Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/164/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného mjr. Ing. H. L. a spol., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných Mgr. K. V. a ppor. Z. L., a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.6.2018, č.k. -413, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.5.2019, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava a obžalovaných Mgr. K. V., nar. X.X.XXXX a ppor. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, zamietajú.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Mgr. K. V. uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že vo funkcii staršieho referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol KDI KR PZ v Trnave, dňa 22.07.2015 po tom, ako v čase o 17.15 hod na ceste medzi Trstínom a Trnavou počas výkonu služby zastavil a kontroloval vodiča K. E., ktorý riadil nákladné motorové vozidlo zn. Scania ev. č. GA-068 DY s prívesom Goldhofer ev. č. GA-647 YF, na ktorom prevážal nadrozmerný náklad - zemnú frézu WR 240/WR 240i, pričom mu podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len "") Mgr. K. V. zadržal osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom od nákladného motorového vozidla Scania ev. č. GA-068 DY, nakoľko vodič K. E. pri kontrole nevedel predložiť povolenie na zvláštne užívanie cesty, dňa 22.07.2015 asi o 18.12 hod. zadržané osvedčenie a tabuľky s evidenčným číslom neoprávnene vrátil H. V. a to aj napriek tomu, že povolenie na zvláštne užívanie cesty tento nepredložil, čím v úmysle zadovážiť neoprávnený prospech vodičovi K. E. spočívajúci v umožnení mu pokračovať v jazde bez povolenia na zvláštne užívanie diaľnic a ciest, za ktorý by bol inak žiadateľ povinný uhradiť správny poplatok vo výške 890 Eur, porušili základné povinnosti policajta podľa , Z . z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o štátnej službe"). Za to súd obžalovanému podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., , Tr. zák., uložil peňažný trest vo výške 2000 (dvetisíc) Eur. Podľa Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa , Tr. zák. súd obžalovanému zároveň uložil zákaz činnosti vykonávať verejné funkcie na 2 (dva) roky. Obžalovaný ppor. Z. L. bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 24.03.2015 asi o 08.33 hod. na ceste I/51 pri obci Dolné Suroviny počas výkonu služby vo funkcii referenta oddelenia mýtnej polície KDI KR PZ v Trnave vykonal kontrolu vodiča G. D., ktorý viedol nákladné motorové vozidlo zn. Daimler Actros ev. č. HC-930 BJ s prívesom, pričom zistil, že vodič porušil ustanovenie tým, že pri preprave nákladu prekročil najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy o viac ako 30%, za ktorú mal podľa nariadenia MV SR č. o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ uložiť blokovú pokutu 500 Eur, uložil po telefonickom hovore mjr. Ing. H. L. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol KDI KR PZ v Trnave zo dňa 24.03.2015 v čase o 08.10 hod. v prospech vodiča, za zistený priestupok pokutu iba vo výške 20 Eur, čím vodičovi zadovážil neoprávnený majetkový prospech a týmto porušil základné povinnosti policajta podľa , zákona o štátnej službe. Za to súd obžalovanému podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., , Tr. zák., uložil peňažný trest vo výške 2000 (dvetisíc) Eur. Podľa Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa , Tr. zák. súd obžalovanému zároveň uložil zákaz činnosti vykonávať verejné funkcie na 2 (dva) roky. Obžalovaný mjr. Ing. H. L. bol napadnutým rozsudkom podľa v bode 1. a podľa v bode 2. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 17.03.2017, sp. zn. , stíhaný pre na tom skutkovom základe, že 1. dňa 22.07.2015 po tom, ako v čase o 17.15 hod. na ceste medzi Trstínom a Trnavou Mgr. K. V. vo funkcii staršieho referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v Trnave počas výkonu služby zastavil a kontroloval vodiča K. E., ktorý riadil nákladné motorové vozidlo zn. Scania ev. č. GA-068 DY s prívesom Goldhofer ev. č. GA-647 YF, na ktorom prevážal nad rozmerný náklad - zemnú frézu WR 240/WR 240i, pričom mu podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov /ďalej len "zákon o cestnej premávke"/ zadržal osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom od nákladného motorového vozidla Scania ev. č. GA-068 DY, nakoľko vodič K. E. pri kontrole, nevedel predložiť povolenie na zvláštne užívanie cesty, dňa 22.07.2015 asi o 18.12 hod. zadržané osvedčenie a tabuľky s evidenčným číslom po vzájomnej dohode a súhlase mjr. Ing. H. L. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v Trnave a Mgr. K. V. boli neoprávnene vrátené H. V. a to aj napriek tomu, že povolenie na zvláštne užívanie cesty tento nepredložil, čím porušili základné povinnosti policajta podľa , Z . Z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o štátnej službe"), 2. dňa 24.03.2015 asi o 08.33 hod. na ceste I/51 pri obci Dolné Suroviny počas výkonu služby ppor. Z. L. vo funkcii referenta oddelenia mýtnej polície, KDI KR PZ v Trnave vykonal kontrolu vodiča G. D., ktorý viedol nákladné motorové vozidlo zn. Daimler Actros ev. č. HC-930 BJ s prívesom, pričom zistil, že vodič porušil ustanovenie tým, že pri preprave nákladu prekročil najvyššiu prípustnú hmotnosť jazdnej súpravy o viac ako 30%, za ktorú by mohol podľa zákona č. 372/200; Zb. o priestupkoch uložiť vodičovi blokovú pokutu vo výške 650,- € a podľa nariadenia MV SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti PZ mal uložiť pokutu 500,- €, ale po telefonickej intervencii mjr. Ing. H. L. vo funkcii vedúceho oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol, KDI KR PZ v Trnave vykonanej v čase o 08.41 hod. dňa 24.03.2015 v prospech vodiča, za zistený priestupok uložil iba pokutu 20 €, čím vodičovi zadovážil neoprávnený prospech a týmto porušil základné povinnosti policajta podľa , zákona o štátnej službe, v bode 1. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a v bode 2. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, a obžalovaní V. a L.. Prokurátor podal odvolanie proti výroku, ktorým bol obžalovaný mjr. Ing. L. oslobodený v bode 1. a 2. obžaloby. Odôvodnil ho tým, že ho považuje v napadnutej časti za nezákonný, súd nevyhodnotil všetky dôkazy jednoznačne preukazujúce naplnenie skutkovej podstaty trestných činov. Súd správne citoval, ale nesprávne si vysvetlil o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, súhlas Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.4.2015 nebol vydaný v trestnom konaní. Trestné konanie bolo začaté vydaním uznesenia dňa 19.1.2015 pod sp.zn. ČVS: SKIS-2/BOK-V-2015 a je odlišné od operatívneho konania v ktorom bol žiadaný označený súhlas a to pod sp.zn. SKIS-IS-BPOKOK-OPČ-75-13/2015. Z toho vyplýva, že ak nebol odposluch vykonaný v trestnom konaní, ktoré sa začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania, ale v inom - operatívnom konaní, je po splnení podmienok uvedených v

