Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-65-2019.pdf
PDF · 200.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu N.. Y. L., bytom XX. novembra XXXX/X, V., IČO: 40 122 549, právne zastúpeného advokátom Mgr. Radovanom Muzikom, so sídlom Štúrova 30, Humenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 11. septembra 2019 č. 102141989/2019, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu (ďalej aj „daňový subjekt“) daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt položkou č. 1807 zo dňa 31.12.2014, dokladom č. Vl4186 do daňových výdavkov zaúčtoval výdavky vo výške 2 000,00 eur za úhradu faktúry č. F514 zo dňa 31.12.2014, interné číslo faktúry 214953 pre dodávateľa L. P., P. XXX, U.. Daňový subjekt do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101278021/2018 zo dňa 4.7.2018 uviedol, že išlo o vyhotovenie preskleného vchodu do predajne svietidiel. Uvedené práce boli vykonané v prenajatých priestoroch. Daňový subjekt na ústnom pojednávaní, o ktorom bola spísaná zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100322599/2019 zo dňa 29.1.2019, predložil správcovi dane zmluvu o nájme uzavretú s prenajímateľom DISTROS s.r.o., Humenné, z ktorej vyplýva, že nájomca nie je oprávnený bez súhlasu prenajímateľa vykonávať v prenajatých priestoroch akékoľvek stavebné úpravy. Daňový subjekt uviedol, že nemá k dispozícii písomný súhlas prenajímateľa. Správca dane citoval § 29 ods. 1, § 29 ods. 5 a § 22 ods. 6 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o dani z príjmov“) a znížil daňové výdavky o sumu 2 000,00 eur. Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, že daňový subjekt položkami uvedenými v tabuľke na strane 4 a 5 rozhodnutia do daňových výdavkov zaúčtoval výdavky v sume 61 281,13 eura na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť SPARK GRUP s.r.o., preto správca dane predvolal na výsluch svedka O. bývalého konateľa spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. Vypočutia svedka sa zúčastnil aj daňový subjekt, ktorý nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Svedok uviedol, že predložené faktúry za spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. vystavil a podpísal osobne, materiál a služby boli dodané. K preprave tovaru uviedol, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, Bardejovská 2, Prešov, kde bol v tom čase a aj naďalej je konateľom, vlastnila dodávkové motorové vozidlo Fiat Ducato, ŠPZ si nepamätá, ktoré prenajímala spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. na základe zmluvy o prenájme, ktorú v dohodnutom termíne nepredložil správcovi dane. Uviedol, že dodávateľom fakturovaného materiálu pre spoločnosť SPARK GRUP s.r.o., bola spoločnosť led DesinG media s.r.o., Klincová 37/B, Bratislava 2 - Ružinov. Doklady preukazujúce dodanie materiálu ním uvedenou spoločnosťou svedok nevedel predložiť, pretože spoločnosť predal aj s dokladmi cez internet, s novým konateľom sa nestretol osobne, zmluvy nepodpisovali súčasne u notára. Dňa 2.10.2018 bola správcovi dane doručená zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 22.12.2015. Svedok tiež uviedol, že za spoločnosť led DesinG media s.r.o. jednal konateľ L. G., dopravu zabezpečoval dodávateľ, nevie, kde bol tovar naložený, vykládka tovaru bola v priestoroch spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. v Humennom. Spoločnosť mala prenajaté priestory od spoločnosti Jednota spotrebné družstvo, Humenné a tieto boli využívané aj pre potreby spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. Svedok ďalej uviedol, že práce fakturované faktúrou č. 1408010 zo dňa 28.8.2014 a faktúrou č. 1409007 zo dňa 26.9.2017 boli vykonané subdodávateľským spôsobom, práce vykonala spoločnosť led DesinG media s.r.o. s výnimkou prác uvedených na rozpise vykonaných prác k faktúre č. 01408010 - úprava okolia po realizácii omietok v časti Hrad welnes a úprava športových ihrísk. Tieto práce vykonávali zamestnanci Mayster Centrum SK, s.r.o., Humenné, menovite N. T. a J. T.. K faktúre č. 1409007 zo dňa 26.9.2017 svedok uviedol, že boli vykonané práce, ktoré sú uvedené na rozpise práce k faktúre č. 01501007, a tieto boli vykonané zamestnancami Mayster Centrum SK s.r.o., Humenné. Faktúru za tieto práce pre SPARK GRUP s.r.o., Humenné spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nevystavila. K rozpisu vykonaných prác k faktúre č. 1408010 a k faktúre č. 01501007 uviedol, že rozpisy vyhotovil on pri fakturácii a rozpis prác k faktúre č. 01501007 patrí k faktúre č. 01409007. Svedok sa ku skutočnosti, že na rozpise prác je uvedená adresa spoločnosti SPARK GRUP s.r.o., Bardejovská 2, 080 06 Ľubotice a podľa výpisu obchodného registra spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. má na uvedenej adrese sídlo od 29.11.2014, pričom faktúra č.140801, ktorej súčasťou je tento rozpis prác, bola vyhotovená dňa 29.8.2014, vyjadril, že omylom bola nesprávne uvedená adresa na predložených rozpisoch. Ďalej uviedol, že kanceláriu mal v Ľuboticiach, odkedy kúpil spoločnosť SPARK GRUP s.r.o., a že na tejto adrese sídli aj spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Svedok uviedol, že nedisponuje dokladmi, resp. dôkazmi, ktorými by preukázal, že spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. dodala tovar na základe horeuvedených faktúr daňovému subjektu N.. Y. L.. Správca dane vypočul svedka L. G., Y. XXX, bývalého konateľa spoločnosti led DesinG media s.r.o. Daňový subjekt sa zúčastnil vypočutia svedka a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Na otázku správcu dane, ktoré spoločnosti boli obchodnými partnermi spoločnosti led DesinG media s.r.o. v zdaňovacom roku 2014, svedok uviedol, že spoločnosť Železnice SR, a na iné si nespomína. Zároveň uviedol, že obchodným partnerom spoločnosti led DesinG media s.r.o. bola aj spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. a bola jeho odberateľom, nevedel predložiť doklady preukazujúce obchodné transakcie za spoločnosť, pretože všetky doklady týkajúce sa spoločnosti pri predaji odovzdal novému konateľovi. Nevedel si spomenúť, aký materiál, tovar alebo služby boli dodávané spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. Uviedol, že spoločnosť led DesinG media s.r.o. v roku 2014 obchodovala s drogistickým tovarom, stavebným materiálom, službami formou subdodávky, sprostredkovávala služby, s elektroinštalačným materiálom, svietidlami a poskytovala služby charakteru, napr. stavebné práce, upratovacie práce, maľovanie. Kto bol dodávateľom tohto materiálu, si svedok nespomínal. Nevedel predložiť doklady preukazujúce nákup elektroinštalačného materiálu, svietidiel a následný predaj tohto materiálu a nevie uviesť miesto nákladky a vykládky materiálu, ani spôsob dopravy si svedok nepamätal. Svedok uviedol, že spoločnosť led DesinG media s.r.o. pre spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. dodávala aj stavebné práce, nevie, kde boli dodané, mal partiu Poliakov, oni mali predáka a on to za neho riešil. Spoločnosť nemala zamestnancov, ani dopravné prostriedky. Uviedol, že nedisponuje nejakými dokladmi, resp. dôkazmi, ktorými by preukázal, že spoločnosť led DesinG media s.r.o. dodala materiál a služby spoločnosti SPARK GRUP s.r.o., prípadne dokladmi, ktorými by preukázal nákup dodávaného materiálu a služieb.
2. Pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 - december 2014 u daňového SPARK GRUP s.r.o., Družstevná 26, Humenné daňový subjekt nepredložil účtovné doklady. Správca dane uskutočnil ústne pojednávanie s N. X., konateľom spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. od 23.12.2015, ktorý sa vyjadril k okolnostiam nadobudnutia obchodného podielu v tejto spoločnosti a súčasne uviedol, že mu neboli odovzdané žiadne doklady, meno O. J. nepočul a ani ho nevidel. Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 22.12.2015, ktorá mu bola daná k nahliadnutiu, podpísal u notára, lebo si myslel, že podpisuje robotu, ktorá mu bola sľúbená. O tomto ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102752062/2016 zo dňa 16.3.2016.
3. V procese výkonu predmetnej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014 a december 2014 u daňového subjektu led DesinG media s.r.o bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti uvedenej vo výpise z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosť nesídli - zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát neznámy“, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Súčasný konateľ spoločnosti led DesinG media s.r.o., Bratislava T. L. sa listom zo dňa 12.11.2015 ospravedlnil a na ústne pojednávanie dňa 2.12.2015 sa nedostavil, uviedol, že nie je konateľom ani spoločníkom daného subjektu, ani žiadneho iného subjektu a že daný subjekt zneužil jeho osobné údaje. Ďalej uviedol, že žije v segregovanej časti rómskej osady v Trebišove, nachádza sa v zložitej životnej situácii a nemá finančné prostriedky, aby sa na pojednávanie mohol dostaviť. V liste tiež uviedol, že na daný subjekt podal trestné oznámenie na príslušnom Obvodnom úrade v Trebišove.
4. Pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 u daňového subjektu MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., Bardejovská 2, Prešov správca dane zistil, že daňový subjekt MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nepredložil k výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby účtovné doklady z dôvodu, že došlo ku strate týchto dokladov. Správca dane uviedol, že spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. nemohla kontrolovanému daňovému subjektu dodať materiál, resp. tovar, ktorých dodávateľom mala byt' spoločnosť led DesinG media s.r.o., deklarovaný predmetnými faktúrami, pretože bolo preukázané, že týmto materiálom, resp. tovarom nedisponovala.
5. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane konštatoval, že výdavky zaúčtované na základe uvedených faktúr nie sú výdavkami vynaloženými v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a ich vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného správca dane znížil daňové výdavky o sumu 65 498, 13 eura. Správca dane oboznámil daňový subjekt so zisteniami z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 4.2.2019, o ktorom spísal zápisnicu č. 100357120/2019. Daňový subjekt na tomto ústnom pojednávaní uviedol, že sa momentálne nebude vyjadrovať k uvedeným skutočnostiam, s ktorými bol oboznámený. O výsledku z daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100360049/2019 zo dňa 4.2.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100366402/2019 doručený daňovému subjektu dňa 5.2.2019. Dňa 25.2.2019 bolo správcovi dane elektronicky doručené vyjadrenie k protokolu. Pretože daňový subjekt nedohodol so správcom dane deň prerokovania pripomienok, správca dane oznámením č. 100731241/2019 určil deň prerokovania pripomienok na 17.4.2019. V uvedený deň sa daňový subjekt nezúčastnil prerokovania predložených pripomienok. Správca dane spísal úradný záznam č. 100914906/2009 zo dňa 18.4.2019, v ktorom sa vysporiadal s námietkami daňového subjektu. Konštatoval, že daňový subjekt vo vyjadrení neuviedol také závažné skutočnosti a neoznačil dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly, ktoré by mali vplyv na závery správcu dane.
6. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100916268/2019 zo dňa 18.4.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 15 039,37 eura na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca sa v zákonom stanovenej lehote odvolal.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
7. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo:102141989/2019 zo dňa 11.09.2019 žalovaný podľa ustanovenia §74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 100916268/2019 zo dňa 18.04.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 15 039,37 eura za zdaňovacie obdobie 2014 žalobcovi, potvrdil.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, opísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zosumarizoval skutkové zistenia správcu dane, stotožnil sa s ich právnym hodnotením a najmä citoval ustanovenia § 2 písm. i), § 17 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. g), § 24 ods. 2, § 29 ods. 1 zákona o dani z príjmov, § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 25 ods. 4, § 27 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. f), § 45 ods. 2 písm. e), § 46 ods. 1, 46 ods. 8, ods. 9 písm. a), § 47 písm. h), § 63 ods. 5, § 68 ods. 1, ods. 3 Daňového poriadku, § 139b ods. 5 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a stotožnil sa so záverom správcu dane, že spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. nemohla žalobcovi dodať materiál, resp. dodať tovar, ktorých dodávateľom mala byť spoločnosť led DesinG media s.r.o., deklarovaný predmetnými faktúrami, pretože bolo preukázané, že týmto materiálom, resp. tovarom nedisponovala a následne správne správca dane konštatoval, že výdavky zaúčtované na základe uvedených faktúr nie sú výdavkami vynaloženými v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a ich vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, na základe čoho správca dane znížil daňové výdavky o sumu 65 498,13 eura a podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 15 039,37 eura na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014. K námietkam žalobcu, že správca dane porušil základné zásady správy daní, pretože mu neposkytol dostatočný časový priestor minimálne 8 dní tak, aby sa prerokovania podmienok mohol zúčastniť, čím porušil § 3 ods. 2 a § 27 ods. 1 Daňového poriadku žalovaný poukázal na to, že správca dane sa so žalobcom telefonicky skontaktoval za účelom dohodnutia termínu prerokovania pripomienok k protokolu predložených žalobcom, žalobca sa vyjadril, že so správcom dane bude komunikovať iba elektronicky alebo písomne, resp. prostredníctvom právnika (úradný záznam č. 100725326/2019 zo dňa 25.03.2019), následne správca dane určil deň prerokovania pripomienok k protokolu na 17.04.2019, ktoré oznámenie bolo prevzaté žalobcom dňa 16.04.2019 (zásielka uložená dňa 01.04.2019) a v uvedenom oznámení správca dane citoval § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého postupoval a zároveň uviedol, že keďže žalobca so správcom dane nedohodol deň prerokovania predložených pripomienok a dôkazov, správca dane spísal úradný záznam a deň prerokovania pripomienok určil správca dane v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku a taktiež upozornil žalobcu, že ak sa v určený deň daňový subjekt alebo jeho zástupca nesúčasní prerokovania pripomienok, správca dane bude postupovať v súlade s citovaným ustanovením. Keďže sa žalobca a ani jeho právny zástupca nezúčastnil prerokovania pripomienok, správca dane v súlade s § 68 ods. 3 Daňového poriadku spísal úradný záznam č. 100914906/2019 zo dňa 18.04.2019, pričom uviedol, že ide o posledný úradný záznam spísaný vo vyrubovacom konaní a následne v lehote 15 dní vydal rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že nemôže akceptovať námietku o neukončení vyrubovacieho konania. V súlade s § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie sa začalo nasledujúcim dňom po dni doručenia protokolu s výzvou, t. j. 6.2.2019, a bolo ukončené dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, t. j. 14.5.2019.
