 z 25. júna 2020 konštatoval, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu,
a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že nesprávny je aj názor žalobcu, podľa ktorého nariadenie neodkladného opatrenia je cieľom na dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keďže práve spomínaná žaloba je cieľom na dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.
6. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhnutom znení v porovnaní s dôsledkami, ktoré by spôsobilo jeho nariadenie, považoval súd prvej inštancie za neprimerané. Ak by súd nariadil neodkladné opatrenie, poskytol by právnu ochranu len žalobkyni, v dôsledku čoho by mohla žalovanému vzniknúť vážna ujma. V tomto rozhodnutí o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprislúcha poučovacia povinnosť o možných prostriedkoch právnej ochrany, resp. procesného útoku a procesnej obrany, avšak zdôrazňujúc, že navrhovaným výrokom o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi zmluvnými, a teda aj sporovými stranami, súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a ani to, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, teda neosvedčila okolnosti, ktoré sú potrebné na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, a preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V nadväznosti na to konštatoval, že zamietnutie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená, že žalobkyňa sa nebude môcť opätovne domáhať nariadenia neodkladného opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností, ktoré osvedčia naliehavú potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu.
7. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu nebol ani doručený), nepriznal žalovanému proti žalobkyni právo na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila, že došlo k zániku nájomnej zmluvy a neexistuje akýkoľvek právny titul na užívanie podperných bodov NN vedenia ako súčasti regionálnej distribučnej sústavy v jej vlastníctve zo strany žalovaného, napriek tomu žalovaný naďalej bez akéhokoľvek právneho titulu užíva podperné body NN vedenia ako súčasti regionálnej distribučnej sústavy a neoprávnenými a nedovolenými svojpomocnými zásahmi do regionálnej distribučnej sústavy ohrozuje plynulosť a bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy. Žalovaný svojvoľne bez rešpektovania platných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“), zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), ako aj zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) bez povolenia príslušného stavebného úradu a bez jej súhlasu a akejkoľvek vedomosti ako dotknutej vlastníčky svojpomocne umiestnil na podperných bodoch NN vedenia svoje optické káblové vedenie, vrátane k tomu prislúchajúcich technických zariadení, príslušenstva a súčastí a na takomto nedovolenom svojpomocou vzniknutom skutkovom stave dlhodobo realizuje svoju podnikateľskú činnosť a z takto neoprávnene svojpomocne vzniknutého skutkového stavu dlhodobo inkasuje zisk. Navyše žalovaný svojím nedovoleným svojvoľným konaním bez akejkoľvek opory v akýchkoľvek platných právnych predpisoch a v akomkoľvek rozhodnutí orgánu verejnej moci alebo v zmluvnom vzťahu s ňou opakovane ohrozuje a porušuje bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy a plynulosť prevádzky regionálnej distribučnej sústavy. Žalovaný nie je v zmysle platnej legislatívy a platných STN oprávneným subjektom, ktorý by bol spôsobilý umiestňovať na jej regionálnej distribučnej sústave akékoľvek hnuteľné a nehnuteľné veci ani subjektom, ktorý by bol oprávnený vstupovať do tesnej blízkosti regionálnej distribučnej sústavy a akýmkoľvek spôsobom manipulovať s jej súčasťami a zasahovať do súčastí regionálnej distribučnej sústavy. Umiestňovanie akýchkoľvek hnuteľných a/alebo nehnuteľných