Z.z. použiteľný v trestnom konaní. Podľa tohto ustanovenia, ak sa majú informácie získané použitím informačno-technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní, vyhotoví orgán štátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia informačno-technického prostriedku; k písomnému záznamu priloží záznam a jeho doslovný prepis. Vo vzťahu k vine obžalovaného súd uviedol, že považuje formuláciu telefonická intervencia ako nedostatočnú, nekonkrétnu a nezodpovedajúcu konaniu, ktoré malo spočívať v návode na spáchanie trestného činu. Obžalovaný je príslušník PZ, teda kvalifikovaný páchateľ, ktorý má poznatky pri odhaľovaní a dokumentovaní trestnej činnosti, teda v komunikácii bol značne opatrný. Obžalovaní bežne vybavovali nepostihovanie priestupcov, prípadne postihovali s minimálnymi sankciami, obsah ich telefonickej komunikácie bol vždy len v nevyhnutnej miere pre označenie priestupcu, ktorého bolo nutné privilegovať, následne príslušník PZ už urobil bez ďalších pokynov maximum pre nepostihnutie priestupcu. Je teda potrebné zohľadniť ako osoby páchateľov, tak aj systém, ako páchali trestnú činnosť. Ak by totiž k inkriminovanému telefonátu nedošlo, ppor. L. by ukladal sankciu v súlade s Nariadením MV SR č. . Konanie páchateľov bolo rozdelené, dopredu sú páchatelia dohodnutý, že ak si zavolajú a označia priestupcu, toho je potrebné pri prejednávaní priestupku v maximálnej možnej miere zvýhodniť. Vykonané dokazovanie jednoznačne odôvodňovalo vydanie odsudzujúceho rozsudku na základe podanej obžaloby aj voči obžalovanému L.. Obžalovaný V. podal odvolanie proti výroku o vine, aj treste, s tým, že dôvodom zadržania osvedčenia o evidencii a tabuľky s EČ od nákladného vozidla nebola skutočnosť, že sa prevážal nadrozmerný náklad, ale že zemná fréza bola naklonená na jednu stranu a mohla ohroziť iných účastníkov cestnej premávky. Po odstránení závady obžalovaný vrátil zadržané doklady a tabuľky. Súdom nebolo dokázané, že existujú nejaké povolenia na zvláštne užívanie cesty. Predložil dôkaz, že laserové meradlo dĺžky nebolo kalibrované a môže odvážiť len 6 náprav a vozidlo Scania malo 7 náprav. Jeho obrana bola podporená aj svedkami V. A. a V. H., E., S.. Súd ale vyhodnotil ich výpovede ako nedôveryhodné. Svedkovia vypovedal pravdivo, čo je podporené aj tým, že neexistuje žiadne tlačivo na povolenia na zvláštne užívanie cesty, ani nebolo v súdnom spise medzi listinnými dôkazmi. Obžalovaný neriešil priestupok podľa , ale riešil skutočnosť, že náklad a to zemná fréza bola naklonená na jednu stranu. Preto sa nemohol dopustiť ani prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa . Obžalovaný ppor. Z. L. podal odvolanie proti výroku o vine a treste s odôvodnením, že súd sa síce stotožnil s tým, že nariadenie MV SR č. 9ú2009 Z.z. je normou nižšej právnej sili ako je zákon o priestupkoch, ale príslušníci PZ konajú na základe rozkazov. Obhajoba uviedla, že samotné MV SR vykladá uvedené nariadenie tak, že tento interný akt bol vydaný za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri ukladaní pokút za vybrané priestupky. Má len odporúčací charakter a je určený výlučne pre potreby policajného zboru. Obžalovaný neporušil žiadny rozkaz nadriadeného. Ďalšie úvahy súdu, či boli dôvody na zníženie pokuty, nie sú opodstatnené, pretože ide o rozhodnutie v blokovom konaní, kde dôvody rozhodnutia nie je možné preskúmať, nie sú uvedené v písomnej forme a je ťažké z pohľadu dôvodov rozhodnutia hodnotiť úvahu správneho orgánu, ako trestný čin. Takto by súdy mohli neobmedzene postihovať ako trestný čin celý rad rozhodnutí správnych orgánov nielen v blokovom konaní a napokon aj súdnych rozhodnutí (trest za právny názor). Je nesporné, že obžalovaný L. sa nerozprával s L., ale telefón odovzdal inej osobe. Nie je jasné, z akého dôvodu súd dospel k záveru, že obžalovaný L. sa dozvedel, že má znížiť vodičovi pokutu, a z akého dôvodu. Súd slovo dobre vyhodnotil tak, že obžalovaný L. sa pýta, či je 20 eur pokuty v poriadku. V skutočnosti sa mohol od tretej osoby dozvedieť, čo chcel obžalovaný L., až po uložení pokuty. Nemožno hovoriť