9. K námietke žalobcu, že nie je na svojvoľnom rozhodnutí správcu dane, či vo vyrubovacom konaní vykoná alebo nevykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie, pretože táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona, žalovaný poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v ktorom je uvedené, že správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Uvedené však neznamená, že je ho potrebné vykonať v každom prípade. Správca dane musí na základe predložených pripomienok a dôkazov zvážiť a určiť potrebu ďalšieho nevyhnutného dokazovania a jeho rozsah, ktoré vo vyrubovacom konaní vykonáva v súlade s § 24 Daňového poriadku. Ak správca dane usúdi, že na základe predložených pripomienok nie je potrebné ďalšie dokazovanie, po predložení pripomienok daňovým subjektom spíše správca dane s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom je prerokovanie pripomienok a dôkazov, resp. v prípade neúčasti daňového subjektu alebo jeho zástupcu na prerokovaní spíše správca dane úradný záznam a v zákonnej lehote vydá rozhodnutie. Správca dane postupoval v danom prípade podľa citovaného ustanovenia zákona.
10. Žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane nemá náležitosti podľa§ 63 ods. 5 Daňového poriadku. Uvádza, že protokol z daňovej kontroly, zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 4.7.2018 a zo dňa 4.2.2019 a rozhodnutie správcu dane sú len preklopením, resp. prekopírovaním textu z jednej listiny do druhej, a správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy a doklady jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, neprihliadol na skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný uviedol, že podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku správca dane spíše o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zápisnicu. Správca dane v rámci daňovej kontroly dňa 4.7.2018 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101278021/2018, ktorej predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu s nezrovnalosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2014. Po predložení dokladov a vyjadrení daňového subjektu v nadväznosti na skutočnosti uvedené v tejto zápisnici správca dane spísal ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101423230/2018 zo dňa 24.7.2018 a zápisnicu č. 100322599/2019 zo dňa 29.1.2019. Následne správca dane pokračoval v preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti a vykonal potrebné úkony, napr. vypočutie svedkov. Ďalej správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100357120/2019 zo dňa 4.2.2019, predmetom ktorej bolo oboznámenie daňového subjektu so zisteniami pri výkone daňovej kontroly. V zápisnici správca dane uviedol vyhodnotenie zistených skutočností a právne predpisy, podľa ktorých postupoval. Daňový subjekt mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane. Následne správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100360049/2019 zo dňa 4.2.2019, ktorého obsahom je výsledok komplexného zisťovania skutkového stavu, hodnotenie dôkazov a súvisiaca interpretácia daňových a iných právnych predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že obsah protokolu, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia, je zhodný so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly zaznamenanými v zápisniciach o ústnom pojednávaní. Z rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
11. K námietke žalobcu, že celé odôvodnenie rozhodnutia je zaťažené vadou nezákonne získaných prostriedkov, ktoré správca dane použil v protokole (prevzatie výsledkov inej daňovej kontroly u iného daňového subjektu a iným správcom dane), žalovaný uvádza, že správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
12. Žalovaný konštatoval, že správca dane zaslal žalobcovi oznámenie o daňovej kontrole č. 100369235/2018 zo dňa 14.2.2018, v ktorom mu oznámil dátum daňovej kontroly 22.3.2018 a podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku určil lehotu na predloženie dokladov, a to 15 dní odo dňa začatia kontroly. Dňa 22.3.2018 správca dane spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 10060540l/2018, počas ktorého žalobca požiadal správcu dane o vykonanie daňovej kontroly v priestoroch daňového úradu a zároveň predložil správcovi dane doklady na účely výkonu daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2014. Obsah listín odovzdaných pri ústnom pojednávaní je uvedený v zápisnici. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sám pri začatí daňovej kontroly predložil doklady k daňovej kontrole. Čo sa týka jeho tvrdenia, že správca dane mu telefonicky určil 8-dňovú lehotu na predloženie dokladov, žalovaný uvádza, že je nepravdivé, keďže v spisovom materiáli sa nenachádza žiadny úradný záznam o takomto telefonickom hovore, ani sám žalobca neuviedol, kedy bol takýto hovor uskutočnený a s ktorým zamestnancom.
13. Žalobca namietal, že správca dane nevenoval žiadnu pozornosť kontrole príjmov zahrňovaných do základu dane a nevyhodnotil ich. Žalovaný uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval výšku vykázaných zdaniteľných príjmov, a to kontrolou dokladov a kontrolou príjmov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou. Správca dane sa zaoberal aj príjmami, ktoré mali byť dosiahnuté z predaja tovaru a služieb, ktoré boli obstarané na základe faktúr od dodávateľa SPARK GRUP s.r.o., Humenné. Správca dane vyzval daňový subjekt, aby uviedol, kto je dodávateľom LED panelov, ktoré boli dodané spoločnosti DISTROS spol. s r.o., Humenné (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101278021/2018 zo dňa 4.7.2018). Daňový subjekt sa k uvedenému vyjadril v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100322599/2019 zo dňa 29.1.2019 (k bodu 13, časť 10) s tým, že LED panely boli dodávané aj spoločnosťami SLOS s.r.o., Banská Bystrica, InLed s.r.o., Senica, NEDES s.r.o., Emos s.r.o., Bytča a ďalšie. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt mal na rovnaký druh tovaru, aký mu mal byt' dodaný spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., aj ďalších dodávateľov.
