Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24T/17/2017

Potvrdené rozhodnutím 5To/164/2018
„Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného mjr. Ing. H. L. a spol., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných Mgr. K. V. a ppor. Z. L., a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.6.2018, č.k. 24T/17/2017-413, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.5.2019, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a obžalovaných Mgr. K. V., nar. X.X.XXXX a ppor. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, zamietajú."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného H.. A.. H.Š. L. C. R.., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 12.06.2018

rozhodol:

Obžalovaní:

H.. K. V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom G. S. XXX

ppor. Z. L., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom B. č. 1

sa uznávajú za vinných, že

X. H.

vo funkcii staršieho referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol KDI KR PZ v Trnave, dňa 22.07.2015 po tom, ako v čase o 17.15 hod na ceste medzi Trstínom a Trnavou počas výkonu služby zastavil a kontroloval vodiča K., ktorý riadil nákladné motorové vozidlo zn. Scania ev. č. GA-068 DY s prívesom Goldhofer ev. č. GA-647 YF, na ktorom prevážal nadrozmerný náklad - zemnú frézu WR 240/WR 240i, pričom mu podľa § 72 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o cestnej premávke") H. zadržal osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom od nákladného motorového vozidla Scania ev. č. GA-068 DY, nakoľko vodič Radoslav Jankulic pri kontrole nevedel predložiť povolenie na zvláštne užívanie cesty, dňa 22.07.2015 asi o 18.12 hod. zadržané osvedčenie a tabuľky s evidenčným číslom neoprávnene vrátil H.i a to aj napriek tomu, že povolenie na zvláštne užívanie cesty tento nepredložil, čím v úmysle zadovážiť neoprávnený prospech vodičovi K.i spočívajúci v umožnení mu pokračovať v jazde bez povolenia na zvláštne užívanie diaľnic a ciest, za ktorý by bol inak žiadateľ povinný uhradiť správny poplatok vo výške 890 Eur, porušili základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona č. 73/1998 Z . z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o štátnej službe"),

2. J.

dňa 24.03.2015 asi o 08.33 hod. na ceste I/51 pri obci Dolné Suroviny počas výkonu služby vo funkcii referenta oddelenia mýtnej polície KDI KR PZ v Trnave vykonal kontrolu vodiča G., ktorý viedol nákladné motorové vozidlo zn. Daimler Actros ev. č. HC-930 BJ s prívesom, pričom zistil, že vodič porušil ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o cestnej premávke tým, že pri preprave nákladu prekročil najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy o viac ako 30%, za ktorú mal podľa nariadenia MV SR č. 9/2009 Z.z. o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ uložiť blokovú pokutu 500 Eur, uložil po telefonickom hovore mjr. IX. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol KDI KR PZ v Trnave zo dňa 24.03.2015 v čase o 08.10 hod. v prospech vodiča, za zistený priestupok pokutu

iba vo výške 20 Eur, čím vodičovi zadovážil neoprávnený majetkový prospech a týmto porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona o štátnej službe.

teda

H.h ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

pJ. ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci,

čím spáchali

H. prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

J. prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Za to sa

odsudzujú

H.

Podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., k peňažnému trestu vo výške 2000 (dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá zákaz činnosti vykonávať verejné funkcie na 2 (dva) roky.

J.

Podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., k peňažnému trestu vo výške 2000 (dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá zákaz činnosti vykonávať verejné funkcie na 2 (dva) roky.

naproti tomu

obžalovaný:

H.nar. 17.02.1979 v O.

stíhaný na tom skutkovom základe, že 1. dňa 22.07.2015 po tom, ako v čase o 17.15 hod. na ceste medzi Trstínom a Trnavou H. vo funkcii staršieho referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v Trnave počas výkonu služby zastavil a kontroloval vodiča K. E. ktorý riadil nákladné motorové vozidlo zn. Scania ev. č. GA-068 DY s prívesom Goldhofer ev. č. GA-647 YF, na ktorom prevážal nad rozmerný náklad - zemnú frézu WR 240/WR 240i, pričom mu podľa § 72 ods. 1 písm. h) zákona č. 8/2009 Z. Z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov /ďalej len "zákon o cestnej premávke"/ zadržal osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom od nákladného motorového vozidla Scania ev. č. GA-068 DY, nakoľko vodič K. pri kontrole, nevedel predložiť povolenie na zvláštne užívanie cesty, dňa 22.07.2015 asi o 18.12 hod. zadržané osvedčenie a tabuľky s evidenčným číslom po vzájomnej dohode a súhlase H. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v Trnave a Mgr. K. boli

neoprávnene vrátené MC. a to aj napriek tomu, že povolenie na zvláštne užívanie cesty tento nepredložil, čím porušili základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona č. 73/1998 Z . Z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o štátnej službe"), 2. dňa 24.03.2015 asi o 08.33 hod. na ceste I/51 pri obci Dolné Suroviny počas výkonu služby J. vo funkcii referenta oddelenia mýtnej polície, KDI KR PZ v Trnave vykonal kontrolu vodiča G. ktorý viedol nákladné motorové vozidlo zn. Daimler Actros ev. č. HC-930 BJ s prívesom, pričom zistil, že vodič porušil ustanovenie § 51 ods. 1 zákona o cestnej premávke tým, že pri preprave nákladu prekročil najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy o viac ako 30%, za ktorú by mohol podľa § 22 ods. 3 zákona č. 372/200; Zb. o priestupkoch uložiť vodičovi blokovú pokutu vo výške 650,- € a podľa nariadenia MV SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ mal uložiť pokutu 500,- €, ale po telefonickej intervencii mjr. A. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v Trnave vykonanej v čase o 08.41 hod. dňa 24.03.2015 v prospech vodiča, za zistený priestupok uložil iba pokutu 20 €, čím vodičovi zadovážil neoprávnený prospech a týmto porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. i) zákona o štátnej službe,

sa podľa § 285 písm. a) Tr. Por. v bode I. a podľa § 285 písm. b) Tr. por. bode II. obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 17.03.2017, sp. zn. 4Pv/193/16 v celom rozsahu spod tejto obžaloby,

oslobodzuje,

pretože

v bode I. obžaloby nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

v bode II. obžaloby pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného mjr. A.. H. L., obžalovaného H.. K. V., obžalovaného ppor. Z. L. a výsluchom svedkov A. V., H. V., K. E., J. F., kpt. J.. K. S. a G. D.. H. súd v zmysle § 270 ods. X Tr. por. vykonal dokazovanie prehratím zvukových záznamov telekomunikačnej prevádzky a postupom podľa § I Tr. por. sa oboznámil aj s relevantnými listinnými dôkazmi - správou S. úradu L. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o zadržaní osvedčenia o evidencii, evidenčnou kartou vodiča, odpismi registra trestov obžalovaných a výpismi z ústrednej evidencie priestupkov MV SR.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