o žiadnej intervencii a obžalovaného L. len informoval, že uložil pokutu 20 eur, a slovo dobre má len oznamovací význam. Súd nemal preukázané, že sa obžalovaný dozvedel o intervencii obžalovaného L. pred samotným ukladaním pokuty. Nie je preukázaná príčinná súvislosť konania obžalovaného L. s konaním L., čím je spochybnený úmysel spáchať trestný čin. Súd z rovnakého skutku oslobodil obžalovaného L., z dôvodu, že konanie nie je trestným činom, v čom vidí obhajoba rozpor a nezrozumiteľnosť záverov. Na jednej strane súd tvrdí, že obžalovaný L. intervenoval u obžalovaného L., na druhej strane súd tvrdí, že obžalovaný L. s L. nekomunikovali. Súd tiež dospel k záveru, že dôvodom, pre ktorý obžalovaný znížil výšku pokuty, nebol princíp individualizácie sankcie, ale predchádzajúca intervencia. Na jednej strane súd konanie obžalovaného L. hodnotí ako samostatné iniciatívne konanie, na druhej strane dospel k záveru, že obžalovaný L. sa dopustil prečinu v príčinnej súvislosti s telefonickým hovorom spoluobžalovaného. Rozhodnutie o vine a treste musí byť opreté o jednoznačne zistené a preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť, či domnienku. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrvali prokurátor, aj obaja obžalovaní aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o podaných odvolaniach. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaných

ako nedôvodné zamietnuť podľa , obžalovaný L. navrhol ako nedôvodné zamietnuť odvolanie prokurátora. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podali prokurátor a obžalovaní ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, resp. proti oslobodzujúcemu výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolania nie sú dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a obžalobným návrhom. Obžalovaný mjr. Ing. H. L. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že sa nepodarilo preukázať v bode 1 obžaloby, že sa stal skutok (konania obžalovaného), pre ktorý je obžalovaný stíhaný a v bode 2 obžaloby dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom. Preto s poukazom na ( v bode 1) a s poukazom na ( v bode 2 ) obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v bode 1 krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovným spôsobom (citácia): „Vo vzťahu k vine obžalovaného (L.) ako spolupáchateľa skutku č. 1 opieral prokurátor obžalobu o jediný dôkaz - odposluch realizovaný podľa o ochrane pred odpočúvaním. Predmetný dôkazný prostriedok a teda i dôkaz z neho vyplývajúci vyhodnotil súd ako nezákonný a nepoužiteľný. Záznamy získané pred začatím trestného stíhania na základe odpočúvania v zmysle

sú pre trestné konanie použiteľné pri splnení podmienky legality, legitimity a proporcionality vykonaného odpočúvania. Vzťah medzi a je však vymedzený v ustanovení zákona , ktorý stanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na použitie ITP v trestnom konaní podľa osobitného zákona (). Z uvedeného je teda zrejmé, že lex specialis pre použitie ITP v trestnom konaní je . V danej veci bolo trestné stíhanie začaté uznesením zo dňa 19.01.2015. Oboznámiac sa s utajovanou prílohou spisového materiálu súd zistil, že odposluch, o ktorý prokurátor opieral dôkazné bremeno bol vykonaný na základe súhlasu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.04.2015 KSBA- V-256-6/2015-Ntt-6-58/2015, to znamená na základe súhlasu s použitím ITP, ktorý bol vydaný podľa a to viac ako tri mesiace po začatí trestného stíhania. Momentom začatia trestného stíhania sú organy činné v trestnom konaní oprávnené avšak zároveň i povinné vykonávať procesne použiteľné úkony podľa . Vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania, v ktorom