14. Správca dane tiež vyzval daňový subjekt, aby uviedol, kto vykonal práce, ktoré boli vykonané v mesiaci júl 2014 fakturované N.. H. K., Revúca, ktoré neboli nakúpené od SPARK GRUP s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101278021/2018 zo dňa 4.7.2018). Daňový subjekt do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101423230/2018 zo dňa 24.7.2018 (strana 3, k bodu 13, časť 18) uviedol, že práce vykonal on sám aj so zamestnancom. Správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil výdavky daňového subjektu a vykonaným dokazovaním preukázal, že tovar a služby neboli daňovému subjektu dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., Humenné na základe faktúr a ktoré boli podkladom pre zaúčtovanie daňových výdavkov. Podľa vyjadrenia daňového subjektu mal aj iných dodávateľov rovnakého druhu tovaru a prác. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že deklarované dosiahnuté príjmy súviseli s vynaloženými výdavkami uhradenými pre dodávateľa SPARK GRUP s.r.o.
15. V bode 3.3. odvolania daňový subjekt namieta neuznanie daňových výdavkov v sume 2 000,00 eur za úhradu faktúry od dodávateľa L., keďže podľa správcu dane išlo o technické zhodnotenie hmotného majetku. Podľa daňového subjektu nešlo o technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku, ale o bežné opravy. Daňový subjekt do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101278021/2018 zo dňa 4.7.2018 uviedol, že išlo o vyhotovenie preskleného vchodu do predajne svietidiel, pretože tam bol iba priamy vchod do predajne. Uvedené práce boli vykonané v prenajatých priestoroch. Daňový subjekt predložil správcovi dane zmluvu o nájme uzavretú s prenajímateľom DISTROS s.r.o., Humenné, podľa ktorej nájomca nie je oprávnený bez súhlasu prenajímateľa vykonávať v prenajatých priestoroch akékoľvek stavebné úpravy. Odvolací orgán uvádza, že rozdiel medzi technickým zhodnotením a opravou spočíva v tom, že technickým zhodnotením dochádza k vybudovaniu nadstavby, prístavby, k stavebným úpravám podľa stavebného zákona, ako aj k rekonštrukcii a modernizácii majetku. Nadstavbami, prístavbami a stavebnými úpravami ide o zmenu na už dokončených stavbách podľa § 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, či už na základe stavebného povolenia, ohlásenia alebo aj bez stavebného povolenia alebo ohlásenia. Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov. Z uvedeného vyplýva, že vybudovanie nového preskleného vchodu, ktorý tam predtým nebol, nedošlo k oprave na majetku, ale k stavebnej úprave, ktorá je technickým zhodnotením podľa§ 29 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V danom prípade teda nejde o daňové výdavky za vykonanie opravy, ale o výdavky na technické zhodnotenie, ktoré podľa § 21 ods. 1 písm. g) citovaného zákona nie sú daňovými výdavkami. Správca dane teda opodstatnene znížil základ dane o sumu 2 000,00 eur. Daňový subjekt nepredložil k vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, a tieto nepredložil ani v odvolaní.
16. V bode 3.4. odvolania daňový subjekt trvá na tom, že výdavky v celkovej sume 61 281, 13 eura na základe faktúr za tovar od dodávateľa SPARK GRUP s.r.o. sú daňovými výdavkami v súlade so zákonom o dani z príjmov. K námietkam v tomto bode odvolací orgán uvádza, že správca vykonal vypočutie svedka Ľubomíra Dzáka, konateľa SPARK GRUP s.r.o. v čase vystavenia sporných faktúr, ktorý síce potvrdil dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt, túto skutočnosť však nepreukázal žiadnymi dokladmi a dôkazmi. Nepreukázal, že spoločnosť disponovala tovarom, ktorý bol fakturovaný daňovému subjektu Ing. Y. L.. Uviedol, že účtovné doklady preukazujúce činnosť spoločnosti za zdaňovacie obdobie 2014 odovzdal novému konateľovi, preto ich nemôže predložiť. K preprave materiálu svedok uviedol, že ju zabezpečovala SPARK GRUP s.r.o. motorovým vozidlom prenajatým od MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. na základe zmluvy o prenájme. Svedok takúto zmluvu správcovi dane v dohodnutom termíne nepredložil. K fakturovaným prácam svedok uviedol, že ich vykonala spoločnosť led DesinG media s.r.o., ako aj zamestnanci MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Faktúru za tieto práce pre SPARK GRUP s.r.o. spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nevystavila. Svedok za dodávateľa tovaru označil spoločnosť led DesinG media s.r.o., BratislaSvpar. ávca dane vypočul ako svedka L. G., Y. XXX, konateľa spoločnosti led DesinG media s.r.o. v čase vystavenia sporných faktúr. L. uviedol, že jeho obchodným partnerom bola spoločnosť SPARK GRUP s.r.o., ale nepreukázal, aký tovar a služby uvedenej spoločnosti dodal a od koho tovar a služby obstaral. Svedok nevedel predložiť doklady preukazujúce obchodné transakcie za spoločnosť, pretože všetky doklady pri predaji spoločnosti odovzdal novému konateľovi, pričom v dohodnutom termíne o tom nepredložil žiadny dôkaz. K nákupu tovaru a jeho následnému predaju svedok nevedel predložiť doklady, nevedel uviesť miesto nakládky a vykládky materiálu, nepamätal si spôsob dopravy. K prácam, ktoré mala dodať led DesinG media s.r.o. pre SPARK GRUP s.r.o., svedok uviedol, že išlo o stavebné práce, ktoré vykonali Poliaci, názov spoločnosti si nepamätal. xyz nevedel preukázať, že spoločnosť dodala práce spoločnosti SPARK GRUP s.r.o., že takéto práce nakúpila. Spoločnosť nemala zamestnancov, ani dopravné prostriedky.
17. Správca dane okrem vlastného dokazovania použil aj dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa vyjadrenia Ľubomíra Dzáka účtovné doklady spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. za rok 2014 odovzdal novému konateľovi, preto ich nemohol predložiť. O. J. predložil správcovi dane zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 22.12.2015, podľa ktorej ako prevodca odovzdal doklady nadobúdateľovi N. X., O.. Podľa zistenia správcu dane bola u daňového subjektu SPARK GRUP s.r.o. vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za 01/2014 - 12/2014, v rámci ktorej sa predvedený N. X. k predloženej zmluve vyjadril, že žiadne doklady mu neboli odovzdané, zmluvu podpísal, ale s predpokladom, že podpisuje sľúbenú prácu. O. J. nepozná. O. J. sa vyjadril k doprave tovaru, ktorú mala vykonať SPARK GRUP s.r.o. motorovým vozidlom prenajatým od MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. (konateľ O. J.). Nevedel uviesť miesto naloženia tovaru a k vykládke tovaru uviedol, že bola v priestoroch spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorá mala prenajaté priestory a tieto používala aj SPARK GRUP s.r.o. Svedok ďalej uviedol, že dodávateľom materiálu pre SPARK GRUP s.r.o. bola led DesinG media s.r.o. Doklady preukazujúce dodanie materiálu od tejto spoločnosti však O.epredložil, keďže podľa jeho vyjadrenia spoločnosť predal aj s dokladmi.