S. L. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § I ods. X písm. a) Tr. por. (teda, že je nevinný). Ku skutku č. X obžaloby následne v podstate vypovedal, že je pravda, že obžalovanému V. telefonoval, nie však v úmysle nezákonne vrátiť technický preukaz a evidenčné tabuľky. V. boli vrátené zákonným spôsobom a to preto, lebo policajti pre neskalibrované prístroje nemohli skúmať váhu a ani výšku vozidla. Ku skutku č. X obžaloby v podstate vypovedal, že obžalovanému L. telefonoval a informoval sa o kontrole vodiča. X. mu L. telefonoval späť a informoval ho, že vodičovi uložil blokovú pokutu. V žiadnom prípade však obžalovaného L.a pri udeľovaní pokuty neovplyvňoval. Už si nespomína presne na dôvod, pre ktorý L. telefonoval, avšak bežne sa stávalo, že sa u neho niekto informoval ohľadom uloženia pokuty z dôvodu, či zamestnanec neklame o dôvode uloženia pokuty, prípadne o jej výške.

S. V. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § I ods. X písm. a) Tr. por. (teda, že je nevinný). H. v podstate vypovedal, že si spomína na to, že pred V. zastavili vozidlo, ktorému trčal náklad do jednej strany. C. vodič neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, odstavili ho a nakázali mu náklad preložiť, pričom na čas tejto prekládky mu bol zadržaný technický preukaz. V. preukaz vodičovi odobral

on sám. X. na vozidle však nebol nadrozmerný, bol iba zle naložený. S vodičom sa dohodli, že náklad zloží a opätovne správne naloží a bude mu potom vrátený technický preukaz. X. niekedy na večer v šatni na policajnej stanici vrátil technický preukaz niektorej osobe z tejto firmy, asi dispečerovi. V. preukaz vrátil na základe dôvery, pričom dodal, že po zadržaní preukazu, keď z miesta odchádzali, tak vodič začal manipulovať s nákladom a dispečer mu povedal, že už je to v poriadku. L. to asi X až X,5 hodiny po zadržaní technického preukazu, čo by zodpovedalo i času, ktorý bol potrebný na zloženie a opätovné naloženie nákladu. Nespomína si už na to, či mu dispečer ukazoval i nejakú fotku (správne uloženého nákladu).

S. L. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § I ods. X písm. a) Tr. por. (teda, že je nevinný). H. v podstate vypovedal, že vážil vodiča, ktorému za priestupok podľa sadzobníka vychádzala pokuta XXX U.. Y. sa k priestupku priznal s tým, že sa to viac nestane. J. ho, či by sa nedala uložiť nižšia pokuta, keďže má vyživovaciu povinnosť a problémy doma. On sa nad vodičom zľutoval a uložil mu minimálnu pokutu vo výške X0 U.. Je pravda, že mu volal obžalovaný L., ktorý sa informoval, či tam majú zastavené nejaké vozidlo. L. telefonoval až po kontrole a nespomína si, že o čom konkrétne sa informoval. V telefóne s L. nediskutoval. J. jeho názoru má sadzobník pokút iba informatívny charakter, pričom policajt je oprávnený pokutu znížiť, čo sa vlastne v praxi deje pomerne často.

R. A. V. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že mu telefonoval šofér asi pred dvomi rokmi, že ho pri V. zastavili policajti, že má zle naloženú frézu a zobrali mu evidenčné čísla od vozidla. X. na to on telefonoval obžalovanému L., že aký je v takýchto veciach postup a teda, že čo je treba spraviť, aby mu boli evidenčné čísla vrátené. L. mu vtedy povedal, že je treba odstrániť závadu, nafotiť to a priniesť. J. on nemohol, poprosil svojho brata, aby to išiel nafotiť.

R. H. V. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že mu telefonoval brat, že vodičovi niekde za V. boli odobraté evidenčné čísla. F. prišiel na miesto, vodič mal už frézu naloženú správne a on si to nafotil na mobilný telefón. J. išiel do H. na políciu, kde ukázal policajtovi fotky, že fréza bola preložená a boli mu vrátené evidenčné čísla.

R. K. E. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že prevážal cestnú frézu, pričom ho zastavili policajti, ktorým sa nepáčilo, že mu fréza trčí do jednej strany. Z tohto dôvodu mu odobrali evidenčné čísla. X. na to frézu zložil a opätovne naložil tak, aby netrčala a potom zatelefonoval majiteľovi firmy. J. prišiel brat majiteľa, ktorý si to nafotil a následne po nejakom času mu priniesol naspäť evidenčné čísla a on pokračoval v jazde. J. na prepravu nadrozmerného nákladu nemal a podľa neho nebolo ani potrebné, pretože fréza povolené mierny nepresahovala.

R. K. S. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že v predmetný deň slúžil spolu s obžalovaným V.om. Na ceste I/5X pri V. spozorovali nákladné vozidlo, na ktorom bol nesprávne naložený pracovný stroj, ktorý pretŕčal do jednej strany, tzn. bol vyosený. Z tohto dôvodu vodičovi odobrali evidenčné čísla. J., keď závadu odstránil, boli evidenčné čísla v budove polície v V. vrátené nejakej osobe, ktorá možno ukazovala i fotky, že pominul dôvod, pre ktorý boli odobraté. G., že už keď odchádzali z miesta, tak vodič odgurtňovával frézu a teda predpokladá, že po dvoch-troch hodinách závadu i skutočne odstránil.

R. J. F. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že on prepravu pracovného stroja neobjednával a ani nerealizoval. E. pozícia je stavbyvedúci. K váhe a ani rozmerom frézy sa vyjadriť nevedel, pričom dodal, že parametre pracovného stroja vyplývajú z technického listu.

R. G. D. na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal, že si nespomína na to, že by žiadal F. L. o pomoc v súvislosti s preťažením. R. si na to, že ho zastavili policajti, ktorí ho odvážili a následne dostal pokutu, ktorej výšku už uviesť nevie.