vecí na súčastí regionálnej distribučnej sústavy a akýkoľvek vstup žalovaného alebo ním poverených osôb do tesnej blízkosti súčastí regionálnej distribučnej sústavy, manipulácia s nimi a akékoľvek zásahy do nich, vrátane umiestňovania nedovolených a neoprávnených optických káblových vedení, technických zariadení, príslušenstva a ich akýchkoľvek súčastí, sú spôsobilé ohroziť a poškodiť bezpečnosť a plynulosť prevádzky regionálnej distribučnej sústavy ako verejnoprospešného zariadenia a následkom toho spôsobiť obmedzenia distribúcie a dodávky elektrickej energie do koncových
odberných miest. Neodborná a neoprávnená svojpomocná manipulácia so súčasťami regionálnej distribučnej sústavy je tiež spôsobilá ohroziť život a zdravie osôb. Súčasne je neoprávnené a nedovolené svojpomocné konanie žalovaného spočívajúce v svojvoľnom neoprávnenom užívaní súčastí regionálnej distribučnej sústavy, svojvoľnom umiestňovaní hnuteľných a nehnuteľných vecí na súčasti regionálnej distribučnej sústavy a neoprávnenej manipulácii s nimi, ktorému súd prvej inštancie svojím uznesením poskytol ochranu, spôsobilé privodiť vážne škody na majetku, ako aj na zdraví a životoch fyzických osôb. Za týchto okolností mala za to, že vzhľadom na naliehavosť a akútnosť skutkového stavu a závažnosť hroziacich škôd v dôsledku konania žalovaného, riadne súdne konanie trvajúce niekoľko rokov, počas ktorých bude musieť ticho rešpektovať vyššie popísanú svojvôľu žalovaného a s tým spojené obmedzenia pri prevádzke regionálnej distribučnej sústavy a svojpomocné zásahy žalovaného do súčasti regionálnej distribučnej sústavy a neustále žalovaným udržiavaný stav rizika hrozby vzniku škody, nepredstavuje pre ňu efektívny spôsob ochrany jej práv, ako ani efektívny spôsob ochrany zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy. Trvala na tom, že ňou požadovaný petit neodkladného opatrenia je zhodný s prípadným petitom v prípade žaloby vo veci samej, ktorou by bola v danom prípade žaloba na odstránenie stavby (§ 135c Občianskeho zákonníka alternatívne § 126 Občianskeho zákonníka), zmyslom ktorej je dosiahnuť odstránenie pretrvávania neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva, v dôsledku čoho je takýmto petitom možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces videla v tom, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec bližšie neodôvodnil, do akých práv žalovaného by bolo nariadením neodkladného opatrenia zasiahnuté a neozrejmil, ako vyhodnotil ním konštatovanú (ne)proporcionalitu vzájomných práv jej a žalovaného a zásahov do nich a čo ho viedlo k formulácii takýchto záverov. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti odstrániť líniovú inžiniersku stavbu - optické káblové vedenie a k tomu prislúchajúce technické zariadenia, príslušenstvo a súčastí z jej regionálnej distribučnej sústavy, žalovaný má možnosť zabezpečiť si na vlastné náklady preložku odstraňovaného káblového vedenia na fyzickú infraštruktúru iného subjektu, resp. na vlastné podperné body, a teda požadovaným odstránením optického káblového vedenia nemusí byť dotknutá funkčnosť káblového optického vedenia ani plynulosť poskytovaných služieb elektronickej komunikácie zo strany žalovaného koncovým užívateľom. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia 10. marca 2022 v znení: „Žalovaný je povinný odstrániť na vlastné náklady líniovú inžiniersku stavbu - optické káblové vedenie a k tomu prislúchajúce technické zariadenia, príslušenstvo a súčastí, ktoré sú výlučným vlastníctvom žalovaného, a ktoré sú postavené na podperných bodoch nízkonapäťovej distribučnej sústavy žalobkyne v počte 264 kusov - po celom vzdušnom vedení distribučnej sústavy žalobkyne nachádzajúcej sa v katastrálnom území Zemplínske Hámre v dĺžke 8976 m, a to do 30 dní od doručenia tohto uznesenia“.
9. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril advokát N.. C. Q., ktorý toto vyjadrenie podal na základe substitučného splnomocnenia právnym zástupcom žalovaného I.. I. Q., W..I.., pričom uviedol, že žalovaný umiestnil optické káble za účelom prevádzky televízie, rozhlasu a internetu na základe zmluvy s Obcou Zemplínske Hámre z roku 2013. Do toho momentu na podperných bodoch bolo umiestnené obecné vedenie káblovej televízie, ktorú žalobkyňa akceptovala. Túto sieť žalovaný demontoval a nahradil ju optickou sieťou, to všetko na základe súhlasu obce, akceptácie pôvodného vedenia káblovej televízie obce zo strany žalobkyne (ku ktorej došlo len k nahradeniu) a nakoniec aj na podklade zákonného vecného bremena podľa § 66 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Avšak tento stav vyvolal súdny spor vedený Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 7Cb/30/2017, v ktorom nebolo cieľom žalobkyne odstrániť káble, iba získať za užívanie odplatu. Žalovaný bol aj ochotný dohodnúť sa na odplate za užívanie vecného bremena, ibaže žalobkyňa požadovala neprimeranú odplatu za užívanie. Súčasne prebiehalo správne konanie na Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ohľadom určenia primeranej odmeny za užívanie pod sp. zn. 8/ OTR/2020, resp. 8/PÚ/2021. Celý spor sa ukončil dohodou o mimosúdnom vyrovnaní a späťvzatím žaloby, výsledkom čoho bola dohoda o tom, že zmluvné strany uzatvoria nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, žalovaný bude platiť štandardné nájomné, nebude platiť žiaden legalizačný poplatok, a to až do momentu kým si žalobkyňa nevybuduje vlastnú sieť. Následne mala žalobkyňa poskytnúť žalovanému túto sieť za štandardný všeobecný poplatok a umožniť mu využívať túto sieť pre vlastné služby. Namiesto toho žalobkyňa vlastnú sieť nedobudovala, pričom už v čase podpisovania mimosúdnej dohody vedela, že túto sieť budovala obchodná spoločnosť ANTIK Telecom, s. r. o. a keď ju pripravila,
žalobkyňa vypovedala nájomnú zmluvu so žalovaným a domáhala sa odstránenia zariadení. V tomto dôsledku žalobkyňa žalovaného najskôr požiadala o vysvetlenie a následne odstúpila od mimosúdnej dohody. Z toho je zrejmé, že spor medzi stranami sporu je dlhodobý a nie aktuálny, t. j. absentuje tu atribút bezprostrednosti ako nevyhnutná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný užíva podperné stĺpy na základe právneho titulu, ktorým je právo plynúce zo zákonného vecného bremena a sieť je len vymenená za existujúce vedenie káblovej televízie, ktorú tam mala umiestnenú obec (a samozrejme so súhlasom obce), na stĺpoch sú umiestnené zariadenia viacerých obchodných spoločností, u ktorých hrozba škody „zásadne“ nehrozí a počas doby umiestnenia optických káblov viac ako osem rokov nedošlo k žiadnej škode na majetku ani zdraví, teda nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil vo vzťahu žalobkyne a žalovaného, preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:
12. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však
neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.
14. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je prevádzkovateľkou regionálnej distribučnej sústavy v zmysle zákona o energetike a svoju činnosť vykonáva na základe príslušného povolenia vydaného jej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví č. 2007E 0257. Súčasťou regionálnej distribučnej sústavy, ktorej je prevádzkovateľkou, je aj elektroenergetické zariadenie - nadzemné distribučné elektrické vedenie Nízkeho napätia (ďalej len „NN“ alebo „NN vedenie“) a jeho súčasti - podperné body v katastrálnom území F. V rámci výkonu činnosti prevádzkovateľky distribučnej sústavy zistila, že žalovaný neoprávnene umiestnil na podperných bodoch dotknutého nadzemného distribučného elektrického vedenia NN v katastrálnom území obce F. svoju elektronickú komunikačnú sieť - vedenie optického kábla a jeho súčasti (t. j. nepovolené cudzie zariadenie). So žalovaným 23. augusta 2021 uzatvorila nájomnú zmluvu na prenájom podperných bodov, na ktorých sa nepovolené vedenie optického kábla žalovaného nachádza. Súčasťou tejto nájomnej zmluvy bola klauzula, ktorá zaväzovala žalovaného k demontáži vedenia optického kábla po skončení nájomného vzťahu založeného