18. K námietke daňového subjektu, že správca dane oprel svoje tvrdenia o výsluch svedka N. X., konateľa SPARK GRUP s.r.o. od 23.12.2015, odvolací orgán uvádza, že toto tvrdenie je nepravdivé, keďže menovaný nikdy nebol vypočutý ako svedok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že s N. X. bolo vykonané iba ústne pojednávanie v priebehu výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu SPARK GRUP s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102752062/2016 zo dňa 16.3.2016).
19. Taktiež je nepravdivé tvrdenie daňového subjektu, že pri O. J. nedošlo k výsluchu svedka, a že správca dane vykonal zastrený právny úkon. Zo spisového materiálu je zrejmé, že menovaný bol vypočutý ako svedok a o ústnom pojednávaní správca dane spísal zápisnicu č. 101829268/2019 zo dňa 1.10.2018.
20. Správca dane taktiež zo svojej evidencie zistil, že bola vykonaná daňová kontrola danez pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014,júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014 a december 2014 u daňového subjektu led DesinG media s.r.o. V procese výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti uvedenej vo výpise z obchodného registra spoločnosť nesídli, zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát neznámy". Správca dane predvolal na ústne pojednávanie T. L., súčasného konateľa spoločnosti led DesinG media s.r.o. T. L. sa listom zo dňa 12.11.2015 ospravedlnil a uviedol, že nie je konateľom ani spoločníkom daného subjektu, ani žiadneho iného subjektu, a že daný subjekt zneužil jeho osobné údaje. Ďalej uviedol, že žije v rómskej osade v Trebišove a nemá finančné prostriedky, aby sa na pojednávanie mohol dostaviť. V liste tiež uviedol, že na daný subjekt podal trestné oznámenie na príslušnom Obvodnom úrade v Trebišove.
21. Daňový subjekt namieta, že správca dane pri prevzatí nezákonne získaného dôkazného prostriedku z inej daňovej kontroly au iného daňového subjektu MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., Prešov len konštatoval, že k výkonu daňovej kontroly spoločnosť nepredložila doklady z dôvodu ich straty. Odvolací orgán opäť konštatuje, že správca dane použil dôkazy, ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a postupoval v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Zo zistení správcu dane ďalej vyplýva, že pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 u daňového subjektu MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. konateľ O. J. nepredložil účtovné doklady z dôvodu, že došlo ku strate týchto dokladov. Podľa svedeckej výpovede O. J. dopravu zabezpečovala SPARK GRUP, s.r.o. motorovým vozidlom prenajatým motorovým vozidlom od MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Zmluvu o prenájme svedok nepredložil, nepredložil teda žiadny priamy dôkaz o tom, že doprava tovaru bola reálne vykonaná. Z evidencie správcu dane je zrejmé, že táto daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Svedok nepredložil správcovi dane žiadny priamy dôkaz o tom, že doprava tovaru bola reálne vykonaná.
22. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil okrem faktúr, dodacích listov a ďalších dokladov žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že tovar a práce mu boli reálne dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., a že tieto dodal spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. subdodávateľ led DesinG media s.r.o. Uznanie výdavkov za daňové výdavky je viazané na splnenie všetkých hmotných podmienok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. musí ísť o výdavky, ktoré sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, musia byť preukázané a musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka. Pre splnenie zákonných podmienok na uznanie daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) z zákona o dani z príjmov a následné určenie správnej výšky dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje vykonanie prác len preukázaním daňového dokladu. Ak nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie daňového výdavku, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane.
23. Správca dane je v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku povinný brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Z ustanovenia § 24 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je daňový subjekt povinný preukázať.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daňový subjekt však v rozpore s citovaným ustanovením zákona (napriek výzvam na predloženie dôkazov) neuniesol dôkazné bremeno a ním uvádzané skutočnosti nepreukázal, resp. ich preukázal dokladmi o dodaní tovaru, ktorými na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané ich dodanie dodávateľmi deklarovanými na faktúrach. Deklarovaný dodávateľ nepredložil správcovi dane účtovné a daňové doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že materiál dodal, že vystavené faktúry zúčtoval vo svojom účtovníctve a úhrady za ich vykonanie zahrnul do základu dane z príjmov. Správca dane teda nevychádzal len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale najmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j., či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že daňový subjekt spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za daňové výdavky v zmysle citovaného ustanovenia zákona.
24. K námietkam v bode 3.5. odvolania odvolací v nadväznosti na vyššie uvedené opätovne uvádza, že správca dane v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku viedol vlastné dokazovanie, v priebehu daňovej kontroly vypočul svedkov O. J. a L. G., v súlade s § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz použil aj informácie a dôkazy získané pri správe daní. Správca dane posúdil po vykonanom dokazovaní uvedené výdavky zahrnuté do základu dane ako výdavky, ktoré neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správca dane preukázal, že tovar a služby deklarované faktúrami neboli spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o. dodané, keďže tomuto dodávateľovi nemohol dodať tovar a služby subdodávateľ led DesinG media s.r.o., keďže bolo preukázané, že týmto tovarom a službami nedisponoval. Dokazovaním bolo preukázané, že práce, ktoré podľa vyjadrenia O. vykonali zamestnanci spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., neboli dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., pretože SPARK GRUP s.r.o. nepreukázala, že tieto práce boli od tohto dodávateľa nakúpené.
25. V bode 3.6. odvolania odvolávajúci sa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 1/2011 s tým, že, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Odvolací orgán k tomu uvádza, že uvedené je možné aplikovať iba v prípade, ak sa dodávka tovaru a služieb nepochybne uskutočnila tak, ako to deklaroval daňový subjekt. V danom prípade toto nebolo daňovým subjektom preukázané.
26. Faktúra je relevantným dôkazom, len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú reálne dodanie. Správca dane pri neuznaní uplatnených výdavkov za daňové výdavky nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či a ako kontrolovaný daňový subjekt prijal fakturovaný tovar a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že obchody deklarované spornými faktúrami boli realizované tak, ako je na nich uvedené.
27. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, ako je tomu v tomto prípade, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Daňový subjekt je podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku zaťažený dôkazným bremenom, a bolo jeho povinnosťou preukázať uskutočnenie obchodných transakcií. Daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a pochybnosti správcu dane nevyvrátil.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
28. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné.