Zo záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý bol vyhotovený na základe príkazu sudcu Y. trestného súdu sp.zn. BB-Y.-V-XX-X/XX-Ntt-X zo dňa I podľa § I Tr. por. a ktorý súd na hlavnom pojednávaní oboznámil postupom podľa § I ods. X Tr. por. v podstate vyplýva, že obžalovanému L. dňa I v čase o XX.XX.XX hod. telefonoval F. L., ktorý sa informoval na skutočnosť, kto vykonáva služobný zákrok pri R.. S. L. mu na to odpovedal, že mýtni (policajti) s tým, že zistí a zatelefonuje mu naspäť. L. na to obžalovaný L. telefonoval G. R. a pýtal sa jej, či je v R.. S. mu na to odpovedala, že v R. je H., L. a P.. S. L. následne opäť telefonicky kontaktoval G. R. s tým, že nemá číslo ani na jedného z nich, pričom mu tam zastavili

veľmi dobrého kamaráta, čo mu na dom naváža všetky veci. X. na to mu G. R. poslala R. správu s telefónnym číslom na obžalovaného L.a. V čase o XX.XX.XX hod. obžalovaný L. telefonicky kontaktoval obžalovaného L.a, pričom ešte počas zvonenia uviedol „vybavím ti to, vybavím ti to. V. mi poslala číslo na Z. L.a". J. následného telefonického rozhovoru sa obžalovaný L. spýtal obžalovaného L.a, či tam nemá nejakého chalana z H.. Na to mu obžalovaný L. odovzdal k telefónu tretiu osobu (úradníka), ktorý obžalovaného L. informoval v podstate o tom, že vodič už bol na váhach a je v systéme a preto to už nevie poriešiť. Na to obžalovaný L. uviedol, že to bude musieť nejako vymyslieť a hovor ukončil. V čase o XX.XX.XX hod. obžalovaný L. telefonicky kontaktoval F. L., ktorému uviedol, že „už je to v prdeli" lebo vodič už bol hore na váhach a následne si dohodol s F.om L.om osobné stretnutie. V čase o XX.XX.XX hod. obžalovanému L. zatelefonoval obžalovaný L., ktorý mu uviedol „vodičovi som dal iba za dvadsať, dobre?" a informoval obžalovaného L., že spis sa bude posielať na F. do V., na čo obžalovaný L. odpovedal „výborne, díky moc".

Z vykonaných listinných dôkazov je potrebné poukázať najmä na:

- správu S. úradu L. zo dňa I (č.l. I z ktorej je zrejmé, že s poukazom na evidenčnú kartu ťahača E.: D evidenčnú kartu návesu U.: D spolu s technickým popisom a nákresom zemnej frézy WR I I jazdná súprava svojimi parametrami prekračovala parametre stanovené v X. vlády SR č. XXX/XXXX Z.z. o najvyšších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi a označovaní vozidiel a jazdných súprav, t.j. jazdná súprava prekračovala konkrétne dĺžku, šírku a hmotnosť na nápravy (nápravové zaťaženie), za ktorých by bol pri vydaní povolenia na zvláštne užívanie diaľnic a ciest žiadateľ inak povinný žiadateľ uhradiť správny poplatok vo výške XXX U.,

- potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii a tabuliek s evidenčným číslom č. AB XXXXXX, z ktorého je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX o I hod. na ceste I/5X boli vodičovi E. E.ovi na vozidle R. ev. č. GA XXXDY, ktorého držiteľom bola spoločnosť G. a mechanizmy s.r.o. zadržané osvedčenie o evidencii a I. tabuliek s ev. č. GA XXX DY z dôvodu podľa § 7X ods. X písm. h) zák. č. X/XXXX Z.z. s tým, že ďalšia jazda sa povoľuje po predložení povolenia na zvláštne užívanie ciest. Na uvedenom potvrdení sa nachádza perom dopísaný záznam, že osvedčenie o evidencii a tabuľky EČ boli vrátené po predložení povolenia,

- evidenčnú kartu vodiča G.a D.a, z ktorej je zrejmé, že menovaný mal ku dňu I evidovaných X3 priestupkov proti pravidlám cestnej premávky,

- odpisy registra trestov obžalovaných a výpisy z ústrednej evidencie priestupkov H., z ktorých vyplýva, že všetci traja obžalovaní neboli súdne trestani a nemajú záznam o spáchaní priestupku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § X ods. XX Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok č. X a skutok č. X sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom skutku č. X sa dopustil obžalovaný V. a skutku č. X obžalovaný L..

Ku skutku č. X a k vine obžalovaného V.a.

S. V. svoju vinu za spáchaný skutok od začiatku popieral. R. obhajobu zakladal na tom, že vodičovi E.ovi bolo osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom odobraté z dôvodu, že mal nesprávne naložený náklad. X. potom, čo tento náklad vodič zložil a správne naložil, mu osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vrátil. J. obhajoby nebol preukázaný motív zadovážiť inému neoprávnený prospech, ktorý je obligatórnou súčasťou subjektívnej stránky žalovaného trestného činu. X. obhajoba poukazovala i na to, že laserové meradlo dĺžky nebolo kalibrované a zároveň vozidlo R. bolo vážené váhou, ktorá nebola spôsobilá predmetné vozidlo odvážiť.

S uvedenými obhajobnými argumentmi sa súd nestotožnil, pretože boli vyvrátené výsledkom procesu dokazovania, ktorý bez najmenších rozumných pochybností vylučuje iný záver ako ten, ktorý svedčí vine obžalovaného za spáchaný skutok.

S. V. je zo skutku usvedčený listinným dôkazom - potvrdením o zadržaní osvedčenia o evidencii č. AB XXXXXX. Z predmetnej listiny je bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že vodičovi E.ovi bolo osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom zadržané z dôvodu podľa § 7X ods. X písm. h) zákona č. X/I. Z.z., teda z dôvodu, že vozidlo presahovalo najväčšie prípustné rozmery a nemalo povolenie na zvláštne užívanie ciest. H. jazda s vozidlom bola vodičovi povolená až po predložení povolenia na zvláštne užívanie ciest. Z ďalšieho dokazovania pritom vyplynulo, že obžalovaný V. osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vrátil bez toho, že by mu takéto povolenie bolo v skutočnosti predložené.

R. listinný dôkaz teda bez rozumných pochybností vyvracia tvrdenie obžalovaného V.a, že k zadržaniu osvedčenia o evidencii a tabuliek s evidenčným číslom došlo z dôvodu nesprávne naloženého nákladu, pričom predmetný listinný dôkaz jednoznačne vyvracia i svedecké výpovede svedkov A.a a H.a V.a, E.a a S.a, ktoré súd vyhodnotil ako nedôveryhodné.

Za právne bezvýznamné považuje súd obhajobné tvrdenie, že policajti nedisponovali kalibrovanými laserovými meračmi dĺžky ako i tvrdenie, že vozidlo R. bolo vážené váhou, ktorá nebola na takéto vozidlo uspôsobená. V. argumentácia by mala určite význam v rámci prejednania priestupku pred príslušným správnym orgánom, avšak je irelevantná v tomto trestnom konaní, ktorého predmetom nie je preskúmavanie správnosti postupu obžalovaného V.a pri vyhodnocovaní, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu priestupku. J. tohto trestného konania je vyhodnotiť, či sa obžalovaný V., ktorý vodičovi E.ovi preukázateľne odobral osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom za spáchanie priestupku podľa § 7X ods. X písm. h) zák. č. X/I. Z.z. dopustil v súvislosti s ich vrátením žalovaného trestného činu.

J. zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 3X6 ods. X písm. a) Tr. zák. sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

S. skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejnými činiteľmi a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. J. naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby sa ho dopustil verejný činiteľ ako tzv. špeciálny subjekt, pričom z hľadiska subjektívnej stránky musí úmysel páchateľa zahrňovať i úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe či inému neoprávnený prospech. X. prospechom sa pritom rozumie akékoľvek majetkové alebo imateriálne zvýhodnenie, na ktoré by inak páchateľ alebo zvýhodnený subjekt nemal nárok. Y. právomoci spôsobom odporujúcim zákonu treba vykladať ako konanie, ktorým sa obchádza zákon alebo iný právny predpis.

J. verejný činiteľ je upravený § I ods. X Tr. zák. do štyroch základných kritérií, ktoré musia byť splnené kumulatívne, inak by o verejného činiteľa nešlo. N. kritériá sú nasledovné: a) musí ísť o voleného funkcionára alebo zodpovedného pracovníka orgánu štátnej správy, samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, súdneho exekútora, člena lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovnej stráže, člena stráže prírody a osobu, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, b) takáto osoba podľa bodu sa musí podieľať na plnení úloh spoločnosti a štátu, c) musí pritom používať právomoc, ktorá mu bola zverená v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh, d) trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou alebo zodpovednosťou.

S. V. v čase spáchania skutku bol príslušníkom J. zboru R. republiky, pričom sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu a zároveň je splnená i podmienka, že realizoval pri tom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Y.om právomoci sa rozumie najmä rozhodovanie, čo v danej veci naplnené bolo, keďže obžalovaný V. ako verejný činiteľ rozhodol o zadržaní osvedčenia o evidencii a tabuliek s evidenčnými číslami, ktoré následne vrátil.

J. § 48 ods. X zák. č. XX/XXXX Z.z. o štátnej službe, je policajt povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, i) vykonávať štátnu službu nestranne.

J. § 7X ods. X písm. h) zák. č. X/I. Z.z. o cestnej premávke, policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii časť I alebo časť II alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine, ak vozidlo presahuje najväčšie prípustné rozmery a vozidlo nemá povolenie na zvláštne užívanie ciest.

J. § 7X ods. X zák. č. X/I. Z.z. o cestnej premávke, ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii časť I alebo časť II pominú, orgán J. zboru ho na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti spolu s tabuľkou s evidenčným číslom, ak bola zadržaná; to neplatí, ak ide o postup podľa odseku 7. S. J. zboru na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti aj evidenčný doklad vydaný v cudzine a tabuľku s evidenčným číslom, ak neboli zaslané orgánu, ktorý ich eviduje.

Z procesu dokazovania bez akýchkoľvek rozumných pochybností vyplynulo, že obžalovaný V. ako verejný činiteľ po zadržaní osvedčenia o evidencii podľa § 7X ods. X písm. h) zákona o cestnej premávke toto osvedčenie vrátil v rozpore s § 7X ods. X citovaného zákona, keďže mu nikdy nebolo predložené povolenie na zvláštne užívanie ciest a teda svoju právomoc vo funkcii staršieho referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol krajského dopravného inšpektorátu KR PZ V. vykonal spôsobom v rozpore s § 7X ods. X zákona o cestnej premávke, čím porušil povinnosti policajta podľa § X8 ods. X písm. a), písm. i) zákona o štátnej službe. N. konaním obžalovaného bola naplnená objektívna stránka stíhaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Čo sa týka subjektívnej stránky žalovaného prečinu, konanie obžalovaného V.a vyhodnotil súd ako úmyselné priame (§ X5 ods. X Tr. zák.). K tomuto právnemu záveru súd dospel hlavne s poukazom na samotný listinný dôkaz - potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii č. AB I.XX. Už v predmetom potvrdení je totiž uvedené, že ďalšia jazda sa vodičovi povoľuje až po predložení povolenia na zvláštne užívanie ciest (v súlade s § 7X ods. X písm. h), ods. X zák. č. X/I. Z.z.). X. obžalovanému V. takéto povolenie nikdy predložené nebolo, ako to vyplynulo z dokazovania, a napriek tomu osvedčenie o evidencii vrátil, konal jednoznačne vedome nezákonne s cieľom inému zabezpečiť neoprávnený prospech. X. prospech v tomto prípade spočíval v tom, že vodičovi E.ovi svojim úmyselným konaním umožnil pokračovať v jazde bez povolenia na zvláštne užívanie diaľnic a ciest, za ktorý by bol inak žiadateľ povinný uhradiť správny poplatok vo výške I. U..

Y. na vyššie uvedené dospel bez rozumných pochybností k presvedčeniu, že obžalovaný V. ako špeciálny subjekt svojim úmyselným konaním priamym porušil objekt chránený V. zákonom v podobe záujmu štátu na riadnom výkone právomoci verejnými činiteľmi a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb a naplnil všetky obligatórne znaky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a to v priamom úmysle inému zabezpečiť neoprávnený prospech.

Ku skutku č. X a k vine obžalovaného L.a.

S. L. svoju vinu za spáchaný skutok od začiatku popieral. J. síce, že vodičovi za spáchaný priestupok vychádzala v zmysle sadzobníka pokuta vo výške I. U., avšak spolu s obhajobou poukazovali na to, že nariadenie H. vnútra SR č. X/XXXX má len odporúčací charakter, pričom výšku pokuty policajt určuje podľa kritérií uvedených v § XX zákona č. I Zb. o priestupkoch. B. nariadenie H. vnútra nemôže byť v rozpore so zákonom, pričom v tomto konkrétnom prípade zákon o priestupkoch pre blokové konanie upravuje výšku pokuty tak, že určuje iba jej hornú hranicu. G. hranica pokuty za priestupok teda nie je zákonom uvedená. S. ďalej namietala, že trestné konanie bolo začaté na základe odpočúvania vykonaného mimo trestného konania, tzn. podľa zákona o ochrane súkromia, pričom voči obžalovanému L. vo veci dokonca ani nebolo začaté ani trestné stíhanie. X. voči nemu bolo použité odpočúvania iného telefónu, resp. inej osoby, čo je v rozpore s § I ods. X Tr. por.

S uvedenými obhajobnými argumentmi sa súd nestotožnil.

