Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-32-2020.pdf
PDF · 114.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. X, XXX XX J., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.09.2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 16.01.2020 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 28.11.2019, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2020 na sumu 240,20 EUR mesačne.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol ku dňu 31.12.2019 vyplácaný starobný dôchodok v sume 231,20 EUR mesačne. Žalovaná citujúc ustanovenia § 82 ods. 1, § 293dx ods. 1 prvá veta, § 293dx ods. 2 až 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konštatovala, že z týchto ustanovení vyplýva, že dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa v roku 2020 zvyšujú podľa § 82 zákona v znení neskorších predpisov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok 2019. Dôchodky, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa v roku 2020 zvyšujú o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného dôchodku, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019. Garantovaná minimálna suma zvýšenia starobného dôchodku od 01.01.2020 je 9,00 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa starobný dôchodok v roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku, vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019, t.j. najmenej o 9,00 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je tak zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, teda o 9,00 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosť dôchodcov, čo predstavuje 6,80 EUR mesačne (231,20 EUR x 2,9 %). Sociálna poisťovňa bola preto povinná zvýšiť starobný dôchodok žalobcu (231,20 EUR mesačne) od 01.01.2020 podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o
pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy tohto druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2019, tzn. najmenej o 9,00 EUR mesačne, na sumu 240,20 EUR mesačne. Žalovaná uviedla, že ako verejnoprávna inštitúcia sa svojim postupom nemôže odchýliť z medzí, ktoré sú pre jej postup presne definované príslušnými právnymi predpismi. Týmito predpismi je viazaná, tzn. že môže konať len v ich rozsahu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, Sociálna poisťovňa uviedla, že účastníkovi konania bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2020 zvýšený starobný dôchodok podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. januára 2020 na sumu minimálneho dôchodku 359,60 EUR mesačne. K ďalšej námietke účastníka konania týkajúcej sa nehodnotenia hrubých zárobkov v rokoch 1988 až 1990 je predmetom sporu prebiehajúcom na krajskom súde. Uviedol, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne preskúmava iba napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019. Skonštatoval, že účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces. V súlade s § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení odvolací správny orgán zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
3. Žalobca včas osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.11.2020 podanou správnou žalobou zo dňa 13.11.2020 sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne a nezákonné a bol účelovo ukrátený a poškodený v priznaní výšky starobného dôchodku k 01. januáru 2020. Namietal, že nemá priznané dlhodobo dôchodkové obdobia za roky 1988, 1989 a 1990, ako aj za roky 2002 a 2003, a to aj napriek tomu, že predtým mal toto obdobie započítané niekoľkými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne. Ďalej namietal, že nemá priznaný dôchodok za rok 2017, kedy mal vyšší príjem, keď mal príjem ako SZČO za uvedený rok, ale doteraz je vydieraný za odvody vo výške 172,90 EUR, ktoré sú mu stále zrážané zo starobného dôchodku - podhodnoteného starobného dôchodku. Poukázal aj na to, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 9OdK/73/2018-36 bol od 3. septembra 2018 oddlžený. Uviedol, že Sociálna poisťovňa mu nepriznala dôchodkové postenie za roky 1988, 1989 a 1990, keď mal príjmy za rok 1988 - 170.143,30 Kčs, za rok 1989 - 2.249.059,30 Kčs, za rok 1990 - 1.432.281,10 Kčs, a to i napriek tomu, že štátu na daniach a odvodoch uhradil na svoje sociálne zabezpečenie 350.000,- Kčs, ktoré sa rovnajú 350.000,- EUR. Jedná sa o tak vysokú čiastku, že ani 100 živnostníkov dohromady tak vysoké odvody nezaplatilo a pritom dostal starobný dôchodok nižší ako osoba, ktorá nikdy nepracovala.