touto nájomnou zmluvou (článok VI. bod 1. a bod 8.). Listom z 22. septembra 2021 žalovanému nájomnú zmluvu v súlade s článkom V. bod 3. písm. b) tejto zmluvy vypovedala s trojmesačnou výpovednou dobou. Napriek zániku právneho titulu na užívanie jej podperných bodov nadzemného distribučného elektrického vedenia NN, si žalovaný svoju povinnosť demontáže nedovoleného vedenia optického kábla nesplnil a naďalej užíva jej podperné body nadzemného distribučného elektrického vedenia NN bez právneho dôvodu. V prípade nedovoleného umiestnenia a ponechania vedenia optického kábla žalovaného na jej podperných bodoch nadzemného distribučného elektrického vedenia NN tvoriacich súčasť distribučnej sústavy bez jej súhlasu a bez jej vedomia dochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva k distribučnej sústave, ktorý má za následok ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky regionálnej distribučnej sústavy, ako aj plynulosti distribúcie a dodávky elektrickej energie koncovým odberateľom elektriny. Neoprávnenými zásahmi žalovaného do jej distribučnej sústavy zároveň dochádza k porušeniu bezpečnostných predpisov o zaobchádzaní s elektrickými zariadeniami tak, ako ich definuje STN 34 3108, a teda k priamemu a bezprostrednému ohrozovaniu života a zdravia osôb. Nerešpektovaním jej práv, platnej právnej úpravy a príslušných technických noriem žalovaný vedome a výrazným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejnoprospešného zariadenia, ktorým je NN vedenie ako súčasť regionálnej distribučnej sústavy a zároveň ohrozuje život a zdravie osôb, ktoré nemajú potrebnú kvalifikáciu na prácu v blízkosti elektrických zariadení a nepostupujú pri týchto prácach v súlade a v koordinácii s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, t. j. s ňou. Zároveň zo strany žalovaného dochádza k neoprávnenému užívaniu jej fyzickej infraštruktúry, a teda k neoprávnenému zásahu do jej vlastníckeho práva. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že žalovaný nedodržiava platnú právnu úpravu v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku, nakoľko nedisponuje platným územným rozhodnutím na stavbu svojej elektronickej komunikačnej siete a rovnako nedisponuje ani iným právnym podkladom, ktorý by mu umožňoval prístup k jej fyzickej infraštruktúre. Konanie žalovaného je potrebné vnímať ako samotný zásah vykonaný do jej majetku a vlastníctva. Jeho konanie predstavuje konanie, ktoré zakladá porušovanie bezpečnosti prevádzky elektroenergetického zariadenia a spôsobuje jej obmedzenia pri prevádzkovaní, opravách a údržbe tohto zariadenia, keďže neoprávnene umiestnené vedenie optického kábla obmedzuje jej prístup k vlastnej infraštruktúre. V konečnom dôsledku teda ohrozuje plnenie jej zákonných povinností ako prevádzkovateľky distribučnej sústavy.
15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane sporu škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaný ako nájomca 23. augusta 2021 uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom podperných bodov elektrického vedenia evidovaného v majetku prenajímateľa pod číslom DHM 8842 pod označením sekundárna sieť vzdušná v počte 167 kusov, v obci Zemplínske Hámre. Podľa článku V. bod 3. písm. b) nájomnej zmluvy platnosť zmluvy zaniká výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci doručenia výpovede druhej zmluvnej strane. Podľa článku VI.
bod 8. nájomnej zmluvy v prípade, že nájomca nevykoná demontáž svojho zariadenia do troch dní odo dňa ukončenia nájomnej zmluvy, zaväzuje sa nájomca zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 9.024,18 eur. Zmluvné strany zhodne vyhlasujú, že na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú vyššie nemá vplyv ukončenie platnosti samotnej zmluvy. Žalobkyňa listom z 22. septembra 2022 nájomnú zmluvu vypovedala. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v prejednávanej veci dostatočným spôsobom neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu za účelom poskytnutia ochrany tomuto nároku.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nenariadil neodkladné opatrenie, lebo len jeho nenariadením možno predísť tomu, aby bola poskytnutá právna ochrana iba žalobkyni, v dôsledku čoho by žalovanému mohla vzniknúť vážna ujma.