V. stíhanie bolo začaté uznesením H. sekcie kontroly a inšpekčnej služby zo dňa I O.: SKIS-X/BKOK- V-X0X5 (mimo iné) vo veci X/ zločinu prijímania úplatku podľa § I ods. X, ods. X Tr. zák. v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § I ods. X písm. a) Tr. zák. preto, že v dobe od februára I a naďalej príslušníci J. zboru služobne zaradení na oddelení cestného dozoru a špeciálnych kontrol F. KR PZ v V. žiadajú a prijímajú od doposiaľ nestotožnených osôb, ktoré sa

dopustili priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § XX zákona SNR č. XXX/90 Zb. o priestupkoch, resp. od osôb konajúcich záujme týchto osôb, ako úplatok doposiaľ nešpecifikované finančné hotovosti a iné nenáležité výhody a materiálny prospech za to, že nákladné vozidlá prepravných spoločností vykonávajúcich prepravu v služobnom obvode KR PZ V. v určitom ohraničenom čase môžu jazdiť preťažené nad najvyššie povolenú hmotnosť alebo v čase, keď je to zakázané a nebudú za takúto činnosť sankcionované, pri ukladaní sankcie vodičovi bude uložená miernejšia sankcia alebo sankcia uložená nebude, alebo nespracujú správu o výsledku objasňovania priestupku na príslušný dopravný inšpektorát alebo na obvodný úrad, poskytujú informácie o miestach vykonaných kontrol oddelením špeciálnych kontrol, čím konajú v rozpore s ustanoveniami uvedenými v zákona SNR č. XXX/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, zákona NR SR č. X/I. Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov a týmto konaním hrubo porušujú základné povinnosti policajta uvedené v § X8 ods. X písm. a), písm. f) zákona č. XX/I.X Z. z. o štátnej službe príslušníkov J. zboru, R. informačnej služby, Zboru väzenskej a justične] stráže R. republiky a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov.

Obžalovanému L. bolo vznesené obvinenie uznesením zo dňa XX.0X.X0X6, O.: SKIS-X/BKOK-V-X0X5 pre skutok, právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § XX6 ods. X písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že dňa I asi o 08.XX hod. na ceste I/5X pri obci Dolné Suroviny počas výkon služby vykonal kontrolu vodiča G.a D.a, ktorý viedol nákladné motorové vozidlo zn. Daimler Actros ev. č. HC-9X0 BJ s prívesom, pričom zistil, že vodič porušil ustanovenie § 5X ods. X zákona o cestnej premávke tým, že pri preprave nákladu prekročil najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy o viac ako X0%, za ktorý priestupok by mohol podľa § XX ods. X zákona č. I Zb. o priestupkoch vodičovi uložiť blokovú pokutu do 650 U. a podľa nariadenia MV SR č. X/XXXX Z.z. o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ mal uložiť pokutu I. U., ale po telefonickej intervencii mjr. Ing. Miloša L. vykonanej v čase o 08.XX hod. dňa I v prospech vodiča, za zistený priestupok uložil iba X0 U., čím vodičovi zadovážil neoprávnený prospech a týmto porušil základné povinnosti policajta podľa § X8 ods. X písm. a), písm. i) zákona o štátnej službe.

Y. k vyššie uvedenému, nie je argumentácia obhajoby, že vo veci nebolo voči obžalovanému L. začaté trestné stíhanie, na mieste. V. stíhanie sa nezačína pre konkrétny trestný čin, ale pre skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. Skutok je pojem procesný a trestný čin je pojem hmotnoprávny. Skutkom sa pritom v zmysle teórie trestného práva rozumie udalosť vo vonkajšom svete, ktorá je vyvolaná určitým činom (konaním/opomenutím) človeka. V. činom bude až také konanie, ktorého následok je relevantný z hľadiska trestného práva hmotného. Je teda nevyhnutné rozlišovať medzi pojmami skutok a trestný čin, pretože predmetom trestného stíhania nie je pomenovanie trestného činu s jeho zákonným označením, ale konkrétny skutok páchateľa významný z hľadiska trestného práva hmotného.

V danej veci medzi uznesením o začatí trestného stíhania a uznesením o vznesení obvinenia je totožnosť skutku zachovaná, pretože čiastočne ostalo zachované tak konanie ako i následok (konanie - protiprávne znižovanie sankcie, následok - porucha objektu spočívajúceho v záujme štátu na riadnom výkone právomoci verejnými činiteľmi ). Je pritom bezvýznamné, že časť konania a časť následku pôvodne uvedených v uznesení o začatí trestného stíhania nebola prevzatá i do uznesenie o vznesení obvinenia, pričom bez právneho významu je i skutočnosť, že trestné stíhanie bolo začaté pre iný trestný čin ako bolo vznesené obvinenie, keďže predmetom trestného stíhania nie je pomenovanie trestného činu ale skutok. Z týchto dôvodov ako nedôvodnú vyhodnotil súd i obhajobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že voči obžalovanému bolo použité odpočúvanie v rozpore s § I ods. X Tr. por.

Fundamentálnym základom štruktúry každého právneho poriadku je hierarchickosť právnych noriem. Právne normy prijímané parlamentom sú normami vyššej právnej sily v pomere k normám, ktoré prijímajú orgány štátnej správy. Súd sa stotožňuje s názorom obhajoby, že Nariadenie H. vnútra č. X/XXXX z 0X.0X.X009 je normou nižšej právnej sily ako je zákon č. I Zb. o priestupkoch Na druhú stranu, vychádzajúc z hierarchickej štruktúry J. zboru, príslušníci policajného zboru konajú na základe rozkazov. Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra SR, ktorý vydáva rozkazy prostredníctvom Vestníka. Vo Vestníku ministerstva vnútra SR, ročník X009, čiastka 9, zo dňa 0X.0X.X009 je uverejnené Nariadenie ministra vnútra SR č. X/XXXX o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti J. zboru na zabezpečenie jednotného postupu pri ukladaní pokút za vybrané priestupky, ktoré je oprávnený prejednať príslušník PZ v blokovom konaní. V predmetom nariadení je jasne deklarované, že (Čl. X ods.

X) ak je zistený priestupok, ktorý možno prejednať v blokovom konaní, výšky pokuty policajt určuje podľa sadzieb uvedených v sadzobníku; ak je určená dolná a horná hranica sadzby pokuty, výška pokuty sa určí v určenom rozmedzí. Výška pokuty sa zvyšuje alebo znižuje v osobitných prípadoch s prihliadnutím na splnenie podmienok podľa osobitného zákona (§ XX ods. X zákona o priestupkoch).