bol dostatočne špecifikovaný skutok a zároveň i okruh podozrivých osôb predstavuje deliacu čiaru, kedy mal byť prostredníctvom prokurátora podaný návrh príslušnému súdu na vydanie príkazu podľa a nie žiadať o súhlas s použitím ITP podľa S poukazom na vyhodnotil súd odpočúvanie podozrivých osôb po začatí trestného stíhania vo veci ako nezákonne a preto sú výsledky tohto odpočúvania ako dôkaz v trestnom konaní absolútne nepoužiteľné. Keďže okrem odposluchu nebol vo veci vyprodukovaný žiadny iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný L. sa dopustil konania (tzn. skutku), ktoré prokurátor uviedol v skutkovej vete obžaloby a ktoré kvalifikoval ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa Tr. zák., súd obžalovaného spod obžaloby v tejto časti oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa skutok (konania obžalovaného) stal.“ Námietka prokurátora, že okresný súd si nesprávne vysvetlil o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len „“), keďže súhlas Krajského súdu v Bratislave nebol vydaný v trestnom konaní, nie je dôvodná. Prokurátor poukázal na to, že trestné konanie, v ktorom bol dôkaz použitý, bolo začaté 19.1.2015 a je odlišné od operatívneho konania, v ktorom bol žiadaný súhlas s odpočúvaním. Ďalej oprel svoju námietku o citáciu , teda o ustanovenie upravujúce postup použitia informácií získaných použitím informačno-technického prostriedku v trestnom konaní ako dôkaz. Krajský súd poukazuje na to, že rozhodujúcou nie je skutočnosť, že súhlas s odpočúvaním bol vydaný v odlišnom konaní, ale to, že bol použitý v trestnom konaní, pričom bol vydaný po začatí trestného stíhania, ale podľa . Krajský súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom okresného súdu, že momentom začatia trestného stíhania sú organy činné v trestnom konaní oprávnené, a zároveň i povinné vykonávať procesne použiteľné úkony podľa . Vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania, v ktorom bol dostatočne špecifikovaný skutok a zároveň i okruh podozrivých osôb predstavuje deliacu čiaru, kedy mal byť prostredníctvom prokurátora podaný návrh príslušnému súdu na vydanie príkazu podľa . V bode 2 napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že okresný súd svoje rozhodnutie ohľadom obžalovaného L. odôvodnil nasledovným spôsobom (citácia): „... špecifikácia konania obžalovaného v skutkovej vete obžaloby ako „telefonická intervencia“ je absolútne nedostatočná, nekonkrétna a nezodpovedajúca konaniu, ktoré by malo spočívať v návode na spáchanie trestného činu, pričom prokurátor túto formuláciu iba nekriticky prevzal zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia. Napriek veľmi vágnemu opisu konania obžalovaného L. v obžalobe, zameral súd svoju pozornosť na to, či obsah telefonického hovoru medzi obžalovaným L. a obžalovaným L. možno posúdiť ako návod na spáchanie trestného činu. ..... Návod však musí smerovať vždy ku konkrétnej individuálne určenej osobe a individuálne určenému trestnému činu, ktorý musí byť konkretizovaný aspoň v hrubých črtách. Z výsledkov odpočúvania, ktoré súd rozviedol už vyššie v odôvodnení, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný L. dňa 24.03.2015 telefonicky kontaktoval obžalovaného L. s jasným zámerom ovplyvniť spôsob riešenia priestupku na úseku cestnej dopravy v prospech vodiča, resp. tretej osoby (F. L.). Z obsahu telefonického hovoru medzi oboma obžalovanými však vyplýva, že obžalovaný L. v podstate bezprostredne po zodvihnutí volajúceho L., ktorý sa ho spýtal, či tam „nemá volakého chalana z Maduníc“ odovzdal telefón tretej osobe (úradníkovi), s ktorou obžalovaný L. viedol ďalší rozhovor na tuto tému. Okrem položenia vyššie uvedenej otázky obžalovaný L. s L. telefonicky nekomunikoval a obsah ich vzájomného rozhovoru v podobe jednej otázky nenapĺňa definíciu návodu, keďže následne spáchaný prečin, ktorého sa dopustil obžalovaný L., nebol v telefonickom rozhovore medzi nimi dvomi konkretizovaný ani v najmenších črtách. Z vykonaného dokazovania dospel súd k presvedčeniu, že obžalovaný L. sa stíhaného prečinu dopustil síce v príčinnej