29. Žalobca si uplatnil daňové výdavky v celkovej výške 61 281,13€ , dodávateľom bola spoločnosť SPARK GROUP s.r.o., tieto výdavky sú oprávneným daňovým výdavkom zaúčtovaným v súlade so zákonom o dani z príjmov a to z týchto daňových dokladov: f.č. 1165 zo dňa 05.09.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 3840,82€ f.č. 1408 zo dňa 22.10.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 6000,00€ f.č. 1432 zo dňa 27.10.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 6588.20€ f.č. 1439 zo dňa 28.10.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 3186,31€ f.č. 1145 zo dňa 02.09.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 7350,00€ f.č. 1381 zo dňa 16.10.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 7680,00€ f.č. 1479 zo dňa 04.11.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 4252,00€ f.č. 1447 zo dňa 29.10.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 11340,00€ f.č. 1555 zo dňa 19.11.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 6065,00€ f.č. 1659 zo dňa 10.12.2014 v sume zaúčtovanej do výdavkov vo výške 4978,80€
30. Žalobca zdôraznil, že okrem predložených daňových dokladov, je uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi ním a SPARK GRUP s.r.o., preukázané realizovanými peňažnými platbami za uskutočnené zdaniteľné plnenia, ktoré boli preukázané výpisom z účtov žalobcu, ďalej výpoveďou štatutárneho zástupcu spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. a predovšetkým reálnym dodaním tovaru a služieb pre žalobcu, z ktorých tento subjekt mal ekonomický prospech. Žalobca v rámci svojich zákonných možností a schopností dostatočne a spoľahlivo preukázal nielen existenciu formálnych dokladov, t. j. vystavenie faktúry za zdaniteľné plnenie, ale aj skutočnú realizáciu obchodu, ktorú vystihuje ekonomická podstatu a účel podnikania, t. j. dosiahnutie zisku. Uznanie tohto práva na odpočítanie dane pri tomto zdaniteľnom plnení spĺňa všetky kritéria tzv. ekonomického opodstatnenia a je v súlade so zásadou formálnosti v zmysle § 3 ods.6 Daňového poriadku t. j. tento obchod má svoje ekonomické opodstatnenie a nie je výsledkom účelového obchádzania daňovej povinnosti alebo získania daňového zvýhodnenia zo strany daňového subjektu. Taktiež dal do pozornosti rozsudok ESD C-277/09 v ktorom sa uvádza : ,, zdaniteľné osoby majú v zásade slobodu zvoliť si takú organizačnú štruktúru a taký spôsob uskutočňovania plnení aké považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť a na účely obmedzenia daňových nákladov.
31. Žalobca nemá žiadne ďalšie zákonné možnosti, ako preukázať realizáciu zdaniteľných plnení účtovnými a listinnými dôkazmi svojho dodávateľa. Nemala by byť na škodu daňového subjektu skutočnosť, že jeho dodávateľ po zmene vlastníckej štruktúry, účtovníctvo, ktoré by preukázalo reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení v zmysle platných právnych predpisov nepodložil.
32. Ak u daňového úradu vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa firmy ako daňového subjektu, nemôže to mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že pri niektorých dodávateľoch by mal nad rámec svojich povinností zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že pri týchto firmách nebude účtovná evidencia v procese daňovej kontroly predložená. Ak daňový úrad tvrdí, že dôkazy predložené daňovým subjektom sú nedôveryhodné , potom musí v konaní predložiť, resp. vykonať dôkazy, ktoré tvrdenia daňového subjektu vyvracajú a hodnoverne preukazujú opak. Podľa názoru žalobcu, nestačí len konštatovať, že tieto dôkazy sú nedôveryhodné len na základe subjektívneho názoru správcu dane bez ďalších dôkazov ktoré tento záver potvrdzujú.
33. V intenciách rozsudku najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. Zn. : 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
Podstatné zhrnutie argumentov vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe
34. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 02.04.2020. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil výdavky žalobcu a vykonaným dokazovaním preukázal, že tovar a služby neboli daňovému subjektu dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., Humenné na základe predložených faktúr, ktoré boli podkladom pre zaúčtovanie daňových výdavkov.
35. Správca dane pri preverovaní výdavkov v celkovej sume 61 281,13 eura na základe faktúr za tovar od dodávateľa SPARK GRUP s.r.o. vykonal vypočutie svedka O. J., konateľa SPARK GRUP s.r.o. v čase vystavenia sporných faktúr, ktorý síce potvrdil dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt, túto skutočnosť však nepreukázal žiadnymi dokladmi a dôkazmi. Nepreukázal, že spoločnosť disponovala tovarom, ktorý bol fakturovaný daňovému subjektu N.. Y. L.. Uviedol, že účtovné doklady preukazujúce činnosť spoločnosti za zdaňovacie obdobie 2014 odovzdal novému konateľovi, preto ich nemôže predložiť. Svedok za dodávateľa tovaru označil spoločnosť led DesinG media s.r.o., Bratislava.
36. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že správca dane vypočul ako svedka L. G., Y. XXX, konateľa spoločnosti led DesinG media s.r.o. v čase vystavenia sporných faktúr. Svedok uviedol, že jeho obchodným partnerom bola spoločnosť SPARK GRUP s.r.o., ale nepreukázal, aký tovar a služby uvedenej spoločnosti dodal a od koho tovar a služby obstaral. Svedok nevedel predložiť doklady preukazujúce obchodné transakcie za spoločnosť, pretože všetky doklady pri predaji spoločnosti odovzdal novému konateľovi, pričom v dohodnutom termíne o tom nepredložil žiadny dôkaz. K nákupu tovaru a jeho následnému predaju svedok nevedel predložiť doklady, nevedel uviesť miesto nakládky a vykládky materiálu, nepamätal si spôsob dopravy. K prácam, ktoré mala dodať led DesinG media s.r.o. pre SPARK GRUP s.r.o., svedok uviedol, že išlo o stavebné práce, ktoré vykonali Poliaci, názov spoločnosti si nepamätal. xyz nevedel preukázať, že spoločnosť dodala práce spoločnosti SPARK GRUP s.r.o., že takéto práce nakúpila. Spoločnosť nemala zamestnancov, ani dopravné prostriedky. Správca dane taktiež zo svojej evidencie zistil, že bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014 a december 2014 u daňového subjektu led DesinG media s.r.o. V procese výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti uvedenej vo výpise z obchodného registra spoločnosť nesídli, zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane predvolal na ústne pojednávanie T. L., súčasného konateľa spoločnosti led DesinG media s.r.o., ktorý sa listom ospravedlnil s tým, že nie je konateľom ani spoločníkom daného subjektu, ani žiadneho iného subjektu, a že daný subjekt zneužil jeho osobné údaje.
