Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/96/2018

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore žalobcov 1/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Bc. V. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX E. proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ z a m i e t a.

II. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.05.2018 podali žalobcovia 1/ a 2/ na Okresnom súde Lučenec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň žalobu, ktorou sa domáhajú určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2013 je absolútne neplatná, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov - je neprijateľná zmluvná podmienka, že právne úkony žalovaného 1/ - záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy zo dňa 19.03.2013 sú neplatné, že právne úkony žalovaného 2/ - dražobníka smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností vedených na LV č. XXX, k.ú. a obec E., rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX/XX, parcela č. XXX/XX o výmere 419 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX o výmere 128 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX o výmere 53 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorých spoluvlastníkom v podiele 1/2 sú žalobcovia 1/ a 2/ a v podiele 1/2 žalobca 1/ a nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. a obec E., rodinný dom č. súp. XXX na parcele č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/1, sú neplatné. Zároveň žalobcovia 1/ a 2/ žiadali zaviazať žalovaného 1/, aby na príkaz Okresného súdu Lučenec vymazal žalobcov 1/ a 2/ zo zoznamu dlžníkov a odstránil ich negatívny rating, aby si žalobcovia 1/ a 2/ mohli zobrať iný úver. Súčasne žiadali zaviazať žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť trovy konania a tiež priznať žalobcom 1/ a 2/ finančné zadosťučinenie vo výške 1 000,- Eur.

2. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že dňa 19.03.2013 uzatvorili zo žalovaným 1/ zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 84 700,- Eur na dobu 329 mesiacov (27 rokov a 5 mesiacov). V deň uzatvorenia zmluvy bola výška úrokovej sadzby 5,99 %, fixná po dobu 3 rokov. Mesačná splátka bola určená vo výške 420,51 Eur. Úver bol poskytnutý na dostavbu dvoch rodinných domov, na ktoré bolo zriadené záložné právo. Jeden rodinný dom bol pre rodinu žalobcov a druhý, menší, pre matku žalobcu 1/. Úver bol určený ako úver na bývanie a bol zabezpečený záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 19.03.2013. Žalobcovia 1/ a 2/ sa začiatkom roka 2017 dostali do finančných problémov, ktoré spôsobilo ochorenie žalobcu 1/, ktorý bol tri mesiace práceneschopný. Preto požiadali žalovaného 1/ o odklad splátok, čo žalovaný 1/ odmietol, ale ponúkol im možnosť vyplatiť omeškané splátky splátkovým kalendárom. Preto dňa 29.05.2017 žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným 1/ dohodli splátkový kalendár pre doplatenie omeškaných splátok, ktorý bol určený na

tri mesiace vo výške troch splátok po 1 870,- Eur, k tomu riadna splátka vo výške 420,51 Eur, čo spolu činilo 2 290,51 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia žalobcov sa jednalo o likvidačnú s požiadavku, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ neboli schopní splniť. Preto dňa 24.08.2017 žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 31.01.2018 žalovaný 1/ vydal oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzťahujúce sa nielen na ich domov, ale aj domov 76-ročnej matky žalobcu 1/, ktorá žije v jednej zo založených nehnuteľností. Reálna hrozba dražby, neistota a obavy o strechu nad hlavou, stres na ňu a aj na ostatných členov domácnosti psychicky zle vplýva. Napriek tomu žalobca 1/ počas tohto obdobia splácal úver minimálnou čiastkou, pokiaľ sa situácia nestabilizuje. Preto sú žalobcovia 1/ a 2/ toho názoru, že žalovaný 1/ si vynútil predčasné splatenie pohľadávok z hypotekárneho úveru, čo je neprípustné. Žalovaný 1/ vôbec nebral ohľad na ich bezvýchodiskovú situáciu, naopak, nastavil podmienky tak, aby ich nemohli splniť. Žalovaný 1/ má postupovať voči klientom nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi, aby ich nevystavil neprimeranému výkonu záložného práva, ktoré má byť výhradne „ultima ratio“ spôsobom na uspokojenie pohľadávky. Žalovaný 1/ však nerešpektoval žiadnu primeranosť vo svojom postupe, chce len za každú cenu vykonať záložné právo.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ sú toho názoru, že ich právne vzťahy so žalovaným 1/ majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch. Podľa tohto zákona však spotrebiteľským úverom nie sú hypotekárne úvery, úvery na bývanie, úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam a pod. Predmetom žaloby podľa žalobcov nie je režim právneho vzťahu, ale zmluvné podmienky v rámci ochrany spotrebiteľa. Žalovaný ako tvorca zmluvných podmienok hrubo využil faktickú nerovnosť zmluvných strán, čím sa žalobcovia 1/ a 2/ dostali do pozície slabšej zmluvnej strany, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Žalovaný 1/ v rozpore so svojou povinnosťou dodávateľa neposkytol klientom odbornú pomoc, neskúmal bonitu žalobcov 1/ a 2/, neskúmal situáciu v ich rodine a hypotekárny úver vo výške 84 700,- Eur poskytol bez overenia, či ho budú schopní splácať. V zmluve o hypotekárnom úvere tiež absentujú zákonné náležitosti podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