súvislosti s telefonickým hovorom spoluobžalovaného L., avšak ako súd vysvetlil v odôvodnení už vyššie, konanie obžalovaného L. vyhodnotil ako jeho samostatné iniciatívne konanie, pričom obsah predchádzajúcej komunikácie s obžalovaným L. nie je možné posúdiť ako návod na spáchanie trestného činu...... Vzhľadom k vyššie uvedenému odôvodneniu súd obžalovaného v skutku č. 2 spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. “ Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, a považuje za nedôvodná námietku prokurátora, že obžalovaný ako príslušník Policajného zboru a teda ako kvalifikovaný páchateľ bol opatrný, že obžalovaní príslušníci bežne vybavovali nepostihovanie priestupcov, že obsah ich telefonickej komunikácie bol vždy len v nevyhnutnej miere pre označenie priestupcu, ktorého chceli privilegovať, že zákrok bol urobený bez ďalších pokynov, teda že konanie páchateľov bolo rozdelené, vopred dohodnuté, že ak by k telefonátu nedošlo, ppor. L. by ukladal sankciu v súlade s Nariadením MV SR č. 9/2009 a že nie je správny názor súdu, že vo vzťahu k vine obžalovaného L. považuje formuláciu telefonická intervencia ako nedostatočnú, nekonkrétnu a nezodpovedajúcu konaniu, ktoré malo spočívať v návode na spáchanie trestného činu. Krajský súd uvádza, že skutočnosti, na ktoré poukazuje prokuratúra, teda vopred dohodnuté a rozdelené konanie páchateľov, vopred dohodnutý návod na postup v obdobných prípadoch nepostihovania privilegovaných priestupcov, ktorý už nevyžaduje ďalšie pokyny, nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Počas trestného konania neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by mohli viesť k záveru, že išlo o vopred dohodnuté konanie, prebiehajúce podľa určitého návodu. Úvahy prokuratúry premietnuté do vznesených odvolacích námietok, sú tak len domnienkami. Okresný súd sa správnym spôsobom vysporiadal aj s možným posúdením konania obžalovaného L. ako účastníctva na trestnom čine vo forme návodu. Ako správne uviedol okresný súd, išlo o samostatné rozhodnutie obžalovaného L., nebolo preukázané, že by ho k takémuto postupu obžalovaný L. priamo navádzal, nebol preukázaný úmysel naviesť iného na spáchanie trestného činu, nebolo preukázané navádzanie na konkrétne konanie, konkrétny trestný čin. V ďalšom krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, rovnako aj k otázke možného naplnenia všetkých znakov základnej skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa . Možno uvažovať nad tým, že telefonát obžalovaného L. bol pohnútkou konania obžalovaného L., nemožno však dospieť k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi telefonátom obžalovaného L. a konaním obžalovaného L., ktorý pokutoval priestupcu tak, že mu zadovážil neoprávnený prospech. Obžalovaný Mgr. K. V. Po oboznámení sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu krajský súd rovnako konštatuje, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. K námietke obžalovaného, že súdom nebolo dokázané, že existujú nejaké povolenia na zvláštne užívanie cesty, že laserové meradlo dĺžky nebolo kalibrované, že meradlo môže odvážiť len 6 náprav, a že neexistuje žiadne tlačivo na povolenie na zvláštne užívanie cesty, treba poukázať na správu Okresného úradu Bratislava zo dňa 13.10.2016, z ktorej je zrejmé, že