37. Správca dane okrem vlastného dokazovania použil aj dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa vyjadrenia O. J. účtovné doklady spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. za rok 2014 odovzdal novému konateľovi, preto ich nemohol predložiť. O. J. predložil správcovi dane zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 22.12.2015, podľa ktorej ako prevodca odovzdal doklady nadobúdateľovi N. X., Trebišov. Podľa zistenia správcu dane bola u daňového subjektu SPARK GRUP s.r.o. vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za 01/2014 - 12/2014, v rámci ktorej sa predvedený N. k predloženej zmluve vyjadril, že žiadne doklady mu neboli odovzdané, zmluvu podpísal, ale s predpokladom, že podpisuje sľúbenú prácu. O. J. nepozná. O. J. sa vyjadril k doprave tovaru, ktorú mala vykonať SPARK GRUP s.r.o. motorovým vozidlom prenajatým od MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. (konateľ O. J.). Nevedel uviesť miesto naloženia tovaru a k vykládke tovaru uviedol, že bola v priestoroch spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorá mala prenajaté priestory a tieto používala aj SPARK GRUP s.r.o. Zo zistení správcu dane ďalej vyplýva, že pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 u daňového subjektu MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. konateľ O. J. nepredložil účtovné doklady z dôvodu, že došlo ku strate týchto dokladov. Podľa svedeckej výpovede O. J. dopravu zabezpečovala SPARK GRUP, s.r.o. motorovým vozidlom prenajatým motorovým vozidlom od MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Zmluvu o prenájme svedok nepredložil, nepredložil teda žiadny priamy dôkaz o tom, že doprava tovaru bola reálne vykonaná. Z evidencie správcu dane je zrejmé, že táto daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Svedok nepredložil správcovi dane žiadny priamy dôkaz o tom, že doprava tovaru bola reálne vykonaná.
38. Žalovaný trvá na prijatom závere, že dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, ich vykonaním bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania podľa § 3 citovaného zákona. Daňový subjekt nepredložil okrem faktúr, dodacích listov a ďalších dokladov žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že tovar a práce mu boli reálne dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., a že tieto dodal spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. subdodávateľ led DesinG media s.r.o. Uznanie výdavkov za daňové výdavky je viazané na splnenie všetkých hmotných podmienok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. musí ísť o výdavky, ktoré sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, musia byť preukázané a musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka. Pre splnenie zákonných podmienok na uznanie daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a následné určenie správnej výšky dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje vykonanie prác len preukázaním daňového dokladu. Ak nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie daňového výdavku, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov
39. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
40. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
41. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
42. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
43. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
44. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
46. Podľa§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
47. Podľa § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2).
48. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e).
49. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie.
50. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
51. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
52. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
53. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov), b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
54. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
55. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
57. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
58. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.
59. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného číslo: 102141989/2019 zo dňa 11.09.2019, ktorým podľa ustanovenia §74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 100916268/2019 zo dňa 18.04.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 15 039,37 eura za zdaňovacie obdobie 2014 žalobcovi, potvrdil.
60. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu, že správca dane pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, dôkazné bremeno neopodstatnene preniesol na žalobcu. Žalobca namietal, že okrem predložených daňových dokladov, je uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi ním a SPARK GRUP s.r.o., preukázané realizovanými peňažnými platbami za uskutočnené zdaniteľné plnenia, ktoré boli preukázané výpisom z účtov žalobcu, ďalej výpoveďou štatutárneho zástupcu spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. a predovšetkým reálnym dodaním tovaru a služieb pre žalobcu, z ktorých tento subjekt mal ekonomický prospech.
61. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane v sume 15 039,37 eura na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti určenia rozdielu dane. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly spochybnil výdavky žalobcu a vykonaným dokazovaním preukázal, že tovar a služby neboli žalobcovi dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., Humenné na základe predložených faktúr, ktoré boli podkladom pre zaúčtovanie daňových výdavkov.
62. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane za účelom preverenia podmienok pre splnenie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z deklarovaných faktúr vykonal rozsiahle dokazovanie. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktorou bolo zistené, že žalobca položkou č. 1807 zo dňa 31.12.2014, dokladom č. Vl4186 do daňových výdavkov zaúčtoval výdavky vo výške 2 000,00 eur za úhradu faktúry č. F514 zo dňa 31.12.2014, interné číslo faktúry 214953 pre dodávateľa L. P., P. XXX, U. ( išlo o vyhotovenie preskleného vchodu do predajne svietidiel) za práce vykonané v prenajatých priestoroch. Správca dane s poukazom na § 29 ods. 1, § 29 ods. 5 a § 22 ods. 6 písm. d) zákona o dani z príjmov znížil daňové výdavky o sumu 2 000,00 eur. Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, že žalobca položkami uvedenými v tabuľke na strane 4 a 5 rozhodnutia do daňových výdavkov zaúčtoval výdavky v sume 61 281,13 eura na základe faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť SPARK GRUP s.r.o. Správca dane konštatoval, že výdavky zaúčtované na základe uvedených faktúr nie sú výdavkami vynaloženými v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a ich vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného správca dane znížil daňové výdavky o sumu 65 498, 13 eura. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 4.2.2019, o ktorom spísal zápisnicu č. 100357120/2019. Žalobca na tomto ústnom pojednávaní uviedol, že sa momentálne nebude vyjadrovať k uvedeným skutočnostiam, s ktorými bol oboznámený. O výsledku z daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100360049/2019 zo dňa 4.2.2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100366402/2019 doručený žalobcovi dňa 5.2.2019. Dňa 25.2.2019 bolo správcovi dane elektronicky doručené vyjadrenie k protokolu. Pretože žalobca nedohodol so správcom dane deň prerokovania pripomienok, správca dane oznámením č. 100731241/2019 určil deň prerokovania pripomienok na 17.4.2019. V uvedený deň sa žalobca nezúčastnil prerokovania predložených pripomienok. Správca dane spísal úradný záznam č. 100914906/2009 zo dňa 18.4.2019, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Konštatoval, že žalobca vo vyjadrení neuviedol také závažné skutočnosti a neoznačil dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu výkonu daňovej kontroly, ktoré by mali vplyv na závery správcu dane. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100916268/2019 zo dňa 18.4.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 15 039,37 eura na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014.