4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 29.12.2020 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí jej Generálneho riaditeľa, ktoré zopakovala. Námietku žalobcu ohľadom nezapočítania roku 2017, kedy vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, považoval za nedôvodnú, pretože podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení povinnosť platiť povinné dôchodkové poistenie, vznikla žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania, od 01.10.2018, t.j. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania bol vyšší ako 12x násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo v roku 2017 predstavuje sumu 5.472,00 EUR (12 x 456,00 EUR), od 01.10.2018. Z uvedeného vyplýva, že v roku 2017 žalobca nebol povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba a neodvádzal ani povinné dôchodkové poistné, preto činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby od roku 2017 u neho nebolo možné hodnotiť. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku považoval za nedôvodnú, poukazujúc na to, že Sociálna poisťovňa zvýši starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ dôchodku splní podmienky podľa § 81b zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. Jednou z podmienok nároku je získanie najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Počet získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia ovplyvňuje aj samotnú výšku minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa sa ako verejnoprávna inštitúcia svojim postupom nemôže odchýliť z medzí, ktoré sú pre jej postup presne definované príslušnými právnymi predpismi a týmito je viazaná, to znamená, že môže konať len v ich rozsahu. Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia sú preto iba dni obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli získané v niektorom z období uvedených v § 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. Ak bol poistenec dôchodkovo poistený iba časť kalendárneho roka, kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia nebude celý kalendárny rok (365 alebo 366 dní), ale iba skutočne získané dni obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná zdôraznila, že nie každé obdobie dôchodkového
poistenia je zároveň aj kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia. To znamená, že počet dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnotený pri priznaní dôchodku nemusí byť totožný s počtom dní zhodnotených na účely minimálneho dôchodku. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 20.02.2017 teda žalobca získal 12 717 dní obdobia dôchodkového poistenia (12 717 : 365 = 34,8411), avšak ku dňu priznania starobného dôchodku žalobca získal len 10 768 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (10 768 : 365 = 29,5014). Podľa § 82b ods. 4 cit. zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z., kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané - pred 01.01.1993 (započítavajú sa všetky dni dôchodkového poistenia, t.j. všetky dni od 01.09.1970 do 31.12.1992), - od 01.01.1993 (započítavajú sa len dni získané v kalendárnom roku, za ktorý sa určil osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241, t.j. roky 1997, 1999, 2000, 2003, 2007 a 2008 sa žalobcovi nezapočítali, pretože hodnota osobného mzdového bodu v uvedených rokoch nedosiahla 0,241), - odo dňa priznania invalidného dôchodku, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy tohto dôchodku, t.j. od 12.03.2009 do 17.08.2016, celkovo 2 716 dní. Pretože žalobca získal menej ako 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, tak mu nevznikol nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nehodnotenia hrubých zárobkov v rokoch 1988 až 1990 s tým, že táto je predmetom sporu prebiehajúcom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Sa/17/2018. Na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku mu boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v jeho žiadosti o starobný dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového poistenia, priložených dokladoch a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovaného.
5. Žalobca v replike zo dňa 01.02.2021, doručenej správnemu súdu osobne dňa 02.02.2021 v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii, uvedenej v podanej správnej žalobe.
6. Žalovaná, ktorej bola doručená replika dňa 05.03.2021 sa duplikou nevyjadrila.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej a po oboznámení sa s obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
8. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bol ku dňu 31.12.2019 vyplácaný starobný dôchodok v sume 231,20 EUR mesačne.
9. V zmysle § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení starobný dôchodok sa v roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou ku dňu 30.06.2019, t.j. najmenej o 9,00 EUR mesačne.
10. Dňa 28.11.2019 správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie vydal rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2020 na sumu 240,20 EUR mesačne. Zvýšený bol o pevnú sumu zvýšenia, teda o 9,00 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosť dôchodcov, čo predstavuje 6,80 EUR mesačne (231,20 EUR x 2,9 %) s tým, že garantovaná minimálna suma zvýšenia starobného dôchodku k 01.01 2020 je 9,00 EUR mesačne.
11. O odvolaní žalobcu zo dňa 16.01.2020, dôvody ktorého korešpondujú aj s dôvodmi podanej správnej žaloby, rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací správny orgán napadnutým rozhodnutím.