jazdná súprava prekračovala parametre stanovené v Nariadení vlády SR č. o najvyšších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi a označovaní vozidiel a jazdných súprav, t.j. jazdná súprava prekračovala konkrétne dĺžku, šírku a hmotnosť na nápravy (nápravové zaťaženie), za ktorých by bol pri vydaní povolenia na zvláštne užívanie diaľnic a ciest žiadateľ inak povinný žiadateľ uhradiť správny poplatok vo výške 890 Eur. Ako bolo uvedené, okresný súd sa už v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s námietkami obhajoby (obranou), ktorých obsah je totožný s odvolacími námietkami. V tomto smere krajský súd na odôvodnenie okresného súdu v plnom rozsahu poukazuje. A to jednak v otázke nekalibrovaných laserových meračov, ako aj v otázke toho, či obžalovaný riešil len zle naložený náklad. Usvedčujúcim dôkazom je najmä potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii č. AB 045465, z ktorej listiny je dokázané, že vodičovi E. bolo osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom zadržané z dôvodu podľa , teda z dôvodu, že vozidlo presahovalo najväčšie prípustné rozmery a nemalo povolenie na zvláštne užívanie ciest. Treba súhlasiť aj so záverom okresného súdu, že z ďalšieho dokazovania potom vyplynulo, že obžalovaný V. osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vrátil bez toho, že by bolo predložené povolenie na zvláštne užívanie ciest, tak ako to bolo uvedené v potvrdení o zadržaní osvedčenia. Obžalovaný ppor. Z. L.

Rovnako tak ako u obžalovaného V., možno aj u obžalovaného L. konštatovať, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. S odôvodnením okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a v plnom rozsahu na neho poukazuje. K odvolacím námietkam obžalovaného, že je neprípustné aby súdy preskúmavali rozhodnutie správneho orgánu a že nebolo preukázané, kedy sa obžalovaný L. dozvedel o „intervencii“ obžalovaného L. (teda že nie je preukázaná príčinná súvislosť konania obžalovaného L. s konaním obžalovaného L.), krajský súd uvádza, že súd nepreskúmava rozhodnutie v blokovom konaní ako také, ale v kontexte preukázaných okolností prípadu, z ktorých vyplvnulo, že v prípade konania obžalovaného L. nešlo o „dovolenú úvahu“ správneho orgánu (obžalovaného L.) pri jeho rozhodovaní o výške ukladanej pokuty, ale o nedôvodné zníženie pokuty, motivované záujmom jeho nadriadeného o tento prípad. Ide o svojvoľné, nedôvodné zníženie pokuty, úplne mimo zákonných možností (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch), ktorým obžalovaný porušil povinnosti policajta tak, ako to v odôvodnení rozsudku konštatoval okresný súd. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný L. sa dopustil trestného činu v súvislosti s telefonátom od obžalovaného L., ten bol pohnútkou jeho konania, čo sa však týka obžalovaného L., jeho konanie nenapĺňa všetky znaky trestného činu, pričom ďalšie konanie obžalovaného L. už bolo jeho iniciatívou. Okresný súd potom postupoval správne aj pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovaným V. a L. a uložil týmto trest, ktorý zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Okresný súd správne zhodnotil závažnosť konania obžalovaných, osobné pomery obžalovaných, charakter trestnej činnosti. Úvaha okresného súdu, že na obžalovaných nie je potrebné pôsobiť podmienečnými trestami a svoj účel splnia aj peňažné, teda alternatívne tresty s uložením náhradných trestov odňatia slobody a uložením zákazu činnosti vykonávať verejné funkcie, je správna a osvojil si ju aj krajský súd. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania oboch obžalovaných, ako aj prokurátora v zmysle zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.