J. § XX ods. X zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Súd nerozporuje obhajobnú argumentáciu spočívajúcu v tom, že obžalovaný L. bol v osobitných prípadoch oprávnený podľa č.l. X ods. X nariadenia H. č. X/XXXX a postupom podľa § XX ods. X zákona o priestupkoch znížiť pokutu pod sadzbu uvedenú v sadzobníku nariadenia. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo bez rozumných pochybností, že dôvodom, pre ktorý obžalovaný L. v tomto konkrétnom prípade znížil výšku pokuty na sumu X0 U. nebol princíp individualizácie sankcie ako to predpokladá vyššie citovaný § XX ods. X zákona o priestupkoch, ale predchádzajúca telefonická intervencia obžalovaného L.. Z vykonaného odposluchu a záznamu telekomunikačnej prevádzky je zrejmé, že obžalovaný L. sa u obžalovaného L.a informoval na práve prebiehajúcu cestnú kontrolu u vodiča „kamaráta z H.". I keď obžalovaný L. odovzdal telefón tretej osobe, s ktorou obžalovaný L. viedol ďalší rozhovor, následne v priebehu dvadsať minút obžalovaný L. sám iniciatívne zatelefonoval obžalovanému L. a oznámil mu, že „vodičovi som dal iba za X0, dobre?" a ďalej informoval obžalovaného L., že spis sa bude posielať na F. do V., na čo obžalovaný L. odpovedal „výborne, díky moc". Z uvedeného záznamu telefonického hovoru je teda zrejmé a to i v celkovom kontexte prejednávaného prípadu, že dôvodom, pre ktorý obžalovaný L. neuložil vodičovi D.ovi pokutu vo výške I. U. ale iba X0 U. neboli okolnosti prejednávaného prípadu a osoba vodiča ako to prezentoval obžalovaný, ale zo strany obžalovaného úmyselné neoprávnené zvýhodnenie vodiča vykonané v príčinnej súvislosti s telefonickou intervenciou obžalovaného L.. V prípade ak by obžalovaný L. skutočne výšku pokuty znížil iba z dôvodov, ktoré on v rámci svojej obhajobnej argumentácie uvádzal a nie s poukazom na predchádzajúci telefonický hovor obžalovaného L., považuje súd za absolútne nelogické, že L. L. následne telefonicky oznamoval, že vodičovi uložil pokutu „len za X0". Práve skutočnosť, že obžalovaný L. telefonicky oznámil obžalovanému L., že vodičovi uložil iba X0 U.ovú pokutu, pričom sa ho v podstate spýtal, či je to v poriadku („vodičovi som dal iba za dvadsať, dobre?") jednoznačne podľa názoru súdu svedčí tomu, že X0 U.ová pokuta bola ukladaná práve s poukazom na intervenciu obžalovaného L. a nie s prihliadnutím na individualizáciu sankcie podľa § XX ods. X zákona o priestupkoch. X. považuje súd za vhodné dodať i to, že vodič D. mal v čase riešenia predmetného priestupku v evidenčnej karte vodiča evidovaných XX priestupkov voči pravidlám cestnej premávky, čo síce nepriamo, ale vnáša značné pochybnosti do obhajobnej argumentácie obžalovaného, ktorý vypovedal, že sankciu individualizoval s poukazom na osobu vodiča.

Obhajobnú argumentáciu obžalovaného mal súd teda za vyvrátenú výsledkami procesu dokazovania, pričom dospel k záveru, že dôvodom zníženia výšky pokuty nebol zákonný postup podľa § XX ods. X zákona o priestupkoch, ale úmyselné nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej z právomoci obžalovaného, ktorého sa tento dopustil v príčinnej súvislosti s telefonickou intervenciou obžalovaného L..

Zákonný znak "nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci" napĺňa konanie páchateľa, ktorý nesplní svoju povinnosť uloženú mu zákonom alebo iným právnym predpisom alebo povinnosť, ktorá vyplýva z jeho pracovnej alebo funkčnej náplne.

V danej veci bolo dokazovaním preukázané, že obžalovaný L. ako verejný činiteľ vykonávajúcu svoju právomoc uložil vodičovi D.ovi pokutu vo výške X0 U. v rozpore s nariadením H. vnútra č. X/XXXX, pričom dôvodom na zníženie výšky pokuty nebol postup podľa § XX ods. X zákona o priestupkoch, čím porušil povinnosti policajta podľa § X8 ods. X písm. a), písm. i) zákona o štátnej službe. N. konaním obžalovaný naplnil objektívnu stránku žalovaného prečinu, pretože nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci.

Úmysel obžalovaného, tzn. subjektívnu stránku, vyhodnotil súd vzhľadom na výsledky procesu dokazovania ako konanie úmyselné priame (§ X5 ods. X Tr. zák.), pričom k tomuto právnemu záveru súd dospel s poukazom na záznam telefonického hovoru rozvedený už vyššie v odôvodnení, z ktorého

vyplýva, že obžalovaný L. konal jednoznačne vedome nezákonne s cieľom vodičovi D.ovi zabezpečiť neoprávnený majetkovú prospech. S. L. ako špeciálny subjekt svojim konaním naplnil všetky obligatórne znaky žalovaného prečinu, pretože ako verejný činiteľ úmyselne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci v priamom úmysle inému zadovážiť neoprávnený majetkový prospech.

Čo sa týka zákonnosti použitého ITP na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Y. trestného súdu pracovisko Banská Bystrica BB-Y.-V-XX-X/XX-Ntt-X zo dňa X6.0X.X0X6, konštatuje súd po oboznámení sa s utajovanou prílohou, že predmetný záznam telekomunikačnej prevádzky je dôkazom získaným zákonným spôsobom. J.dmetný príkaz sudcu spĺňa všetky formálne i materiálne podmienky a bol primerane odôvodnený v rozsahu zodpovedajúcom povahe veci a štádiu konania. J. záver o dôvodnosti predmetného príkazu svedčí i skutočnosť, že vo veci bolo aj na základe tohto príkazu vznesené obvinenie a v konečnom dôsledku i podaná obžaloba, ktorá je predmetom tohto konania.

K trestom a k ich výmere.

poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov v podobe trestov. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred kriminalitou tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pričom sa zároveň vytvoria podmienky na jeho prevýchovu k tomu aby viedol riadny život a súčasne trest iných odradí od páchania trestných činov.

Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť pred kriminalitou.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u oboch obžalovaných vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § X6 písm. j) Tr. zák. a teda, že obaja obžalovaní viedli pred spáchaním činu riadny život. Pri ukladaní trestu sa súd dôsledne riadil základnými zásadami trestania, ktoré sú vyjadrené v § XX Tr. zák., pričom s prihliadnutím na zásadu subsidiarity trestnej represie a zároveň ochrannú funkciu trestu dospel súd k záveru, že na obžalovaných nie je nutné pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody, ale na dosiahnutie účelu trestu postačuje uloženie tzv. alternatívneho peňažného trestu vo výške X000 U. u oboch obžalovaných. Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerom obžalovaných dospel súd k záveru, že obaja obžalovaní sú schopní peňažný trest v takejto výške zaplatiť. V tomto smere je nutné zvýrazniť, že trest je ujma na právach páchateľa a páchateľ uložený trest aj nutne musí ako ujmu pociťovať, inak by nešlo o trest. Peňažný trest vo výške X000 U. považuje súd za dostatočne represívny a zároveň primeraný okolnostiam prípadu, povahe spáchaných skutkov, následku, osobám obžalovaných ako aj forme zavinenia. J. prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd s poukazom na § 5X ods. X Tr. zák. ustanovil i náhradný trest odňatia slobody vo výmere X roky. Takúto výmeru náhradného trestu určenú v podstate na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby za spáchaný prečin považuje súd za dostatočnú pri zohľadnení § XX ods. X Tr. zák.

J. obžalovaní spáchali trestnú činnosť v súvislosti s výkonom svojej funkcie verejného činiteľa, súd im obom uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať verejné funkcie na X roky. Účelom uloženého trestu je v tomto prípade najmä dočasne zabrániť obom obžalovaným vo výkone verejnej funkcie, čím sa poskytuje ochrana právam a povinnostiam fyzických a právnických osôb a zároveň je účelom tohto trestu i výchovné pôsobenie na obžalovaných.

K oslobodzujúcemu výroku u obžalovaného L..

Prokurátor kládol obžalovanému Boboluvi za vinu v podstate to, že

(skutok č. X) spoluobžalovaný V. neoprávnene vrátil zadržané osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom od nákladného motorového vozidla R. ev. č. GA-I. DY po vzájomnej dohode a súhlase mjr. Ing. Miloša L. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v V., čím sa obžalovaný L. mal dopustiť prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § XX6 ods. X písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § X0 Tr. zák.

(skutok č. X) spoluobžalovaný L. zistil, že vodič porušil ustanovenie zákona o cestnej premávke, za ktoré by mohol podľa zákona o priestupkoch uložiť vodičovi blokovú pokutu vo výške 650 U. a podľa

nariadenia MV SR č. X/XXXX mal uložiť pokutu I. U., ale po telefonickej intervencii mjr. Ing. Miloša L. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v V. vykonanej v prospech vodiča, za zistený priestupok uložil iba pokutu iba X0 €, čím sa obžalovaný L. mal dopustiť prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § XX6 ods. X písm. c) Tr. zák. ako účastník vo forme návodu podľa § XX ods. X písm. b) Tr. zák.

Vo vzťahu k vine obžalovaného ako spolupáchateľa skutku č. X opieral prokurátor obžalobu o jediný dôkaz - odposluch realizovaný podľa zákona č. X66/X00X Z.z. o ochrane pred odpočúvaním.

J.dmetný dôkazný prostriedok a teda i dôkaz z neho vyplývajúci vyhodnotil súd ako nezákonný a nepoužiteľný.

Záznamy získané pred začatím trestného stíhania na základe odpočúvania v zmysle zákona č. X66/ X00X Z.z. sú pre trestné konanie použiteľné pri splnení podmienky legality, legitimity a proporcionality vykonaného odpočúvania. Vzťah medzi zákonom č. X66/X00X Z.z. a V. poriadkom je však vymedzený v ustanovení § X ods. X zákona o ochrane pred odpočúvaním, ktorý stanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na použitie ITP v trestnom konaní podľa osobitného zákona (V.ho poriadku). Z uvedeného je teda zrejmé, že lex specialis pre použitie ITP v trestnom konaní je . V danej veci bolo trestné stíhanie začaté uznesením zo dňa X9.0X.X0X5. Oboznámiac sa s utajovanou prílohou spisového materiálu súd zistil, že odposluch, o ktorý prokurátor opieral dôkazné bremeno bol vykonaný na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave zo dňa X8.0X.X0X5 KSBA-V-X56-6/X0X5-Ntt-6-58/ X0X5, to znamená na základe súhlasu s použitím ITP, ktorý bol vydaný podľa zákona č. X66/X00X Z.z. a to viac ako tri mesiace po začatí trestného stíhania. Momentom začatia trestného stíhania sú organy činné v trestnom konaní oprávnené avšak zároveň i povinné vykonávať procesne použiteľné úkony podľa V.ho poriadku. Vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania, v ktorom bol dostatočne špecifikovaný skutok a zároveň i okruh podozrivých osôb predstavuje deliacu čiaru, kedy mal byť prostredníctvom prokurátora podaný návrh príslušnému súdu na vydanie príkazu podľa § I Tr. por. a nie žiadať o súhlas s použitím ITP podľa zákona č. X66/X00X Z.z. S poukazom na § X ods. X zák. č. X66/X00X Z.z. vyhodnotil súd odpočúvanie podozrivých osôb po začatí trestného stíhania vo veci ako nezákonne a preto sú výsledky tohto odpočúvania ako dôkaz v trestnom konaní absolútne nepoužiteľné.

F.že okrem odposluchu nebol vo veci vyprodukovaný žiadny iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný L. sa dopustil konania (tzn. skutku), ktoré prokurátor uviedol v skutkovej vete obžaloby a ktoré kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § XX6 ods. X písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § X0 Tr. zák., súd obžalovaného spod obžaloby v tejto časti oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa skutok (konania obžalovaného) stal.

V skutku č. X obžaloby kládol prokurátor obžalovanému L. za vinu konanie, ktoré špecifikoval ako „telefonickú intervenciu" a kvalifikoval právne ako návod na spáchanie prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § XX6 ods. X písm. c) Tr. zák. a § XX ods. X písm. b) Tr. zák.

V prvom rade považuje súd nutné prokurátorovi vytknúť, že špecifikácia konania obžalovaného v skutkovej vete obžaloby ako „telefonická intervencia" je absolútne nedostatočná, nekonkrétna a nezodpovedajúca konaniu, ktoré by malo spočívať v návode na spáchanie trestného činu, pričom prokurátor túto formuláciu iba nekriticky prevzal zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia.

Napriek veľmi vágnemu opisu konania obžalovaného L. v obžalobe, zameral súd svoju pozornosť na to, či obsah telefonického hovoru medzi obžalovaným L. a obžalovaným L.om možno posúdiť ako návod na spáchanie trestného činu.

