Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/37/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného S. F., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.03.2022 pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.04.2022 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného S. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa , zamietol žiadosť odsúdeného S. F., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. zo dňa 27. 04. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 23. 06. 2020.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia . U odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

- vykonal potrebnú časť z uloženého trestu odňatia slobody a zároveň prvá materiálna podmienka, splnenie ktorej súd vyvodzuje z pozitívneho hodnotenia odsúdeného z ÚVTOS, no nebola splnená druhá materiálna podmienka a tou je skutočnosť, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Odsúdený bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť (výtržníctvo, podvody, porušovanie domovej slobody, drogová trestná činnosť, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, vydieranie,...). V ôsmich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak skutočnosť, že trestnú činnosť odsúdený páchal, sa nezahladzuje. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu. (Bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2019, sp. zn. ).

V súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , za použitia a prečin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa k 183 ods. 1 , za čo mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia sa v prípade odsúdeného minuli účinku, odsúdeného nedokázali motivovať k tomu, aby začal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Podľa názoru okresného súdu teda nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti. V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený S. F., ktorú následne písomne zdôvodnil tým, že osoba, ktorá bola s ním odsúdená v predmetnej trestnej veci, na základe ktorej vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, bola už podmienečne prepustená, bol jej poskytnutý skorší termín verejného zasadnutia, čím v danom prípade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Taktiež je toho názoru, že za protiprávnu činnosť by mal byť trestaný iba raz a nie tak, ako to prezentuje prokurátor s ohľadom na jeho trestnú minulosť. Žije v usporiadanej rodine, má sa kde vrátiť, má z čoho žiť, nie je odkázaný na páchanie trestnej činnosti. Jeho pozitívne hodnotenie z ústavu nasvedčuje tomu, že sa napravil a že je schopný žiť riadny život, preto žiadal, aby sťažnostný súd prehodnotil rozhodnutie okresného súdu a vyhovel jeho žiadosti s určením aj maximálnej doby podmienečného prepustenia.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa ods. l súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), a a celého zvyšku trestu podľa .

Podľa ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení a 67 vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako i podmienka riadneho správania sa vo výkone trestu, o čom svedčí skôr pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nebola splnená jedna z materiálnych podmienok, a to predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017)

Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol doposiaľ viackrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť prevažne na podmienečné tresty odňatia slobody a teda mal možnosť preukázať, že aj podmienečné odsúdenie u neho splní svoj očakávaný prevýchovný účel, avšak v skúšobne dobe sa následne neosvedčil, naďalej a opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, a preto má aj sťažnostný súd za to, že možná náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je realizovateľné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Vzhľadom na tieto skutočnosti, má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods.2 Tr. zákona tiež na povahu spáchanej trestnej činnosti ( zločin vydierania) a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený má až 9 !!! záznamov v odpise registra trestov), kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať.

Na margo sťažnostných námietok odsúdeného krajský súd navyše uvádza, že k odsúdenému Robertovi Neuhmarovi boli súdy doposiaľ rozhodne štedré, a to aj nad obvyklé zvyklosti, keď i po viacerých podmienečných odsúdeniach a nariadenom výkone trestu po neosvedčení sa v minulosti (roky 1984-2002) mu opätovne ukladali tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu ( v rokoch 2010 a 2017 v poradí 7., 8.odsúdenie) a to i aj napriek tomu, že jeho protiprávna činnosť gradovala, avšak tento premárnil svoje šance dokázať spoločnosti, že sa polepšil a že išlo len o náhodilé príp. ojedinelé ľudské zlyhanie. Z histórie správania sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Preto krajský súd konštatuje, že pravidlá normálneho spolužitia je odsúdený podľa všetkého

schopný rešpektovať už zrejme len pod dozorom a vo vynútených podmienkach výkonu trestu, čo by vo svojej podstate podľa názoru sťažnostného súdu nenahradila ani odsúdeným prezentovaná maximálna lehota dozoru súdu v prípade podmienečného prepustenia.

Pokiaľ odsúdený namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil jeho pozitívne správanie sa vo výkone trestu, sťažnostný súd v danom smere uvádza, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, pričom takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti.

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti ktorej zrkadlom sú jeho predchádzajúce právoplatné odsúdenia za trestnú činnosť ( ktoré následne vyhodnocuje jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi), čím potom nemôže prísť ani k porušeniu zásady „ne bis in idem“ tak, ako to namieta odsúdený.

Na podmienečné prepustenie neexistuje právny nárok ( čím aj námietka odsúdeného bez ďalšieho ... ohľadom rovnakého zaobchádzania stráca svoje opodstatnenie) a preto súd pri jeho rozhodovaní je vždy odkázaný len na také okolnosti, ktoré sú zistiteľné z histórie jeho života (ktoré je pri každej posudzovanej osobe rôzna), medzi ktoré nepochybne patria i jeho odsúdenia a charakter trestnej činnosti, za ktorú bol súdom doposiaľ sankcionovaný. Predchádzajúce odsúdenia totižto odzrkadľujú jeho vzťah k právnym normám ako i jeho osobnostné charakteristiky s ohľadom na dodržiavanie uzákonených pravidiel spoločnosti, čím aj podľa názoru sťažnostného súdu druhá materiálna podmienka spočívajúca v tom, že možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život splnená nebola.

Pokiaľ odsúdený namietal, že iná odsúdená osoba (spoluobžalovaný v základnom trestnom konaní) bola súdom prejednaná v kratšej lehote a s pozitívnym výsledkom, k tejto námietke odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že organizácia práce jednotlivých senátov, je špecifickou činnosťou ovplyvnenou množstvom a náročnosťou prejednávaných vecí, pričom samotné rozhodovanie vo veci vyplýva zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v tom zmysle že hodnotenie dôkazov jedným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom nie je záväzné pre iné orgány činné v trestnom konaní alebo súd, z čoho je zrejmé, že konajúci súd (resp. senát) nebol povinný prihliadať na rozhodnutie iného súdu (senátu) v rozhodovaní o podmienečnom prepustení inej odsúdenej osoby, preto ani táto námietka odsúdeného nemá svoju relevanciu. Pokiaľ ide o lehotu na rozhodnutie súdu prvého stupňa, aj v tomto smere sťažnostný súd po preskúmaní obsahu spisu zistil, že prvostupňovým súdom bola dodržaná tzv. poriadková 60-dňová lehota na rozhodnutie podľa od doručenia návrhu okresnému súdu dňa 03.02.2022 do rozhodnutia súdu dňa 16.03.2022, čím námietka odsúdeného ohľadom včasnosti rozhodovania súdu je rovnako neopodstatnená.

Celkom na okraj sťažnostný súd dodáva, že v konečnom dôsledku by ani primerané prekročenie uvedenej lehoty z objektívnych dôvodov automaticky neznamenalo nárok na rozhodnutie o podmienenom prepustení, resp. konštatovaní porušenia práva na konanie v primeranej lehote vyžadujúce si ústavno-súdnu korekciu, nakoľko sa nejedná o tzv. zákonnú lehotu na rozhodnutie (ako to vyplýva z napr. pri rozhodovaní vo väzobných veciach a ich maximálnych lehotách), ale ide o poriadkovú lehotu, ktorá nemá zásadný vplyv na práva odsúdeného (obdobne viď. uznesenie ÚS SR pod sp. zn. zo dňa 26.11.2008).

Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle ods. l , preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.