4. Dňa 26.08.2017 bolo žalobcom 1/ a 2/ doručené oznámenie žalovaného 1/ o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 24.08.2017. Svoj nesúhlas s vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili písomne a požiadali o upustenie od takéhoto konania. Žalovaný 1/ so žiadosťou nesúhlasil a následne dňa 02.02.2018 bolo žalobcom 1/ a 2/ doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby si však nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a to vyhlásiť, že do dražby navrhnuté nehnuteľnosti, teda predmet dražby, je možné dražiť, a keďže žalovaný 1/ je aj záložným veriteľom, nevyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Dňa 19.04.2018 žalobcom 1/ a 2/ bola doručená od dražobníka - žalovaného 2/ výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby s tým, že termín zamerania stanovil na 09.05.2018 o 16.00 hod., čo žalobcovia 1/ a 2/ odmietli.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ podávajú návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je nezákonný a protiústavný s odôvodnením, že inštitút dobrovoľnej dražby vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy SR, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Keďže žalovaný 2/ môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, a teda je reálna hrozba, že žalobcovia 1/ a 2/ prídu o strechu nad hlavou, žiadajú súd, aby rýchlo zasiahol a neodkladným opatrením usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu ohrozeným ústavným právam žalobcov a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného páva a žalovanému 2/ uložil zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, a to do rozhodnutia a skončenia veci samej.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1, 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

13. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.

14. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

15. Podľa § 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

17. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.

18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu javí ako pravdepodobný vzhľadom na všetky zistené a preukázané okolnosti. Miera osvedčenia sa riadi v konkrétnej situácii najmä naliehavosťou. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov ma stane žalovaného vzniká žalobcovi škoda, či iná ujma alebo mu takáto ujma hrozí.

19. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov vyvodzovali žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z tej skutočnosti, že reálne hrozí, že „prídu o strechu nad hlavou“, odvolávajúc sa na Ústavou SR garantované právo vlastniť majetok a právo na obydlie a žiadajúc o zákaz výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy.

21. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobcovia v tejto fáze konania neosvedčili naliehavosť podania návrhu a zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností. K návrhu boli pripojené fotokópie listov vlastníctva č. XXX a XXXX. pre k.ú. a obec E., kde v časti „C“: Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 1/ žalobcom oznámil výkon záložného práva a žalovaný 2/ začal vykonávať úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe, čo je preukázané predloženými listinnými dôkazmi, avšak žalobcovia v tomto konkrétnom prípade nepreukázali takú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením, aby súd uložil žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva.

22. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu a plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Už samotné založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená.

23. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Žalobcovia 1/ a 2/ v roku 2013 dobrovoľne na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pristúpili k zriadeniu záložného práva v súvislosti s poskytnutým úverom vo výške 84 700,- Eur. Povinnosť žalobcov 1/ a 2/ ako záložcov strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4, veta prvá Občianskeho zákonníka. Len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov (resp. aj matky žalobcu 1/), sama o sebe nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v predmetnej veci však žalobcovia platnosť záložnej zmluvy nespochybňujú) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako tak je postup žalovaného súladný aj so zákonom o dobrovoľných dražbách, ktorý pripúšťa možnosť dražiť nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2 000,- Eur. V tomto prípade žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu

uviedli, že ich dlžná suma voči žalovanému 1/ predstavuje (minimálne) 67 542,07 Eur (rozdiel medzi výškou hypotekárneho úveru a doposiaľ zaplatenou sumou), teda niekoľkonásobne prevyšuje hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov, teda fyzických aj právnických osôb, podľa čl. 20 Ústavy SR požíva rovnakú právnu ochranu. Žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy, vo väčšom rozsahu než právo žalovaného 1/ na vrátenie poskytnutého úveru. Ústavne garantované právo vlastniť majetok, nedotknuteľnosť obydlia a právo na ochranu súkromného a rodinného života nemožno vykladať tak extenzívne, že garantuje občanom zotrvanie v určitom obydlí vždy a za každých okolností. (Obdobný právny názor je vyslovený napríklad v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici súp. zn. 17Co/62/2018 zo dňa 12.04.2018.)

24. Podporne súd poukazuje na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti podľa § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy. Započatím výkonu záložného práva a na jeho základe procesu realizácie dražby je vlastnícke právo žalobcov ohrozené, nie je však ohrozené bezprostredne, čo by odôvodňovalo eventuálne nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko až do udelenie príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom sú žalobcovia stále vlastníkmi nehnuteľnosti a teda sa nejaví byť daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/71/2018 zo dňa 04.04.2018). Žalobcovia neosvedčili taký právny dôvod, ktorý by v tomto štádiu mohol závažným spôsobom znamenať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V predmetnej veci nebol ešte určený termín dražby, teda žalobcovia nepreukázali, že by obydlie bolo bezprostredne ohrozené, resp. že je reálna hrozba, že oň skutočne prídu. Ak by došlo k porušeniu niektorého práva žalobcov v dražbe, nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť, ktorú možno podať v lehote troch mesiacov od príklepu.

25. Vychádzajúc z uvedených tvrdení súd dospel k záveru, že takto skutkovo a právne vymedzenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ nie je možné vyhovieť, a preto ho súd zamietol.

26. Žalobcovia sa voči žalovanému 2/ domáhali neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný 2/ „povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou“. Nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ zamietol, nie je dôvodné vyhovieť neodkladnému opatreniu voči žalovanému 2/ ako dražobníkovi, a preto súd aj v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.