Návodcom sa rozumie ten, kto úmyselne navedie iného na spáchanie trestného činu, resp. vyvolá u iného rozhodnutie spáchať trestný čin.

v žiadnom svojom ustanovení neuvádza formy a ani spôsob návodu a preto návodom možno rozumieť v podstate akékoľvek úmyselne konanie návodcu, ktorým u iného vzbudí rozhodnutie spáchať trestný čin - napríklad rozkaz, prehováranie, radu, poučenie, použitie ľsti, ak ním návodca dosiahne svoj cieľ. Návod však musí smerovať vždy ku konkrétnej individuálne určenej osobe a individuálne určenému trestnému činu, ktorý musí byť konkretizovaný aspoň v hrubých črtách.

Z výsledkov odpočúvania, ktoré súd rozviedol už vyššie v odôvodnení, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný L. dňa I telefonicky kontaktoval obžalovaného L.a s jasným zámerom ovplyvniť spôsob riešenia priestupku na úseku cestnej dopravy v prospech vodiča, resp. tretej osoby (F. L.). Z obsahu telefonického hovoru medzi oboma obžalovanými však vyplýva, že obžalovaný L. v podstate bezprostredne po zodvihnutí volajúceho L., ktorý sa ho spýtal, či tam „nemá volakého chalana z H." odovzdal telefón tretej osobe (úradníkovi), s ktorou obžalovaný L. viedol ďalší rozhovor na tuto tému. Okrem položenia vyššie uvedenej otázky obžalovaný L. s L.om telefonicky nekomunikoval a obsah ich vzájomného rozhovoru v podobe jednej otázky nenapĺňa definíciu návodu, keďže následne spáchaný prečin, ktorého sa dopustil obžalovaný L., nebol v telefonickom rozhovore medzi nimi dvomi konkretizovaný ani v najmenších črtách.

Súd nespochybňuje, že telefonický rozhovor medzi obžalovaným L. a treťou osobou (úradník označený ako osoba BX) by mohol podľa obsahu rozhovoru napĺňať skutkovú podstatu účastníctva na trestnom čine vo forme návodu. V tomto smere je však nutné dodať, že z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by sa stíhaného trestného činu dopustila vyššie uvedená tretia osoba a ani to, že by z jej strany došlo aspoň k pokusu trestného činu. V tomto prípade je preto nutné prihliadnuť na zásadu akcesority účastníctva s tým, že keďže zo strany tejto tretej osoby nedošlo k dokonaniu a ani k pokusu trestného činu, návod možno kvalifikovať len ako prípravu, pričom však príprava na prečin nie je v zmysle V.ho zákona trestná.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k presvedčeniu, že obžalovaný L. sa stíhaného prečinu dopustil síce v príčinnej súvislosti s telefonickým hovorom spoluobžalovaného L., avšak ako súd vysvetlil v odôvodnení už vyššie, konanie obžalovaného L.a vyhodnotil ako jeho samostatné iniciatívne konanie, pričom obsah predchádzajúcej komunikácie s obžalovaným Bobolom nie je možné posúdiť ako návod na spáchanie trestného činu.

Súd sa tiež zaoberal tým, či sa obžalovaný L. s poukazom na obsah telefonického rozhovoru nedopustil trestného činu ako priamy páchateľ. Tu je treba uviesť, že na naplnenie všetkých znakov základnej skut- kovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § XX6 ods. X Tr. zák. sa nevyža- duje aj reálne spôsobenie škody inému, či zadováženie sebe alebo inému neoprávneného prospechu. Postačuje už len úmysel verejného činiteľa k tomu smerujúci. V danej veci, s poukazom na vykonané dokazovanie, síce úmysel obžalovaného zadovážiť inému neoprávnený prospech jednoznačne daný bol, avšak absentuje konanie páchateľa v postavení špeciálneho subjektu, keďže obžalovaný L. v rámci predmetného telefonického rozhovoru nevykonával žiadnu svoju právomoc (v danej veci vôbec nerozhodoval). Je treba zdôrazniť, že ak sa verejný činiteľ dopustí konania zneužívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov. Pokiaľ sa nedopustí konania v súvislosti s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a takéto rozhodovanie neobsahuje „prvok moci a prvok rozhodovania", jeho konanie ani nemôže byť kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Je nepochybné, že obžalovaný L. svojim konaním jednoznačne porušil služobné povinnosti, pretože sa nezdržal konania, ktoré viedlo k závažnému stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami, čo mohlo narušiť vážnosť J. zboru a ohroziť dôveru v tento zbor, pretože porušil základné povinnosti policajta a dokonca tak spravil ako riadiaci funkcionár, ktorý má ísť ostatným príkladom v dodržiavaní etického kódexu. Toto jeho porušenie služobných povinností a nedodržanie etického kódexu však nie je možné považovať za konanie, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. N. konanie by mohlo byť prejednané ako služobné alebo disciplinárne previnenie.

Y. k vyššie uvedenému odôvodneniu súd obžalovaného v skutku č. X spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný prokurátorom na hlavnom pojednávaní dňa 09.0X.X0X8. Prokurátor navrhoval vypočuť svedka F. L. k okolnostiam komunikácie s obžalovaným L. a svedkyňu Vieru Grgáčovú k okolnostiam vo vzťahu k váženiu vodiča G.a D.a. Výpoveď navrhovaných svedkov súd považoval za nepodstatnú pre rozhodnutie. Komunikácia obžalovaného L. s navrhovaným svedkom bola prehratá na zvukovom zázname, tzn. o jej obsahu neboli zo strany súdu žiadne pochybnosti. Okolnosti váženia vodiča D.a sú pre rozhodnutie súdu nepodstatné, pretože skutočnosť, že sa vodič

dopustil priestupku na úseku cestnej dopravy, keďže jazdná súprava bola preťažená, nebola sporná. Zároveň považuje súd za vhodné dodať, že prokurátor je s prihliadnutím na ustanovenie § XX0 ods. 5 Tr. por. oprávnený navrhovať vykonať dôkazy, ktoré neboli oznámené v obžalobe, ale musí ísť o dôkazy nové, tzn. prokurátorovi ako strane trestného konania v čase podania obžaloby neznáme, alebo ktorých potreba vyplynula z novej okolnosti, ktorá prokurátorovi v čase podania obžaloby (objektívne) známa nebola (analogicky § XX0 ods. X Tr. por.). V danej veci však žiadna takáto nová okolnosť nenastala a zároveň navrhovaný dôkaz nie je novým dôkazom, keďže obaja svedkovia boli vypočutí v prípravnom konaní. Nositeľom dôkazného bremena je prokurátor, pričom opačný prístup k vykonávaniu dokazovania by znamenal porušenie kontradiktórnosti konania a teda zásady rovnosti zbraní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.