17. Odvolací súd akceptuje tvrdenie žalobkyne, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila, že došlo k zániku nájomnej zmluvy, neosvedčila však, že žalovaný bez povolenia príslušného stavebného úradu a bez jej súhlasu a akejkoľvek vedomosti ako dotknutej vlastníčky svojpomocne umiestnil na podperných bodoch NN vedenia svoje optické káblové vedenie, vrátane k tomu prislúchajúcich technických zariadení, príslušenstva a súčastí a na takomto nedovolenom svojpomocou vzniknutom skutkovom stave dlhodobo realizuje svoju podnikateľskú činnosť a z takto neoprávnene svojpomocne vzniknutého skutkového stavu dlhodobo inkasuje zisk, opakovane ohrozuje a porušuje bezpečnosť regionálnej distribučnej sústavy a plynulosť prevádzky regionálnej distribučnej sústavy, a že umiestňovanie akýchkoľvek hnuteľných a/alebo nehnuteľných vecí na súčastí regionálnej distribučnej sústavy a akýkoľvek vstup žalovaného alebo ním poverených osôb do tesnej blízkosti súčastí regionálnej distribučnej sústavy, manipulácia s nimi a akékoľvek zásahy do nich, vrátane umiestňovania nedovolených a neoprávnených optických káblových vedení, technických zariadení, príslušenstva a ich akýchkoľvek súčastí, sú spôsobilé ohroziť a poškodiť bezpečnosť a plynulosť prevádzky regionálnej distribučnej sústavy ako verejnoprospešného zariadenia a následkom toho spôsobiť obmedzenia distribúcie a dodávky elektrickej energie do koncových odberných miest.
18. Odhliadnuc od toho, odvolací súd zdôrazňuje, že zo skutočností uvádzaných žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov, ktoré boli súdu doručené ako prílohy tohto návrhu, je zrejmé, že žalobkyňa by sa mala domáhať svojho nároku voči žalovanému spočívajúceho v odstránení zariadenia umiestneného na podperných bodoch elektrického vedenia v jej vlastníctve, prípadne aj v náhrade škody spôsobenej neoprávneným využívaním týchto podperných bodov štandardnou žalobou. To si nepochybne uvedomuje aj samotná žalobkyňa, dôkazom čoho je dôvod, pre ktorý nepodala žalobu, ale uprednostnila podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prezentovaný priamo v odvolaní.
19. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zatiaľ čo neodkladné opatrenie je prostriedkom na dosiahnutie neodkladnej úpravy pomerov, prostriedkom na dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu je žaloba, pričom iba subjektívny názor žalobcu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov nepostačuje na to, aby sa žalobca domáhal ochrany svojich práv návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neodôvodnil, do akých práv žalovaného by bolo nariadením neodkladného opatrenia zasiahnuté, odvolací súd konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia by v danej veci došlo k porušeniu práva žalovaného zakotveného v čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, keďže so zreteľom na absenciu nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia má aj žalovaný právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
21. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že súdu prvej inštancie bolo doručené vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, ktoré v mene žalovaného podal advokát N.. C. Q., a to na základe substitučného plnomocenstva udeleného N.. C. Q., advokátska kancelária, s. r. o. advokátom I.. I. Q., W..I.., ktorému plnomocenstvo na právne zastupovanie udelil žalovaný. Ako prílohy tohto podania boli súdu doručené iba kópia plnomocenstva udeleného 2. mája 2022 advokátovi I.. I. Q., W..I.. žalovaným a kópia substitučného plnomocenstva udeleného N.. C. Q., advokátska kancelária, s. r. o. na zastupovanie žalovaného pred Okresným súdom Humenné sp. zn. 17Cb/8/2022, ako aj v ďalších právnych veciach
súvisiacich s týmto konaním advokátom I.. I. Q., W..I... Z týchto dôvodov odvolací súd písomne vyzval advokáta I.. I. Q., W..I.., aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy predložil odvolaciemu súdu originál plnej moci z 2. mája 2022 na zastupovanie žalovaného v tomto konaní a súhlas splnomocniteľa na udelenie substitučnej plnej moci pre celé konanie vo veci vedenej Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 17Cb/8/2022, ako aj v ďalších právnych veciach súvisiacich s týmto konaním. Keďže advokát I.. I. Q.Á., W..I.. na túto výzvu odvolacieho súdu nereagoval, odvolací súd na predmetné plnomocenstvá neprihliadal.
22. Správnemu výroku o zamietnutí neodkladného opatrenia zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
23. Keďže žalobkyňa neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd ho v súlade s ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).