63. Správny súd na základe skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu mal za preukázané, že zo strany správcu dane vykonaným dokazovaním vznikli dôvodné pochybnosti o reálnosti výdavkov žalobcu a vykonaným dokazovaním správca dane preukázal, že tovar a služby neboli žalobcovi dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., Humenné na základe predložených faktúr, ktoré boli podkladom pre zaúčtovanie daňových výdavkov. Správca dane pri preverovaní výdavkov v celkovej sume 61 281,13 eura na základe faktúr za tovar od dodávateľa SPARK GRUP s.r.o. vykonal vypočutie svedka Ľubomíra Dzáka, konateľa SPARK GRUP s.r.o. v čase vystavenia sporných faktúr, ktorý síce potvrdil dodanie tovaru pre žalobcu, túto skutočnosť však nepreukázal žiadnymi dokladmi a dôkazmi. Nepreukázal, že spoločnosť disponovala tovarom, ktorý bol fakturovaný žalobcovi. Uviedol, že účtovné doklady preukazujúce činnosť spoločnosti za zdaňovacie obdobie 2014 odovzdal novému konateľovi, preto ich nemôže predložiť. Svedok za dodávateľa tovaru označil spoločnosť led DesinG media s.r.o., Bratislava. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že správca dane vypočul ako svedka L., konateľa spoločnosti led DesinG media s.r.o. v čase vystavenia sporných faktúr, ktorý uviedol, že jeho obchodným partnerom bola spoločnosť SPARK GRUP s.r.o., ale nepreukázal, aký tovar a služby uvedenej spoločnosti dodal a od koho tovar a služby obstaral. Svedok nevedel predložiť doklady preukazujúce obchodné transakcie za spoločnosť, pretože všetky doklady pri predaji spoločnosti odovzdal novému konateľovi, pričom v dohodnutom termíne o tom nepredložil žiadny dôkaz. K nákupu tovaru a jeho následnému predaju svedok nevedel predložiť doklady, nevedel uviesť miesto nakládky a vykládky materiálu, nepamätal si spôsob dopravy. K prácam, ktoré mala dodať led DesinG media s.r.o. pre SPARK GRUP s.r.o., svedok uviedol, že išlo o stavebné práce, ktoré vykonali Poliaci, názov spoločnosti si nepamätal. Konateľ xyz nevedel preukázať, že spoločnosť dodala práce spoločnosti SPARK GRUP s.r.o., že takéto práce nakúpila. Spoločnosť nemala zamestnancov, ani dopravné prostriedky. Správca dane taktiež zo svojej evidencie zistil, že bola vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, júl 2014, august 2014, september 2014, október 2014, november 2014 a december 2014 u daňového subjektu led DesinG media s.r.o. počas ktorej bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti uvedenej vo výpise z obchodného registra spoločnosť nesídli, zásielky sa správcovi dane vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane predvolal na ústne pojednávanie T. L., súčasného konateľa spoločnosti led DesinG media s.r.o., ktorý sa listom ospravedlnil s tým, že nie je konateľom ani spoločníkom daného subjektu, ani žiadneho iného subjektu, a že daný subjekt zneužil jeho osobné údaje. Podľa vyjadrenia O. J. účtovné doklady spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. za rok 2014 odovzdal novému konateľovi, preto ich nemohol predložiť. O. J. predložil správcovi dane zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 22.12.2015, podľa ktorej ako prevodca odovzdal doklady nadobúdateľovi N. X., O.. Podľa zistenia správcu dane bola u daňového subjektu SPARK GRUP s.r.o. vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za 01/2014 - 12/2014, v rámci ktorej sa predvedený N. X. k predloženej zmluve vyjadril, že žiadne doklady mu neboli odovzdané, zmluvu podpísal, ale s predpokladom, že podpisuje sľúbenú prácu. O. J. nepozná. O. J. sa vyjadril k doprave tovaru, ktorú mala vykonať SPARK GRUP s.r.o. motorovým vozidlom prenajatým od MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. (konateľ O. J.). Nevedel uviesť miesto naloženia tovaru a k vykládke tovaru uviedol, že bola v priestoroch spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorá mala prenajaté priestory a tieto používala aj SPARK GRUP s.r.o. Zo zistení správcu dane ďalej vyplýva, že pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 u daňového subjektu MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. konateľ O. J. nepredložil účtovné doklady z dôvodu, že došlo ku strate týchto dokladov. Podľa svedeckej výpovede O. J. dopravu zabezpečovala SPARK GRUP, s.r.o. motorovým vozidlom prenajatým motorovým vozidlom od MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Zmluvu o prenájme svedok nepredložil, nepredložil teda žiadny priamy dôkaz o tom, že doprava tovaru bola reálne vykonaná. Z evidencie správcu dane je zrejmé, že táto daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Svedok nepredložil správcovi dane žiadny priamy dôkaz o tom, že doprava tovaru bola reálne vykonaná.
64. Správny súd zdôrazňuje, že pre splnenie zákonných podmienok na uznanie daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) z zákona o dani z príjmov a následné určenie správnej výšky dane nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje vykonanie prác len preukázaním daňového dokladu. Ak nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie daňového výdavku, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca napriek výzvam na predloženie dôkazov neuniesol dôkazné bremeno a ním uvádzané skutočnosti nepreukázal. Deklarovaný dodávateľ nepredložil správcovi dane účtovné a daňové doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že materiál dodal, že vystavené faktúry zúčtoval vo svojom účtovníctve a úhrady za ich vykonanie zahrnul do základu dane z príjmov. Správca dane teda nevychádzal len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale najmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j., či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr predložených k daňovej kontrole, možno považovať za daňové výdavky v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Uznanie výdavkov za daňové výdavky je viazané na splnenie všetkých hmotných podmienok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. musí ísť o výdavky, ktoré sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, musia byť preukázané a musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka. Správny súd konštatuje, že žalobca nepredložil okrem faktúr, dodacích listov a ďalších dokladov žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že tovar a práce mu boli reálne dodané spoločnosťou SPARK GRUP s.r.o., a že tieto dodal spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. subdodávateľ led DesinG media s.r.o., a teda nepredložil žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalobca teda neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. musí ísť o výdavky, ktoré sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, musia byť preukázané a musia byť zaúčtované v účtovníctve daňovníka.
65. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane na neho neopodstatnene preniesol dôkazné bremeno, že okrem predložených daňových dokladov, je uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi ním a SPARK GRUP s.r.o., preukázané realizovanými peňažnými platbami za uskutočnené zdaniteľné plnenia, ktoré boli preukázané výpisom z účtov žalobcu, ďalej výpoveďou štatutárneho zástupcu spoločnosti SPARK GRUP s.r.o. a predovšetkým reálnym dodaním tovaru a služieb pre žalobcu, z ktorých tento subjekt mal ekonomický prospech.
66. K spornej otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2018 pod sp. zn. 6Sžfk/30/2017, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol “V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“
67. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to teda so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či preloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok NS SR p. zn. 2Sžf/93/2014).
68. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
69. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.
70. Správny súd zdôrazňuje, že daňový subjekt koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase, kedy sa uskutočňuje zdaniteľný obchod získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a o jeho realizácii tak, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.
71. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.
72. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
73. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, IIIÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. IIIÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. IIIÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody.
74. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP.
75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).