12. Na pojednávaní konanom dňa 05.04.2022 žalobca zotrval na podanej správnej žalobe v celom jej rozsahu. Poukázal na to, že od 01.01.2020 platí nový zákon, podľa ktorého Sociálna poisťovňa bola povinná spočítať všetky roky dôchodkového poistenia od roku 1970 až do roku 2016. Tvrdil, že úmyselne v roku 2016, keď žiadal o starobný dôchodok, boli vynechané roky dôchodkového poistenia, hlavne od roku 1988 až 1990, kde dal tomuto štátu nehorázne peniaze, 350 000,- Kčs, to ani prezident nedal toľko
na dôchodok. Tieto roky mi neboli priznané. Trval na námietke, že pokiaľ ide o základ dôchodku, ktorý mu bol priznaný, z ktorého sa vypočítavajú ďalšie zvýšenia, nie je správny a konanie zatiaľ skončené o tomto jeho nároku nebolo. Zotrval aj na námietke týkajúcej sa nepriznania minimálneho dôchodku.
13. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na správnosti vydaných rozhodnutí a na vyjadrení k správnej žalobe. Navrhla žalobu žalobcu zamietnuť.
14. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
15. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
16. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
17. Podľa § 82 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
18. Podľa § 293dx ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%.
19. Podľa § 293dx ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.
20. Podľa § 293dx ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
21. Podľa § 293dx ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
22. Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je a) 136% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
23. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.
24. Podľa § 82b ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b) pred 1. januárom 1993, c) v cudzine alebo d) v kalendárnom roku,
1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).
26. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
27. Tak, ako to správny súd konštatoval už v bode 25. odôvodnenia rozsudku, predmet súdneho prieskumu je vymedzený obsahom napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného pri vydávaní valorizačného rozhodnutia a výpočte sumy zvýšenia dôchodkovej dávky je presne stanovený v citovaných ustanoveniach § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. V ich zmysle starobný dôchodok sa v roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou ku dňu 30.06.2019, t.j. najmenej o 9,00 EUR mesačne. V danom prípade je táto garantovaná minimálna suma zvýšenia starobného dôchodku k 01.01.2020 vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosť dôchodcov, čo u žalobcu predstavuje 6,80 EUR mesačne (231,20 EUR x 2,9 %). Vychádzajúc z uvedeného nemožno považovať za nezákonný postup a naň nadväzujúce rozhodnutia žalovaného, v zmysle ktorých žalobcovi priznal zvýšenie jeho starobného dôchodku od 01.01.2020 zo sumy 231,20 EUR mesačne na sumu 240,20 EUR mesačne, t.j. o sumu 9,00 EUR.
28. Žalobca v podanej správnej žalobe v uvedenej súvislosti žiadne konkrétne námietky nevzniesol. Tento namietal nesprávnosť základnej výšky jeho starobného dôchodku, ktorá je predmetom iného konania vedeného pred správnym súdom a táto bude vyhodnotená v uvedenom konaní (sp. zn. 9Sa/17/2018), v nadväznosti na ktoré, ako je to už uvedené v bode 25. odôvodnenia rozsudku, v prípade že by došlo k zrušeniu rozhodnutia o základnej výške jeho starobného dôchodku, a následne k vydaniu nového rozhodnutia, povinnosťou žalovanej bude bez návrhu pristúpiť k zmene všetkých naň nadväzujúcich rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o valorizácii takto nanovo priznaného dôchodku aj k 01.01.2020. Vychádzajúc z uvedeného súd túto námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú.
29. K námietke žalobcu, týkajúcej sa jeho nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku, považuje správny súd za potrebné uviesť, že z citovaných ustanovení § 82 a § 82b zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi sumou starobného dôchodku a sumou minimálneho dôchodku.
30. Inštitút minimálneho dôchodku bol do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zavedený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu: „Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok
alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“
31. V danom prípade, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaný sa aj s touto námietkou žalobcu náležitým spôsobom vysporiadal a podrobne vysvetlil aj svoj postup pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku, so špecifikáciou dôvodov, prečo sa počet dní kvalifikovaného obdobia u neho nezmenil, ako to vyplýva z bodu 2. odôvodnenia rozsudku, pričom rozdiel v posudzovaní obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku vyplýva zo znenia ustanovenia § 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k ustanoveniu § 60 cit. zákona.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcom vznesené námietky v správnej žalobe nie sú dôvodné, a preto správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu voči rozhodnutiu žalovanej zo dňa 07.09.2020 pod č. XXX XXX XXXX X ako nedôvodnú zamietol.
33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. Žalobca v konaní nebol úspešný, takže mu právo na náhradu trov konania nevzniklo. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé jej priznať voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Preto správny súd rozhodol tak, že právo na náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).